Život prináša rôzne výzvy a situácie. Niektoré sú príjemné a radostné, iné zas naopak náročné a smutné. Vzťahy, či už partnerské, rodinné alebo priateľské, sú zložité a vyžadujú si neustálu pozornosť, komunikáciu a úsilie. Problémy v týchto vzťahoch môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Často sa stáva, že problémy v osobnom živote ovplyvňujú aj naše psychické zdravie a naopak. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty psychických problémov, ktoré môžu ovplyvňovať vzťahy, a na cesty, ako ich riešiť.
Depresia a pocity osamelosti
Mnohí mladí ľudia sa cítia osamelo a nepochopení. Tieto pocity môžu byť spojené s rôznymi faktormi, ako sú rodinné problémy, nízke sebavedomie, problémy s priateľmi alebo náročné životné udalosti. "Mám skoro 19 rokov a cítim sa úplne sama. Mám 6 súrodencov a veriacich rodičov, ale s mojím otcom nemám skoro žiadny vzťah. Zdá sa mi, že je všetko moja vina. Neviem, možno je v tom veľký kus sebaľútosti, ale často teraz plakávam. Cítim sa bezcenná a neužitočná - to možno súvisí aj s tým, že som práve skončila maturitu. Zdá sa mi, že mi nikto nerozumie, že nikomu na mne nezáleží, možno by bolo veľa ľuďom aj lepšie bezo mňa alebo by si ani nevšimli, že tu nie som. Myslím si, že všetky kamarátky ma majú iba ako druhú. Nie som nejako atraktívna, a tak ich zaujímam, až keď nie je nablízku nikto atraktívny. Nie som v ničom dobrá, v ničom užitočná. Iba jem, jem, jem… A keď mi je ťažko, tak znova iba jem, jem, jem…"
Tieto slová odrážajú hlboký smútok a beznádej. Pocity bezcennosti, osamelosti a nedostatku podpory môžu byť príznakmi depresie. Dôležité je uvedomiť si, že vyhľadať pomoc nie je znakom slabosti, ale odvahy.
Traumatické skúsenosti a ich následky
Traumatická udalosť, ako je potrat, môže mať dlhodobé psychické následky. "Mala som ťažký život a zavŕšilo sa to tým, že minulý rok som musela ísť na potrat, lebo ma k tomu prinútil partner. Odvtedy už nedokážem nikoho ľúbiť." Táto skúsenosť môže viesť k strate dôvery v partnerov, pocitom viny, smútku a depresii. Je dôležité vyhľadať odbornú pomoc, aby sa človek mohol s touto traumou vyrovnať.
Zlé pracovné podmienky a nedostatok podpory môžu tiež prispievať k pocitom osamelosti a beznádeje. "Robotu mám tiež strašne zlú, ale zmeniť ju nemôžem kvôli peniazom. Som úplne sama. Nemám v nikom podporu." Finančné problémy a neschopnosť zmeniť situáciu môžu viesť k chronickému stresu a vyčerpaniu. Hľadanie podpory, či už u priateľov, rodiny alebo odborníkov, je kľúčové pre zvládnutie týchto ťažkostí.
Vážne psychické prejavy
Záchvaty paniky a sebapoškodzovanie sú vážne príznaky, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť. "Mávam záchvaty, ani ich neviem opísať. Ako nepríčetná. Trhám si vlasy, plačem, hojdám sa. Režem sa, lebo mi to prinesie úľavu. Z ničoho sa neteším, trasú sa mi ruky, jeden deň som veselá a v zápätí som úplne nešťastná. Mávam strašné depresie. Ja viem, že som chorá, len neviem, čo by to mohlo byť." Sebapoškodzovanie je často spôsob, ako sa vyrovnať s neznesiteľnou psychickou bolesťou.
