Byť mamou je často spájané s nádhernými pocitmi a hlbokým naplnením. Niektoré ženy opisujú pôrod ako rozprávkový zážitok, ktorý je úžasný, hlboký a pokojný, bez bolesti a strachu. Je šťastím spomínať na pôrod s radosťou a vnútorným pokojom, a priať si, aby čoraz častejšie odznievali tieto pekné začiatky príbehov lásky medzi mamou a jej pokladom. Avšak, realita môže byť pre mnohé ženy odlišná a pekný pocit z predstavy pôrodu sa môže meniť na súcit a strach, keď sa pripomenú hrozivé spomienky, pocity a myšlienky, ktoré si ženy často snažia pred okolím skrývať.
Prvé stretnutie s klientkou, mamičkou v ambulancii, často začína plačom, ktorý predbehne slová. „Nemôžem to nikomu povedať. Mysleli by si, že som najhoršia matka. Máme doma krásne, zdravé dieťa a ja by som najradšej zmizla, vyparila sa. Nemôžem spať, som taká unavená, že sa mi ani nechce rozprávať. Nechcem na to ani myslieť, ale všetko sa mi to vracia…“ Tieto slová odzrkadľujú hlbokú vnútornú bolesť a pocit nepochopenia. Povzbudivé slová blízkych, ako „To prejde, to musíš len prečkať! Všetky sme to zvládli, ja som mala tri deti a ešte aj domácnosť popri tom. Ako to, že sa netešíš? Veď máš zdravé dieťa!“ sú často vnímané ako zraňujúce a podkopávajú krehké materské sebavedomie.
V psychologickej ambulancii sa ošetrujú psychologickými a psychoterapeutickými nástrojmi, ktorými sú najmä psychoterapeutický rozhovor a psychoterapeutický vzťah. V istých prípadoch sa využívajú aj edukácia a rôzne techniky. Tieto nástroje majú svoje špecifiká a na ich použitie je potrebná dlhoročná odborná príprava. Okrem nich je zodpovednosťou terapeuta vzdelávať sa aj v diagnostike a rozpoznávaní psychických ťažkostí, s ktorými klienti prichádzajú. V praxi sa psychológovia venujú aj ženám, ktoré trápia psychické ťažkosti po pôrode, pričom jednou z nich môže byť posttraumatická stresová porucha v súvislosti s pôrodom.
Pôrod ako komplexný zážitok
Pôrod nie je ojedinelá fyziologická udalosť v živote matky, ale je kontinuom celého jej predchádzajúceho života, jej zdravotnej, vzťahovej, reprodukčnej a osobnostnej histórie. To všetko vyúsťuje do tehotenstva, ktoré sa fyziologicky zavŕši pôrodom a pokračuje adaptáciou a transformáciou ženy na materskú rolu. To znamená, že to, ako žena prežíva tehotenstvo, materstvo a aj pôrod, závisí od toho, aká je osobnosť, s akými vlastnosťami, temperamentom, telesnou výbavou sa narodila, ale najmä od toho, čo si vo svojom živote prežila, čo ju osobnostne formovalo.
Ďalšími vplyvmi sú: aktuálna životná situácia (pracovná rola, finančná stránka), partnerský vzťah (aj vzťah otca k očakávaniu dieťaťa), rodinné vzťahy, čo sa deje v jej okolí a vo svete. Dôležitým sa stáva aj to, ako sa rozvíja jej rola matky a ako ju prežíva. Započítavajú sa sem všetky predchádzajúce udalosti, ktoré utvárali túto rolu, ako sa prejavovala vzorová vzťahová väzba s rodičmi, najmä s vlastnou matkou.
Každá žena má osobitý postoj a inak sa prejavuje vo vzťahu k očakávaniu dieťatka, k telesným zmenám v tehotenstve, k príprave na pôrod. Niektoré mamy prijímajú tehotenstvo alebo materstvo s ľahkosťou, akoby im bola táto skúsenosť úplne prirodzená, niekedy je pre ne až životným naplnením. Niektoré mamy do poslednej chvíle neriešia alebo nedokážu riešiť, čo a ako sa bude diať, niektoré sú vystrašené alebo úzkostné, neisté z toho, ako budú zvládať, čo ich čaká. A to, že to prežívajú osobito, jedinečne, nie je náhoda. Preto je dôležité pristupovať k ženám a k ich zážitku z tehotenstva, pôrodu, materstva rovnako jedinečne zo strany odborníkov.
