V dnešnej dobe sa stretávame s komplexnou problematikou autority, ktorá sa dotýka rôznych oblastí života, vrátane výchovy detí. Tradičné vnímanie autority ako mocenského nástroja sa mení a nahrádza ho prístup založený na rešpekte, komunikácii a vzájomnom porozumení. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi autority v spoločnosti, s dôrazom na jej význam vo výchove a hľadaní rovnováhy medzi rešpektom a vedením.
Kedysi bola autorita rodičov neotrasiteľná. Deti sa museli podriadiť nielen rodičom, ale aj dospelým vo všeobecnosti. Citový odstup medzi rodičmi a deťmi bol väčší a tresty, vrátane fyzických, boli bežnou súčasťou výchovy. Neskôr sa však pohľad na výchovu začal meniť. Odborníci poukazovali na dôležitosť efektívnej komunikácie a vzájomného porozumenia. Tradičné disciplinárne opatrenia a fyzické tresty prestali byť vnímané ako riešenie. Spoločnosť začala fyzické tresty vnímať ako formu násilia na deťoch.
Dnes vnímame veľký problém pochopiť, čo znamená „autorita“. Rodičia chcú dávať dieťaťu čo najmenej príkazov a dieťa má všetko rozvinúť samo. Ak to dieťa nechce, tak to treba akceptovať. To, čo dospelí a učitelia skúšajú s deťmi urobiť, nestojí na bezpečnom základe, pretože samotní rodičia to spochybňujú a deti to tak neprežívajú. Každé dieťa u dospelých niečo hľadá - pomoc, návod, istotu v tom, ako ono môže uskutočniť svoju cestu do života. Ak dieťa zažije, že my sami to nevieme, že nevieme, ako máme viesť svoj vlastný život, keď sme prišli o prácu a nevieme, či získame novú - všetko je pre nás neisté.
Autoritatívny, permisívny a rešpektujúci štýl výchovy
Existuje niekoľko základných výchovných štýlov:
- Autoritatívny (diktátorský) štýl: Tento štýl je charakterizovaný prísnymi pravidlami a vysokými očakávaniami. Rodičia kladú veľký dôraz na poslušnosť a rešpektovanie autorít. O svojich rozhodnutiach nediskutujú a tresty sú bežnou súčasťou výchovy. Dieťa je často potrestané bez toho, aby pochopilo, čo urobilo zle.
- Permisívny (zhovievavý) štýl: Je presným opakom autoritatívneho štýlu. Dieťa si robí, čo chce a rodičia sú veľmi zhovievaví. Snažia sa byť skôr kamarátmi ako autoritou. Stanovujú málo pravidiel a ešte zriedkavejšie trvajú na ich dodržiavaní. Zástancovia tohto štýlu tvrdia, že formuje nezávislých dospelých, no deti často majú problém s autoritami a ich požiadavkami.
- Nezúčastnený štýl: Rodičia zabezpečia dieťaťu len základné potreby a inak sa v jeho živote angažujú minimálne. Tento štýl nemusí byť vždy voľbou, ale môže byť spôsobený okolnosťami. Deti vychovávané týmto štýlom sú síce húževnaté a samostatné, no často majú problém s pripútanosťou, nízkym sebavedomím a nadväzovaním vzťahov.
- Rešpektujúci štýl: Je založený na vzájomnom rešpekte. Rodičia nastavia pevné hranice s cieľom, aby pravidlá a očakávania boli jasné a primerané. Deti majú veľkú šancu vyrásť v nezávislých, sebestačných a úspešných dospelých. Dokážu niesť zodpovednosť za svoje činy, rešpektujú druhých a vedia si vybudovať zdravé vzťahy. Výzvou pre rodičov je zachovať si chladnú hlavu aj v náročných situáciách a robiť vedomé a rešpektujúce rozhodnutia.
Ak chcete vychovávať deti zdravo bez toho, aby ste boli prehnane dominantní alebo naopak priveľmi benevolentní, túžite po zdravej rodičovskej autorite. Tieto dva prístupy sú extrémne, ale často sa v dnešnej dobe vyskytujú.
Ako získať zdravú rodičovskú autoritu?
Zdravá rodičovská autorita sa nezískava manipuláciou strachom a panovačným prístupom. Je to stav, kedy rodič rozhodne, ak sa jedná o nebezpečenstvo pre dieťa a zakročí, ak s ním dieťa zaobchádza neúctivo (bije ho, nadáva mu, klame, zámerne neposlúcha a vysmieva sa mu).
Stanovte si cieľ a hranice
Najskôr je potrebné si stanoviť cieľ - čo chcete dieťa naučiť, čo mu chcete vštepiť a k čomu ho chcete vychovávať. (Chcem, aby moje dieťa bolo úprimné, láskavé, dobroprajné. Chcem mu vštepiť morálne a duchovné hodnoty ako sú vďačnosť, slušnosť, láska k druhým a pod. A tiež ho chcem naučiť komunikovať, riešiť konflikty slovom, vyjadrovať pocity, ísť si za svojím cieľom a pod.) Cieľ je dôležitý k tomu, aby keď príde na lámanie chleba sme mali pred sebou to, že ho týmto učím úprimnosti, slušnosti a pod. Potom si viem stáť za svojim, keď mám pred sebou vyšší cieľ.