Šikana na základnej škole je vážny problém, ktorý môže mať dlhodobé následky na obete aj agresorov. "Chcem sa opýtať na detskú šikanu na základnej škole. Mám synovca, ktorý navštevuje prvý ročník zš. Práve dnes som sa dozvedela, že šikanuje spolužiakov. Šikanuje ich tým, že núti aby im kupovali sladkosti - konkrétne každý deň 10 ks pelendrekov. Pre seba má on 4 ks, 5 kusov dáva chlapcovi, ktorý pravdepodobne šikanuje jeho a jeden nechá tomu, ktorý mu to kupuje. Vraj aby nazabažal….Toto trvá od septembra, tento týždeň pridal k tomuto peniaze…konkrétne pýta od spolužiaka 200€ do 15. júna mu ich musí doniesť, lebo ho zabije! Naozaj 200 €. Ten chlapček nechce chodiť do školy, stále ho bolí žalúdok, ani sa mu nečudujem. To že je šikanovaný zistila jeho mamina, keď jej zmizlo z peňaženky 200 €, ktoré práve dostala na výplatu. Najskôr si myslela, že ich stratila, alebo nechala v bankomate, ale všimla si synčeka, ktorý bol akýsi nesvoj a našla pod matracom schovaný peniaz. Tak to z neho akosi vytiahla. Je to strašné, veď má len 7 rokov. Ja pracujem v škole, konkrétne tam, kde sa to deje. Neviem kde začať skôr." Je dôležité, aby sa šikana riešila okamžite a efektívne. Školy by mali mať zavedené postupy na prevenciu a riešenie šikany, a rodičia by mali byť informovaní a zapojení do riešenia problému.
Stres a úzkosť v rôznych životných etapách
Vysoká škola je náročné obdobie, ktoré môže byť spojené so stresom, úzkosťou a pocitmi beznádeje. "Mám 20 rokov a začal som chodiť na vysokú školu 1.ročník. Môj problém spočíva ani neviem sám kde, lebo príde to na mňa a po chvíli to zas odíde. Jedná sa o toto. Teraz mám skúškové obdobie v škole, klasické skúškové obdobie ako máva každý, ale nie každý ho dokáže v pohode zvládať. Môj problém spočíva v tom, že v niektoré momenty ako je napr. tento sa stane, že na mňa doľahne všetko zlé z daného predmetu a začnem sa prepadávať a padať a padať smerom dolu. Celá skúška mi príde ako naproste neriešiteľná, pociťujem pocit beznádeje, úzkosti, že nič neviem, nič nedokážem, myslienky že keď teraz zakopnem tak to pôjde už len dolu vodou, že na to školu nemám, neviem čo na tej škole vôbec robím, že nie je pre mňa a mnoho ďalších negatívnych vecí. Po chvíli keď to vo mne vyvrcholí slzami, tak potom sa to jak keby dalo do "normálu", ale to sa iba tak zdá, niekedy takéto stavy na mňa prídu aj 3x za deň. Vždy prídu a odídu, ale zakaždým ma úplne rozhádžu takéto stavy pretrvávajú u mňa aj týždeň pred skúškou (od doby keď sa začnem na ňu učiť)." Tieto pocity môžu byť spojené s tlakom na výkon, strachom z neúspechu a nedostatkom sebadôvery. Je dôležité naučiť sa zvládať stres, vyhľadávať podporu a starať sa o svoje psychické zdravie.
