Katolícka cirkev slávi narodenie Panny Márie ako dieťaťa svätých Joachima a Anny dňa 8. septembra, teda deväť mesiacov po oslave Nepoškvrneného počatia Panny Márie (dňa 8. decembra). Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie.
Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je veľmi radostný sviatok, lebo ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky zvestovalo radosť celému svetu, veď z nej zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš. Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh. On sňal kliatbu, udelil požehnanie a zrušením smrti nám dal večný život.
Biblické záznamy a tradícia
Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme? Vieme o tom z tradície Cirkvi a apokryfov. Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kánonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Kresťanské apokryfy opisujú niektoré udalosti zo života Ježiša Krista či Presvätej Matky, o ktorých sa nehovorí v evanjeliách. Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi.
Prvú správu o narodení Panny Márie podáva apokryf z 2. storočia, tzv. Jakubovo protoevanjelium. Z neho vieme aj mená jej rodičov: Joachim a Anna. V Jakubovom protoevanjeliu sa píše, že sa narodila v Jeruzaleme. Podľa tradície to bolo na tom mieste, kde medzi rokom 400 a 600 stála bazilika k úcte Panny Márie pri Betetskom rybníku. Po roku 603 patriarcha Sofrónius tvrdí, že toto miesto je rodným domom Panny Márie. Túto tradíciu potvrdila aj archeológia. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Jakubovo protoevanjelium sa tešilo veľkej obľube v starokresťanskej Cirkvi a malo veľký vplyv na rozvoj mariológie a mariánskej úcty.
Rodičia blahoslavenej Panny Márie, Joachim a Anna, boli spravodliví a veľmi oddaní Bohu. Jej otec bol potomkom z Dávidovho kráľovského rodu, zatiaľ čo Máriina matka pochádzala z Áronovej kňazskej línie. Ich jediným veľkým zármutkom bolo, že nemali žiadne deti. V Starom zákone, keď Boh požehnal svoj vyvolený ľud, vždy prisľúbil, že ho požehná početným potomstvom. Preto medzi Židmi bola bezdetnosť považovaná za znak Božieho odmietnutia, za „hanbu pre ľuďmi“ (Lk 1, 25). Ale Boh vo svojej božskej prozreteľnosti v skutočnosti pripravoval Joachima a Annu na „veľké veci“ (Lk 1, 49). Mal im prejaviť jedinečnú priazeň, lebo dieťa, ktoré sa im má narodiť, sa malo stať Matkou Mesiáša, prisľúbeného Spasiteľa sveta.
Židia poznali nezvyčajné pôrody, do ktorých zasiahol všemohúci Boh svojou božskou mocou, aby ukázal svoje zaľúbenie niektorým konkrétnym ľuďom. Také bolo narodenie Izáka z bezdetnej Sáry (Gn 21, 1 - 3); Samsona z neplodnej Manueho manželky (Sdc 13, 24); Samuela z bezdetnej Anny (1 Sam 1, 26 - 28); a, samozrejme, narodenie svätého Jána Krstiteľa z neplodnej Alžbety (Lk 1, 36 - 37). A tak Boh požehnal aj Joachima a Annu v ich starobe zázračnou dcérou, predurčenou stať sa Božou Matkou. Máriino narodenie nielenže zbavilo jej rodičov „verejnej hanby“, ale aj sa stalo pre nich zdrojom veľkej radosti, podľa slov anjela Joachimovi: „Joachim, raduj sa! Boh vypočul tvoju modlitbu a tvoja manželka Anna počne a porodí dcéru, ktorej narodenie sa stane radosťou pre celý svet.“ Následkom toho sa tento sviatok slávi v duchu všeobecného jasotu a nadšenia.
Symbolické predobrazy a proroctvá
Narodenie blahoslavenej Panny Márie nebolo náhodné, Boh ho dobre pripravil od samého počiatku posvätných dejín. Už v rajskej záhrade Boh prisľúbil našim prarodičom, Adamovi a Eve, že im pošle Spasiteľa skrze zázračnú ženu, ktorej potomok rozšliape hlavu (moc) hada (porov. Gn 3, 15). Inými slovami, Spasiteľ ľudského pokolenia mal prísť ako potomok tejto ženy.
