Demografia Slovenska odráža komplexný obraz populácie, jej vekovej štruktúry, pôrodnosti, úmrtnosti a migrácie. Tieto faktory ovplyvňujú nielen súčasný stav, ale aj budúci vývoj krajiny.
Počet obyvateľov a jeho vývoj
Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021 na Slovensku žije 5 449 270 obyvateľov. Tento počet predstavuje mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, čo signalizuje začiatok demografického úbytku. V minulosti bol zaznamenaný výrazný rast populácie - medzi rokmi 1900 a 1930 sa počet obyvateľov na území Slovenska zvýšil o viac ako 19 %.
Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021 na Slovensku žije 5 449 270 obyvateľov, čo je pokles o približne tisíc ľudí oproti 5 450 421 zo stavu v decembri 2018. Pokles začal už v roku 2020.
V najbližších štyroch desaťročiach (po 2022) sa bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať. Do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.
Národná populačná prognóza do roku 2080 očakáva v najbližších desaťročiach zrýchlenie populačných úbytkov v dôsledku predovšetkým zvyšujúcej sa prevahy zomretých nad narodenými. Proces migrácie bude tento vývoj len veľmi obmedzene zmierňovať. Pri kombinácii veľmi nízkych migračných prírastkov, veľmi nízkej plodnosti a pozvoľnejšieho zlepšovania úmrtnostných pomerov by do roku 2080 na Slovensku mohlo žiť približne 3,8 mil. osôb. Ak by vývoj v prípade plodnosti a migrácie bol priaznivejší, do horizontu prognózy by početnosť populácie klesla na približne 4,0 - 4,4 mil. osôb. Aj v takomto prípade by však počet obyvateľov Slovenska klesol na približne 4,6 mil. osôb. Ak by sa však vyvíjal podľa nízkeho scenára plodnosti, potom by dosiahol v roku 2080 približne 4 mil., čo je aj hodnota, ktorú predikuje národná populačná prognóza. Projekcia Eurostat do roku 2100 pritom predpokladá ďalšie, aj keď už miernejšie, pokračovanie poklesu, a to na približne 4,5 mil.
Súčasný objem migračného salda nemôže v dlhodobom horizonte výraznejšie prispievať ku kompenzácii prehlbujúceho sa prirodzeného úbytku obyvateľstva. Oficiálne štatistiky založené na zmene trvalého pobytu vykresľujú Slovensko ako mierne ziskovú krajinu. Niektoré neoficiálne údaje rôznej povahy a metodiky konštrukcie odhadu však naznačujú, že situácia je komplikovanejšia a skôr hovoria o úbytkoch. Ich rozsah sa pritom pohybuje rádovo v desiatkach až stovkách tisíc osôb. V porovnaní s okolitými krajinami je pritom pozícia Slovenska dosť nelichotivá. Ak budeme abstrahovať od Rakúska, ktoré je už desaťročia typickou cieľovou krajinou zahraničných migrantov, tak Česko i Poľsko sú v súčasnosti na tom oveľa lepšie. Pritom Poľsko bolo tiež dlhodobo vnímané ako krajina, ktorú trápil odchod mladých ľudí, ale výrazné zlepšovanie hospodárskej situácie a všeobecne životných podmienok prispieva k postupnému návratu nezanedbateľnej časti mladých ľudí. Česko je stabilne cieľovou destináciou vyššieho počtu migrantov.
Priemerný vek a starnutie populácie
Medián veku obyvateľov Slovenska v roku 2026 dosiahol 42,8 rokov. V roku 2016 bol tento údaj 40,4 roka. Predpokladá sa, že v najbližších štyroch desaťročiach sa priemerný vek obyvateľov bude naďalej zvyšovať, pričom rast bude v období do roku 2040 veľmi intenzívny. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky. Tieto údaje potvrdzujú proces starnutia populácie.
Proces demografického starnutia v najbližších desaťročiach nedokážeme zvrátiť. Veľmi málo reflektovaný je však aj meniaci sa aspekt týchto osôb. Je totižto nutné vnímať, že minulí, súčasní a budúci seniori nebudú tie isté skupiny z rôznych uhlov pohľadu.
Plodnosť na Slovensku
Hodnota 2,1 predstavuje mieru prosté reprodukcie, čo znamená, že každá generácia sa plne nahradí bez potreby medzinárodnej migrácie. Na Slovensku bola v roku 2026 zaznamenaná hodnota 1,6 (živé narodení detí na ženu), čo naznačuje, že populácia má klesajúcu tendenciu. Pozvoľný rast úhrnnej plodnosti bol zaznamenaný v roku 2022, kedy dosiahla hodnotu 1,57. Predpokladá sa, že v polovici 30. rokov 21. storočia by priemerný počet detí na ženu mohol prekročiť úroveň 1,75 dieťaťa.
Pôrodnosť na Slovensku je priaznivá len v troch regiónoch. Podľa výsledkov Štatistického úradu SR, na ktoré upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA), priemerná pôrodnosť na Slovensku v roku 2022 stúpla na úroveň 1,57 dieťaťa na matku, avšak úroveň potrebnú pre udržanie počtu obyvateľov, teda 2,1 dieťaťa, dosiahla len v piatich okresoch.
Najvyššiu mieru pôrodnosti majú oblasti Šariša, Spiša a Oravy, ktoré sú charakteristické vysokou populáciou marginalizovaného obyvateľstva, početnými nábožensky založenými komunitami a vyšším podielom vidieckeho osídlenia. Najvyššia pôrodnosť v roku 2022 bola v okrese Sabinov (2,54), nasledovali okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa, Gelnica a Námestovo. „Problém s nízkou pôrodnosťou je vo väčších mestách a v okresoch stredného a západného Slovenska, ale i v regióne východného Zemplína,“ uviedol Inštitút pre stratégie a analýzy. Okresom s najnižšou pôrodnosťou v roku 2022 bola Snina (1,12), za ktorou nasledovali okresy Bratislava I, Myjava, Piešťany a Humenné.
Ak sa pôrodnosť zásadne nezvýši, podľa ISA počet obyvateľov Slovenska do roku 2050 poklesne približne o 250-tisíc a priemerný vek obyvateľov stúpne o 4,5 roka, čo bude mať za následok zvýšený tlak na verejné financie.
Štatistiky ukazujú, že najviac odkladajú materstvo vysokoškolsky vzdelané ženy. Dlhšie odkladanie materstva u žien s vysokoškolským vzdelaním je dôsledok toho, že nerodinné prechody majú prednosť pred rodinnými. Obdobie štúdia je vo všeobecnosti nekompatibilné s materstvom a rolou matky. Po ukončení vzdelanostných dráh však do hry vstupujú aj ďalšie faktory, ako je zamestnanie, rezidenčná samostatnosť, realizácia iných ako rodinných túžob a snov. Okrem toho nesmieme zabúdať aj na význam celkovej situácie a nastavenie reprodukčnej klímy v tom konkrétnom čase, keď sa ženy (resp. páry) rozhodujú o založení rodiny. Tento pomerne komplikovaný komplex determinantov potom môže prispievať k strategickému odkladaniu narodenia prvého dieťaťa do príhodnejšej doby. Naopak, môžu priniesť aj urýchlenie takýchto rozhodnutí.
V období rokov 1996 až 2022 sa priemerná pôrodnosť v Slovenskej republike ani raz nepriblížila k úrovni 2,1 dieťaťa na matku.
Očakávaná dĺžka života a úmrtnosť
Očakávaná dĺžka života pri narodení na Slovensku v roku 2026 dosahuje 78,8 rokov pre obe pohlavia. Pre ženy je to 82,0 rokov a pre mužov 75,6 rokov. V roku 2021 bola zaznamenaná nižšia hodnota 74,8 rokov, čo naznačuje pokles najmä v dôsledku pandémie.
Miera kojeneckej úmrtnosti predstavuje 3,7 úmrtí na 1 000 živonarodených detí, zatiaľ čo miera úmrtnosti detí do 5 rokov je 4,5 na 1 000 živonarodených detí.
Intenzita úmrtnosti sa od začiatku 90. rokov na Slovensku v podstate kontinuálne znižuje. Výnimkou bolo len extrémne obdobie pandémie ochorenia COVID-19. Dostupné údaje však jednoznačne potvrdzujú, že z hľadiska úrovne úmrtnosti išlo o dočasný jav, keďže v postcovidovom období môžeme identifikovať výraznú postpandemickú kompenzačnú fázu a hodnota strednej dĺžky života pri narodení sa nielenže vrátila na predpandemickú úroveň, ale je už dokonca vyššia a naďalej medziročne rastie. Aj napriek znižovaniu jej intenzity však postupne dochádza a bude dochádzať k zvyšovaniu počtu zomretých a tým k prehlbovaniu prirodzených úbytkov obyvateľstva Slovenska. Táto na prvý pohľad paradoxná situácia je spojená s charakterom vekového zloženia Slovenska, keď do vekov s vyšším rizikom úmrtia sa dostávajú a budú dostávať početné generácie osôb narodených v 40. a 50. rokoch (a v dlhšom časovom horizonte aj v 70. rokoch). Znamená to, že aj keď sa predpokladá pokračovanie procesu predlžovania života, v dôsledku značných vekových disproporcií budeme svedkami rastúceho počtu úmrtí.
Urbanizácia a hustota zaľudnenia
V súčasnosti 54,3 % populácie Slovenska žije vo mestách, čo predstavuje 2 962 503 obyvateľov v roku 2026. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 žije nadpolovičná väčšina obyvateľov Slovenska (53,2 %) v mestách.
Hustota zaľudnenia na Slovensku v roku 2026 je 113 obyvateľov na km², pričom celková rozloha pevniny je 48 088 km².
Najviac osôb s inou štátnou príslušnosťou trvalo býva v Bratislavskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji.
Národnostné a náboženské zloženie
Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021, 98,9 % obyvateľov s trvalým pobytom má slovenskú štátnu príslušnosť. V minulosti, napríklad v roku 1919, žilo na území Slovenska 1 940 980 Slovákov a Čechov (63 %), 665 703 Maďarov (22,7 %) a 143 322 Nemcov (4,7 %).
Slovenská ústava garantuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov Slovenska (55,76 %) vyznáva rímskokatolicizmus; druhou najväčšou skupinou sú ľudia bez vyznania (23,79 %). 5,27 % obyvateľstva sú evanjelici a.v., gréckokatolíci tvoria 4 % obyvateľstva, Reformovaná kresťanská cirkev tvorí 1,56 % a 0,93 % obyvateľov Slovenska sú pravoslávni.