Obezita u detí je čoraz vážnejším problémom verejného zdravia po celom svete, vrátane Slovenska. Charakterizuje sa ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čo vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu dieťaťa, pričom následky sa často prenášajú aj do dospelosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Na Slovensku v posledných rokoch stúpa počet obéznych detí a mladistvých, pričom od roku 2018 do roku 2021 bol zaznamenaný celkový nárast o takmer 70%. Najvýraznejší prírastok na váhe bol zaznamenaný u detí vo veku 11 - 15 rokov.
Fyziologicky je obezita narušením energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie. Centrálne ju reguluje hypotalamus, ktorý prijíma signály z tráviaceho systému, čím dokážeme pociťovať hlad alebo nasýtenie. Aj keď sa zdá, že ide o jednoduchú rovnicu, udržiavanie tejto rovnováhy v organizme je komplexný mechanizmus.
Hoci vplyv dedičnosti na obezitu nemožno poprieť, mnohí odborníci sa zhodujú, že dnes je výrazne potlačovaný vonkajšími faktormi prostredia a životným štýlom človeka. Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj životný štýl matky počas tehotenstva a starostlivosť od ranného vývinu. Vo vyššom veku obezitu ovplyvňujú faktory ako nesprávna strava a nedostatok pohybu. Je vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku.
Obezita u detí je závažné ochorenie, pretože následky sa často prelínajú aj do dospelého života. Obézne dieťa má vyššiu šancu zostať obéznym aj v dospelosti. Niektoré dôsledky nadváhy majú kumulatívny charakter - čím dlhšie človek trpí nadmernou hmotnosťou, tým sa zvyšuje riziko rozvoja ochorení. Detská obezita je priamo spojená s vyšším výskytom ochorení srdca a ciev, cukrovky 2. typu alebo niektorých druhov nádorových ochorení v dospelosti.
Príčiny detskej obezity
Obezita u detí je zvyčajne spôsobená kombináciou viacerých faktorov:
1. Genetické faktory
Aj keď nejde o konkrétne mutácie, genetické predispozície rozvoj obezity do istej miery ovplyvňujú. Príkladom je výživa matky a hmotnosť ešte v prenatálnom období jedinca. Ak je matka obézna, vyššie riziko rozvoja obezity sa prenáša aj na dieťa. Dokonca aj podvýživa žien s nedostatočnou výživou v maternici môže spôsobiť, že si organizmus dieťaťa vytvorí mechanizmus šetrenia a ukladania energie na horšie časy. Existujú aj ochorenia, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku obezity, napríklad narušená funkcia štítnej žľazy, Cushingov syndróm alebo Prader-Willi syndróm.
2. Obezitogénne prostredie
Vonkajšie podmienky podľa výskumu pri rozvoji obezity prevládajú nad genetickými vplyvmi. K nadváhe a obezite dochádza na základe energetického nadbytku, kedy je príjem energie príliš vysoký a miera pohybu naopak nízka. Vyspelé krajiny vytvárajú tzv. obezitogénne prostredie - ľahký prístup k potravinám, fastfoodu a takmer neobmedzenej konzumácii jedla s minimálnou fyzickou námahou. Hlavný podiel "viny" však nesie najbližšie okolie dieťaťa - teda stravovacie a pohybové návyky rodičov a blízkych. Mladý človek od svojich rodičov preberá mnohé, vrátane postoja k stravovaniu a fyzickej aktivite. Dieťa s jedným obéznym rodičom má 50% šancu na rozvoj obezity, ak sú obézni obaja rodičia, potom je táto šanca dokonca 80%.
3. Nesprávna strava
Jedným z hlavných dôvodov obezity u detí je nadmerná konzumácia kaloricky bohatých potravín s nízkou výživovou hodnotou. Sladkosti, fast food a sladené nápoje tvoria výraznú časť denného príjmu mnohých z nich. Dieťa si na sladkú chuť ovocia veľmi rýchlo zvyká. Po dovŕšení jedného roka sa dieťa už plne zaujíma o jedlo, vníma ako jedia rodičia a chce sa zapájať do tejto činnosti. Je správne, ak necháte dieťa spoznávať rôzne chute, a zároveň rešpektujete jeho pocit plnosti. Nie je vhodné dieťa po jednom roku prekrmovať a je nutné stanoviť hranice. Rozhodne nie je správne nahrádzať plnohodnotné jedlo sladkosťami alebo nechať ho konzumovať mastné a kalorické jedlá. Sladené a ochutené nápoje naučia dieťa na výraznejšie chute a vodu vám bude odmietať.
