Problémové správanie u detí v materskej škole je komplexná téma, ktorá si vyžaduje citlivý a odborný prístup. Je prirodzené, že malé deti skúšajú, čo všetko si môžu dovoliť, čo im prejde bez následkov a za čo už hrozí trest. Testujú hranice svojho okolia, a tak je to v tomto období správne. Malé deti sa nevhodne nesprávajú z ničoho nič, pretože nevedia byť zlomyseľné. Vždy majú istý problém, s ktorým potrebujú pomôcť. Úlohou dospelých je odhaliť a nájsť vhodný spôsob, ako dieťaťu pomôcť.
Spúšťačom problémového správania je spektrum príčin, učiteľov zaujímajú hlavne tie, ktoré môžu eliminovať či odstrániť v spolupráci s rodičmi alebo odborníkmi. Veľké množstvo príčin problémového správania detí však môže presahovať pedagogické spôsobilosti a ľudské možnosti učiteľa. Vtedy sa vyžadujú špeciálne vyšetrenia zo strany odborníkov v medicíne, psychológii alebo špeciálnej či sociálnej pedagogike.
Vnútorné príčiny problémového správania detí
Učiteľ ich môže len vo veľmi obmedzenej miere eliminovať alebo odstrániť. Sú to problémy prevažne situované v rodinnom zázemí dieťaťa, na ktoré učiteľ nemá priamy vplyv a ani nepatria do okruhu jeho pedagogických právomocí, ale môže ich v zmysle právnych krokov riešiť, ak si rodičia neplnia povinnosti a tým porušujú práva dieťaťa. Do tohto okruhu príčin problémového správania dieťaťa patria hlavne tieto:
- výchovný štýl rodičov, ktorý dieťa dlhodobo stresuje alebo mu poskytujú neadekvátne vzory správania a postojov k životným hodnotám,
- prílišné preceňovanie alebo podceňovanie podnetov dôležitých pre rozvoj osobnosti dieťaťa, ktoré spôsobujú buď preťažovanie dieťaťa, alebo naopak jeho zanedbávanie,
- citové vydieranie dieťaťa neposkytovaním lásky, nenávistným správaním k dieťaťu alebo poskytovaním účelovej lásky, napr. v sporoch rodičov o dieťa,
- neuspokojovanie fyziologických potrieb, potreby bezpečia a istoty, lásky a spolupatričnosti, ocenenia a sebaaktualizácie,
- konflikty v rodine, medzi rodičmi, nejednotné výchovné pôsobenie v rodine,
- osobnostné problémy a psychické choroby rodičov,
- iné.
Hranice správania v rodine môžu byť široké, prípadne nie sú žiadne. Dieťa má potom problémy, lebo sa nedokáže prispôsobiť pravidlám, ktoré vyžaduje materská škola. Sú to najmä:
- patologické vplyvy rôznych médií (napr. v podobe násilia, neúcty, porušovania práv iných atď.),
- preťažovanie sociálne a intelektuálne neprimeranými informáciami,
- vplyvy skupiny tiež patria k významným determinantom problémového správania detí,
- odmietaniu, ponižovaniu či emocionálnemu zraňovaniu dieťaťa,
- rozptyľovaniu dieťaťa nadbytkom podnetov.
Vnútorné aj vonkajšie determinanty problémového správania sú u detí rôzne kombinované, a preto ich nemožno posudzovať jednostranne, ale vo vzájomných väzbách a súvislostiach. Učiteľ má poznávať dôvody a príčiny nevhodného správania dieťaťa, ale podľa dostupných možností, aby nepresiahol svoju pedagogickú pôsobnosť a právomoc.
Identifikácia a pochopenie problémového správania
Študijné texty s názvom "Dieťa s problémovým správaním v materskej škole" zdôrazňujú, že učitelia sa často zamýšľajú nad variabilitou problémov správania detí, ktoré vnímajú, cítia a riešia. Hoci existuje dostatok teoretických zdrojov, prax je často odlišná. V materských školách je nedostatok psychológov a špeciálnych pedagógov z finančných dôvodov, čo sťažuje odborné riešenie problémov.
Učitelia vedia, že problémové správanie môže signalizovať vážnejšie ťažkosti. V mnohých prípadoch odporúčajú komplexnú diagnostiku v zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie alebo v zdravotníckych zariadeniach. Je dôležité, aby učitelia vedeli rodičov presvedčiť o potrebe včasnej pomoci a vedenia pre dieťa.
Špecifické poruchy učenia a správania
V súčasnosti sa v materských školách čoraz viac stretávame s deťmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Tieto deti vyžadujú špeciálne metódy a formy práce, čo je pre učiteľov mimoriadne náročné. Poruchy pozornosti a špecifické poruchy správania sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka.
Takéto správanie je často vnímané negatívne a dieťa je považované za neposlušné, nevychované, drzé alebo provokačné. Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pričom typické prejavy sa najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života.