Optimálny pôrod a jeho odklony
Pre „normálny“ fyziologický pôrod majú žena a aj plod vrodenú schopnosť a kapacitu, celý proces je akoby vpísaný do biologických a psychických procesov a dokáže sa režírovať sám. V dobrých podmienkach má pôrod pozitívne zdravotné dôsledky na matku a dieťa. Uľahčuje prechod novorodenca prostredníctvom kontaktu koža na kožu a tiež pomocou udržiavania matky a dieťaťa spolu počas popôrodného obdobia, podporuje skoré začatie dojčenia, rozbehnutia prirodzeného pripútavacieho procesu - bondingu. Je to obojstranné zamilovanie sa, ktoré má za úlohu ochrániť, vyživiť a stimulovať dieťa (emočne, telesne aj mentálne) a všetky telesné procesy tomu pomáhajú bez nášho vedomia.
Po spontánnom vaginálnom pôrode sa matky cítia zdravé, emocionálne silné a schopné primerane reagovať na dieťa, čo stimuluje jeho vývin. Počas pôrodu sa žena cíti najmä bezpečne. Vstupuje s dôverou do pôrodného procesu, s dôverou vo svoje telo a vo svoje schopnosti ustáť záťaž. Dôveruje svojmu dieťatku a verí, že tiež zvládne svoju prvú náročnú úlohu. Dovolí si dôverovať zdravotníkom a sprevádzajúcej osobe, že každý naplní svoju funkciu. Mamička je dostatočne informovaná o priebehu pôrodu. Dokáže pomenovať svoje potreby a tie by mali byť s úctou vypočuté, reakcie zo strany zdravotníckych pracovníkov by mali byť primerané počas starostlivosti v tehotenstve, pri pôrode a na oddelení šestonedelia. Čerstvá mamička má milujúce a podporné najbližšie okolie, aby sa mohla fyzicky a psychicky adaptovať na novú krásnu, ale náročnú situáciu.
Približne takto znie očakávanie optimálneho pôrodu z medicínskeho a psychologického pohľadu. Dôležité však je, čo konkrétna maminka považuje za svoj ideál pôrodu, ako ho očakáva a či dostane možnosť túto predstavu zrealizovať dostatočným informovaním. Postoj k pôrodu môže ovplyvniť samotné prežívanie pôrodu a tým aj jeho priebeh. Môže byť vnímaný ako pozitívny zážitok, ktorým žena povyšuje pretrpenie bolesti na vyšší cieľ, aby darovala dieťatku život narodením a tým naplnila jednu zo svojich životných úloh.
Traumatický pôrod a jeho následky
O traumatickom pôrode hovoríme, keď je extrémne stresujúci. Je mimoriadnou psychickou alebo fyzickou záťažou pre ženu. A žena sama ho vníma ako traumatický, prežíva pri ňom intenzívny strach, beznádej a hrôzu. Nastávajúca maminka cíti ohrozenie svojho zdravia, života alebo sa extrémne bojí o svoje dieťatko. Takéto mimoriadne ohrozenie alebo ublíženie ďaleko presahuje možnosti spracovania zážitku v danom okamihu. Takéto situácie najčastejšie nastávajú pri nepredvídaných, neplánovaných zákrokoch počas pôrodu. Ale rizikovým môže byť aj stav, keď mama nemôže mať kontakt s dieťatkom alebo sa oň extrémne bojí, aj keď ho stratí.
Ženy najčastejšie tieto pocity opisujú ako stratu kontroly, nedostatok podpory, znevažovanie ich pocitov alebo potrieb zo strany prítomných. Ženy pociťujú negatívne emócie, strach, hnev, bezmocnosť, vinu, hanbu. Ale evidujú sa aj prípady, keď žena akoby necítila vôbec nič, akoby bola úplne odpojená od svojich pocitov voči tomu, čo sa deje, a dokonca aj voči dieťatku.