A okrem toho existovalo Jakubovo videnie rebríka spájajúceho nebo a zem, po ktorom anjeli zostupovali a vystupovali k Bohu, a toto miesto sa nazývalo „dom Boží“ a „brána do neba“ (Gn 28, 10 - 17). Svätí pisatelia vzťahovali Jakubovo videnie na blahoslavenú Pannu Máriu, v ktorej sa to uskutočnilo naplno fyzicky aj duchovne. Skrze Máriu, akoby po rebríku, zostúpil Boží Syn z neba na zem. Tým, že deväť mesiacov nosila vo svojom lone Božieho Syna, sa Mária skutočne stala „domom Božím“. A tým, že porodila Božieho Syna, nám Mária otvorila „bránu do neba“.
Ďalším predobrazom Márie, prevzatým zo Starého zákona a používaným v liturgických skladbách autormi hymnov, je horiaci ker, ktorý videl Mojžiš na svätom vrchu Horeb (Ex 3, 1 - 5). Ako tento ker horel, ale oheň ho neničil, tak ani blahoslavená Panna Mária porodením Božieho Syna nestratila panenstvo a po pôrode zostala Pannou.
Blahoslavenú Pannu Máriu neklamne predpovedal prorok Izaiáš: „Hľa, Panna počne a porodí Syna a dá mu meno Emanuel - Boh s nami“ (Iz 7, 14). Príchod blahoslavenej Panny Márie, ako spievame na lítii, bol „vopred ohlásený“. Podľa slov svätého Andreja Krétskeho, v Márii sa naplnili všetky starozákonné predobrazy a proroctvá.
Starobylý sviatok
Sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie patrí medzi najstaršie mariánske slávnosti, hoci čas jeho vzniku nemožno presne určiť. Spomínal ho už svätý Epifán († 403), svätý Ján Zlatoústy († 407), svätý Proklos Konštantínopolský († 446) a ďalší cirkevní Otcovia. Podľa palestínskej tradície svätá Helena, matka cisára Konštantína († 330), postavila v Jeruzaleme baziliku venovanú Máriinmu narodeniu.
Tak ako v prípade ostatných mariánskych sviatkoch, spočiatku sa Narodenie Panny Márie slávilo len na miestnej úrovni a bez nejakej väčšej slávnostnosti. Až neskôr, v šiestom a siedmom storočí, sa mariánske sviatky postupne rozšírili po celom Východe a slávili sa slávnostnejšie. V dobe svätého Andreja Krétskeho († 740) sa tento sviatok už všeobecne zachovával a slávil podobne ako iné veľké sviatky v byzantskom obrade.
Slávnostné slávenie Máriinho narodenia sa rozšírilo do Ríma v siedmom storočí a počas nasledujúcich storočí po celom Západe. Oslava Máriinho narodenia bola stanovená na 8. septembra, pretože v ten deň bola v Jeruzaleme posvätená bazilika na počesť Narodenia Panny Márie.
Liturgické hymny a ich význam
Cirkevní Otcovia predniesli mnohé výrečné homílie na sviatok Narodenia Panny Márie. Ale najkrajšie sú tie, ktoré predniesol svätý Andrej Krétsky (porov. Migne, Patrogia Graeca, zv. 97, štyri homílie) a sv. Ján Damaský (porov. Migne, Patrologia Graeca, zv. 56, dve homílie).
Keď sa sviatok Máriinho narodenia začal sláviť slávnostnejšie, boli skomponované určité liturgické hymny. Vo ôsmom a deviatom storočí boli pôvodné hymny nahradené významovo bohatšími a prepracovanejšími kompozíciami. Jedinou pôvodnou skladbou, používanou dodnes, je tropár: „Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu...“ od svätého Romana Sladkopevca z konca 6. storočia. Používa sa aj v západných cirkvách.
Súčasné liturgické hymny v byzantskom obrade, spievané na večierňach a utierňach, zložili vo ôsmom storočí svätý Germán Konštantínopolský, svätý Andrej Krétsky a svätý Ján Damaský. V deviatom storočí zložili mnísi niektoré ďalšie hymny: Anatolios Solúnsky, Štefan a Sergius z Lavry svätého Sábu neďaleko Jeruzalema a Jozef Hymnograf z monastiera Studios v Konštantínopole.
