Nahlasenie narodenia teliatka: Kompletný sprievodca pre farmárov

Stať sa farmárom na Slovensku si vyžaduje splnenie niekoľkých administratívnych krokov, pričom registrácia chovu je kľúčovým prvým krokom. Tento článok poskytuje podrobný návod, ako správne zaregistrovať hovädzí dobytok v Slovenskej republike, s dôrazom na požiadavky a postup registrácie v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (CEHZ). Registrácia farmy je prvým krokom k chovu hovädzieho dobytka.

Registrácia farmy: Prvý krok k chovu hovädzieho dobytka

Pred samotným začatím chovu hovädzieho dobytka je nevyhnutné, aby sa budúci farmár zaregistroval. Registrácia farmy sa realizuje prostredníctvom vyplneného tlačiva, ktoré sa podáva v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (CEHZ) v Žiline.

Tlačivo registrácie chovu: Kľúčový dokument

Dvojstranové tlačivo "Registrácia chovu" je základným dokumentom pre úspešnú registráciu. Toto tlačivo je potrebné vyplniť s maximálnou pozornosťou, pretože akékoľvek nepresnosti alebo chýbajúce údaje môžu proces registrácie spomaliť alebo dokonca znemožniť.

Chovateľ má povinnosť pri registrácii chovu predložiť vyplnené nasledovné dokumenty:

• Tlačivo - Registrácia chovu hospodárskych zvierat (dostupné online na stránke PSSR.sk)
• Tlačivo - Žiadosť o registráciu chovu hospodárskych zvierat (dostupné online na stránke SVPS.sk)
• Tlačivo preukazujúce vzťah k pozemkom, kde sa farma bude nachádzať (Informačný výpis listu vlastníctva alebo Nájomnú zmluvu alebo Súhlasné stanovisko vlastníka pozemku s chovom hospodárskych zvierat)

Pri doručovaní dokumentov je potrebné uhradiť správny poplatok:

• Doručenie osobne/poštou: Fyzická osoba - 33 eur, Právnická osoba - 100 eur
• Doručenie prostredníctvom portálu slovensko.sk: Fyzická osoba - 16,50 eur, Právnická osoba - 30 eur

Poplatok je možné uhradiť len prostredníctvom Slovenskej pošty a to zakúpením kolku.

Potvrdenie od veterinára: Garancia vhodných podmienok

Dôležitou súčasťou procesu registrácie je potvrdenie od veterinárneho lekára. Veterinár, či už z krajskej alebo regionálnej veterinárnej správy, musí tlačivo potvrdiť svojou pečiatkou. Toto potvrdenie slúži ako garancia, že chovateľ má vytvorené vhodné podmienky pre chov hospodárskych zvierat, čím sa zabezpečuje ich welfare a zdravie. Veterinárna správa posúdi, či priestory spĺňajú hygienické normy a či je zabezpečená adekvátna starostlivosť o zvieratá.

Dôležitosť kópie žiadosti

Pred odoslaním originálu žiadosti do CEHZ je veľmi dôležité, aby si chovateľ urobil kópiu žiadosti pre vlastnú evidenciu.

Spracovanie žiadosti a pridelenie registračného čísla

Po doručení správne vyplneného tlačiva "Registrácia chovu" CEHZ do 48 hodín vystaví certifikát "Register farmy". Súčasťou tohto certifikátu je aj pridelenie registračného čísla farmy, ktoré je šesťmiestnym kódom. Toto registračné číslo je jedinečný identifikátor farmy a bude potrebné ho uvádzať pri všetkých ďalších úkonoch súvisiacich s chovom hovädzieho dobytka.

Identifikácia zvierat: Základ pre evidenciu

Pred prvotným nahlásením do CEHZ je absolútne nevyhnutné, aby boli všetky zvieratá riadne označené a identifikovateľné. Spôsob označovania hovädzieho dobytka je presne definovaný legislatívou a zvyčajne zahŕňa použitie ušných známok s jedinečným identifikačným číslom. Toto označenie umožňuje jednoznačnú identifikáciu každého zvieraťa a je nevyhnutné pre správne vedenie evidencie a sledovanie zdravotného stavu zvierat.

Prvotné a trvalé označenie

Každý jedinec hovädzieho dobytka sa označuje prvotným označením a trvalým označením. Prvotné označenie a trvalé označenie hovädzieho dobytka zabezpečuje držiteľ hovädzieho dobytka, v ktorého chove sa hovädzí dobytok narodil.

• Prvotné označenie je dočasné identifikačné označenie hovädzieho dobytka ihneď po jeho narodení v určitom chove, podľa ktorého možno spoľahlivo určiť jeho identitu a jeho matku.
• Trvalé označenie hovädzieho dobytka sa vykonáva do 72 hodín od narodenia jedinca hovädzieho dobytka a najneskôr pred jeho prvým premiestnením: dvomi plastovými ušnými známkami s jedinečným číslom, ktoré je identifikačným kódom zvieraťa (ďalej len „ušná známka“), alebo jednou ušnou známkou a elektronickým identifikátorom vo forme elektronického ušného štítku alebo injektovateľného transpondéra.

