Vzťah rodičov a detí je založený na vzájomnej zodpovednosti a povinnostiach, ktoré nie vždy končia dovŕšením plnoletosti. Jednou z kľúčových povinností rodičov je zabezpečenie výživy pre svoje deti, ktorá môže pretrvávať aj po dosiahnutí 18. roku života. V slovenskom právnom poriadku je táto problematika upravená najmä v Zákone o rodine.
Kedy trvá vyživovacia povinnosť rodiča voči plnoletému dieťaťu?
Základným kritériom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, či už maloletému alebo plnoletému, je jeho schopnosť samostatne sa živiť. Toto pravidlo je zakotvené v § 62 Zákona o rodine. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa, ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť.
Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia.
Denné štúdium na strednej alebo vysokej škole je najčastejším dôvodom, prečo plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a žiadajú od rodičov výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje alebo výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať.
V prípade, ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné.
Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším dôvodom pre nárok na výživné, aj keď neštuduje. Musí ísť o postihnutie, ktoré znemožňuje akúkoľvek prácu.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Dobrý mravný aspekt môže tiež ovplyvniť nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo musí byť výrazný a objektívne závažný rozpor.
Ako sa určuje výška výživného?
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri určení výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa a zároveň na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Životná úroveň rodiča je primárnym kritériom určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.
Súdna prax naznačuje, že podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča, v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Toto percento nie je záväzné a vždy sa prihliada na okolnosti konkrétneho prípadu.
V prípade, ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd skúma nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery a životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.). Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať.
Podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, pri určení výživného sa zohľadňuje čistý mesačný príjem rodiča, vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností rodiča. Napríklad, ak má otec dve deti a vy máte 20 rokov, pričom jeho príjem je 1 500 EUR mesačne netto, potom by vám z jeho výplaty patrilo výživné vo výške 20 %, t.j. 300 EUR.
Ako postupovať, ak rodič neplní vyživovaciu povinnosť?
Ak rodič dobrovoľne neprispieva na výživu dieťaťa, odporúča sa najprv pokúsiť s ním dohodnúť. Ak to nie je možné, dieťa (alebo jeho zákonný zástupca) môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti.
V návrhu na súd je potrebné uviesť, že dieťa nie je schopné sa samo živiť, prípadne je evidované na úrade práce, a že rodič neprispieva na jeho výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností rodiča.
Dcéra môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že rodič na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
To, že sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti, môže byť procesnou chybou súdu, najmä ak Vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. Odporúča sa nahliadnuť do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie a či súd už rozhodol.
Ak by súd rozhodol o zamietnutí návrhu, bude len veľmi obtiažne dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu. Preto je dôležité konať rýchlo.
Ako reagovať na rozvodové papiere bez právnika
Zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu zaniká v momente, keď sa dieťa stane schopným samostatne sa živiť. Toto platí aj v prípade, ak dieťa už nie je maloleté. Ak dieťa ukončí štúdium a je schopné sa samostatne živiť, rodič už nemusí platiť výživné. Pokiaľ však bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, je potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Po dovŕšení 18 rokov sa situácia mení aj v tom, že plnoleté dieťa už nie je zastúpené rodičom. Vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi, môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Ak syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní, vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť.
V prípade, ak syn bude mať štipendium vo výške 1 050 €, čo je suma porovnateľná s príjmom rodiča a výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta, je vysoká šanca, že súd vyživovaciu povinnosť zruší alebo aspoň výrazne zníži.
