Štúdium na vysokej škole predstavuje pre mnohých študentov značnú finančnú záťaž. Náklady na bývanie, učebnice a bežné životné výdavky môžu byť vysoké. Našťastie existujú rôzne formy podpory, ktoré môžu študentom uľahčiť ich finančnú situáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o sociálnych príspevkoch pre študentov vysokých škôl, podmienkach ich získania a ďalších formách finančnej podpory.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Prídavok na dieťa je sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavky na deti vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny každý mesiac. Od 1. januára 2023 je prídavok na každé nezaopatrené dieťa mesačne vo výške 60 eur. Prídavky sa vyplácajú mesačne pozadu. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. V zásade vzniká oprávnenej osobe nárok na prídavok na dieťa od narodenia dieťaťa a trvá až do času, kým je dieťa v zmysle zákona považované za nezaopatrené, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku.
Podmienky nároku na prídavok na dieťa
Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. a) je podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť , avšak najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti takéhoto dieťaťa. b) ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. O nároku na prídavok na dieťa rozhoduje v rámci správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si naň uplatní nárok a spĺňa podmienky nároku.
Povinná školská dochádzka je desaťročná a v zásade trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Rodičia však môžu poberať prídavky na deti aj po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa ich dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Ak dieťa zmaturuje a nepokračuje ďalej v štúdiu, nárok na prídavok trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (do konca letných prázdnin). Ak dieťa zmaturuje a pokračuje v štúdiu na VŠ dennou formou, patrí rodičom prídavok aj za obdobie letných prázdnin. A to až do zápisu na VŠ vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na SŠ. Ak dieťa skončí 1. stupeň VŠ a pokračuje v štúdiu ďalej (dennou formou), patrí rodičom prídavok aj po skončení VŠ prvého stupňa do zápisu na VŠ druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo VŠ prvého stupňa. Ak dieťa skončí VŠ (ukončenie vys. štúdia = zloženie záverečnej štátnej skúšky, nie promócie!), od toho dňa sa už nepovažuje za nezaopatrené dieťa a rodičom končí nárok na prídavok na dieťa. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia.
Prídavok na dieťa si môže uplatniť oprávnená osoba už v mesiaci, keď sa dieťa narodí (počas tehotenstva nie). Úrad práce vypláca prídavok mesiac pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok a splnila podmienky nároku na prídavok. Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na prídavok, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich - buď matke alebo otcovi dieťaťa. Nárok na prídavok má rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode rodičov, pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť, prídavok sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.
Prídavok vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (platiteľ) podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, platiteľ vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. Prídavok sa nevypláca do štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ. Úrad práce obnoví výplatu prídavku od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata zastavená. O obnovení výplaty prídavku Úrad práce vydá rozhodnutie. Povinnosťou oprávnenej osoby je použiť prídavok na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Ak oprávnená osoba nevyužíva takto prídavok a platiteľ neurčil osobitného príjemcu prídavku, rozhodne o zastavení ich výplaty oprávnenej osobe a rozhodne o výplate prídavku ďalšej oprávnenej osobe alebo zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo špeciálnemu výchovnému zariadeniu, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestené. Ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, Úrad práce rozhodne o odňatí prídavku. Ak Úrad práce vyplácal prídavok neprávom, prídavok odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý prídavok neprávom vyplatil. Ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, že Úrad práce jej prídavok vyplatil neprávom, je povinná vrátiť prídavok. Nárok na vrátenie prídavku vyplateného neprávom zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď Úrad práce zistil túto skutočnosť, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty prídavku.
Daňový bonus na dieťa
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8.2025 bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. V prípade, že dieťaťu bol dňa 24.1.2025 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok so spätnou platnosťou od 11.3.2024, nárok na daňový bonus zanikol od 1.2.2025. Daňovník si chce uplatniť daňový bonus na dcéru (nar. 2001), ktorá je študentkou denného štúdia VŠ. Dcéra sa v roku 2021 vydala, jej manžel bol študentom VŠ. Daňový bonus na dieťa si stále uplatňoval otec, aj v roku 2021, 2022 aj v roku 2023. V roku 2023 prerušil dcérin manžel štúdium a pracuje v zahraničí. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.
