Vývin dieťaťa je fascinujúci proces plný míľnikov, ktoré signalizujú jeho rast a napredovanie. Jedným z prvých a dôležitých míľnikov v hrubej motorike je schopnosť otočiť sa. Táto zdanlivo jednoduchá činnosť si vyžaduje dostatočne spevnené svaly celého tela a ich koordinovanú činnosť. Nezúfajte však, ak vaše bábätko nepredbehlo svojich rovesníkov, alebo ak iné dieťatko tento pohyb už ovláda a vaše ešte nie. Pri každom vývojovom míľniku je oveľa dôležitejšia kvalita prevedenia pohybu ako vek, kedy sa mu to podarí prvýkrát.
Kedy by sa malo dieťa začať otáčať?
Aby bolo bábätko schopné sa otočiť, musí najprv pevne držať hlavičku a posilniť všetky svaly hrudníka, bruška a chrbta. Už od narodenia preto bábätko dávajte pravidelne na bruško, podporujte ho v dvíhaní sa, teda v cvičení svalov krku a chrbta. Bábätko môžete stimulovať pomocou farebných hračiek, ktoré ho budú lákať natoľko, aby sa za nimi dvíhalo. Pri tomto cvičení buďte vždy bábätku na blízku a určite ho tak nenechávajte na začiatku samotné.
Keď s istotou zvládne zodvihnúť hlavičku, udržať ju hore a zároveň ňou cielene otáčať do strán, je čas pridať k tomu cvičenie rúk a nôh. Hračky teraz už klaďte pred dieťatko tak, aby sa za nimi muselo samé naťahovať. Postupne si tak osvojí cvik označovaný ako lietadielko.
Odborné tabuľky hovoria, že bábätko by malo byť schopné pretočiť sa z bruška na chrbátik vo veku od 2 do 5 mesiacov. Opačne, čiže z chrbátika na bruško o čosi neskôr a to v 5. až 7. mesiaci.
Ako podporiť otáčanie u dieťaťa?
Dbajte teda hlavne na kvalitné prevedenie predchádzajúcich cvikov, ako je dostatočne pevné dvíhanie a držanie hlavičky, pasenie koníčkov či lietadielko. Keď ich má dieťatko zvládnuté, začnite ho motivovať na cielené otáčanie sa.
Keď sa to už dieťatku darí, robí to úmyselne a nie náhodne, sledujte, či sa otáča na obidve strany rovnako dobre, alebo či niektorú zo strán nepreferuje viac. Ak sa vám zdá, že to nie je úplne ideálne, môžete prevedenie pohybu konzultovať s vaším pediatrom alebo vyhľadať detského fyzioterapeuta.
Ak sa vám zdá, že by sa dieťa už aj chcelo prevaliť na bruško, skúste ho motivovať obľúbenou hračkou alebo zaujímavým objektom, za ktorým sa rád obráti. Nerobte to ale tak, aby mal hračku v dohľade. Umiestnite ju tak, aby po prevalení na bruško hračku dočiahlo a uchopilo ju. Bude to pre neho najlepšia motivácia. Na tento účel sú výborné hračky Oball, ktoré sú nielen ľahké, výrazne farebné, ale pre malé bábätká skvelo uchopiteľné.
Ak bábo leží na chrbte, ukážte mu hračku a potom ju položte v jeho dosahu. Motiváciou preň bude aj vaša vlastná radosť. Ak sa pretočí, ukážte mu, že z toho máte radosť. Usmejte sa na neho, pohladkajte ho, či zatlieskajte.
Ak to chcete nechať na „prirodzený priebeh“, sledujte, kedy sa bábo začne otáčať samé. Najčastejšie prichádza k prvému pretočeniu na prebaľovacej podložke. Pri prebaľovaní dieťaťa radšej používajte prebaľovacie podložky a pulty so zvýšenými okrajmi. Aj keď sčasti pomôžu zabrániť pádu, dieťatko radšej nikdy nenechávajte na nich osamote.
Podpora prirodzeného vývinu a samostatnosti
Je dôležité si uvedomiť, že dieťa sa učí skúšaním, zlyhávaním a opätovným skúšaním. Nemali by sme mu všetko uľahčovať a zasahovať do jeho aktivít. Robenie chýb nás posúva ďalej, zlepšuje naše schopnosti a jeho prostredníctvom sa učíme byť lepšími.
Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo nezávislé a riešilo svoje problémy samostatne a efektívne. Schopnosť postaviť sa problému čelom a prichádzať s účinnými spôsobmi riešenia je nevyhnutná a dôležitá zručnosť pre úspech v živote, škole a vzťahoch. Zahŕňa v sebe schopnosť zvládať emócie a kontrolovať pudy, sústrediť sa a udržať pozornosť, čerpať z vedomostí, ktoré sme získali v minulosti a kreatívne myslieť, aby sme dokázali uspieť s novými spôsobmi riešenia.
Nezasahujte, pozorujte. Rodičia majú zakódované, že zakročia v momente, akonáhle dieťa s niečím bojuje. Ochranársky inštinkt je prirodzený a samozrejme nutný - ale myslite na to, že iba v prípadoch, ak ide o život alebo nepríjemné zranenie. Dieťa sa musí naučiť vo svete fungovať, skúšať a skúmať ho, aby mu porozumelo a obišlo sa v budúcnosti bez vašej pomoci.
