Je prirodzené, že malé deti skúšajú, čo všetko si môžu dovoliť, čo im prejde bez následkov a za čo už hrozí trest. Testujú hranice svojho okolia, a tak je to v tomto období správne. Vo výchove však treba rozlišovať, čo je skutočným problémom a čo je iba dôsledkom neskúsenosti a experimentovania dieťaťa. Malé deti sa nevhodne nesprávajú z ničoho nič, pretože nevedia byť zlomyseľné. Vždy majú istý problém, s ktorým potrebujú pomôcť. Úlohou dospelých je odhaliť a nájsť vhodný spôsob, ako dieťaťu pomôcť.
Keďže spúšťačom problémového správania je spektrum príčin, učiteľov zaujímajú hlavne tie, ktoré môžu eliminovať či odstrániť v spolupráci s rodičmi alebo odborníkmi. Veľké množstvo príčin problémového správania detí však môže presahovať pedagogické spôsobilosti a ľudské možnosti učiteľa. Vtedy sa vyžadujú špeciálne vyšetrenia zo strany odborníkov v medicíne, psychológii alebo špeciálnej či sociálnej pedagogike.
Vnútorné príčiny problémového správania detí
Učiteľ ich môže len vo veľmi obmedzenej miere eliminovať alebo odstrániť. Sú to problémy prevažne situované v rodinnom zázemí dieťaťa, na ktoré učiteľ nemá priamy vplyv a ani nepatria do okruhu jeho pedagogických právomocí, ale môže ich v zmysle právnych krokov riešiť, ak si rodičia neplnia povinnosti a tým porušujú práva dieťaťa. Do tohto okruhu príčin problémového správania dieťaťa patria hlavne tieto:
- výchovný štýl rodičov, ktorý dieťa dlhodobo stresuje alebo mu poskytujú neadekvátne vzory správania a postojov k životným hodnotám,
- prílišné preceňovanie alebo podceňovanie podnetov dôležitých pre rozvoj osobnosti dieťaťa, ktoré spôsobujú buď preťažovanie dieťaťa, alebo naopak jeho zanedbávanie,
- citové vydieranie dieťaťa neposkytovaním lásky, nenávistným správaním k dieťaťu alebo poskytovaním účelovej lásky, napr. v sporoch rodičov o dieťa,
- neuspokojovanie fyziologických potrieb, potreby bezpečia a istoty, lásky a spolupatričnosti, ocenenia a sebaaktualizácie,
- konflikty v rodine, medzi rodičmi, nejednotné výchovné pôsobenie v rodine,
- osobnostné problémy a psychické choroby rodičov,
- iné.
Hranice správania v rodine môžu byť široké, prípadne nie sú žiadne. Dieťa má potom problémy, lebo sa nedokáže prispôsobiť pravidlám, ktoré vyžaduje materská škola. Sú to najmä:
- patologické vplyvy rôznych médií (napr. v podobe násilia, neúcty, porušovania práv iných atď.),
- preťažovanie sociálne a intelektuálne neprimeranými informáciami (napr. Vplyvy skupiny tiež patria k významným determinantom problémového správania detí.
- odmietaniu, ponižovaniu či emocionálnemu zraňovaniu dieťaťa,
- rozptyľovaniu dieťaťa nadbytkom podnetov (napr.
Vnútorné aj vonkajšie determinanty problémového správania sú u detí rôzne kombinované, a preto ich nemožno posudzovať jednostranne, ale vo vzájomných väzbách a súvislostiach. Učiteľ má poznávať dôvody a príčiny nevhodného správania dieťaťa, ale podľa dostupných možností, aby nepresiahol svoju pedagogickú pôsobnosť a právomoc.
Prejavy problémového správania v predprimárnom vzdelávaní
Skúsenosti z praxe a aj výskumy poukazujú na to, že rôzne prejavy problémového správania detí patria medzi situácie, ktoré pedagógovia vnímajú ako závažný zdroj záťaže vo svojej pedagogickej práci. Počet detí s rôznymi problémami (externalizovanými - napr. agresívne prejavy a internalizovanými - napr. úzkosti, depresie) narastá a ich prvé prejavy sú často prítomné už pred nástupom do školy.
S ktorým spôsobom nežiadúceho správania u detí predškolského veku ste sa vo svojej praxi stretli?
Učitelia sa vo svojej praxi stretávajú s rôznymi formami nežiaduceho správania, ktoré môžu zahŕňať:
- Agresívne prejavy voči rovesníkom alebo dospelým.
- Narušovanie skupinových aktivít a pravidiel.