Štipendiá a iné formy podpory pre študentov VŠ
Študenti majú k dispozícii viacero typov štipendií a príspevkov, ktoré im môžu pomôcť pokryť náklady spojené so štúdiom. Medzi najčastejšie patria: Sociálne štipendium: Určené pre študentov zo sociálne slabších rodín. Podmienky sa líšia podľa školy a zákonných predpisov. Tehotenské štipendium: Priznáva sa tehotnej študentke, ktorá má trvalý pobyt na Slovensku a nemá nárok na tehotenské zo Sociálnej poisťovne. Vypláca sa od 13. týždňa tehotenstva. Prospechové štipendium: Klasická forma odmeny za dobré výsledky v štúdiu. Motivačné štipendium: Odmeňuje nadaných študentov za umelecké, vedecké či športové úspechy. Ubytovacie štipendium: Určené pre študentov denného štúdia z iných miest, než je sídlo univerzity. Cieľom je pokryť časť nákladov na internát alebo prenájom. Štipendium z Programu Slovensko: Podporuje talentovaných domácich študentov pri nástupe na slovenské vysoké školy. Odborové štipendium: Cieľom je podporiť štúdium nedostatkových odborov.
Sociálne štipendium: Podmienky a postup
Sociálne štipendium je forma finančnej pomoci určená študentom vysokých škôl, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Jeho cieľom je zmierniť finančnú záťaž spojenú so štúdiom a umožniť tak študentom plne sa sústrediť na svoje vzdelávanie. Právny základ: Sociálne štipendium je upravené zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z. Podmienky nároku: Študuje v dennej forme štúdia. Študuje v študijnom programe prvého stupňa (bakalárske programy), druhého stupňa (magisterské a inžinierske programy) alebo v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa. Spĺňa kritériá sociálnej potrebnosti stanovené zákonom a vyhláškou.
Žiadosť o sociálne štipendium sa podáva na vysokej škole/fakulte, na ktorej je študent zapísaný na štúdium. Vysoká škola môže odporúčať použitie vlastného formulára na podanie žiadosti. Žiadosť je možné doručiť kedykoľvek počas akademického roka, pričom sociálne štipendium, ak naň vznikne nárok, sa priznáva od prvého mesiaca, v ktorom bola doručená žiadosť. Je dôležité podať žiadosť hneď na začiatku akademického roka. Potrebné doklady: Spolu so žiadosťou o priznanie sociálneho štipendia je potrebné predložiť aj potrebné doklady o príjme žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb (obvykle rodičia a súrodenci) za predchádzajúci kalendárny rok a ďalšie dokumenty umožňujúce posúdenie okruhu spoločne posudzovaných osôb. Konkrétne vymedzenie dokumentov závisí od konkrétnej situácie žiadateľa a odporúčame postupovať podľa vyhlášky a pokynov vysokej školy/fakulty. Výška sociálneho štipendia: Mesačná výška sociálneho štipendia sa pohybuje od 10 eur po 325 eur. Konkrétna výška sociálneho štipendia závisí od spoločne posudzovaných osôb a ich celkového príjmu. Konkrétnu situáciu je možné konzultovať na vysokej škole / fakulte. Spoločne posudzované osoby a ich príjem: Vo väčšine prípadov sa zohľadňuje príjem spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok. V niektorých prípadoch sa pri zohľadnení príjmu vychádza z aktuálnej situácie spoločne posudzovaných osôb. To, že študent nežije s rodičmi automaticky neznamená, že sa bude posudzovať samostatne. Na samostatné posudzovanie je potrebné, aby takýto študent preukázal dostatočný príjem, a to aspoň 12-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby za predchádzajúci kalendárny rok.