4. Nedostatok pohybu
Moderný spôsob života, ktorý zahŕňa hodiny strávené pred obrazovkami, priam vytlačil z denného režimu aktívny pohyb vonku. Deti dnes trávia až 7 hodín denne pred obrazovkami, čo je jedným z hlavných faktorov znižovania fyzickej aktivity. U detí býva veľké množstvo energie, ktoré vydajú fyzickou aktivitou, prirodzene kompenzované zvýšeným príjmom cukru. Fyzická aktivita v bdelom stave pomáha výdaju energie, ktoré dieťa s príkrmami začína prijímať vo väčšom množstve. Cieľom je, aby sa pohyb stal bežnou súčasťou dňa, nie povinnou aktivitou. Všedné, pravidelné hýbanie, ako cesta pešo, bicykel alebo ihrisko, vytvára stabilný vzorec, ktorý deti prirodzene preberajú. Odporúča sa, aby deti a dospievajúci každý deň vykonávali 30 až 60 minút fyzickej aktivity so strednou intenzitou.
5. Psychika a sociálne prostredie
Obezita u detí sa často spája aj s psychickými problémami, pocitmi nedostatočnosti alebo väčším rizikom rozvoja narušených stravovacích návykov či porúch príjmu potravy vo vyššom veku. Osamelosť, úzkosť, šikana či tlak na vzhľad zvyšujú pravdepodobnosť, že dieťa môže začať utekať k jedlu systematicky. U detí a dospievajúcich s vyššou hmotnosťou sa častejšie objavuje nespokojnosť s telom a tlak „rýchlo schudnúť“, čo vedie k obmedzovaniu stravy, vynechávaniu jedál či k „diétovaniu“. V kolektíve sa obézne deti stávajú terčom posmeškov rovesníkov, čo môže neskôr viesť k rozvoju depresií a úzkostí.
Dôsledky detskej obezity
Detská obezita má vážne dôsledky, ktoré môžu postihnúť dieťa po celý život:
- Metabolické poruchy: Cukrovka 2. typu sa u detí diagnostikuje stále častejšie. U obéznych detí je často diagnostikované stukovatenie pečene (steatóza), ktoré negatívne ovplyvňuje jej funkciu.
- Kardiovaskulárne problémy: Približne 3 zo 4 detí s obezitou vo veku od 5 do 17 rokov majú najmenej 1 rizikový faktor pre vývoj srdcovo-cievnych príhod. Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou (zvýšeným krvným tlakom) už pred dovŕšením 17. roku veku, obvyklé je aj zvýšenie krvných lipidov.
- Problémy s dýchaním: Obezita spôsobuje zhoršenie funkcie pľúc, čo vedie k nižšej výkonnosti a únave dieťaťa, ale často aj k ochoreniam dýchacích ciest. Obézne deti často chrápu, čo môže viesť k obštrukčnej spánkovej apnoe.
- Hormonálne narušenia: Obezita ovplyvňuje hormonálny vývoj. U chlapcov sa testosterón mení na estrogén, čo môže spomaliť vývoj mužských pohlavných znakov a viesť k rozvoju prsných žliaz (pseudogynekomastia).
- Problémy s pohybovým aparátom: Nadmerná hmotnosť znamená nadmerné zaťaženie kĺbov, čo môže viesť k oslabeniu kĺbov, degeneratívnym zmenám a zvýšenému riziku zlomenín.
- Kožné problémy: Strie z rozťahovania kože pri ukladaní tukového tkaniva alebo zapareniny.
- Psychické a sociálne dôsledky: Znížená sebadôvera, depresie, úzkostné poruchy, riziko diskriminácie a obťažovania v školskom prostredí, problémy v sociálnych väzbách.
Obézne dieťa má napríklad 5-krát väčšiu šancu na obezitu v dospelosti ako dieťa s normálnou hmotnosťou. Systematické review poukazuje na to, že 55% obéznych detí si nadmernú hmotnosť zachová aj v dospievaní, a 80% adolescentov s nadmernou hmotnosťou zostáva obéznych aj v dospelosti.
Diagnostika detskej obezity
U novorodencov a dojčiat sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa. V neskoršom veku je na posúdenie nadváhy, prípadne obezity, používané BMI - index telesnej hmotnosti. Úplne presne sa nadváha a obezita stanovuje v ambulancii pediatra pomocou percentilového vyjadrenia hodnoty BMI, ktoré porovnáva BMI dieťaťa podľa veku a pohlavia s referenčnou normou v danej populácii.
- Nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 85. percentilom rastových grafov.
- Obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97. percentilom rastových grafov.
Prevencia a liečba detskej obezity
V prípade detskej obezity platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporia v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti. Cieľom liečby nie je rýchle zníženie hmotnosti dieťaťa, ale postupné cielené stabilizovanie jeho celkového fyzického stavu. Je dôležité, aby sa pri diétnom režime dieťa dobre cítilo, zvládalo fyzickú aktivitu a tešilo sa zo zavádzaných zmien.