Potom z tohto cieľa musíme vychádzať a stanoviť si hranice - (Chcem, aby bolo úprimné - musím ho naučiť, že klamstvo sa nevypláca, pravda je vždy lepšia. Mojou hranicou teda bude, že netolerujem klamstvo.) Hranica nie je trest. Je to váš mantinel, za ktorý už skutočne nehodláte ísť.
Efektívna komunikácia je kľúčová
Pokiaľ neovládame efektívnu komunikáciu, mali by sme sa ju naučiť, ak chceme mať s deťmi dobrý vzťah a z detí úspešných ľudí. Naučte sa najskôr komunikáciou vyriešiť každý spor - vysvetlením svojho postoja, svojich pocitov a kladením správnych otázok, viete veľa zistiť a aj vyriešiť. Je to gro správnej komunikácie. Napr: “Vieš, potrebovali by sme, aby si nám povedal pravdu, aby sme ti vedeli pomôcť. Čo potrebuješ ty?” “Aby ste sa na mňa nehnevali, keď vám to poviem.” A vážne sa potom ani nehnevajte.
Dodržujte svoje slovo a buďte dôslední
Stáť si za svojou hranicou (netolerujem klamstvo) a pri porušení (dieťa aj tak nechce povedať pravdu alebo zaklame) uplatniť dôsledok. Napr. „V našej rodine sa klamstvo netoleruje. Sme smutní, keď nám klameš. Môžeš sa rozhodnúť, či nám povieš pravdu alebo nie. Ak nám však povieš pravdu, môže to byť pre teba oveľa lepšie, ako keď nám zaklameš.“
Dodržte svoje slovo. To, že si budete stáť za svojím slovom a dávať na výber z dvoch možností je veľmi dôležité pre váš vzťah. Budujete dôveru, tým že dodržíte dobré aj tie „zlé“ sľuby. Dieťa vie, na čom u vás je, čo sa vám páči, čo a ako máte radi (nemáte radi klamstvo), že ním nemanipulujete, ale nechávate mu slobodnú vôľu rozhodnutia.
Dávajte dieťaťu zodpovednosť
Snažte sa vždy rozmýšľať tak, aby ste prenechali zodpovednosť na dieťa - pokiaľ mu patrí. Prenechať zodpovednosť na dieťa môžeme tak, že mu umožníme, aby sa samé rozhodlo, napríklad medzi dvoma možnosťami. Príklad: Moja staršia dcéra (4 roky) už veľmi veľa jedla sladkostí za deň. Tak som jej povedala: „Vieš prečo nejem tak často sladkosti ja?“ ona odpovedala, že nevie. „Chceš to vedieť?“ povedala, že áno. „Veľa sladkostí nejem preto, lebo sú z nich ľudia tlstí a ja taká nechcem byť a ešte preto, že škodia môjmu zdraviu a zúbkom. Ja som sa rozhodla, že chcem mať zdravé zúbky, tak preto ich veľa nepapám. Stačí mi jeden keksík ku káve. Ty chceš byť tlstá?“ „Nie maminka.“ „A chceš mať zdravé zúbky?“ „Áno maminka.“ „Ja to nechávam na tebe. Pozri ja ti už nebudem stále hovoriť, nepapaj toľko tých sladkostí, ty sa sama rozhodni, čo je pre teba lepšie.“ Viete, aký je výsledok? Úžasný. Sama od seba niekedy povie, že nechce, že už mala, alebo keď sa aj spýta, či si môže dať, tak jej poviem, nech sa sama rozhodne a skutočne sa rozhodne tak, že si sladkosť nedá.
Alebo môžete povedať „dobre - nájdi teda dve riešenia ako to napraviť“. A dieťa nech si zožne to, čo si zasialo. Neriešte veci za deti, pretože sa potom nič nenaučia, iba to, že rodičia to všetko urovnajú, tak načo by sa dieťa snažilo. Vždy myslite na to, čo vaše správanie dieťaťu prinesie do budúcnosti presne toto: „Kto chce pokaziť životnú dráhu svojich detí, nech im odstráni z cesty všetky prekážky“ Oesch.
Čím skôr, tým lepšie - mám na mysli to, že už keď dieťa, väčšinou v období okolo 1 roka, vám začne prvý krát vzdorovať, je dobré nepovoliť z vašej hranice a stáť si za tým, čo skutočne chcete. „Pouč chlapca na začiatku jeho cesty a neodchýli sa od nej ani v starobe“ Príslovia 22/6. Dieťa je múdre stvorenie, ale nevie rozdiel medzi dobrom a zlom. Preto je úlohou rodiča dieťa usmerniť a ukázať mu, čo pokladá za dobré a čo za zlé.