Odborové štipendiá pre nedostatkové povolania
V akademickom roku 2024/2025 rezort školstva predstavil novinku - odborové štipendiá, ktorých cieľom je podporiť štúdium nedostatkových odborov. Aj tu môže študent získať až 4 000 eur za rok. Ide o jedno z opatrení rezortu školstva, ktorým chce motivovať maturantov pre výber povolaní, ktoré sú na trhu práce potrebné. Ide najmä o odbory akými sú učiteľstvo, ošetrovateľstvo, verejné zdravotníctvo, všeobecné lekárstvo či odbory z oblasti jadra. Celková výška štipendia za obdobie troch rokov bakalárskeho, resp. spojeného bakalárskeho a magisterského štúdia bude v prípade týchto študijných programov predstavovať 16 500 €. Proces vyplácania štipendií úspešných uchádzačov bude nasledovný: štipendisti budú dostávať 300 € mesačne počas všetkých troch akademických rokov rovnako ako ostatní z oboch kategórií. Po prvom úspešne absolvovanom ročníku však bude štipendistom po zápise do druhého ročníka vyplatená jednorazová suma 1 000 €, po druhom úspešne absolvovanom ročníku a zápise do tretieho ročníka 1 500 € a po úspešnom ukončení tretieho ročníka bude štipendistom vyplatená jednorazová odmena vo výške 5 000 €.
Tehotenské a materské dávky pre študentky
Študentka, resp. mladá tehotná žena po skončení štúdia nemá automaticky nárok na dávku tehotenské a prípadne neskôr na dávku materské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Počas štúdia totiž študenti nie sú automaticky nemocensky poistení, iba ak by si napr. sami platili dobrovoľné nemocenské poistenie, čo zväčša nerobia. Sociálna poisťovňa pripomína, že podmienkami nároku na tehotenské/materské sú trvanie nemocenského poistenia najmenej 270 dní za posledné dva roky a takisto aj existencia nemocenského poistenia ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie konkrétnej dávky. Výnimkou, kedy nárok na dávku tehotenské a materské študentkám môže vzniknúť, sú iba prípady, ak si počas štúdia platili poistné dobrovoľne.
Na to, aby mala žena po skončení štúdia nárok na dávku tehotenské/materské zo Sociálnej poisťovne, je potrebné, aby bola nemocensky poistená, napr. pracovala ako zamestnanec, bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, resp. Ak žena otehotnie počas štúdia, prípadne v krátkej dobe po skončení štúdia (stredoškolského alebo vysokoškolského), pre nárok na dávku materské si do obdobia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom môže od 1. januára 2024 napočítať obdobie ukončeného štúdia spadajúce do sledovaného obdobia, avšak je potrebné zároveň splniť aj podmienku existencie nemocenského poistenia, príp. trvanie ochrannej lehoty.
Nárok na dávku tehotenské vzniká od začiatku 13. týždňa tehotenstva (od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu) a nárok na materské spravidla od začiatku šiesteho až ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodom. To znamená, že študentka musí byť ku dňu začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nemocensky poistená alebo jej musí plynúť v tento deň ochranná lehota, aby splnila jednu z podmienok nároku na tehotenské. V prípade materského musí byť nemocensky poistená alebo jej musí plynúť ochranná lehota k začiatku 6. alebo 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Podotýkame, že podmienka 270 dní dva roky spätne sa sleduje v prípade dávky tehotenské k začiatku 13. týždňa tehotenstva.