Po pôrode matka prirodzene vyhľadáva a potrebuje podporu. Pri zvládaní takejto náročnej udalosti je často dostatočná bežná podpora, vypočutie a najmä akceptovanie toho, ako žena udalosť prežila, vnímala, ako ju pociťovala a aký dopad na ňu má. V poslednom období sa často stretávame s (nesprávnym) využívaním termínu trauma, traumatický, traumatizovaný. To dáva nepresný obraz o výskyte traumy z pôrodu. Keďže pôrod môže byť zážitkom na celej škále prežívania, je potrebné vždy pozorne zhodnotiť, či bol pôrod nepríjemným zážitkom, nadmernou záťažou alebo extrémnou záťažou, ktorá môže vyvolať posttraumatickú stresovú poruchu.
Výskumami sa zistilo, že aj pôrod patrí medzi udalosti s traumatogénnym charakterom. Traumatická nie je udalosť sama osebe, ale to, čo v človeku zanechá. Rovnako ani pôrod sám osebe nie je traumatický. Za primeraných okolností je to prirodzený fyziologický a psychologický proces a je vnímaný pozitívne. Vďaka výskumu sa odborníkom darí zachytiť niektoré rizikové faktory pre rozvinutie traumy po pôrode a tým je možné preventívne vytvoriť mamičke s dieťatkom primeranú starostlivosť.
Gynekológ by vždy mal mať informácie o predchádzajúcom psychickom zdraví matky a jej rodiny. Veľmi dôležitá je informácia, či žena už v minulosti nejakú psychickú traumu prežila. Gynekológ sa zaujíma aj o to, ako mamička prežíva súčasné a predchádzajúce tehotenstvo, potrebuje vedieť o jej obavách, lebo nadmerný strach môže byť tiež rizikom. Za rizikové považujeme aj niektoré operačné alebo inštrumentálne zásahy. A nakoniec je veľmi dôležité, či matka dostane okamžitú pomoc a porozumenie, keď prežíva pôrod ako nadmerný stres. Niekedy je situácia klamlivá, pretože niektoré poruchy sa môžu prejaviť aj po zdanlivo bezproblémovom pôrode.
Prejavy stresovej reakcie a posttraumatická stresová porucha
Pri nadmernom strese sa môže navonok prejaviť neprimerané správanie, ktoré je výsledkom fyziologických procesov nášho tela. Je to prirodzená „múdra“ adaptačná schopnosť nášho tela a je odpoveďou na ohrozenie. Telo sa prispôsobuje tomu, čo sa deje. V psychológii hovoríme, že je to „normálna reakcia na nenormálnu situáciu“. Pri takejto reakcii sa môže mama izolovať, nedokáže sa sústrediť na nič iné, len na to, čo sa stalo. Môže to vyzerať, že nevie, kde sa nachádza a čo sa deje, nerozmýšľa racionálne. Môže prejavovať neprimerané emócie, napríklad hnev, alebo môže byť agresívna voči blízkym alebo zdravotníkom, aj keď bežne takto nereaguje. Môže prejavovať silný zármutok, ktorý je ťažko utíšiť. Môže byť bezradná, zúfalá alebo beznádejná, aj keď napriek komplikáciám nakoniec všetko dobre dopadlo. A tiež môže reagovať neprimeranou hyperaktivitou, vykonáva úkony, ktoré netreba robiť.
Naša psychika je veľmi múdra a má k dispozícii mechanizmy, ktorými nás chráni od zahltenia ohrozujúcou udalosťou, aj keď sa to navonok prejaví ako ochromenie, odpojenie sa od emócií a prežívania, odpojenie od kontaktu s realitou. Aj takto môžu vyzerať prejavy stresovej reakcie zaťažujúceho pôrodu. Sú to evolučné mechanizmy, ktoré neriadime vôľou, telo je vtedy riadené autopilotom. Za bežných okolností pôrodné fyziologické procesy chránia ženu pred stresom. Teda aj keď primeranú mieru stresu vníma, telo stresovú odpoveď blokuje a chráni matku aj dieťa.
Niekedy sa stane, že stresová reakcia neustúpi, ale pretrváva dlhý čas. Je to akoby nastal skrat v programe a žena má pocit, že ohrozenie stále pretrváva. Vtedy už hovoríme o posttraumatickej stresovej poruche.
