Príbeh Fatimy je svedectvom o sile detskej viery, neochvejnej nádeji a o tom, ako aj v najťažších chvíľach môžeme nájsť útechu a silu v božskej pomoci.
Deti Panny Márie
V roku 1917 sa trom deťom - Lucii, Hyacinte a Františkovi - zjavila Panna Mária. Lucia mala vtedy desať rokov, Hyacinta deväť a František osem. Pani sľubuje im nebo. Nebo majú zaistené. Nepochopíme toto šťastie. A utrpenie?
Tieto deti, ktoré boli v čase zjavení ešte veľmi mladé, preukázali nesmiernu silu ducha a hlbokú vieru tvárou v tvár nepochopeniu, výsmechu a dokonca aj perzekúcii zo strany vtedajšej štátnej moci. Ich príbeh nám ukazuje, že aj tí najmenší môžu mať najväčšiu vieru.
Neľahká cesta k viere
Spočiatku ich príbehy neboli prijaté s dôverou. Matka Lucie bola presvedčená, že jej dcéra klame. „Lucia klame," hovorila matka. Prosí, hrozí, berie do rúk metlu, zvyčajný prostriedok trestu. Večer sa Lucia vráti a nič nehovorí. Matka je v rozpakoch, rozhodla sa s ňou ísť k pánu farárovi. „Ale ja som ju videla!" Pán farár bol dobrý človek, snažil sa uspokojiť matku i dcérku. „Všetky zjavenia! Aj dorastajúci chlapci čo-to povedali: „Lucia! Na streche sa prechádza tvoja Pani! A ty Hyacinta, ešte si tu?"
Lucie bola chudobná. Mali len niekoľko ovocných stromov. Všetko na výživu rodiny. Keď sa začali problémy, nebolo ani reči, aby sa zem obrábala. Znivočili všetko. Luciina matka bola v rozpakoch. „Tak choď a pros tú svoju Pani o chlieb," hovorí Lucii. Žili z toho, čo zarobili tkaním. Takto živili rodinu.
Neskoršie prichádzali ľudia zblízka i zďaleka, otázkam nebolo konca-kraja. Usilovne pracovať, Lucia nemohla pásť ovce. Predali aj posledné veci. V dome bolo božie dopustenie. Úbohá Lucia musí prijať ešte iné utrpenie. Najmenej očakávala. Zo strany pána farára.
Pochybnosti a dôvera
Dokonca aj pán farár, ktorý mal byť oporou, vyjadril pochybnosti. Jeho názor zdesil i Luciu. Ťažko pripustiť, aby sa pán farár mýlil. Ale čo ak sa mýli? Podelila sa so svojím smútkom s Hvacintou a Františkom. „Nie! Nie je diabol!" prehlásil bez rozmýšľania František. Zdôvodnil to prostým, detinským spôsobom: „Diabol je škaredý, ošklivý. Je v pekle, pod zemou. Naša Pani je pekná, oslňujúca a zhora prichádza. Hore odchádza."
Boj proti zjaveniam
Situácia sa stala ešte zložitejšou, keď sa do prípadu vložila štátna moc. Artur de Oliveira Santos, slobodomurár, ktorý pomocou slobodomurárov dostal toto miesto, použil všetky prostriedky, aby zlikvidoval túto fatimskú záležitosť. Zvlášť si vybral deň 13. augusta. „Pôjdeme všetci. Deti vezmem do svojho voza. Kde sú deti? Poďte!" Deti práve prišli. Násilím ich ťahá do voza. Chcel vedieť, čo povie kňaz. Deti však ostali verné svojim slovám: „My neklameme."
Vypočúvanie u pána farára sa skončilo. Úradník nenašiel, do čoho by sa mohol zadrapiť. Ourem, do svojho domu. Deti protestovali. Nič nepomohlo. Zaviedol ich do izby. Prešiel 13. august, deti Pani nevideli. 14. augusta úradník zavolal deti. Vyhráža sa, že pôjdu do väzenia. Štátna moc nemôže prehrať. Väzni mali nezvyklé divadlo: malé deti. „Čo urobili? My sme niečo iné. Máme na svedomí krádeže, lúpeže, vraždy... A tieto deti?" Ich nevinnosť ich rozveselila. Jeden vzal Hyacintu do tanca.
Úradník sa znova snažil zlomiť ich vôľu. Znova žiadal od detí, aby vyzradili tajomstvo. Zavrel ich do vedľajšej izby. Potom zavolal Hyacintu. „Olivový olej čoskoro začne vrieť. Povedz tajomstvo!" „Odveď ju a hoď ju do kotla!" zakričal úradník. Ale Hyacinta ostala silná. „Nemôžeš? To je tvoja vec! Poďme!" Lucia bola veselá. Počítala s tým, že nebeská Pani jej dá potrebnú silu. Nesklamala sa. Úradník - slobodomurár prehral. A aj štátna vrchnosť môže prehrať.
Božia pomoc v skúškach
Deti preukázali neobyčajnú silu ducha a hlbokú vieru. „Ak nás zabijú, pôjdeme rovno do neba," hovorí Hvacinta. Lucia sa zmierila s myšlienkou, že zomrie a ani sa nerozlúči s rodičmi. Výsluch u pána farára sa skončil. Úradník ich napokon odviezol na faru. „Veľa trpieť". Boh vždy dáva potrebnú silu. Deti mali zaistené nebo. Ich duch dával neobyčajnú silu. A my?
Sv. Pavol v Liste Rimanom (8,24) hovorí: "Veď nás spasením zachránilo v nádeji. Vám bola istota, u nás je nádej."
Modlitba ako sila
Modlitba ruženca sa stala kľúčovou v ich živote. V každom „Zdravas, Mária" hovoríme: „pros za nás". Márii: „oroduj za nás". Teda dohromady to opakujeme asi sto krát. Po toľkých prosbách nie sme si stopercentne istí, či sa za nás bude modliť. Ale Mária povedala: „Budem sa modliť." Pozrime, čo znamenajú tieto slová v ústach Márie.
Príbeh Fatimy nám pripomína, že aj keď čelíme ťažkostiam a nepochopeniu, viera, modlitba a dôvera v božiu pomoc nám môžu dať silu prekonať akékoľvek prekážky.