Spolupráca s rodičmi: Kľúč k úspechu
Moderné materské školy si uvedomujú dôležitosť vzájomných vzťahov medzi materskou školou a rodičmi. V záujme dieťaťa je potrebné problém primerane a citlivo komunikovať rodičom. Úlohou učiteľky je opísať správanie a pozorované ťažkosti dieťaťa, nie však prisudzovať mu diagnózu. Je dôležité citlivo a jasne vysvetliť situáciu, limity a rezervy dieťaťa, načrtnúť pozitívne perspektívy, potenciál, silné stránky dieťaťa, dynamiku vývinu a dôležitosť terapie a cvičení.
Učiteľky majú skúsenosť, že táto situácia nie je vôbec jednoduchá. Mnohí rodičia ťažkosti bagatelizujú a problém nepripúšťajú, situáciu dieťaťa nechcú riešiť. Ak aj učiteľka prostredníctvom pedagogického diagnostikovania pozoruje a zaznamenáva prejavy správania dieťaťa, jeho ťažkosti, spôsobilosti a zručnosti a nemá súhlas na spoluprácu rodiča, nemôže so situáciou nič urobiť. V rámci rozhovoru s rodičmi je dôležité si uvedomiť, že vedomostný a skúsenostný kontext učiteľky je iný ako rodičov, a preto musí byť pripravená na možné prvotné nepochopenie a negáciu z jeho strany.
Praktické rady a metódy pre učiteľov
- Pozorovanie a diagnostika: Učiteľky by mali pozorne sledovať správanie detí a zaznamenávať prejavy, ťažkosti, spôsobilosti a zručnosti.
- Komunikácia s rodičmi: Je dôležité otvorene a citlivo komunikovať s rodičmi o problémoch a hľadať spoločné riešenia.
- Spolupráca s odborníkmi: V prípade potreby by mali učitelia odporučiť rodičom odbornú pomoc (psychológ, špeciálny pedagóg, lekár).
- Individuálny prístup: Každé dieťa je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup. Učitelia by mali zohľadňovať potreby a možnosti každého dieťaťa.
- Pozitívna motivácia: Je dôležité podporovať pozitívne správanie a oceňovať snahu dieťaťa.
- Stanovenie jasných pravidiel: Deti potrebujú jasné pravidlá a hranice, ktoré im poskytujú pocit bezpečia a istoty.
- Vytváranie pozitívneho prostredia: Dôležité je vytvárať v triede pozitívne a podporujúce prostredie, kde sa deti cítia bezpečne a akceptované.
Príklad z praxe: Možnosť vylúčenia dieťaťa z materskej školy
Matka sa sťažuje, že jej 4-ročná dcéra chodí do škôlky, kde je dievčatko, ktoré robí zle nielen jej dcére, ale všetkým deťom v triede. Dievčatko pochádza z dysfunkčného rodinného prostredia a prejavuje hyperaktivitu. Učiteľka sa snaží dievčatko držať od detí ďalej, ale to nie je vždy možné. Matka uvažuje o vylúčení dievčatka zo škôlky.
V tomto prípade by bolo vhodné:
- Porozprávať sa s učiteľkou a zistiť podrobnosti o správaní dievčatka.
- Informovať sa u riaditeľa školy o možnostiach riešenia situácie.
- Zvážiť kontaktovanie kurately, ktorá by mohla preveriť rodinné prostredie dievčatka a navrhnúť opatrenia.
- V prípade, že situácia ohrozuje bezpečnosť a pohodu ostatných detí, zvážiť podanie žiadosti o vylúčenie dievčatka zo škôlky.
Štúdie a skúsenosti ukazujú, že vylúčenie dieťaťa zo školy zvyčajne neprináša zlepšenie v rámci násilia a nerieši základný problém, ktorý násilné správanie spôsobil. Efektívnejšie sa ukazujú preventívne opatrenia, zlepšenie klímy školy a poskytovanie poradenstva.
Zvládanie detských záchvatov hnevu a hnevu – tipy od certifikovaného behaviorálneho analytika
V Spojených štátoch amerických sa uskutočnila štúdia, v ktorej učitelia hodnotili účinnosť rôznych bezpečnostných opatrení v školách. Zistilo sa, že vylučovacie disciplinárne opatrenia (podmienečné vylúčenie a vylúčenie zo školy) sú najmenej účinné. Naopak, najefektívnejšou stratégiou sa ukázala prevencia násilia, zlepšenie klímy školy a krízová intervencia.
Aj na Slovensku je dôležité zamerať sa na prevenciu. Chýbajú však školskí psychológovia, čo sťažuje identifikáciu a riešenie problémov včas. Školy sa s týmto nedostatkom vysporiadavajú rôzne, napríklad prostredníctvom školských podporných tímov alebo spolupráce s Centrami poradenstva a prevencie.
Vytváranie zdravého, bezpečného a podporného učebného prostredia, ako aj výučba sociálno-emocionálnych zručností, sú kľúčové pre zníženie počtu násilných udalostí a ich predchádzanie.