Svätý Andrej Krétsky vo svojej štvrtej homílii na sviatok Máriinho narodenia po tom, čo blahoslavenú Pannu vychválil tými najvznešenejšími titulmi, pozýva všetkých kresťanov, aby sa podieľali na veľkej radosti jej zbožných rodičov, pretože „dnes sa narodilo dieťa, z ktorého sme dostali našu spásu, Krista, Božie Slovo, ktoré skrze ňu prišlo a zostáva s nami naveky“ (Migne, PG, zv. 97, r. 882) A skutočne, hagiografi nám prezentujú narodenie blahoslavenej Panny Márie ako „začiatok našej spásy“.
Ako ranná hviezda oznamuje blížiaci sa východ slnka, tak aj Máriino narodenie ohlásilo príchod „Slnka spravodlivosti“, prisľúbeného Mesiáša, ktorý mal zničiť moc satana, znovu nám otvoriť bránu do neba a zaistiť Božie požehnanie celému ľudskému pokoleniu. Toto je dôvod nášho jasotu.
Liturgické hymny zároveň vyzdvihujú oddanosť a spravodlivosť Joachima a Anny, ktorí svojím „zbožným životom priniesli šťastie nám všetkým“. Svojou oddanosťou a vytrvalými modlitbami dokázali svoju úplnú dôveru v Boha. A oplatilo sa, pretože boli požehnaní Bohom daným dieťaťom, „Bohootrokovicou“, ako je Mária označovaná v liturgických hymnoch.
Toto je potom morálnou, t. j. praktickou lekciou sviatku Máriinho narodenia. Naša neochvejná dôvera v Boha, podporovaná vytrvalou modlitbou, nám otvorí dvere Božieho milosrdenstva a zaistí nám neustály prísun Božích požehnaní.
V našom každodennom zápase sa nikdy nesmieme vzdať. Dokonca musíme, tak ako Abrahám, „proti nádeji v nádeji uveriť“ (Rim 4, 18), dôverovať všemohúcemu Bohu.
Význam sviatku v liturgickom roku
Sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie patrí do zoznamu dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka v byzantskom obrade. Obvykle neoslavujeme deň narodenia svätých, ale ich „deň narodenia pre nebo“, t. j. výročie ich smrti, považované za začiatok ich blaženého života s Bohom. A predsa existujú dve výnimky, blahoslavená Panna Mária a svätý Ján Krstiteľ, keďže si pripomíname nielen ich deň narodenia pre nebo, ale aj ich narodenie, ich príchod na túto zem.
V Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí narodenie Panny Márie k najrozšírenejším patrocíniám. Celkovo je tretím najrozšírenejším, no prvenstvo mu patrí v Trnavskej arcidiecéze, Nitrianskej diecéze a Banskobystrickej diecéze. V roku 2023 mu bolo zasvätených celkovo 119 chrámov, medzi nimi viaceré baziliky minor. Narodeniu Presvätej Bohorodičky je zasvätených 83 chrámov (10. miesto). Spolu tieto patrocíniá prevyšujú aj patrocínium svätého Michala archanjela, ktorému je zasvätených 201 chrámov.
Posolstvo sviatku
Narodenie Panny Márie poukazuje na začiatok našej spásy. Boh si pripravuje vznešený príbytok pre svojho jediného Syna. Prinášať svetu Krista - to je poslanie, ktoré majú aj misionári, a ktoré má po krste každý jeden z nás.
Na dnešný sviatok Narodenia Panny Márie oslavuje Spoločnosť Božieho Slova deň svojho založenia. V tento deň bol v holandskom mestečku Steyl oficiálne otvorený prvý misijný dom, v ktorom sa mali pripravovať budúci ohlasovatelia evanjelia po celom svete. Dnes chceme myslieť na túto misijnú spoločnosť, a prosiť všemohúceho Boha, aby na príhovor Panny Márie požehnal misionárov v ich úsilí o šírenie evanjelia a vzbudzoval nové misionárske povolania.
Ako porodila Panna Mária? (Lukáš 2:7)
Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.