Dážďovky sú fascinujúce tvory, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme. Poznávacím znakom dážďoviek je dlhé tenké telo pozostávajúce z mnohých článkov, na konci ktorého sa nachádza horný ústny pysk, ktorý je zároveň hlavovým článkom. Dážďovka zvyčajne dorastá do dĺžky približne 5 až 30 cm. Pohybuje sa plazením tak, že postupne dozadu a dopredu sťahuje priečnu a pozdĺžnu svalovinu. Na článkoch má krátke štetinky, ktoré sú obrátené len jedným smerom, takže pri plazení sa o ne môže zaprieť. Pri jemnom pohladení tenkej pokožky dážďovky ich môžeme zreteľne cítiť. Niekedy, keď sledujeme dážďovku po daždi na vlhkej zemi a približujeme sa k nej, že ju chytíme, dážďovka pred nami rýchlo uteká. Rýchle plazenie jej uľahčuje hlien, ktorý dážďovka vylučuje zo žľazy nachádzajúcej sa v pokožke priamo pri pohybe. Ten jej okrem pohybu po nerovnom povrchu zjednodušuje dýchanie a zabraňuje vysychaniu kože. To je zároveň dôvod, prečo ju niektorí ľudia nechcú chytať do rúk.
Napriek neprítomnosti očí sú dážďovky schopné prijímať svetlo, resp. svetelné podráždenie pomocou svetlocitlivých (fotosenzitívnych) buniek, rozptýlených po celom tele dážďovky. Dážďovky nemajú oči. Namiesto toho majú bunky nazývané receptory, ktoré dokážu vnímať, či je svetlo alebo tma. To im umožňuje zistiť, či sú pod zemou alebo nad zemou. Tým pádom reagujú na svetlo. Sú svetloplaché a preto sa snažia zostať mimo slnečného svetla, pretože teplo zo slnka vysušuje ich pokožku.
Tak ako pri všetkých živočíchov, aj pri dážďovke sú pre život nevyhnutné dva spôsoby správania. Spôsob prijímania potravy dážďoviek je veľmi jednoduchý. Dážďovka svojím ústnym otvorom prijíma veľké množstvo pôdy, najmä humusu, ktorý je bohatý na rozkladajúce sa látky živočíšneho a rastlinného pôvodu (napríklad spadnuté lístie alebo drobné uhynuté živočíchy). Dážďovka nemá zuby a napriek tomu je schopná konzumovať polovicu svojej váhy za deň. Má iba niečo ako ústny otvor, z ktorého sa potrava dostáva postupne do hltana a pažeráka. Potom potrava prechádza do žľaznatého žalúdku, potom svalnatého žalúdku, kde dochádza k mechanickému rozomieľaniu potravy. Potom putuje do čreva a nakoniec cez análny otvor vyjde von hotový vermikompost - prírodné hnojivo. Úžasné, že?
Tieto látky prejdú jej tráviacou sústavou a nevyužité vyprázdni konečníkom. Dôkazom prítomnosti dážďovky sú malé červíkovité kôpky trusu na zemi pri dierach, v ktorých žijú.
Dážďovka je obojpohlavná (hermafrodit), čo znamená, že má samčie aj samičie orgány. Hermafrodit je živočích, ktorý má ako samčie tak aj samičie pohlavné orgány. Na svoje oplodnenie však potrebujú spermie druhého jedinca kvôli odlišnej genetickej informácii. Pária sa väčšinou za teplých letných nocí a partnera lákajú svojimi pachovými signálmi.
Dážďovky majú žľaznatý opasok (clittellum), je ho vidieť pri každom druhu, lebo je výrazne belavý alebo žltavý. Opasok sa začína zvyčajne na 27. článku a leží na ďalších šiestich článkoch tela. Dážďovky sa pri párení verne pritlačia práve týmito opaskami a jedna druhej nakladú do hlienového obalu vajíčka. Každá si ich oplodní svojimi samčími spermiami vo vlastnom tele. Vajíčka sú uložené v hlienovitom obale, ktorý vylúčia z opasku. Hlien pomaly stuhne, vytvorí kokón odolný aj proti extrémne nepriaznivému počasiu a tento obal chráni niekedy až 20 vajíčok pred nepriateľmi.
Kompostovacie dážďovky majú skvelú rozmnožovaciu schopnosť. Akonáhle sa aklimatizujú v novom prostredí, začnú sa rozmnožovať. Ich vajíčko sa nazýva kokón a do mesiaca sa z neho vyliahne 1-3 malé dážďovky. Tie potrebujú ďalšie 2 mesiace, aby sa stali dospelými a mohli sa rozmnožovať. Dospelú populáciu teda vedia zdvojnásobiť za 3 mesiace a následne každým týždňom ich celková dospelá populácia narastá geometrickým radom.
Dážďovky budú regulovať svoju vlastnú populáciu podľa podmienok svojho prostredia. Tieto podmienky zahŕňajú priestor, vlhkosť, pH, teplotu, materiál podstielky a množstvo dostupnej potravy.
Pre dážďovky je charakteristické kožné dýchanie. Takmer všetku výmenu plynov zabezpečuje povrch tela, takže červy sú veľmi citlivé na vlhkosť prostredia. Keď majú v kompostéru príliš sucho, ich koža rýchlo vysychá a naopak, keď majú príliš mokré prostredie, vyliezajú za vzduchom. Preto dážďovky nemôžu mať premokrené prostredie, pretože sa začnú dusiť až sa môže utopiť.