Syndróm vyhorenia je stav emocionálneho, fyzického a psychického vyčerpania, ktorý sa často vyskytuje u ľudí pracujúcich v pomáhajúcich profesiách, ako sú lekári. "Som 17 ročné dievča a mám malý problém, ktorý mi zapĺňa veľa času môjho rozmýšlania.. Aké sú cesty riešenia syndrómu vyhorenia u lekára? Ide o to, že som ešte mladá (36 rokov) a znenávidela som svojich pacientov. Pracujem ako špecialistka v malom mestečku. Koníčky, dovolenka, priatelia - nič z toho nepomáha prekonať hnus, ktorý cítim k niektorým pacientom. Hnusia sa mi najmä fyzicky, holou rukou by som sa ich nedotkla ani za nič. Tento problém, že cítim silný odpor k telu ako takému, sa už preniesol aj do môjho súkromia, fyzickému kontaktu sa vyhýbam v akejkoľvek podobe (zrušila som návštevy kozmetiky, kaderníčky, nejakú masáž alebo návštevu plavárne si neviem ani predstaviť). K pacientom som odmeraná, ich zdravie mi je ľahostajné, ale lekársku starostlivosť rozhodne nezanedbávam, dostanú všetko, čo im náleží. Medicína ako veda ma naďalej veľmi zaujíma, to, čo mi vadí, sú ľudia. Ešte keď je niekto niečím zvláštny po medicínskej stránke, tak ma zaujme, pacienti s rozšírenými chorobami však vyciciavajú zo mňa poslednú energiu. A ešte odo mňa očakávajú záujem o ich osobné problémy. Všetci si myslia, že sú výnimoční po medicínskej aj ľudskej stránke a že medicínu by mali lekári vykonávať s nezdolateľným nadšením a najlepšie zadarmo. Že pacient je prvoradý a jediný, že sa mu treba dobre že nie klaňať, ale sám nemá záujem svoj stav zlepšiť. Na ľudskú hlúposť som si viac-menej zvykla, na zapáchajúce hnusné telá nie. Veď oni nie sú schopní sa pred návštevou lekára ani umyť. Tie smrady, čo vylučujú, riešim trvale otvoreným oknom, zima-nezima. Nedokážem v sebe vyvolať jediny pozitívny pocit voči nim." Je dôležité, aby lekári dbali na svoje psychické zdravie, vyhľadávali podporu a naučili sa zvládať stres. Medzi cesty riešenia patrí psychoterapia, supervízia, relaxačné techniky a zmena pracovných podmienok.
Sociálna úzkosť je stav, keď človek pociťuje nadmerný stres a úzkosť v sociálnych situáciách. "Už dlhšiu dobu ma trápi problém, ktorý spočíva v tom, že pocitujem veľa stresu a úzkosti keď som v spoločnosti ľudí, napr. v reštaurácii tak niekedy stratím normálne chuť do jedla. Alebo v práci na rôznych poradách atď. Niekedy sa mi až trasú ruky, keď ma prepadne úzkosť." Tento stav môže viesť k vyhýbaniu sa sociálnym situáciám a izolácii. Je dôležité vyhľadať odbornú pomoc, aby sa človek naučil zvládať úzkosť a zlepšiť svoje sociálne zručnosti.
Depresie a myšlienky na smrť
Depresie a myšlienky na smrť sú vážne príznaky, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť. "Ako mladý človek trpím depresiami a nechcem žiť. Navštívil som niekoľko psychológov, ale už nevládzem. Pochádzam z naoko dobrej rodiny. Ale prvý dojem je veľmi mylný. Hlavne moje rodinné zázemie je najväčším zdrojom mojich depresií. Všetci lekári, ktorých som navštívil sa nad mojou situáciou čudovali a ľutovali ma. Nijak mi neporadili, lebo to je v podstate nemožné, pomôcť mi slovami. Oni však ma nemajú ľutovať. Oni mi mali pomôcť. Nestalo sa. Ja ľútosť nechcem, nepotrebujem. Skôr sa na mňa čudovali a so záujmom počúvali môj príbeh akoby to bol román. A tak som sa dostal do situácie, keď je to zlé. Depresie sú silné. Stratil som akúkoľvek schopnosť tešiť sa z hocičoho. Nechcem žiť. Často jazdím dlhé trasy autom a ja si normálne želám aby havaroval. No bohužiaľ odvaha na ukončenie všetkého chýba. V podstate si myslím, že nikdy v živote sa mi môj pud sebazáchovy prekonať nepodarí, ale človek nikdy nevie. Ja už naozaj nemienim nikomu ďalšiemu hovoriť, čo prečo a ako a všetky podrobnosti k tomu. Pri prežívaní svojich stavov depresie, ktoré sú ako peklo, som dospel k záveru, že tu pomôžu už asi iba lieky, keďže psychológovia neuspeli." Je dôležité vyhľadať psychiatra a zvážiť liečbu antidepresívami. Psychoterapia môže byť tiež užitočná, ale niekedy je potrebná farmakologická liečba na stabilizáciu stavu.
