Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť a spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov.
Výlučná osobná starostlivosť
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Je však veľmi dôležité upozorniť, nakoľko možno v očiach verejnosti panuje mylná mienka o tom, že pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič je ukrátený alebo obmedzený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. Nie je tomu tak. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky, a podobne. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča však nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, teda aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií, avšak sú aj také prípady, kedy dieťa v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti dochádza do dvoch škôl v závislosti od toho, ktorý rodič aktuálne osobnú starostlivosť aktuálne zabezpečuje. Ďalšiu podmienkou je spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, ďalej to, že o osobnú starostlivosť majú záujem obaja rodičia, striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ako aj to, že mu zaistí všetky jeho potreby. Čo sa týka výživného, neplatí absolútne, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Opäť pri takejto forme starostlivosti musí opäť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Historický kontext starostlivosti o osirelé a opustené deti
Kniha publikovaná vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied VEDA sa zaoberá pomalými sociálnymi dejinami Uhorska a ukazuje, ako sa menili právne predpisy a inštitúcie týkajúce sa starostlivosti o osirelé a opustené deti v priebehu stáročí. Dokument obyčajového práva Werböczyho Tripartitum (1517) sa zaoberal len existenciou majetných sirôt a upravoval inštitúciu poručníctva nad ich majetkom. Aj majetok meštianskych sirôt bol predmetom ochrany, no medzery v systéme ukazujú dobové materiály sťažností a žalôb. Až vďaka rozhodnutiam Márie Terézie získala starostlivosť o šľachtické a meštianske siroty pevnejšie základy a posilnila sa kontrola nad konaním poručníkov. Okrem tohto dohľadu bol štátnej moci zverený aj dohľad nad vzdelávaním osirelých detí. Panovníčka upravila aj výkon poručníctva nad poddanskými sirotami s cieľom zabezpečiť udržateľnosť príjmov pre zemepánov.
Habsburskí panovníci sa do začiatku 18. storočia zaoberali chudobinskou starostlivosťou, vrátane starostlivosti o chudobné osirelé deti, výhradne v rámci nariadení o eliminácii pouličného žobrania. Iniciatívy viedenského dvora a panovníčky zakladať sirotince boli súčasťou programu na podporu a rozvoj manufaktúrnej výroby (1764). Sirotince ako výchovno-vzdelávacie inštitúcie boli určené výlučne pre zdravé deti, bez fyzického či psychického hendikepu. Po smrti osvietenských monarchov sa starostlivosť o siroty na viac ako jedno storočie stala záležitosťou miestnych samospráv, cirkví a neskôr aj spolkov. Väčšinu 19. storočia platilo vylúčenie nemanželských detí z možnosti ústavnej starostlivosti. Na rozdiel od iných častí habsburskej monarchie v Uhorsku nevznikol ani jeden ústav (nálezinec) určený na zaopatrenie odložených novorodencov.
Nevšímavý postoj spoločnosti k osudu odložených nemanželských detí sa začal meniť najmä pod vplyvom Móra Szalárdyho, ktorý v práci publikovanej v roku 1879 upozornil na ich vysokú úmrtnosť. Do Uhorska vďaka nemu prišla so storočným oneskorením diskusia o kladoch a záporoch ústavnej alebo pestúnskej starostlivosti o osirelé deti. Autorky približujú peripetie presadzovania dodnes málo doceňovanej koncepcie štátnej starostlivosti o sociálne odkázané deti v Uhorsku a výrazný vstup štátu do jej financovania.
Nejpodivnější rodina Ameriky: Když se příbuzenství nevyplácí
Súčasná podpora náhradného rodičovstva
DIEŤA je zraniteľná bytosť a nie je v jeho silách hájiť svoje práva. RODINA je optimálnym prostredí, v ktorom môže dieťa dozrieť v plnohodnotnú a zodpovednú bytosť. MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY je nevyhnutné neprestajne budovať. Zápasiť o dobré vzťahy nie je nikdy márne. Pri budovaní rodinných vzťahov majú rodičia nezastupiteľnú úlohu. OZ Návrat v spolupráci s Orange Slovensko a.s., zriadilo informačnú poradenskú linku o náhradnom rodičovstve s názvom Infolinka nielen o adopcii. Je určená pre záujemcov a žiadateľov o náhradné rodičovstvo, adoptívnych, pestúnskych a profesionálnych rodičov a deti žijúce v náhradných rodinách, ako aj pre ľudí, ktorých táto téma zaujíma alebo chcú v tejto oblasti pomôcť. Je to priestor, kde môžu ľudia zavolať s konkrétnymi otázkami, získať informácie, radu, povzbudenie a podporu. Sme tu pre vás každý UTOROK, STREDU, ŠTVRTOK od 10:00 - 16:00 HOD. Volanie zo siete Orange: pre užívateľské programy: 0,45 Sk bez DPH/ 30 sek, pre Prima kartu: 1 Sk s DPH/ min..