Ak sa dážďovka rozdelí na dve časti, nestanú sa z nej dve nové. Hlava dážďovky môže prežiť a zregenerovať svoj chvost, ak je dážďovka oddelená za opaskom. Je to preto, lebo v opasku má dôležité životné orgány.
Dážďovky sú usilovnejšie pracovníčky ako včely. Pracujú 24 hodín denne bez prestávky. Ehm… Teda pokiaľ sa nejdú rozmnožovať k povrchu kompostovaných materiálov. Na zlepšenie podmienok v kompostéri dážďovkám a celej mikroflóre pridávame pravidelne dostatok uhíkatých materiálov (podstielka na chov dážďoviek).
Kompostovacie dážďovky redukujú objem vstupných materiálov na 10-15%. Je to približne dvojnásobok oproti tradičnému záhradnému kompostovaniu za pomoci mikroorganizmov. My považujeme aj pre tento fakt dážďovky do kompostu alias kalifornské dážďovky za najefektívnejšiu recykláciu na svete. Udáva to literatúra a je to aj naoko viditeľné v každom vermikompostéri.
Predstavte si, že z každých 10 litrov bioodpadov vám zadarmo vyrobia 1 až 1,5 litra skvelého prírodného hnojiva, z ktorého si môžete urobiť výluh, tzv. dážďovkový čaj. Pozor, tento čaj nie je na pitie 😉 ! No také vaše rastlinky si ho zamilujú ihneď. A vy potom tiež.
Dážďovka nie je zákonom chránená, no je veľmi užitočná. Prečo považujeme dážďovky za ďalšieho kráľa prírody? Je to veľmi jednoduché. Pretože spracujú to, čo my, ľudia, považujeme za odpad a vyrobia nám kvalitné prírodné hnojivo - vermikompost. No nie je to úžasné 🙂 ?
Kompostovacie (tzv. kalifornské) dážďovky považujeme za najefektívnejšiu recykláciu na svete práve preto, že dokážu spracovať polovicu svojej váhy za deň. Zoberte si hmotnosť kuchynských bioodpadov vo vašom koši. V porovnaní s inými druhmi odpadov, bioodpad je jeden z najťažších druhov odpadov z dôvodu vysokého obsahu vody. Keď porovnáme zložitosť recyklácie iných druhov odpadov (napríklad plastov, kovov alebo papiera) oproti “recyklácii” bioodpadov pomocou dážďoviek a zoberiem do úvahy, že všetko sa môže diať v mieste vzniku bioodpadov, nemáme čo dodať. Súhlasíte 🙂 ?
Dážďovky sa radia medzi mnohoštetinavce. Pohybujú sa plazením tak, že postupne dozadu a dopredu sťahujú priečnu a pozdĺžnu svalovinu. Na článkoch majú krátke štetinky, ktoré sú obrátené len jedným smerom, takže pri plazení sa o ne môžu zaprieť. Pri jemnom pohladení tenkej pokožky dážďovky ich môžeme zreteľne cítiť. Vidíme to napríklad vtedy, keď drozd vyťahuje dážďovku z diery a nemôže ju vytiahnuť, lebo tá sa zapiera o tieto štetiny.
Zjedlo vaše dieťa predmet, ktorý do úst nepatrí? Niekedy stačí naozaj chvíľka nepozornosti. Netreba však panikáriť. Niektoré predmety nie sú pre deti po konzumácii životu nebezpečné. V prípade malých detí je vhodné dbať na to, v akom prostredí sa pohybujú a aké typy predmetov majú na dosah. Bábätká sú totiž typické tým, že svoje prostredie spoznávajú cez ústa. Aj to je dôvod, prečo všetky predmety musia “ochutnať”. Rodičia by si mali v takej chvíli udržať chladnú hlavu. Základom je zistiť, o aký predmet sa jedná. Pokiaľ je dieťa ešte malé a nedokáže povedať, čo mohlo skončiť v jeho ústach, je lepšie zvoliť preventívny prístup a navštíviť lekára.
Konzumáciu kúskov skla alebo predmetov s ostrými hranami netreba podceňovať. Kúsky skla môžu náhodne skončiť v nápojoch či jedle pri neopatrnej manipulácii so sklenenými obalmi. Alebo sa sa k nim dieťa môže dostať v prípade, že sa hrá s predmetmi nevhodnými jeho veku alebo natrafí na zabudnutý kúsok po rozbitom pohári. Riziká konzumácie sklenených črepov so sebou nesú možnosť poranenia vnútorných orgánov. Ak máte podozrenie, že dieťa mohlo skonzumovať malé črepiny spolu s jedlom, netreba prepadať panike. Skonzumovaná potrava obalí črepy a je málo pravdepodobné, že by mohli spôsobiť nejaké vážne vnútorné poranenia.
V prípade, že vaše dieťa zjedlo dážďovku, nie je dôvod na paniku. Dážďovky nie sú jedovaté a ich konzumácia zvyčajne nespôsobuje vážne zdravotné problémy. Môže sa však vyskytnúť mierna nevoľnosť, bolesť brucha alebo hnačka, najmä ak dieťa zjedlo väčšie množstvo alebo dážďovku z nezdravého prostredia. V takom prípade je dôležité sledovať stav dieťaťa a v prípade pretrvávajúcich alebo zhoršujúcich sa príznakov vyhľadať lekársku pomoc.
Avicennovo tajomstvo ODHALENÉ: Ako v šesťdesiatke vyzerať na tridsať? Spoznajte tisícročný recept,