Označenie hovädzieho dobytka iným identifikačným prostriedkom alebo iným spôsobom nesmie narušiť trvalé označenie a nesmie byť zameniteľné s trvalým označením hovädzieho dobytka.

Ak došlo k strate alebo znehodnoteniu ušnej známky alebo elektronického identifikátora, jedinec hovädzieho dobytka sa bezodkladne označí náhradnou ušnou známkou alebo náhradným elektronickým identifikátorom. Náhradná ušná známka a náhradný elektronický identifikátor obsahujú pôvodné abecedno - číselné znaky a identifikátor duplikátu. Ušné známky a elektronický identifikátor uhynutého alebo zabitého jedinca hovädzieho dobytka sa znovu nepoužijú na označenie žijúceho hovädzieho dobytka a znehodnotia sa.

Hovädzí dobytok dovezený z krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, ktorý bol podrobený kontrole a zostáva v chove, sa označuje podľa § 1 do 20 dní po vykonaní tejto kontroly, ale najneskôr pred jeho premiestnením do ďalšieho chovu.

Pri používaní ušných známok sa dodržiava postupnosť číselného radu od najnižšieho čísla s časovou postupnosťou narodenia každého jedinca hovädzieho dobytka.

Centrálna evidencia hospodárskych zvierat (CEHZ): Kľúčový register

CEHZ je národný register, ktorý slúži na evidenciu všetkých hospodárskych zvierat chovaných na Slovensku. V centrálnom registri sa eviduje:

• registračné číslo chovu, názov a adresa chovu
• identifikačné údaje o držiteľovi
• meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu kontaktnej osoby, ak kontaktná osoba nie je držiteľom
• údaje o zvierati

V centrálnom registri sa o každom chove hovädzieho dobytka eviduje:

• registračné číslo chovu, adresa chovu
• údaje o vlastníkovi hovädzieho dobytka a o držiteľovi hovädzieho dobytka, a to meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu štatutárneho zástupcu právnickej osoby
• každý jedinec hovädzieho dobytka držaný v chove
• každá zmena hovädzieho dobytka držaného v chove podľa číselníka kódov udalostí uvedených v prílohe č. 3 a dátum, kedy k zmene došlo; pri premiestňovaní hovädzieho dobytka, odkiaľ alebo kam bol hovädzí dobytok premiestňovaný; ak ide o dovezený alebo vyvezený hovädzí dobytok, kód krajiny a registračné číslo hovädzieho dobytka
• geografické súradnice chovu

Držiteľ hovädzieho dobytka zasiela hlásenie zmien hovädzieho dobytka poverenej osobe do siedmich dní od zmeny. Držiteľ hovädzieho dobytka zasiela doklad o premiestňovaní hovädzieho dobytka poverenej osobe do siedmich dní od zmeny.

Sprievodný doklad zvieraťa (pas) a sprievodný doklad teľaťa

Sprievodný doklad zvieraťa (ďalej len „pas“), ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5, obsahuje údaje podľa osobitného predpisu. Držiteľ po doručení pasu skontroluje správnosť vyplnených údajov a pas podpíše.

Strata, zničenie alebo odcudzenie pasu sa do siedmich dní oznámi poverenej osobe. Poverená osoba na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa o vydanie duplikátu vystaví náhradný pas, ktorý obsahuje pôvodné údaje a identifikátor duplikátu. Údaje o vydaní duplikátu sa zaznamenávajú v centrálnom registri.

Ak dôjde k úhynu, strate, zabitiu alebo odcudzeniu hovädzieho dobytka, jeho pas posledný držiteľ vráti do siedmich dní poverenej osobe, ktorá ho uchováva počas piatich rokov.

Prvý držiteľ vystaví pri premiestnení teliat mladších ako štyri týždne sprievodný doklad teľaťa do veku 28 dní, ak teľaťu ešte nebol vydaný pas. Sprievodný doklad teľaťa do veku 28 dní dopĺňa každý z ďalších držiteľov okrem prepravcov. Vzor sprievodného dokladu teľaťa do veku 28 dní je uvedený v prílohe č. 6.

Starostlivosť o novonarodené teliatka

Mláďatá hospodárskych zvierat sú našou investíciou do budúcnosti, a preto by sme pri ich starostlivosti mali klásť vyšší dôraz na kvalitu vykonávaných pracovných činností spojených so starostlivosťou o ne. Teľatá sú zo zootechnického, ekonomického a časového hľadiska najnáročnejšou vekovou kategóriou.