Mnoho ľudí má obavy z užívania antidepresív. Je dôležité vedieť, že antidepresíva nie sú návykové a nemajú za následok stav "zdrogovanosti". Pomáhajú stabilizovať náladu a umožňujú človeku lepšie fungovať. "Ak pôjdem k psychiatrovi bude sa vypytovať na všetky podrobnosti a rozpitvávať to do nekonečna? Sú antidepresíva návykové? Budem ich musieť užívať celý život? Budem po užití týchlo liekov, ľudovo povedané, ako zdrogovaný? A pomôžu mi tie vôbec tie lieky, keďže sa domov pravidelne vraciam (som študent) a šancu na lepší život mám až o niekoľko rokov po skončení školy, keď sa odstahujem (predtým sa musím samozrejme obracať aby som našetril na miesto, kde sa odstahujem)?" Psychiater sa bude pýtať na podrobnosti, aby mohol správne diagnostikovať problém a navrhnúť vhodnú liečbu. Užívanie antidepresív je individuálne a závisí od závažnosti stavu a reakcie na liečbu.
4 spôsoby, ako sa vyrovnať s depresiou
Fyzické problémy a ich vplyv na psychiku
Fyzické problémy, ako sú problémy so zrakom, môžu mať negatívny vplyv na psychiku. "Mám problém s očami, vidím rôzne zákalky, na očnom som bola a bolo mi povedané, že to je v poriadku, že to nie je nič vážne. Tak si pomáham alternatívnou liečbou, ale zatiaľ bez úspechu. Dosť ma to trápi každý deň, pretože to dennodenne vidím, tieto zákalky, a dosť to zle pôsobí na moju psychiku, neviem sa s tým vysporiadať, ako mám takto žiť (mám 24 rokov)." Je dôležité nájsť spôsoby, ako sa s týmto problémom vysporiadať, či už prostredníctvom psychoterapie, relaxačných techník alebo iných stratégií.
Problémy v partnerskom vzťahu
Problémy v partnerskom vzťahu môžu mať rôzne prejavy a príčiny. Bolesti po pohlavnom styku a úzkosť môžu byť spojené s psychickými faktormi, ako sú trauma, stres alebo problémy v partnerskom vzťahu. "Mám 21 rokov. Mám partnera 2 roky a spolu aj sexuálne žijeme. Je to môj prvý partner. Prvý rok ako sme začali mat pohlavný styk som začala mat bolesti po pohlavnom styku. Bola som u gynekologičky a ta mi povedala že je všetko v poriadku, že nemám žiadny problém, že to bude chyba asi v partnerovi. Potom to prešlo. A teraz asi tak 5 mesiacov mam po pohlavnom styku pocit ako keby mám znasilnil, pocitujem úzkosť a plačem stale. Medzi nami nie su žiadne problemy všetko je v uplnom poriadku. je ku mne nežny, citlivy." Je dôležité vyhľadať odbornú pomoc, aby sa zistila príčina problému a našlo sa riešenie.
Pocit osamelosti a nepotrebnosti v manželstve môže byť spojený s nedostatkom komunikácie, podpory a spoločných aktivít. "Som 32 ročná žena a s manželom sme zobratí 3 roky. Nemáme závažné problémy ani spory. Problém je u mňa v tom, že sa s ním cítim ošamelá. Žijeme v zahraničí, momentálne si hľadám novú prácu. Nemám tu žiadne kamarátky, manžel je stále v práci aj cez víkendy. Ja pre nás poupratujem, uvarím, vyperiem, nakúpim…cítim sa veľmi frustrovaná. V poslednej dobe sa snažíme o dieťa a 6 mesiacov sa nedarí, ale viacej s ním na mňa tlačí manžel ako ja. Celkovo to zhrniem, cítim sa vlastne nepotrebná na tomto svete a mám pocit akoby všetci aj rodina nejavili o mňa záujem, keď ja im nezatelefonujem sami sa mi neozvú…Prosím poradte mi ako by som tento stav mohla aspon trochu zmentit." Je dôležité otvoriť sa partnerovi a hľadať spoločné záujmy a aktivity.
Rodinné problémy a ich vplyv
Rodinné problémy, ako sú rozvody, nevera a manipulácia, môžu mať dlhodobý negatívny vplyv na psychiku. "Moja mama išla pred pár rokmi na operáciu, vtedy sa to celé začalo, môj otec si našiel prvú priateľku, ba dokonca raz ma k nej vzal a boli sme tam do večera, pravda, vtedy som ešte netušila čo sa deje, mala som asi 9 rokov, možno aj menej. Keď bola mama po operácii získala si otca späť, no približne po dvoch rokoch prišla k nemu do roboty pracovať nová kolegyňa a trvá to dodnes. Moji rodičia už nie sú spolu, teda viac menej. S otcom a mamou sme sa totiž presťahovali do mesta a presťahovala sa jeho priateľka s rodinou do nového mesta ako my. Najprv to tajili no potom to vyšlo najavo, a keď musela utekať pred svojim manželom aj deťmi moja mama im poskytla strechu nad hlavou. Presne tak, pustila ich k nám domov. Je to asi na zaplakanie, keď sa s ňou moja mamina ešte kamaradičkovala, ale čo sa dá robiť, keď má človek také dobré srdce a ja som za to rada. Ocino sa s priateľkou potom presťahoval do bytu aj s jej dcérami, ale jedného dňa prišiel domov a s ňou sa rozišiel. Trvalo ich odlúčenie len chvíľu. Ocino pracuje v zahraničí a išla tam pracovať aj ona, potom ako sa moja mamina zo zahraničia vrátila. Akoby ju snáď tam vystriedala. A o mesiac tam išli aj jej dcéry. Je to trochu irónia, pretože moja mamina pracovala s ocinom v zahraničí pol roka a keď ma chcela vziať von ako aj do školy a tak, každý ju odhováral, že nemám kde prespať a tak, lenže keď tam išla už ocinova priateľka hneď išli aj jej dcéry a jedna z nich dokonca prespávala u mojej tety. Viem, že je to len žiarlivosť, prečo mi to prekážalo, no predsa my to nepríde normálne. Nikdy som súrodencov nemala, a cítila som sa ukrivdene a odsunutá bokom. Môj ocino maminu dlho presviedčal o tom, že vonku s tou ženou nič nemá a presviedčal ju, nech začnú od znova, myslím maminu. Tak sa matka rozišla s priateľom, ... To je troll však? Žiadny príčetný človek nemôže mať ani len vzťah s niekým, kto mu zakazuje jeho dieťa, nieto si toho človeka ešte vziať. Ale k veci - môj muž mal menšieho syna, keď sme sa zoznámili. Ako príklad uvediem, že chlapec bol cez tieto letné prázdniny s nami 6 týždňov, bol s nami celé Vianoce a Silvester, jarné prázdniny, veľkú noc. A je to bežný štandard, že s nami trávi toľkoto času. Mužov syn je pre mňa ako vlastný, pre moju dospelú dcéru je ako malý brat. Ja by som partnera, ktorý nemá rád moje dieťa, poslala do prdele. A čo si myslím o tebe? Nechci vedieť. Dobre si na ten pohľad pamätám dodnes, hoci je to pomaly 20 rokov: „Ja ti vôbec nič k týmto mojim deťom necítim. Všetci vravia, že ich musím strašne ľúbiť, lebo sú krásne, malinké a potrebujú ma. Ale ja necítim nič, fakt. Je to strašne únavné sa o nich starať. Keby už boli konečne veľkí!“
Existujú rôzne situácie, kedy dieťa môže byť príčinou problémov v manželstve. Nie je to však samotné dieťa, ale skôr nejednotnosť vo výchove a absencia jasných hraníc. Toto môže viesť k tomu, že dieťa si bude dovolovať viac, bude neposlušné a bude vyvolávať konflikty medzi rodičmi. V takýchto prípadoch je dôležité, aby sa rodičia zamerali na jednotnú výchovu a nastavenie jasných pravidiel. Ak je to potrebné, vyhľadanie pomoci u detského psychológa môže byť prospešné.
Tehotenstvo je pre ženu veľmi citlivým obdobím. Pre muža je to tiež náročné obdobie, pretože svojej partnerke nedokáže dokonale porozumieť a môžu ho deptať rôzne stavy a situácie, ktoré tehotenstvo so sebou prináša. Ak je muž zrelý a oddaný a vzťah funguje, dokáže byť muž pre svoju tehotnú partnerku oporou. No pokiaľ vzťah už predtým pokrivkával, tehotenstvo sa môže ukázať ako príliš veľká záťaž pre už tak krehké puto medzi mužom a ženou. Príchod dieťatka je veľkou výzvou aj pre silné a fungujúce partnerstvá. Avšak pre vzťah, ktorý už bol naštrbený a sú v ňom vážne medzery, sa s narodením dieťaťa krízy často ešte viac prehĺbia. Starostlivosť o nového človiečika je náročná a vyžaduje si veľa energie a času. Je to niečo, na čo sa dopredu nedá pripraviť. Podľa American Psychological Association sa po narodení dieťaťa spokojnosť v manželstve výrazne znižuje. Je to preto, že s dieťaťom prichádzajú celkom nové výzvy a situácie, ktoré dajú zabrať aj stabilnému manželstvu alebo partnerstvu.
Čakať, že dieťa bude záchrancom vášho naštrbeného vzťahu je veľmi nefér voči dieťaťu. Dnes už vieme, že dieťa dokáže už v maternici vnímať matkine emócie. Ak budete vnímať vaše dieťatko ako prostriedok, ktorý má pomôcť zachrániť vašu lásku, primäť vášho partnera, aby vás miloval alebo vážil si vás viac, je to pre toho malého človiečika príliš veľké bremeno. V prípade, že sa vzťah nezachráni, môže sa stať, že podvedome budete svoju frustráciu prenášať na dieťa a viniť ho. Dieťa totiž už neodíde z vášho života, ale váš partner možno áno a na dieťa napokon môžete zostať celkom sama. A žiadne dieťa si nezaslúži cítiť sa vinné za rozpad vzťahu jeho rodičov.
Ak teda máte vzťah, v ktorom to už nejaký čas nefunguje, nehľadajte riešenie v bábätku. Naopak, začnite riešiť vzťahové problémy v manželskej poradni, pracujte na vašom vzťahu. Možno zistíte, že nezhody medzi vami sú až príliš hlboké a vzťah sa nedá zachrániť. Ušetríte si tak mnoho bolesti a trápenia neskôr v živote. Dieťa plánujte až vo fáze, kedy sa budete vo vzťahu cítiť naozaj ukotvení a jeden druhému oddaní. Malo by to byť spoločné a zodpovedné rozhodnutie a dieťa si zaslúži prísť do láskyplného a bezpečného prostredia.
Problémy v manželstve kvôli nevlastným deťom môžu vzniknúť z rôznych dôvodov, ako sú odlišné štýly výchovy, protežovanie, konflikty medzi deťmi, nedostatok času pre deti alebo vplyv bývalých partnerov. Nevlastné deti sa môžu cítiť sklamané, vystrašené, môžu si vyberať strany alebo vytvárať finančné problémy. Riešenie konfliktov v zmiešaných rodinách si vyžaduje jemnosť, trpezlivosť a otvorenú komunikáciu. Je dôležité udržiavať realistické očakávania, komunikovať s deťmi a partnerom, nesnažiť sa nahradiť druhého rodiča, ukazovať jednotu s partnerom, byť vtipný, poznať záujmy detí, priniesť zmeny do domácnosti a umožniť biologickému rodičovi tráviť čas s deťmi. Zmiešané rodiny sú dnes bežné, ale vytvorenie šťastnej rodiny si vyžaduje čas a úsilie.
Keď dvaja dospelí nie sú jednotní vo výchove, je to tragédia, hlavne pre dieťa. Dvojkoľajnicová výchova je to najhoršie, čo môže byť. Je dôležité, aby sa rodičia dohodli na spoločnom prístupe k výchove a boli jednotní v nastavení hraníc. Ak je to potrebné, vyhľadanie pomoci u detského psychológa môže byť prospešné.
Žijeme s manželom tretí rok vo veľkom dvojgeneračnom dome u našich rodičov. Nemali sme veľkú chuť takto začínať, ale rodičia už dávno naplánovali, že raz budem môcť bývať u nich, z horného poschodia vytvorili akoby samostatnú bytovú jednotku, akurát máme spoločný vchod, inak nič. A keďže sme si vlastný dom ani presťahovanie sa do mesta a kúpu bytu nemohli dovoliť, povedali sme si, že to skúsime. Moja mama je veľký dirigent, vždy bola hlavou rodiny ona. A diriguje aj moju rodinu. Pred rokom sa nám narodila dcérka a to ešte všetko zhoršilo. Mama diriguje všetko, čo varím, prečo to varím takto a nie tak, ako to robievala ona, čo periem, kedy a ako periem, prečo si nekupujem rovnaký prací prášok ako ona. Čo malá je, kedy je, prečo idem teraz s ňou von, prečo teraz nespí, prečo ju beriem na ruky, keď plače. A nezastaví sa ani pri hodnotení manžela, prečo ešte neprišiel z práce, prečo sa nevypýta skôr, zamestnávateľ ho musí pustiť, keď má malé dieťa. Prečo mi nepomáha viac, prečo nešiel do obchodu on, prečo niečo nerobí okolo domu, keď si práve ona zmyslí, že by tak robiť mal. Hovorím jej, že my máme svoje pravidlá, svoj režim a ona nech si rieši svoj, ale vôbec neuznáva, čo poviem, akoby som stále bola len malé dieťa. Manžela to nebaví, hádame sa kvôli tomu a hádame sa aj preto, lebo mamine výčitky voči nemu mi zostávajú v hlave a začínam cítiť nespokojnosť, že je dlho v práci alebo že mi viac nepomáha. V jasných chvíľkach si uvedomujem, že robí, čo môže, ale nosím to stále v hlave, že mal by viac, viac, viac, akoby som vlastnú matku počula. Prosím Vás, čo robiť, ako sa matke postaviť, lebo ja to asi fakt neviem a manžel sa potom na mňa za to hnevá. Ako si v tejto situácii nezničiť vzťah s manželom? Na odsťahovanie teraz skutočne nemáme finančné možnosti.
Je dôležité, aby ste si postupne vybojovali svoje vlastné „územie“ života a naučili sa mať svoje hranice. To znamená cítiť ich, vnímať ich, rozumieť im a chcieť od okolia, aby ich rešpektovalo. Najťažšie to býva práve s osobami, ktoré nás sprevádzali od detstva. Teraz už na to nebudete sama a možno v sebe nájdete aj viac motivácie, keďže chrániť budete svoju vlastnú rodinu. Môžete začať tým, že budete redukovať informácie, o ktoré sa s matkou budete deliť, a nebudete ju púšťať do všetkých vecí, ktoré riešite s dcérkou, alebo do vzťahu s manželom, či svojej domácnosti. Pravdepodobne najväčšou prekážkou v takýchto krokoch nebude ani Vaša matka, ale Váš diskomfort a napätie, ktoré budete pri tom prežívať. Je potrebné uniesť v sebe to, že nebudete preberať zodpovednosť za to, ako sa ona bude cítiť a ako bude hodnotiť Vaše správanie. K tomuto procesu môžete prizvať aj svojho otca, manžela a súrodencov. Je dôležité, aby Váš manžel aktívne intervenoval a postavil sa na hranice svojej rodiny. Ak to nedokáže, je čas, aby sa to začal učiť. Ak Vám prekáža jeho prichádzanie z práce, riešte to s ním priamo, nie preto, že na to poukazuje Vaša matka. Vzhľadom na vek Vášho dieťaťa je toto dobré načasovanie na nastolenie zmien. Prajem Vám v tom veľa odhodlania a neoblomnosti.
Mnohí berú partnerstvo či manželstvo ako niečo, čo sa akosi vyvinie samo od seba. Nesiahame na to. Následné riadky sú venované partnerskému vzťahu, pretože presne tam začína aj adekvátna výchova nového človiečika. Vzťah dieťaťa k ostatným odráža vzťah jeho rodičov. Ak nie je dobrý, ani dieťa nevie vytvoriť uspokojujúce vzťahy s rovesníkmi a v budúcnosti s jeho náprotivkom. Je nesmierne dôležité (a ťažké) vedieť zostať partnermi i keď sa stanete rodičmi. Únava, stres, nové povinnosti a pozornosť venovaná dieťaťu - to všetko by sa mohlo zdať ako kontraindikácia cibrenia partnerského vzťahu. Hoci mnohí pokladajú dieťa za tmel partnerstva, tým spojivom je možno len pocit zodpovednosti. Samotné dieťa vzťah neposilní, závisí to od postoja partnerov k novej úlohe rodiča. Ak sa zhostíte úlohy zodpovedne, je veľmi jednoduché skĺznuť do situácie, keď budete „len“ rodičmi. Dieťa musí vnímať, že prišlo do rodiny, ktorá už akosi funguje. Istá žena vravela, že keď čakala prvé dieťa, všetci jej tvrdili nech si ešte užije, čo sa dá, pretože po pôrode sa všetko zmení a už nebude mať čas ani na manžela, ani na svoje koníčky. Žena porodila a s úsmevom všetkým vysvetlila, že s manželom žijú život ako doteraz. Dieťa brávali od malička na výlety, na túry, ak lietali za prácou, dieťa šlo s nimi. Surfovanie mu taktiež predstavili v pomerne skorom veku - svoje koníčky teda neobmedzili ani v najmenšom. Len ich modifikovali z dôvodu nového života, nového človiečika a novej roly rodičov. Nezabudli zostať predovšetkým manželmi, pretože si uvedomujú, že dieťa cíti hlavne lásku, ktorá panuje v ich rodine. Je len na vás, či budete dieťa brať ako „záťaž“ alebo požehnanie. Manželia, ktorých som spomínala, ho berú ako najväčší dar. Hoci rodičia svoje dieťa milujú, zdá sa mi, akoby ho už pri jeho pobyte v brušku matky pokladali za akési bremeno, o ktorom si myslia, že ich obmedzí, ktorý ich vzťah premení z partnerského na „len“ rodičovský. Vzťah je ako záhrada. Treba sa o ňu neustále starať, vnímať jej potreby a vhodne na ne reagovať. Prispôsobiť svoj postoj, názor a reakciu tak, aby boli obe strany spokojné a mohli sa urodiť sladké plody. Keď ju necháme „len tak“, sladké plody sa síce urodia, ale zároveň s nimi vyrastie aj burina, pliaga, ktorá ich obrastie a nakoniec zničí. Aj to málo dobrého, čo sa v záhrade urodilo, dokáže náš postoj „necháme to len tak“ zmariť. Dieťa je váš plod.
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život.
tags: #moje #dieta #mi #nici #manzelstvo