- Problémy so sebaovládaním a impulzívnosť.
- Nadmerná úzkostnosť, strach alebo plachosť.
- Sociálna izolácia alebo odmietanie kolektívu.
- Hyperaktivita a nepozornosť.
- Emocionálna nestabilita a výbuchy hnevu.
- Odborníci a pedagógovia často špecifikujú aj konkrétnejšie prejavy, ako napríklad odmietanie, ponižovanie či emocionálne zraňovanie dieťaťa, alebo rozptyľovanie dieťaťa nadbytkom podnetov.
Faktory ovplyvňujúce nežiadúce správanie
Ktoré faktory ovplyvňovali/ovplyvňujú nežiadúce správanie detí s ktorým ste sa stretli vo svojej praxi? Medzi významné determinanty problémového správania detí patria:
- sociálne správanie rodiny alebo blízkych,
- požívanie návykových látok,
- zlé duševné zdravie rodičov alebo opatrovateľov,
- časté konflikty v domácnosti.
Okrem spomínaných vnútorných príčin, ktoré súvisia predovšetkým s rodinným zázemím, existujú aj vonkajšie vplyvy. Patologické vplyvy rôznych médií (napr. v podobe násilia, neúcty, porušovania práv iných atď.) môžu mať negatívny dopad na formovanie správania dieťaťa. Rovnako aj preťažovanie sociálne a intelektuálne neprimeranými informáciami, alebo vplyvy skupiny, patria k významným determinantom problémového správania detí.
Možnosti eliminácie a riešenia problémového správania
Ako ste postupovali pri riešení problémového správania detí? Pre riešenie problémového správania je kľúčová spolupráca a kombinácia rôznych prístupov:
- spolupráca so školským psychológom,
- odporúčanie k odborníkom,
- začleňovanie do kolektívu,
- poradenie sa s kolegyňami,
- skúmanie rodinnej situácie,
- diagnostika dieťaťa psychológom,
- diagnostika dieťaťa školským psychológom,
- diagnostika dieťaťa učiteľom.
Prevencia a včasná intervencia sú najúčinnejšími spôsobmi ako výskyt problémového správania eliminovať alebo aspoň zmierniť. Hlavným cieľom vzdelávacieho programu je zvýšiť vedomosti a kompetencie pedagógov v prevencii a intervencii problémového správania v materskej škole. Frekventant sa oboznámi a porozumie formám, príčinám aj prejavom problémového správania predškolákov. Spozná spôsoby prevencie a intervencie externalizovaných a internalizovaných problémov v materskej škole.
Ako predchádzať problémovým situáciám v materskej škole a riešiť ich?
- Zachovať pokoj. Dôležité je, aby sa učiteľka nesprávala autoritatívne a nereagovala na slovný útok rovnakým spôsobom.
- Pozorne si vypočuť útočníka. Po tom, ako dieťa samo vyrozpráva, čo sa deje, učiteľka si môže dopĺňať informácie a klásť ďalšie otázky. Vhodné je voliť otvorené otázky, ktoré dieťaťu dávajú najavo, že učiteľka má oň a o jeho problém záujem. Naopak, uzatvorené otázky zvádzajú dieťa odpovedať áno - nie alebo majú mierne manipulačnú tendenciu.
- Akceptovať dieťa, ale jeho agresívne správanie odmietať. Akceptácia neznamená súhlas. Znamená iba to, že učiteľka prijíma informácie od agresívneho dieťaťa a všetko, čo hovorí, berie vážne. Nemusí vždy s tými informáciami súhlasiť, ale vníma ich ako subjektívne významné pre dieťa.
- Využívať aktívne počúvanie a empatiu. Učiteľka sa má snažiť porozumieť dieťaťu a jeho agresívnemu správaniu. Mala by sa vedieť vžiť do jeho situácie a jeho prežívania. Môže používať parafrázovanie kratších úsekov výpovede zakončené otázkou, či dieťa presne pochopilo. Po dlhších úsekoch zas môže zhrnúť to, čo dieťa povedalo.
- Opisovať to, čo učiteľka vidí a počuje, a zbytočne nemoralizovať. Vhodné je aj to, ak učiteľka neinterpretuje, ale opisuje všetko, čo vidí a počuje.
- Pýtať sa na pocity agresívneho dieťaťa. Keď učiteľka opíše, čo vidí a počuje, môže sa pýtať aj na to, ako sa agresívne dieťa teraz cíti. Prepojí takto správanie sa dieťaťa s jeho emóciami a nemusí ich odhadovať.