Príklad: Mali sme boj o upratovanie si hračiek, ešte keď boli maličké. Mojou hranicou bolo, že sa budem s nimi hrať, alebo že sa budeme hrať niečo iné, ak si hračky, hru s ktorou sme sa doteraz hrali, upraceme. Niekedy som im pomohla, niekedy sme si z upratovania urobili hru a niekedy si ju museli upratať samé. Vždy som to však dodržala. Nikdy som im nedala inú hračku, pokiaľ si neupratali. Teraz, keď má Sofia 4 roky, tak si niekedy sama od seba upratuje. Len tak, povie „je tu neporiadok, vadí mi to“ :). Aj chválu som zamerala tým smerom. Sofia ma často volá, aby som sa išla pozrieť, ako pekne upratala a ja zvyknem povedať. „Hneď to tu lepšie vyzerá, teraz sa tu budeš oveľa lepšie cítiť, keď máš poriadok, však? Si šikovná!“
Pokiaľ skutočne nebudeme často ustupovať v niektorých veciach svojim deťom, tak prestanú skúšať a samé to zoberú, ako súčasť ich života a prestanú s nami donekonečna bojovať. Navyše sa to naučia mať aj radi a zoberú to za svoje.
Postupné zmeny a dôležité princípy
Rozhodnite sa, čo chcete zmeniť ako prvé a na to zamerajte vašu úplnú pozornosť. Keď si to osvojíte, pustite sa do ďalšej zmeny a ďalšej a ďalšej. Najdôležitejšia a najpotrebnejšia vec pri výchove detí. Pozerajte sa na veci aj z pohľadu dieťaťa.
Kľúčové princípy pre rodičovstvo
- Vyhnite sa extrémom: Na jednej strane sú „samorasty“, ktorým rodičia zabezpečia iba základné potreby, na tej druhej „helikoptéroví“ rodičia, ktorí majú svojho potomka kompletne pod kontrolou a vo všetkom zaň rozhodujú.
- Láska bez podmienok: Láska rodiča k dieťaťu nemá byť podmienená jeho správaním či poslušnosťou.
- Disciplína a hranice: Disciplína a správne nastavené hranice majú veľký význam. Ak neexistujú, môže dieťaťu neskôr chýbať sebakontrola a doviesť ho až k rizikovému správaniu. Rodičia by mali jasne definovať „pravidlá hry“ aj dôsledky, ktoré nastanú, ak ich dieťa poruší. Na dodržaní hraníc treba trvať stále.
- Zameranie na správanie, nie na osobnosť: Ak dieťa pri hre udrie súrodenca, rodič ho hneď napomenie, no nemal by mu povedať, že je zlé.
- Vyhnite sa nekalým praktikám: Rodičia by sa nemali uchyľovať k zastrašovaniu, hrozbám, zahanbovaniu alebo kupovaniu si lásky a poslušnosti drahými vecami.
- Rešpekt bez ohľadu na vek: Rešpekt, úcta k druhému človeku, jeho pocitom a spôsobu života, nemá byť vôbec podmienená vekom.
- Nemať z dieťaťa dôverníka: Rodičia by nemali zaťažovať dieťa svojimi problémami.
Milosť, úcta a ospravedlnenie
Nezabúdajte na to, že treba byť milostivý - niekedy treba prepáčiť dieťaťu veci, len tak. „Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť.“
Rodič potrebuje úctu a rešpekt od dieťaťa. Dieťa potrebuje úctu a rešpekt od rodiča. Rodičia nebite svoje deti, nezhadzujte ich pred kamarátmi, rešpektujte, že aj ono má právo povedať svoj názor, vybojovať si niektoré veci, ktoré chce podľa seba a pod. Deti veďte k tomu, aby si vás vážili aj oni. „Pamätajte na úctu k sebe, na úctu k druhým a na zodpovednosť za vaše správanie.“ Tandzin Gjamccho
Spravili ste chybu? Potrestali ste dieťa neprávom? Obvinili ste svoje dieťa, z niečoho čo neurobilo? Ospravedlňte sa mu! Pre dieťa to veľmi veľa znamená a bude si nás vážiť. Nie každý to dokáže. Ospravedlnenie vyžadujte aj od detí. Udrelo svojho kamaráta, ukážte mu, že ospravedlnením sa veci urovnajú. To isté aj doma. Dieťa vám povedalo, niečo čo vás zabolelo, klamalo alebo s vami hovorilo nežiadúcim tónom. „Ospravedlnenie nemusí vždy znamenať, že ste sa mýlili a iná osoba mala pravdu.“
Ako budovať dôveru cez dialóg. Praktický návod pre rodičov, ktorí chcú, aby sa im deti otvárali.
Prajem Vám, aby ste mali múdrosť, silu a vytrvalosť pri výchove svojich detí.