Vaša pomoc možno poskytne riešenie v danom momente, ale taktiež sa staviate do roly toho, kto dá za dieťa veci do poriadku. Vy máte fungovať ako partner a sprievodca pri riešení, nie samotný riešiteľ. Vzdajte sa predstavy dokonalosti a bezchybnosti. Chybovanie nás posúva ďalej, zlepšuje naše schopnosti a jeho prostredníctvom sa učíme byť lepšími. Nesnažte sa preto mať „dokonalé“ dieťa.
Nechajte deti nech zápasia s bežnými činnosťami. Koľkokrát ste obuli dieťaťu topánku alebo navliekli tričko, lebo s tým zápasilo? Nechajte deti nech pomáhajú, fascinovane skúmajú, skúšajú a opätovne zlyhávajú bez nášho súdenia. Prizvite deti k domácim prácam už od malička. Nech sa učia, že domáce práce nie sú otročina, ale súčasť spoločenstva - rodiny. A práve tu začínajú základy samostatnosti a riešenia problémov.
Pohybová hra: Polievka sa varí, mäso na tanieri, príde na to a zožerie to...
Rozvoj slovnej zásoby a reči
Čím má dieťa väčšiu slovnú zásobu, tým lepšie sa mu bude vyjadrovať a tým lepšie bude aj reči rozumieť. Jazykový cit ovplyvňuje, či sa dieťa bude správne vyjadrovať a tiež to, ako jeho rozprávanie pôsobí na iných ľudí.
Odmalička sa s dieťaťom rozprávajte, komentujte rôzne situácie, rozprávajte o tom, čo robíte. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o určitej situácii myslí, čo sa mu páči a čo nie. Pýtajte sa ho, čo zažilo. Pýtajte sa tak, aby to dieťa neodradilo, ale podnietilo ešte k ďalšiemu rozprávaniu.
Knihy majú v detskom veku magickú moc. Využite ich silu. Ak chceme pre naše deti urobiť maximum pri rozvoji slovnej zásoby, emócií i poznávania, rozprávajme sa s nimi čo najviac o prečítaných knihách.
Hry na rozvoj slovnej zásoby:
- Tvorenie zdrobnenín: Povedzte dieťaťu slovo a nech tvorí od toho slova zdrobneniny. Napríklad: slnko-slniečko, dievča-dievčatko...
- Stupňovanie slov: Povedzte dieťaťu, nech vystupňuje slová. Napríklad: veľký-väčší-najväčší, malý-menší-najmenší...
- Hľadanie rýmov: Povedzte slovo a nech dieťa k slovu hľadá rým. Napríklad: les-pes, mamička-dušička...
- Hľadanie opačných slov: Dieťa hľadá opačné slová. Napríklad: veľký-malý, tučný-chudý...
- Hľadanie synonym: Dieťa hľadá k slovu synonymá, teda podobné slová. Napríklad: dom-budova-stavba...
- Opisovanie vlastností: Dieťa vymýšľa, aké vlastnosti môže mať uvedené slovo. Napríklad: MAMA (Aká môže byť mama? Pekná, dobrá, veselá...)
- Opis obrázka: Zoberte si obrázok. Povedzte dieťaťu, nech ho opíše.
- Tvorenie záveru príbehu: Povedzte dieťaťu, nech utvorí záver príbehu. Môže tiež vymyslieť nadpis k príbehu.
- Striedavé rozprávanie príbehu: Začnite vy a potom nech pokračuje dieťa. Môžete začať rozprávať nejakú známu rozprávku, potom začnite meniť dej rozprávky. Pridávajte nové prostredie, vymyslite si ďalšie postavy, vymýšľajte si neobvyklé situácie.
- Vymýšľanie situácií: Vymýšľajte si, čo by sa mohlo diať v rôznych situáciách. Napríklad: Čo by sa dialo, keby si v lese našiel 100 kilogramov húb? Čo by si povedal mimozemšťanom? Čo by si si myslel, keby ti zmizli všetky hračky z izby?
- Bábkové divadlo: Hrajte spolu bábkové divadlo a meňte hlasy podľa postáv, ktoré v divadielku vystupujú.
Učenie dieťaťa pracovať s hlasom
Pomôžte svojmu dieťaťu, aby sa naučilo pracovať so svojím hlasom. Učte ho rozprávať nahlas, primeranou rýchlosťou a hlavne zrozumiteľne. Môžete sa hrať s hlasom tak, že dieťaťu poviete nejakú vetu a ono ju má zopakovať tak, ako by to hovorila stará babka, malé bábätko, unavený, smutný, uplakaný, šťastný, nehnevaný človek.
Medzi detičkami je dosť veľké rozpätie v rozvoji jednotlivých zručností, netreba porovnávať. Ak by bolo naozaj pozadu, pediater na to upozorní, spravia sa prípadne nejaké vyšetrenia a zvolí sa vhodné terapeutické cvičenie. Ak je v norme, treba ho nechať ísť svojím tempom.
Nie je správne obkladať dieťa vankúšmi a tešiť sa, že už sedí. Sedenie v pol roku je len mýtus. Preto sú zlé všetky tie chodúľky, tiež narúšajú prirodzený vývin. A týka sa to aj prevracania, do ničoho nenútiť. Môžete ho motivovať tak, že dáte na druhú stranu hračku, za ktorou sa bude chcieť obratit.