Ošetrenie pupočného pahýľa

Pri kontrolovaní dýchacích ciest mulec jemne osušíme čistou utierkou alebo slamou. Pupočný pahýľ musíme čo najskôr ošetriť a zabrániť prenikaniu baktérií do organizmu (prevencia prieniku najmä fekálnych baktérií do organizmu) teľaťa. Preferovať by sme mali ošetrenie pupočného pahýľa namočením, optimálne v prípravku s obsahom jódu a alkoholu. Pre ľahšiu kontrolu ošetrovateľskej práce sú vhodné aj prípravky s obsahom farbív (napr. genciánová violeť). Vyhnúť by sme sa mali použitiu antibiotických sprejov, ktoré sú v praxi obľúbené, avšak pri nedokonalom ošetrení nedokážu dostatočne pokryť pupočný pahýľ. Namočenie pupočného pahýľa by sa malo opakovať do 6 až 8 hodín od jeho prvého ošetrenia. Extrém, s ktorým sa, žiaľ, ešte môžeme v niektorých chovoch stretnúť, je namočenie pupočného pahýľa do dezinfekcie určenej na ošetrovanie strukov.

Výživa mledzivom

Teľatá sa rodia bez vlastných protilátok a sú závislé od ich príjmu z mledziva. Prvé napojenie by malo byť do dvoch hodín od otelenia - efektívna absorpcia protilátok (IgG) do 2 hodín je na úrovni 30 %, potom rapídne klesá a prvé napojenie by malo byť v objeme 3-4 l mledziva (podľa plemena a telesnej hmotnosti), teda približne 8,5 % zo živej hmotnosti. Musí to byť vysoko kvalitné mledzivo (mledzivo v pravom slova zmysle je iba to, ktoré bolo získané z 1. nádoja kravy po otelení). Objem prijatého mledziva je kľúčový, pretože teľa by malo prijať pri prvom napojení minimálne 150 - 200g IgG (čo zodpovedá 3 až 4 l kolostra pri priemernom obsahu IgG 50g v 1 l mledziva).

Snahy o veľmi časté napájanie teľaťa, napr. do pol až tri štvrte hodiny nie sú z pohľadu manažmentu mledzivovej výživy vhodné, pretože veľmi časté podávanie mledziva vedie pri veľkej časti teliat k príjmu len malej časti objemu medzi 0,5 až 2 l, preto je vhodné prvú hodinu teľa nenapájať. Navyše, pokiaľ je v chove zaužívané rutinné napájanie teliat mrazeným mledzivom (PET fľaša s objemom 1,5 až 2 l), tak jeho rozmrznutie v zavarovacom hrnci trvá zhruba 50 - 70 minút (pri teplote vody 50°). Druhé napojenie by malo byť do 6 hodín a tretie po 8 hodinách od 2. napojenia po 2,5 až 3 l.

Hygiena pri kŕmení teliat

Nesmieme však zabúdať na hygienu samotného zariadenia na napájanie a iných pomôcok. Musí byť dodržaný najvyšší stupeň hygieny, čisté prostredie, čisté vedro/cumeľ/nádoba na mledzivo. Mikrobiálna kontaminácia je veľký problém v mnohých chovoch, pretože prítomnosť mikroorganizmov negatívne ovplyvňuje ako vstrebávanie imunoglobulínov v tenkom čreve, tak aj v prípade patogénnych mikroorganizmov predstavuje zdravotné riziko pre teľatá.

Je to hlavne preto, že jedným z kľúčových prvkov hľadania príčin vzniku predovšetkým alimentárnych ochorení je práve nedodržiavanie základných hygienických štandardov pri kŕmení teliat. V chovateľskej praxi je pri získavaní mledziva a mlieka pre kŕmenie teliat dôležité dbať na dodržiavanie štandardných operačných postupov pri dojení. Otelené kravy prichádzajúce do dojárne vždy ako prvá skupina (pravidlo manažmentu prevencie mastitíd) musia byť skontrolované dojičom, musí byť zhodnotený zdravotný stav ich mliečnej žľazy (prehmat vemena, kontrolné odstreky), dodržaná toaleta vemena pred a po dojení (pre a postdipping) a pod.

Pre základné orientačné hodnotenie úrovne hygieny zariadenia a pomôcok, ktoré prichádzajú do styku s mledzivom a mliekom, môžeme použiť rýchlotesty k detekcii reziduálnych zvyškov organickej hmoty (sterové súpravy na zistenie prítomnosti zbytkov proteínov a laktózy).

Od kráv po otelení získavame vždy max. 6 až 8 l, nikdy nie viac, pretože čím vyšší je objem získaného mledziva (nad hranicou 6, resp. 8 l/dojenie), tým nižšiu koncentráciu IgG v mledzive máme (efekt rozrieďovania). Nie menej významný je aj fakt, že čím kratší je čas medzi otelením a podojením kravy, tým je vyššia koncentrácia IgG v mledzive.

tags: #nahlasenie #teliatka #narodenie