Tokofóbia: Chorobný strach z pôrodu
Očakávanie bábätka by malo byť radostným obdobím, no niektoré ženy počas neho zahaľuje aj tieň strachu. Obavy z bolesti, komplikácií či straty kontroly nad situáciou vedia potlačiť nadšenie a spôsobiť, že pôrod sa javí ako hrozba, nie ako prirodzený životný moment. Strach z pôrodu má mnoho podôb a zdrojov. Pôrod sa často spája s intenzívnou bolesťou či rizikom, že niečo nepôjde podľa plánu. Je prirodzené cítiť pred pôrodom rešpekt - veď ide o zásadnú udalosť, ktorú telo aj myseľ prežívajú veľmi intenzívne.
Na druhej strane, tokofóbia je viac než len obava. Rozpoznať rozdiel je dôležité. Kým rešpekt motivuje k príprave, tokofóbia môže ženu ochromovať a brániť jej prežívať tehotenstvo v pokoji a radosti. Ak trpíte tokofóbiou, strach nezmizne mávnutím čarovného prútika, no dá sa s ním krok po kroku pracovať. Dobrá príprava dokáže zmeniť pohľad na pôrod z niečoho strašidelného na udalosť, ktorú zvládnete s väčším pokojom a istotou.
Predpôrodné kurzy, individuálne konzultácie s pôrodnou asistentkou či lekárom alebo aj online programy vám poskytnú praktické informácie o tom, ako pôrod prebieha, aké máte možnosti a čo môžete očakávať. Súčasťou prípravy môže byť aj vypracovanie pôrodného plánu, v ktorom si spíšete svoje predstavy, priania a hranice. Už len samotný fakt, že viete, čo chcete a čo nie, vám dáva pocit kontroly. Predpôrodná príprava navyše často zahŕňa nácvik dychových techník, polôh pri pôrode či tipov, ako zvládať kontrakcie.
Tokofóbia je psychická - duševná porucha, ktorá sa vyznačuje chorobným strachom z konkrétnej situácie. V tomto prípade ide o extrémny strach z pôrodu. Tento strach môže prameniť z rôznych skutočností. Primárna tokofóbia sa rozvíja u žien bez skúseností s pôrodom, napríklad v dôsledku nedostatočnej edukácie o pôrode, negatívnych príbehov o pôrode, traumy zo znásilnenia alebo zneužívania, depresívnych stavov. Sekundárna tokofóbia pramení z predchádzajúcej traumatickej skúsenosti s tehotenstvom alebo pôrodom, ako napríklad potrat, pôrod mŕtveho dieťaťa, stav popôrodnej depresie, extrémne bolestivý pôrod a iné.
U žien trpiacich tokofóbiou sa zvyčajne objavujú depresia a stavy úzkosti. Okrem toho sa ženy v snahe vyhnúť otehotneniu vyhýbajú aj pohlavnému styku s partnerom. Často sa dokonca tému tehotenstva snažia opomínať. Známe sú tiež prejavy, keď žena pre chorobný strach a obavy odmieta prirodzený vaginálny pôrod a dožaduje sa pôrodu sekciou - cisárskym rezom. Takéto chorobné stavy a duševná nerovnováha môžu prispieť k vyššiemu riziku predčasného pôrodu alebo potratu.
Príbehy žien: Skúsenosti s pôrodom
Príbehy žien ako Viktória a Lenka poukazujú na reálne problémy a traumy, ktoré môžu ženy zažiť počas pôrodu. Viktória po prvom pôrode, ktorý bol spojený s nepríjemnou komunikáciou personálu, zanedbaním jej potrieb a bolestivými zákrokmi, trpela popôrodnou depresiou a strachom z ďalšieho pôrodu. Jej druhý pôrod v súkromnej pôrodnici bol však úplne iný - s citlivým prístupom personálu, vysvetľovaním a podporou, čo jej pomohlo prekonať traumu z prvého pôrodu.
Lenka, po prvom pôrode, ktorý bol tiež spojený s nepríjemnými skúsenosťami a nutnosťou akútneho cisárskeho rezu, sa bála ďalšieho tehotenstva. Napriek tomu, že jej lekár oznámil, že má úzku panvu a dieťa by prirodzene neprešlo, druhé tehotenstvo ju donútilo čeliť svojim obavám. Napokon sa rozhodla pre plánovaný cisársky rez v inej nemocnici, kde zažila omnoho lepší a citlivejší prístup, čo jej umožnilo prežiť pôrod bez traumy.