Pandémia ochorenia Covid-19 za posledné dva roky prehĺbila množstvo medzier a priepastí slovenského vzdelávacieho systému, do ktorých padajú najmä tie najzraniteľnejšie deti. Tieto deti pritom navštevujú bežné školy na Slovensku, nezažívajú v nich však dostatočnú podporu, často ani samotné prijatie. V školskom roku 2020/2021 sme, aj napriek prítomnému koronavírusu, pracovali v rámci projektu na podporu inkluzívneho vzdelávania Škola inkluzionistov už s treťou dvadsiatkou učiteľov, riaditeľov, asistentov či špeciálnych pedagógov a psychológov zo základných škôl z celého Slovenska. V aktuálnom školskom roku 2021/2022 sa k nim pridala ďalšia desiatka. Nestačí však, aby sa rôznorodé potreby detí naučili vnímať a rešpektovať len základné školy. S inklúziou treba začať oveľa skôr, preto sme sa pustili do vzdelávacieho projektu zameraného na spoluprácu všetkých dôležitých dospelých v materských školách.
Projekt Inkluškôlky ponúka materským školám metodickú pomoc, ako pracovať s deťmi s rôznymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Budúci učitelia a učiteľky sa v školách učia, ako pracovať s deťmi, ktoré naoko nemajú žiaden problém. Akonáhle sa stretnú s dieťaťom, ktoré sa hoci len málinko vymyká norme, buď sa s ním naučia pracovať, alebo z neho umelo vyrobia také problémové dieťa, že to jeho rodičia radšej vzdajú a zo škôlky ho odhlásia.
Na jar 2021, počas silnej vlny ochorenia Covid-19, sme v online priestore spustili dlho pripravované vzdelávanie pre riaditeľky a riaditeľov, pedagogický zbor materských škôl a zástupcov ich zriaďovateľov. Odštartovali sme tak projekt s názvom Inkluškôlky, ktorého vznik podporili hostia dobročinného Plesu v Opere. Vzhľadom na skúsenosti a spolupráce, ktoré sme za tých viac ako 20 rokov nadobudli s miestnymi samosprávami a ich jednotlivými zložkami, máme ambíciu podporovať a sieťovať všetkých aktérov v komunite. Piatim oblastiam rozvoja materských škôl smerom k inklúzii - spolupráca so samosprávou, rodičovská komunita, rešpekt k rozmanitosti, bezpečné prostredie a pedagogický asistent v materskej škole - sme sa spoločne venovali už so štyrmi (20 a 20) desiatkami riaditeliek, učiteliek a zriaďovateľov zo Zvolena a Nových Zámkov.
K vzdelávaniu pre materské školy a ich zriaďovateľov sme vytvorili aj dva nástroje. Jedným z nich je metodická príručka o možnostiach tvorby inkluzívneho prostredia v materských školách, na ktorej sa podieľalo šesť odborníkov v téme inkluzívneho vzdelávania či v spolupráci so samosprávou. Našou prioritnou úlohou v projekte Inkluškôlky bolo začleniť inkluzívne vzdelávanie do praxe v našej materskej škole. Prostredníctvom modelového týždňa sme ukázali deťom, rodičom aj pedagógom dôležitosť prijatia inklúzie do materskej školy. Rozvíjali sme koordinovanú spoluprácu s inštitúciami a profesionálmi pracujúcimi v tejto oblasti, snažili sme sa vytvárať pozitívnu atmosféru, otvorenú komunikáciu, rešpektovanie názorov, postojov a individuality detí. Ako riaditeľke materskej školy mi projekt Inkluškôlky pomohol získať veľké skúsenosti s inklúziou v praxi. Vpred nás posúvala najmä motivácia a vzájomná spolupráca detí.
Cieľom dotazníka, ktorý bol súčasťou výskumu, bolo zistiť v akej miere sa vyskytuje problémové správanie detí v materských školách na Slovensku a taktiež spôsoby a prostriedky jeho eliminácie na základe skúsenosti pedagógov. Nezaškolené deti častejšie pochádzajú z domácností s nízkymi príjmami, nízkym vzdelaním rodičov, z oblastí s horšou dostupnosťou MŠ a vyšším podielom rómskeho obyvateľstva. Častejšie ide o deti s viacerými súrodencami do 6 rokov, zhoršeným zdravotným stavom a deti, ktorých rodičia sú v priemere mladší, alebo deti s jedným rodičom. Zmapovať potreby domácností s nezaškolenými deťmi a zatraktívniť predprimárne vzdelávanie.
tags: #problemove #dieta #v #predprimarnom #vzdelavani #raabe