1. Dojčenie ako prevencia
Najprirodzenejšou výživou pre dieťa v ranom veku je materské mlieko. Dojčenie pomáha dieťaťu samo regulovať množstvo prijatého mlieka. Ak si dieťa nemôže samo regulovať príjem potravy a dostáva nadmerné dávky alebo príliš koncentrovanú stravu, môže sa u neho začať vyvíjať obezita. Výlučné dojčenie sa odporúča do 6 mesiacov, pokračovať je vhodné až do 2 rokov.
2. Zavádzanie zdravej stravy
Pestrý jedálniček naprieč týždňom, pravidelnosť jedál a spoločné stolovanie sú kľúčové. Odporúča sa zavádzať určité skupiny potravín postupne, aby si dieťa na nové chute zvyklo. Je nutné ponúknuť nové jedlo aj viac ako 7x, aby si dieťa na chuť zvyklo. Namiesto toho, aby sme sa dieťaťa pýtali "chceš zeleninu", opýtame sa "chceš papriku alebo paradajku?". Vhodné je zapojiť dieťa do prípravy jedla, napríklad miešanie koktailu či výroba ovocných špízov. Cukrovinky by sa nemali používať ako motivácia k poslušnosti ani odopierať ako trest za neposlušnosť. Namiesto toho, aby jedlo nieslo "emocionálnu nálepku", môže ostať tým, čím je: bežnou súčasťou dňa, palivom aj radosťou, zatiaľ čo odmeny a útechu dieťa zažíva v iných formách.
3. Podpora fyzickej aktivity
Pohyb by sa mal stať bežnou súčasťou dňa. Rodina by mala ísť príkladom a tráviť voľný čas aktívne - výlety, prechádzky, bicykel, plávanie. Odporúča sa aspoň 2x do týždňa sa hýbať tak, aby pohyb trval aspoň pol hodiny a spotili ste sa. Pre deti s nadmernou hmotnosťou nie sú vhodné športy zaťažujúce pohybový aparát, ako beh či skoky. Je na mieste začať napr. pravidelnou svižnou chôdzou, plávaním alebo jazdou na bicykli. Dôležité je vybudovať dieťaťu k športu zdravý vzťah.
4. Rodinný prístup a edukácia
Liečba a prevencia detskej obezity zahŕňa komplexný prístup a je potrebné zapojenie celej rodiny. Je nesmierne dôležité, aby sa deti a adolescenti naučili zásadám vyváženej stravy. V prípade vážnej obezity s dopadom na celkové zdravie dieťaťa sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú okrem pediatrov aj dietológovia, športoví tréneri alebo psychológovia. V súčasnosti sa veľmi osvedčili školiace programy a tábory, ktoré hrou pomáhajú nasmerovať deti v kolektíve na správne stravovanie a pohyb.
Kognitívno-behaviorálna terapia môže hrať v preberaní nových a vhodnejších návykov veľmi pozitívnu úlohu. Rodičia rozhodujú, čo a kedy sa ponúka pri jedle a olovrantoch; dieťa rozhoduje, čo a koľko zje. Je dôležité vytvoriť pri stole pokojnú atmosféru: spoločné stolovanie, rozhovor bez telefónov a TV.
Ako motivovať svoje dieťa k pohybu? Inšpirujte sa s týmito cvičeniami (1.časť) | Najmama
Základom účinnej pomoci je vekovo primeraná, rešpektujúca a nestigmatizujúca komunikácia. Vnímajte jedlo neutrálne: vyhnite sa nálepkám „dobré“ vs. „zlé“. Jedlo je neutrálne, zároveň je súčasťou slávností a kultúry; má zmysel si ho užívať vyvážene. Netlačte dieťa, aby „všetko zjedlo“: dôverujte jeho vnútorným signálom hladu a sýtosti a rešpektujte, keď skončí. Sústreďte sa na to, čo viete ovplyvniť: rodič rozhoduje, čo a kedy sa ponúka pri jedle a olovrantoch; dieťa rozhoduje, čo a koľko zje. Držte štruktúru a vyhýbajte sa vyjednávaniu.
Aj keď chirurgia je poslednou možnosťou voľby, v skutočne závažných prípadoch obezity, keď riziká komplikácií predstavujú bezprostredné ohrozenie, sa pristupuje k bariatrickým operáciám.
Upozorniť na rastúcu hmotnosť dieťaťa môžete pediatra, ktorý na základe BMI a medicínskych tabuliek posúdi, či ide o začínajúcu obezitu. Pokiaľ neviete, ako na to, poraďte sa so svojím pediatrom.