Tieto príbehy zdôrazňujú dôležitosť empatického a profesionálneho prístupu zdravotníckeho personálu, ako aj potrebu informovanosti a podpory pre ženy počas celého procesu tehotenstva a pôrodu.
Podpora a prevencia
Ženy, ktoré prežili pôrodnú traumu, majú rovnaké prejavy ako ľudia, ktorí zažili napadnutie alebo znásilnenie. Traumu u rodičiek pritom nespôsobuje len bezprostredný strach o vlastný život alebo o život dieťaťa. Môže to byť aj strach z toho, že nevedia, čo sa s ich telom v určitej chvíli počas pôrodu deje, ak im situáciu nik nevysvetlil. Ako traumatický alebo negatívny zážitok vníma svoj pôrod približne tretina rodičiek z USA a Austrálie. V Českej republike zažije pôrodnú traumu približne 30 percent rodičiek.
Lekár a rodička majú dnes oproti minulosti v komunikácii rovnocenné postavenie. Pôrodník by mal žene odkomunikovať každé vyšetrenie, každý zásah a každú zmenu postupu. Rodička má na to plné právo a v 99,9 percenta prípadoch máme na to aj dostatok času. Okrem strachu o život a neistoty môže traumu u rodiacej ženy vyvolať aj nevhodná alebo hrubá komunikácia zo strany zdravotníckeho personálu. K zhadzovaniu rodičiek či kriku dochádza na našich pôrodných sálach ešte aj dnes.
Vďaka skupinám na sociálnych sieťach majú ženy možnosť zdieľať svoje zážitky a vidia, že vo svojich ťažkostiach nie sú samy. Vďaka podpore iných žien sa konečne cítia pochopené. Akákoľvek forma zraňujúcej, hrubej či nerešpektujúcej komunikácie zo strany lekárov, pôrodných asistentiek a sestier smerom k rodičke je jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov pre vznik pôrodnej traumy.
Ak žena cíti, že má počas pôrodu kontrolu nad situáciou, nemusí z pôrodnice odchádzať „len“ s pôrodnou traumou. Správanie zdravotníkov, ktorí s telom ženy nakladajú bez jej vedomia, je násilnícke správanie. Posttraumatická stresová porucha, ktorú spustila trauma z pôrodu, sa typicky prejavuje opakujúcimi sa spomienkami alebo myšlienkami na pôrod alebo nejakú jeho časť. Majú charakter vtieravých myšlienok, ktoré sa žene v mysli neustále opakujú a dokola vracajú, aj keď na ne nechce myslieť. Ďalším príznakom sú nočné mory a sny spojené so zážitkami z pôrodu. Posttraumatická stresová porucha sa môže prejaviť aj chladným vzťahom matky k bábätku. Matka môže dokonca začať dieťa obviňovať za to, čo sa jej počas pôrodu stalo.
Trauma negatívne ovplyvňuje aj vzťah ženy k partnerovi a blízkym. Častým prejavom posttraumatickej stresovej poruchy vyvolanej pôrodom sú aj výčitky svedomia, nervozita či prílišná rozrušenosť. Žena je nadmerne v strehu. Neustále má pocit, že musí niečo riešiť a bojovať. S rozsiahlymi následkami pôrodnej traumy sa ženy vyrovnávajú mesiace, ale i roky.
Názor, že žena, ktorá porodila zdravé dieťa, musí byť automaticky najšťastnejšia na svete a nič viac k tomuto pocitu nepotrebuje, je zastaralý. Situácia v pôrodníctve v oblasti komunikácie sa oproti minulosti výrazne zlepšila. Sú situácie, keď sa zdravotnícky tím dostane počas pôrodu pod tlak, ide o sekundy a nie je čas na vysvetľovanie. Ak však nastanú, je dobré, aby lekár okolnosti žene dostatočne vysvetlil po pôrode.