Možnosti zamestnania pre študentov
Študenti denného štúdia majú niekoľko možností, ako sa zamestnať: Trvalý pracovný pomer (TPP): Štúdium na vysokej škole nie je prekážkou pre uzatvorenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť aj kratší pracovný čas, ktorý nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Študent tretieho ročníka vysokej školy môže pracovať na TPP, pričom sa na neho vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ za neho odvádza odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne v plnej výške. Študentské výhody, ako napríklad odvodová úľava, sa vzťahujú najmä na dohodu o brigádnickej práci študentov, nie na klasický pracovný pomer. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh zamestnať fyzické osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pracovný čas zamestnanca na dohode nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého je tento čas 8 hodín. Dohody vykonávané mimo pracovného pomeru sa smú uzatvárať iba na dobu určitú, a to maximálne na 12 mesiacov. Dohody musia byť uzatvorené písomne, inak sú neplatné. Medzi tieto dohody patria: Dohoda o brigádnickej práci študentov: Tento druh dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov. Počet odpracovaných hodín študenta nesmie presiahnuť v priemere 20 hodín za týždeň, t. j. 80 hodín za mesiac. Povinnosťou študenta je odovzdať zamestnávateľovi potvrdenie o návšteve školy. Študent si môže uplatniť odvodovú výnimku do 200 eur. V praxi to znamená, že platí len 7% v rámci dôchodkového poistenia zo sumy, ktorá prevyšuje 200 eur. To je výhodné aj pre zamestnávateľa, a to v prípade, že je odmena nižšia ako 200 eur. Vtedy platí v rámci odvodov len 1,05% (garančné poistenie, 0,25% a úrazové poistenie 0,8%) z odmeny. Zdravotné odvody sa v prípade dohody o brigádnickej práci neplatia, pretože ich platí za študentov štát. Nad sumu 200 eur zaplatí celkovo zamestnávateľ 22,8%. Dohoda o pracovnej činnosti: Fyzická osoba, ktorá uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so svojím zamestnávateľom nesmie odpracovať viac ako 10 hodín týždenne (nie v priemere ako je to u dohody o brigádnickej práci študentov). Dohoda o vykonaní práce: Tento druh dohody sa uzatvára medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou len na prácu, ktorá nepresiahne 350 hodín v kalendárnom roku.
Odvody a dane pri rôznych formách zamestnania
Pri trvalom pracovnom pomere sa zo mzdy odvádza 13,4 % (sociálne poistenie: 4 % starobné, 3 % invalidné, 1 % nezamestnanosť, 1,4 % nemocenské; zdravotné poistenie: 4 %), zamestnávateľ odvádza ďalších 35,2 %. Študent v tomto prípade nemá nárok na žiadne odvodové výnimky. Pri dohode o pracovnej činnosti zamestnávateľ a zamestnanec platia pri pravidelnom príjme rovnaké percento ako pri TPP. Najvýhodnejšia pre študenta, a aj pre zamestnávateľa, vychádza dohoda o brigádnickej práci študentov, kde si študent môže uplatniť odvodovú výnimku do 200 eur. Vtedy platí len 7% v rámci dôchodkového poistenia zo sumy, ktorá prevyšuje 200 eur. Zdravotné odvody sa v prípade dohody o brigádnickej práci neplatia, pretože ich platí za študentov štát.
Zdravotné poistenie študentov
Študenti sú poistencami štátu. Za absolventov strednej školy platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát. Poistencom štátu sa stávate dňom zápisu na vysokú školu. Ak do dovŕšenia 26 rokov veku po skončení 1. stupňa (Bc.) pokračujete vo vysokoškolskom štúdiu, štát za vás zaplatí poistné aj počas prázdnin až do zápisu na 2. stupeň štúdia. Od dovŕšenia 26 rokov veku do dovŕšenia 30 rokov veku to platí iba vtedy, ak ide o denné štúdium. Status študenta strácate v deň, ktorý nasleduje po dni vykonania štátnej záverečnej skúšky.
Ďalšie dôležité informácie
