Trauma z detstva ako koreň závislosti: Pochopenie a cesta k uzdraveniu

Závislosť je často vnímaná ako problém dospelých, no jej korene môžu siahať hlboko do detstva. Renomovaný lekár a odborník na traumu, Gabor Maté, tvrdí, že závislosť je kompenzácia toho, čo nám v detstve chýbalo. Je to spôsob, ako sa vyrovnať s traumatickými a stresujúcimi zážitkami a ako zvládať emócie, ktoré sme sa nenaučili zdravo spracovávať.

Gabor Maté, lekár špecializujúci sa na vývoj detí s traumatickými zážitkami, študoval vplyv traumy na fyzické a mentálne zdravie po celé desaťročia. Jeho rozsiahle vedomosti, spísané v mnohých bestselleroch preložených do viac ako 25 jazykov, zdôrazňujú, že trauma je často príčinou závislostí v dospelosti. Maté upozorňuje, že závislosť sa nevzťahuje len na alkohol, drogy a cigarety. Závislosť je akékoľvek chovanie, ktoré človeku prináša krátkodobú úľavu, ale z dlhodobého hľadiska mu škodí, zhoršuje kvalitu života a má negatívne dôsledky - no človek nie je schopný sa jej vzdať. Môže ísť o prejedanie sa, nakupovanie, internet, pornografiu, vzťahy, sex, gambling či extrémne športy.

Maté vidí príčinu závislostí v nenaplnení dvoch základných ľudských potrieb - puta s rodičom a autenticity.

Puto s rodičom: Základ pre prežitie a zdravý vývoj

Ľudská bytosť je stvorená k tomu, aby sa k niekomu pripútala a vytvorila si vzťah. Novorodenec potrebuje na prežitie ochrancu, ktorý vždy odpovie na jeho potreby a volanie (plač). Nejde však len o fyzické potreby, ale aj o nadobudnutie pocitu bezpečia a istoty, že svet je miestom, kde sa môže bez obáv prejaviť a otvorene vyjadriť, čo potrebuje. Vytváranie puta umožňujú hormóny endorfíny, ktoré sa vyplavujú prostredníctvom objatí, prijatia, lásky, náklonnosti a prítomnosti rodiča (či opatrovateľa).

V traumatickom prostredí, kde zlyháva vytvorenie puta, zlyháva aj správny vývoj a fungovanie endorfínových systémov. Dieťa, ktorého potreba nie je vypočutá a naplnená, nie je schopné správne sa vyvinúť, pretože prestane vyjadrovať svoje potreby. Prítomnosť rodiča či opatrovateľa v detstve je dôležitým faktorom v správnom vývoji mozgu. Naopak, ich absencia vytvára z dieťaťa osobu, ktorá je v budúcnosti náchylnejšia hľadať si náhradu a kompenzovať si drogami, alkoholom a inými spôsobmi závislosti to, čo mozgu chýba. Heroín napríklad je pre používateľa ako ochranné a láskavé objatie, kedy po prvýkrát pocíti lásku a spojenie.

Autenticita: Spojenie so sebou samým

Rovnako ako potrebujeme nadviazať kontakt a puto s ostatnými, potrebujeme mať spojenie aj s vlastným ja. Vedieť, kým sme, čo cítime, prečo konáme daným spôsobom a byť schopní patrične reagovať v súlade s pocitmi, je cesta k pravdivému životu. Gabor Maté upozorňuje, že sme tisícročia prežili vďaka nášmu inštinktu, ktorý ale vystriedal intelekt. Čím ďalej, tým viac sme oddialení od podstaty vlastného ja, od prírody a od svojho tela.

Podľa Maté sa naučíme nepočúvať náš inštinkt, naše vnútorné ja, práve v detstve. V šťastnom a spokojnom detstve sa dve základné potreby (autenticita a puto) neohrozujú. Avšak v traumatizujúcom prostredí sa dieťa musí na úkor jednej vzdať druhej. Musí si teda vybrať - buď sa pripúta k rodičovi a potlačí seba, alebo ohrozí vzťah s rodičom, ale nie so sebou samým.

Keď sa dve základné potreby navzájom ohrozujú

Čo sa stane, ak rodič nezvládne hnev či inú silnú emóciu svojho dieťaťa? Dá mu najavo, že nie je hodným lásky a prijatia (napríklad krikom, trestom, odmietaním náručia…). Rodič síce chce dieťa poučiť a naučiť, že dobré deti sa nehnevajú, ale dieťa si z toho vezme jediné - že deti, ktoré sa hnevajú (či prejavujú tú ktorú emóciu) nie sú ľúbené.

Čo dieťa urobí? Na jednej strane mu inštinkt hovorí, že pociťuje hnev a že ho musí vyjadriť. Na druhej strane je však hrozba, že za jeho vyjadrenie stratí lásku rodiča - teda puto a vzťah (prvú potrebu). Dieťa preto potlačí samé seba, svoju autenticitu a vyberie si puto na úkor vlastných potrieb. Tým stráca kontakt so sebou samým.

Trauma nie je to, čo sa vám stalo, ale to, čo sa udialo vnútri vás

Gabor Maté tvrdí, že rozvod, týranie, psychické deptanie či zanedbanie nie je trauma samotná. Traumu zobrazuje až to, čo sa deje v nás, našej psychike - odpojenie sa od seba, strata kontaktu so sebou samým, telom a emóciami, neschopnosť byť v prítomnom momente a vidieť svet a seba v pozitívnom svetle.

Neschopnosť nadviazať s rodičom kontakt a neautenticita totiž premieňajú mozog novorodenca. Podľa výskumov sú niektoré časti mozgu traumatizovaných detí menšie o 7-8% - ide o prefrontálnu kôru (zodpovednú za reguláciu impulzívneho chovania), corpus callosum (spájajúce hemisféry) a niektoré štruktúry limbického systému, ktorých dysfunkcia zvyšuje riziko, že sa dieťa stane závislým.

Neurobiológia mozgu u traumatizovaných detí je iná

Ak dieťa vyrastá v traumatizujúcom prostredí, znižuje sa úroveň serotonínu a oxytocínu, ktoré sú zodpovedné za nadviazanie väzby, regulujú pôsobenie v spoločnosti a modulujú náladu. Ak sú znížené, dieťa pociťuje úzkosť, stres a depresiu, nevie mať normálne vzťahy a nadviazať kontakt. Vysoká úroveň pociťovaného stresu zvyšuje kortizol, stresový hormón, ktorý mení veľkosť hippokampu, zodpovedného za pamäť a spracovávanie emócií. Inými slovami, stres narušuje normálny vývoj mozgu dieťaťa. Bez prítomnosti kontaktu a adekvátnej väzby sa zvyšuje hormón vazopresín a dopamín. Gabor Maté potvrdzuje, že „strata väzby a puta vedie k strate podstatných neurotransmiterov v mozgu. Akonáhle prestávajú fungovať normálne, je čoraz ťažšie aktivovať myseľ.“

Znížená schopnosť zvládať stresujúce udalosti

Mnohé výskumy potvrdzujú, že stres, trauma, neadekvátna väzba a strata autenticity vedú k nesprávnemu vývoju mozgu. Mnohé neurotransmitery nefungujú ako u zdravých jedincov, čoho dôsledkom sú inak fungujúce časti mozgu. Doktor Bruce Perry dodáva, že dieťa vyrastajúce v stresujúcom prostredí, bude v budúcnosti prehnane reaktívne a ľahko sa rozruší. Jeho kapacita zvládať psychologický a fyziologický stres je závislá od vzťahu s rodičom. Deti sa nerodia so schopnosťou regulácie ich vlastného stresového mechanizmu.

Starostlivý dospelý je preto základom pre rozvoj zdravej neurobiologickej reakcie na stres. Naopak, stres pociťovaný v detstve nastaví hranicu zvládania stresových situácií veľmi nízko - dieťa preto vyrastie v dospelého, ktorému stačí na pociťovanie nepríjemného stresu veľmi málo.

Závislosť ako pokus vyriešiť hlbší problém

Predstavme si dieťa, ktoré poprelo vlastné ja, svoju autenticitu, len aby neohrozilo vzťah a nadviazanie puta s rodičom. Puto ale nikdy nebolo isté a bezpečné, pretože vždy visela vo vzduchu hrozba jeho straty. Dieťa teda nikdy nepocíti bezpodmienečnú lásku a prijatie, teda náklonnosť k sebe za to, aké reálne je, aj s pokleskami a chybami. Náruč, prijatie, láskavé pocity a pomyselné hrejivé objatie hľadá v závislosti, ktorá simuluje to, čo mu celý život chýbalo. Podľa Maté nie je závislosť primárnym problémom, je len pokusom o riešenie problému a snahou vysporiadať sa s traumou z detstva.

Je nutné spoznať korene našej závislosti, nech už je akákoľvek, a najmä ako sa manifestuje teraz, v prítomnom momente. Jeho slová potvrdzuje aj výskum uverejnený v Journal of the Korean Academy od Child and Adolescent Psychiatry, ktorý potvrdil súvislosť traumy a nedostatku väzby a závislosti. To, čo nám v detstve chýbalo, si kompenzujeme rôznymi spôsobmi, nie vždy zdravými a adekvátnymi. Jednou z nich je aj závislosť (na čomkoľvek), ktorou si dospelý vypĺňa prázdne miesto, ktoré malo byť v detstve zaplnené bezpečnou a láskavou väzbou s rodičom. Závislosť môže byť rôzna - nakupovanie, jedlo, cigarety, alkohol, drogy, sex, vzťahy… Podstatné je prísť na jej príčinu a znovu nadviazať spojenie so svojim ja, ktoré sme v snahe o udržanie puta s rodičom popreli.

Čo môžete ako rodič urobiť?

Pokiaľ ste zaznamenali niektoré z predchádzajúcich alarmujúcich znakov, môžete urobiť nasledovné:

• Navoďte kľudnú atmosféru, aby dieťa nemalo pocit, že ho z niečoho obviňujete alebo k niečomu nútite.
• Láskyplne začnite tým, že ste si všimli, že je smutné, sklesnuté... a chcete pomôcť.
• Nehovorte o tom, ako vás to trápi a že ste tiež smutný - u dieťaťa to zafunguje úplne opačne, neotvorí sa vám, ale naopak ešte viac uzavrie. Pocíti pocit viny, že trápi aj vás a radšej sa bude tváriť, že sa nič nedeje.
• Je väčšia pravdepodobnosť, že sa vám dieťa otvorí a rozrozpráva, pokiaľ budete otvorený, nebudete ho súdiť, ale naopak akceptovať.
• Uistite dieťa, že nie je neobvyklé cítiť negatívne emócie.
• Povedzte mu, že nikdy nie je samo. Veľa detí aj dospelých sa cíti ako ono samé a je úplne v poriadku mať pocity smútku, skleslosti alebo úzkosti.
• Každý deň si nájdite čas na rozhovor. Nech dieťa popíše ako sa cíti, naučte sa chápať a akceptovať, že nie je vo svojej koži. Preukážete tak silný ochranársky faktor a dieťaťu to veľmi pomôže práve v tom, že vo vás bude mať stabilný a ochranný bod, ktorý ho vždy ochráni.
• Zahŕňajte do denného programu oddychové a relaxačné aktivity. Zaistite, aby malo dieťa dostatok spánku, pohybu na čerstvom vzduchu.
• Eliminujte stresové situácie a úlohy - dieťa ich vo svojom rozpoložení skutočne nepotrebuje. Nátlak na skvelý výkon, nabitý denný program, ktorý musí splniť - upustite od požiadavkov a zaistite dostatok relaxácie.
• Naučte dieťa copingové stratégie zvládania stresu a negatívnych emócií. Najlepšie pomocou športu, umenia alebo akéhokoľvek vyjadrenia emócií smerom von.
• Podporte dieťa v jeho záľubách. Venovanie sa niečomu, čo milujeme a v čom sme dobrí zvyšuje hladinu serotonínu, hormónu šťastia.
• Nastavte ratolesti zdravý jedálniček.
• V neposlednom rade si pamätajte, že nie je nič zahanbujúce na tom vyhľadať odbornú pomoc.

Smutné dieťa: Signály, ktoré by mali rodičia spozornieť

• Sklesnutá nálada: Ak sa vám už dlhší čas zdá vaše dieťa akési zamyslené, smutné, plačlivé či podráždené, môže to byť prvý príznak depresie.
• Odstup od rodiny a priateľov: Deti sa môžu cítiť nepochopené, podráždené, bezcenné alebo žijú v beznádeji.
• Zmeny chute do jedla: Má rado sviečkovú s domácou knedľou alebo buchty od babičky, no zrazu mu nič nechutí? Alebo práve naopak, zrazu toho zje až priveľa?
• Zmena spánkového režimu: Leží akosi pridlho alebo nemôže vôbec zaspať?
• Nevysvetliteľná úzkosť: Príznak depresie alebo prílišného stresu je aj nezvyčajná úzkosť, neustále obavy, nepokoj alebo aj fyzické príznaky, ako napr. bolesť hlavy či žalúdka.
• Nezáujem o koníčky: V čase, kedy trpíte úzkosťami a depresiou, odháňate od seba to pekné a pozitívne.

tags: #omalovanky #smutne #dieta