Ako prekonať strach a úzkosť z pôrodu v 6 krokoch | Príprava na pôrod
Problém s nedostatočnou komunikáciou je celospoločenský. Je dôležité, aby sa zdravotníci v tejto oblasti vzdelávali počas výkonu praxe. Byrokracia, administratíva a papierovačky pribúdajú na mesačnej báze. Je presvedčené, že lekári a pôrodné asistentky by sa mali vrátiť na pôrodné sály a hovoriť s rodičkami.
Strach z pôrodu môže spúšťať banálna obava z toho, že žena nestihne prísť na čas do pôrodnice až po strach z enormných pôrodných bolestí. Aby žena dokázala so svojím strachom pracovať, je nevyhnutné strach identifikovať. Mnohé ženy sa boja pôrodu potom, čo ich prvotná skúsenosť bola negatívna - pôrod trval dlho, nutný bol cisársky rez, kontrakcie boli pre ženu neznesiteľné alebo došlo k natrhnutiu hrádze. Každý pôrod je veľkou neznámou, psychika tehotnej ženy pracuje a v hlave prebiehajú rôzne scenáre, vrátane tých najhorších.
Na prekonanie strachu dokážu výrazne napomôcť vedomosti. Je dôležité zamerať sa na faktickú literatúru o tehotenstve a pôrode. Obohatiť svoje vedomosti týkajúce sa objektívnych informácií od oplodnenia, uhniezdenia vajíčka až po pôrod samotný. Prečítať si, čo so sebou prináša šestonedelie či dojčenie po pôrode. Čerpať výlučne z overených zdrojov. Nadobudnuté vedomosti vám pomôžu pochopiť mnohé neznáme procesy.
Je dôležité, aby žena pri odbúravaní strachu verila, že nech sa bojí pri pôrode čohokoľvek, vzťah s lekárom a pôrodníckym personálom by mal byť založený na dôvere a ochote. Tehotná žena musí vnímať nielen odbornosť pôrodníka, ale takisto jeho ľudskosť, zodpovednosť a empatiu. V takomto vzťahu je pre lekára či personál omnoho jednoduchšie komunikovať a upokojovať rodičku.
Predpôrodné kurzy sú spravidla vedené skúsenými odborníkmi. Cieľom je pripraviť primárne ženu na priebeh pôrodu, prípadné situácie, ktoré môžu nastať, ženu učia, ako správne dýchať, čo ju čaká po pôrode, čím všetkým si bude prechádzať v šestonedelí a mnoho iného. Budúci rodičia sa naučia zvládať mnohé situácie a veľkou výhodou je práve interaktivita.
Je veľmi dôležité, aby žena pri odbúravaní strachu verila, že nech sa bojí pri pôrode čohokoľvek, vzťah s lekárom a pôrodníckym personálom by mal byť založený na dôvere a ochote. Tehotná žena musí vnímať nielen odbornosť pôrodníka, ale takisto jeho ľudskosť, zodpovednosť a empatiu. V takomto vzťahu je pre lekára či personál omnoho jednoduchšie komunikovať a upokojovať rodičku.
K najvýznamnejším patrí dýchacie cvičenie, ktoré pomôže k psychickej rovnováhe. Prenatálna joga tiež výrazne pomáha. Ďalšia možnosť je vizualizovanie pôrodu, autosugescia. Žena si v pozitívnych farbách predstavuje svoje tehotenstvo a pôrod.
Pokiaľ by však strach nebol zvládnuteľný ani takto a hrozí poškodenie zdravia tehotnej ženy (napr. sa môžu vyskytnúť problémy s krvným tlakom, cukrovka), možno zvážiť aj medikamentóznu liečbu. Tú však treba konzultovať s odborníkom, aby boli zvolené lieky vhodné pre dané obdobie gravidity. Ak majú ženy už zaznamenanú predchádzajúcu psychiatrickú anamnézu, môže psychiater zaistiť cisársky rez pre pacientku. Táto možnosť je však vnímaná ako posledná.
Strach z pôrodu je veľmi prirodzená vec, no dôležité je, aby neprepukol do extrémneho štádia - vtedy je ohrozením pre matku i dieťa. Žena je od prírody uspôsobená na prirodzený pôrod, preto stresovanie nie je namieste. Pamätajte na to, že naše staré a prastaré mamy rodili doma alebo na poli, bez pomoci lekára a personálu, možno iba s pomocou babice. A všetko zvládli!