Vyživovacia povinnosť rodičov: Podľa zákona o rodine má rodič povinnosť vyživovať svoje dieťa až do okamihu, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že aj v prípade, že si dieťa popri vysokoškolskom štúdiu zarába, rodič je stále povinný vyživovacej povinnosti voči nemu, za predpokladu, že dieťa nevie z takéhoto svojho príjmu pokryť svoje nevyhnutné potreby. Prídavky na dieťa: Na výplatu prídavkov na dieťa nemá vplyv skutočnosť, že študent pracuje alebo brigáduje. Ak sa vaše dieťa rozhodlo pre štúdium v zahraničí, neznamená to, že prídavok nedostanete. Niektoré spôsoby štúdia vám ale môžu jeho poberanie skomplikovať. Aj pri nástupe na VŠ v SR ale môžu vzniknúť nejasnosti. Základné podmienky poskytovania prídavku na dieťa pri štúdiu na VŠ Prídavok na dieťa sa vypláca len vtedy, ak dieťa spĺňa status „nezaopatrenosti“. Pokiaľ dieťa nemá zdravotnú indispozíciu, ktorá by štúdium či zárobkovú činnosť znemožňovala, považuje sa za nezaopatrené vtedy, keď: - ešte nedovŕšilo 25 rokov veku, - sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj štúdium na vysokej škole - ale len také, ktoré prebieha dennou formou. Externá forma sa teda za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie nepovažuje a preto sa pri nej prídavok neposkytuje. Nedajte sa ale pomýliť; podľa zákona sa vzdelávacie činnosti môžu aj pri dennej forme štúdia uskutočňovať nielen prezenčnou, ale aj dištančnou či kombinovanou metódou. Nárok na prídavok zaniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku alebo získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa. Vysokoškolské štúdium v zahraničí a prídavok na dieťa Prídavok na dieťa sa poskytuje aj pri štúdiu či výučbe, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na strednej či vysokej škole uskutočňovaného dennou formou. Práve toto pravidlo umožňuje, aby prídavok poberali aj rodičia slovenských študentov, ktorí si vybrali štúdium v zahraničí. V súvislosti s uvedeným ministerstvo školstva zverejnilo na svojich webových stránkach zoznam uznaných vysokých škôl v členských štátoch EÚ, EHS, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. Ak štúdium prebieha na škole uvedenej v zozname, bude považované za rovnocenné štúdiu v SR, a to nielen pre účely poskytnutia prídavku na dieťa, ale napríklad aj: - dôchodkových dávok, - zdravotného poistenia, - daňového bonusu či - štipendií a pôžičiek Fondu na podporu vzdelávania. Ak sa zahraničná škola v zozname nenachádza, bude rovnocennosť vášho štúdia so slovenským vzdelávaním posúdená na základe individuálnej žiadosti. Aj jej formulár nájdete na webe ministerstva školstva; môžete ju ale podať aj elektronicky cez portál slovensko.sk. Zoznam rovnocenných zahraničných vysokých škôl však neuvádza aj konkrétne formy či metódy štúdia, ktoré by boli spojené s nárokom na prídavok - práve preto s vyjasnením niektorých otázok pomohla judikatúra. Forma vs. metóda štúdia - ako to celé je? Najvyšší správny súd SR sa k otázke prídavku na zahraničného študenta vyjadril v rozhodnutí, ktoré sa týkalo štúdia v ČR. Prípad začal rozhodnutím úradu práce o odňatí prídavku s odkazom na to, že štúdium prebiehalo tzv. kombinovanou formou. Podľa úradu ho preto nebolo možné považovať za štúdium v dennej forme. Otec študenta (ďalej len „žalobca“) podal vo veci najskôr správnu žalobu, s ktorou však neuspel. Krajský súd v Trenčíne zamietnutie žaloby zdôvodnil tým, že keď zákonodarca podmienil poberanie prídavku dennou formou štúdia, bolo to tak podľa neho preto, lebo iné spôsoby štúdia umožňujú popri vzdelávaní aj zárobkovú činnosť. Žalobca s takýmto výkladom nesúhlasil. Podal preto kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR, ktorý mu dal za pravdu. Súd v prvom rade upozornil, že pre účely rozhodovania o prídavku na dieťa nemožno formu štúdia zamieňať s jeho metódou. Ako už bolo uvedené vyššie, z hľadiska slovenského zákona o vysokých školách môže byť forma štúdia denná alebo externá; pri oboch týchto formách môžu vzdelávacie činnosti prebiehať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou. Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že pri zahraničných VŠ nie je kľúčové, ako je spôsob organizácie štúdia pomenovaný, pretože aj pomenovanie na prvý pohľad evokujúce externé štúdium môže v skutočnosti zodpovedať jeho dennej forme. Nemožno preto automaticky vychádzať z jazykového prekladu; posudzovať sa musí obsah a časová náplň štúdia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 9Sžsk/28/2021). Od vydania rozhodnutia NSS SR sa zákon čiastočne menil - s týmto treba počítať Treba však upozorniť, že vyššie uvedené rozhodnutie NSS SR bolo vydané vo vzťahu k právnemu stavu, ktorý sa od septembra minulého roka čiastočne zmenil. Aj naďalej zostáva v platnosti nevyhnutnosť rozlišovania formy a metódy štúdia. Stále platí, že denná a externá je forma štúdia a vzdelávacie činnosti v rámci oboch foriem môžu byť uskutočňované prezenčnou, distančnou alebo kombinovanou metódou. Zmena, ktorá oproti rozhodnutiu nastala, spočíva v tom, že pôvodne sa denná a externá forma štúdia líšili vymedzením časovej náročnosti. Zatiaľ čo denná forma štúdia predstavovala a aj stále predstavuje 1500 až 1800 hodín práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti, externá forma do 31. 8. 2024 zahŕňala len 750 až 1440 hodín uvedenej činnosti. Od 1. 9. 2024 môže aj externá forma štúdia zodpovedať časovej náročnosti 1500 až 1800 hodín za akademický rok, a to pokiaľ ide o študijný program 1. a 2. stupňa alebo o študijný program spájajúci 1. a 2. stupeň. Časová dotácia 750 až 1440 hodín zostala platná pre externú formu štúdia pri študijnom programe 3. stupňa. Zatiaľ čo do 31. 8. 2024 bolo teda možné podľa rozhodnutia NSS SR pomerne ľahké určiť, či zahraničné štúdium podľa časovej náročnosti zodpovedá dennej alebo externej forme, pre štúdium realizované od 1. 9. 2024 budú musieť úrady práce (a zrejme aj za pomoci súdov SR) hľadať aj iné kritériá, vďaka ktorým dennú a externú formu štúdia na zahraničných VŠ spoľahlivo rozlíšia. Zmena zákona o vysokých školách ale môže byť hodenou rukavicou aj pre zákonodarcu. Prídavok sa totiž vypláca maximálne do získania VŠ vzdelania 2. stupňa.
Štúdium a podnikanie: Živnosť ako možnosť pre študentov Pre študenta je založenie živnosti efektívny spôsob, ako si začať zarábať počas štúdia. Založenie živnosti je pomerne jednoduché a rýchle. Navyše, v prvom roku podnikania živnostník nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, čo môže pomôcť predísť finančným problémom. Pravidlá pre študentov-živnostníkov Väčšina pravidiel pre živnostníkov sa vzťahuje aj na študentov, ktorí podnikajú. Rozdiely sú najmä v platení odvodov do zdravotnej poisťovne. V niektorých prípadoch môže študent-živnostník platiť menej. Dane a výdavky Pre študentov-živnostníkov platia v oblasti daní rovnaké pravidlá ako pre ostatných. Môžu si odpočítať paušálne výdavky vo výške 60 % zo svojich príjmov, čím sa znižuje základ dane. Ďalej si môžu odpočítať prípadné odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. V roku 2023 bola nezdaniteľná časť na daňovníka 4 922,82 EUR, pričom sa uplatňuje zo základu dane do sumy 21 754,18 EUR. Zdravotné odvody a preddavky pre študentov Rozdiel medzi „zdravotnými odvodmi“ a „preddavkami na zdravotné poistenie“ spočíva v tom, že odvody sa platia po podaní daňového priznania. Ak by bol študent iba „čistým“ živnostníkom bez kombinácie so štúdiom, musel by platiť minimálny mesačný preddavok. V roku 2023 to bolo 84,77 EUR mesačne, teda 1 017,24 EUR ročne. Avšak študent-živnostník po skončení roka zaplatí zdravotné odvody v skutočne vypočítanej výške podľa základu dane v daňovom priznaní a nemusí platiť ročné minimum ako „čistý“ živnostník. Ak študent začne podnikať v roku 2023, počas rokov 2023 a 2024 nemusí platiť preddavky do zdravotnej poisťovne, prípadne ich platí dobrovoľne. Odvody do Sociálnej poisťovne Výška minimálnych odvodov závisí od určenia minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý sa určuje podľa priemernej mesačnej mzdy za posledné dva roky. Ak príjmy študenta z podnikania za ukončený kalendárny rok presiahnu určitú hranicu (pre rok 2022 to bolo 7 266 EUR, pre rok 2023 to je 7 824 EUR), od júla nasledujúceho roka začína platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Minimálna suma odvodov v roku 2023 bola 200,72 EUR. Ak sú príjmy nižšie ako táto suma, študent odvody neplatí. Daňové priznanie pre študentov Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2025 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. marca 2026. Študent má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu.