Sošky, ktoré si prinášame domov, môžu pre niekoho predstavovať len obyčajný kus dreva, pekné spomienky, alebo hodnotný doplnok interiéru. Pre mnohých sú však sošky zosobňujúce božstvá a mytologické postavy energetickými žiaričmi s vlastnou silou. Čo teda zosobňujú tieto postavičky, ktoré sa stanú súčasťou nášho domova?
Jednou z takýchto postáv je Budha. Samotné sošky Budhu majú množstvo podôb a podľa vyhotovení sa delí aj jeho symbolika. Najčastejší Budha je v lotosovom kvete s rukami v lone. Práve to je symbol pokoja a harmónie, ktorý má priestor zharmonizovať a priniesť upokojenie.
Krásna thajská soška modliaceho sa Budhu, jeho oblečenie je zdobené vzorom listov lotosu. Symbolika: modliaci sa Budha vyjadruje pozdrav bytosti s najvyššou úctou iným božským bytostiam. Hmotnosť je cca 365 g, rozmery: 15,5 x 9 x 22 cm. Gesto rúk - mudra modliaceho sa Budhu sa nazýva namaskara alebo anjali a vyjadruje pozdrav bytosti s najvyššou úctou všetkým ostatným božským bytostiam.
Budha, v preklade prebudený, osvietený, je v budhizme bytosťou, ktorá dosiahla dokonalú realizáciu, tzv. osvietenie. Také bytosti sú oslobodené od tzv. troch jedov mysle, tj nevedomosti, hnevu a chtivosti a od utrpenia.
Krásna thajská soška modliaceho sa Budhu, v kvetinovom háve, zdobenom vzorom listov Bodhi, alebo ak figovníka posvätného. Symbolika: modliaci sa Budha vyjadruje úctu. Výška je cca 22 cm. Budha, v preklade prebudený, osvietený, je v budhizme bytosťou, ktorá dosiahla dokonalé realizácie, tzv. Osvietenie. Také bytosti sú oslobodené od tzv. Troch jedov mysle, tj. Nevedomosti, hnevu a žiadostivosti a od utrpenia. Stromy a jednotlivé listy Bodhi (bdenia, osvietenie) sú symbolom pripomínajúcim osvietenie Budhu.
Budha vo Feng Shui je symbolom šťastia, múdrosti, osvietenie, hojnosti, prosperity a prináša pozitívnu energiu. Všeobecne sa odporúča umiestniť sošku minimálne niekoľko centimetrov od zeme, naproti vstupným dverám. Soška má zaháňať negatívnu energiu prenikajúce do domu. K Budhovi je nutné správať sa s rešpektom.
V tichu, kde myšlienky utíchajú a srdce sa otvára, stojí modliaci sa Budha ako strážca vnútorného pokoja. Jeho zopnuté dlane v posvätnom geste Anjali mudra spájajú nebo so zemou, myseľ so srdcom, človeka s jeho pravou podstatou. Táto soška nesie energiu pokory, vďačnosti a hlbokého súcitu. Je pripomienkou, že skutočná sila sa rodí v tichu a odpovede, ktoré hľadáme, už dávno prebývajú v našom vnútri.
Modliaci sa Budha rozptyľuje nepokoj, chráni priestor pred ťažkými emóciami a jemne vedie dušu späť k rovnováhe. Jeho prítomnosť harmonizuje prostredie, posilňuje intuíciu a vytvára bezpečný energetický kruh, v ktorom sa myseľ upokojuje a srdce nachádza mier. Je vhodný pre miesta meditácie, odpočinku či duchovného rastu. Tam, kde sa človek chce spojiť so sebou samým a s vyšším vedomím.
Budha s gestom namaskara (vyjadrujúca modlitbu) sa umiestňuje pri hlavnom vstupe do obydlia, alebo do jedálne, obývacej izby alebo do pracovne.
Svätý Ján Pavol II. povedal, že „ruženec znamená vnoriť sa do rozjímania nad tajomstvom Krista, ktorý je náš pokoj“ (RVM 6). V tomto pokoji sme vovádzaní do nevyčerpateľnej Božej hĺbky. Ľudia vo všeobecnosti myslia pri blahoželaní na šťastie, zdravie a pridajú aj úspech v živote. Ľudské srdce je však oveľa vnímavejšie a vie lepšie vystihnúť, presnejšie zadefinovať, čo potrebuje človek pre svoj život. Pokoj!
V tomto zmysle je modlitba ruženca často charakterizovaná aj ako modlitba za pokoj. „Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5, 9). Na vrchu blahoslavenstiev Ježiš potvrdí, že pokoj zohráva dôležitú úlohu v živote človeka.
Cistercián otec Hieronym spomína v knihe Žeravé uhlíky na svoje prvé začiatky prijímania vzácneho pokoja a istoty od svojich najbližších. Ako sedemročný sa raz po svätej omši spolu so svojou matkou zastavil pri tmavom výklenku, kde boli dve sochy. Po dlhšej chvíli na ňu zavolal: „Mama, pôjdeme už?“ Mama ticho kľačala a neodpovedala. Zaujatý chlapec oprel hlavu o mreže a zadíval sa do vnútra, chcel pochopiť záhadu mlčiaceho rozhovoru. „Pochopil som, že ak dospelý človek kľačí a modlí sa, robí niečo závažné, čo prináša pokoj a dôveru, že mu načúva niekto iný, kto je nám blízky, kto je láskavý, dobrý a mocný.
Otec Hieronym ako chlapec vycítil, že roky okolo 1914 sú pre dospelých plné hrozieb, ale rovnako vnímal modlitbu matky, ktorá bola plná niečoho, čo pôsobilo úplne inak ako všetky hrozby. Prvé svedectvo viery prežívané milovanou osobou býva často rozhodujúce. Úprimný a hľadajúci pohľad na sochu, príklad blížnych, teda skúsenosť z viery iných, to je pre nás poklad, ktorý si nosíme v srdci počas celého života.
Aj dieťa pochopí, že vysoká biela socha musí predstavovať niekoho iného, neviditeľného, istý zdroj láskavosti. Nenápadná modlitba, pre svet neraz úsmevná, nás učí pozerať na svet Božími očami a nie len ľudskými. Sú utrpenia, ktorým sa v živote nevyhneme, nakoniec ani smrti. No Sväté písmo a rovnako ruženec sa nekončí umučením a smrťou, ale zmŕtvychvstaním. Ani obrovský kameň, ktorým zapečatili hrob s Ježišovým telom, ho nezastavil v jeho pláne. Pokoj nám dáva Boh, ktorý prichádza medzi nás.
Nájdi si čas a pozri sa v Novom zákone, ako Ježiš povzbudzuje, upokojuje svojich učeníkov a nasledovníkov. Aké situácie, momenty sú v tvojom živote, pri ktorých zabúdaš, že Pán je neustále s tebou? Ak si ich pomenoval, pomenovala, nájdi priliehavé tajomstvo ruženca a pomodli sa ho.
Milosrdný a dobrý Bože, hlási sa jeseň. Listy sa farbia a začínajú opadávať. Keď zasvieti slnko, žiaria ako zo zlata. Môj Bože, spoznávam ťa ako mimoriadneho maliara, ktorý úžasne mieša mäkké farby jesene. Je to skvostný obraz, ktorý sa predo mnou rozprestiera, keď pozerám na les zaliaty slnkom alebo keď ním prechádzam. No popri všetkej nádhere pozorujem, ako na zem padá jeden list za druhým. Krása dlho nevydrží. Jeseň mi pripomína jeseň môjho života, v ktorej toho musím veľa zanechať. Znamená to, že musia opadnúť mnohé listy z môjho stromu života. V budúcom roku sa stanú hnojivom pre rastliny. Tak mnohé, čo zo mňa opadne, už neprinesie ovocie počas môjho života. Poslúži však ako hnojivo pre budúce generácie. Bože, keď sa pozerám na ľudí okolo seba, prosím ťa o pokojnú jeseň. Prosím ťa o pokoj, aby som bol aj ja pripravený zanechať mnohé, čo už nemôže rásť.
Koronavírus a opatrenia s ním súvisiace poriadne zasiahli nielen do fungovania ekonomiky, ale zasiahli aj bezprostredne teraz do našich životov. Mnohí rodičia zostali nútene so svojimi deťmi doma. Zrazu máme veľa času, ktorý potrebujeme stráviť s deťmi, aby sme im vymysleli nejaký program. Je to zároveň aj výnimočný čas na to, aby sme naše deti mohli viesť bližšie k Bohu. Prvý obraz o Bohu tvoríme nášmu dieťaťu tým, čo vidia pri nás. Ako žijeme, ako sa správame, ako hovoríme. Je to obraz o Bohu, ktorý dieťaťu utkvie v jeho mysli. Deti sú veľmi dobrí pozorovatelia. Porovnávajú, či to, čo hovoríme súhlasí s tým, čo robíme.
Ak hovoríme, že Boh je milosrdný, jednáme milosrdne? Ak hovoríme, že je svätý, usilujeme sa aj my o posvätenie vo svojom živote? Dali sme preč naše hriechy a pracujeme na odstránení zlých návykov? Ak hovoríme, že Boh je verný, plníme svoje sľuby, ktoré sme dali manželke, deťom či priateľom? Rodič je prvý, kto má deti viesť k Bohu. Často sa stretávame s tým, že rodičia prenechávajú úlohu viesť deti k Bohu pracovníkom detskej besiedky. Pamätajme však na to, že rodič je ten prvý, kto má svoje dieťa vychovávať a viesť ho k Bohu. Rodičom Boh dieťa daroval, zveril im ho do opatery a urobil ich zodpovednými za jeho výchovu a vedenie k Bohu. Rodičia a predovšetkým otcovia by mali zohrávať kľúčovú úlohu vo vedení dietok k Bohu. Učiteľ besiedky im v tom môže byť nápomocný, ale rodič je ten prvý, kto má stáť v tejto úlohe. Aká je to vzácna vec, keď má dieťa veriacich rodičov! Je to nenahraditeľná vec pre dieťa, keď vidí, že jeho rodič Boha miluje a poslúcha. Žime svoju vieru pred deťmi! Ako žijeme svoju vieru pred deťmi? Ďakujeme Bohu a sebe navzájom, spievame Bohu, modlíme sa, jednáme v každodenných veciach podľa Božích princípov? Dieťa vycíti, či Boh je našou autoritou, či je pre nás tým, s kým v živote počítame.
Pozrime sa na jeden text zo Starej zmluvy, ktorý je pre rodičov veľmi názorný a inšpiratívny. Je to Deuteronomium 6, 4-9: „Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin! Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať. Čo je hlavným posolstvom tohto verša pre rodičov? Milujme Boha a žime svoju vieru pred deťmi tak, aby ju mohli vidieť. Hovorme im o viere. Nech vidia vieru v praxi pri čomkoľvek, čo budeš robiť. Neznamená to len, že ako farizeji budeme moralizujúco rozprávať o veciach. Nechať ich počuť to, ako ďakujem Bohu za veci, ktoré pre mňa a našu rodinu vykonal. Nechať ich počuť to, že Boha milujem a že mi je s Ním dobre. Nech deti vidia, že s Bohom trávim čas. Nech vedia, že sa rád modlím, lebo mi je s mojím Bohom dobre. Nechajme deti nahliadnuť i do našich ťažkostí a ukážme im, ako sa za tie veci modlíme. Nebojme sa im povedať o našich obavách kvôli koronavírusu a spoločne s deťmi sa za to modlime.
Jeden brat, ktorý viedol kresťanskú prácu na stredných školách, rozprával pred dvadsiatimi rokmi na konferencii fascinujúci príbeh. Hovoril v ňom o tom, ako boli s rodinou v situácii, kedy potrebovali väčší byt, pretože mali 4 deti. Vedel o jednom staršom lacnejšom dome, ktorý by si svojpomocne dokázal opraviť. Povedal svojim deťom, že sa teda budú modliť za nové bývanie a povedal im o tomto dome. Keď sa spolu s deťmi za to modlili, jeho deti sa modlili za to týmito slovami: „Drahý Bože, prosíme Ťa za psíčka, mačičku a za domček.“ On zostal prekvapený, pretože o psíčkovi a mačičke nebolo ani reči. Aký bol však prekvapený, keď o pár dní stál pred dverami ich sused a priniesol im psíčka. Deti sa neskutočne zaradovali. Ich ocko bol z toho najprv v rozpakoch, ale potom si uvedomil, že to začína celkom povzbudivo a na konci tej modlitby bola prosba aj za dom. Povzbudený bol aj tým, keď si uvedomil, že Boh počuje úprimné modlitby detí. Aké povzbudenie to bolo aj pre samotné deti, keď mohli vidieť, že Boh sa stará. Keď sa neskôr presťahovali do opraveného domu, mali za sebou prvý modlitebný zápas viery. Ostala im lekcia na celý život o tom, že Boh je verný a starostlivý. A okrem toho im otec dal návod, čo robiť ako prvé, keď sme v problémoch. Koľkí z nás zvykneme problémy zakrývať a deťom povieme radšej už len potom o víťazstvách. Koľkí im však ani len tie víťazstvá nespomenú. Milí rodičia, nechajme naše deti nahliadnuť do našich zápasov viery. Hovorme im o modlitbách, rozprávajme svedectvá o tom, ako Boh počul naše modlitby, nechajme ich s nami sa modliť. Takto zistia, že Boh je živým Bohom, je Bohom osobným a záleží Mu na nás.
Pastor veľkého zboru v štáte Washington, Dean King, hovoril, že v detstve sa mu silno vryl do pamäti jeden obraz - obraz modliaceho sa otca. Ako 5- ročný chlapec sa raz skoro ráno zobudil a počul otca, že niečo hovorí. Išiel sa pozrieť do kuchyne, odkiaľ počul otcov hlas. V kuchyni našiel otca kľačať pri stoličke a modliť sa k Bohu za celú rodinu.
Hovorme našim deťom evanjelium. Potrebujú to od nás počuť. Hovorme im o Bohu, o Jeho stvorení, o Jeho láske ale aj svätosti a spravodlivosti Povedzme im o hriechu, o tom, že je prekážkou medzi nami a Bohom. O tom, že nás oddeľuje od Neho. Mnohí sa o hriechu boja hovoriť a považujú to za strašenie detí. Dieťa si však hriech uvedomuje. Nepotrebuje počúvať o tom, že je nevinné a čisté ako list papiera. Mnohé deti už ich hriech trápi a skôr chcú počuť o tom, ako sa ho môžu zbaviť. Hovorme im o Pánu Ježišovi a o Jeho diele. O tom, že On je jedinou cestou k Bohu a odpusteniu našich hriechov. Povedzme im, že Pán Boh očakáva našu odpoveď. Povedzme im o rozhodnutí pre Krista. Povedzme im svedectvá o tom, ako Boh zachránil nás. Dajme dieťaťu možnosť modliť sa za odpustenie a prijatie spasenia.
Možno vám napadne otázka, že kedy je dieťa pripravené na to, aby reagovalo na zvesť evanjelia prijatím spasenia. Veľký kazateľ, Charles Spurgeon povedal: „Dôkladne vyučované 5-ročné dieťa môže uveriť a znovuzrodiť sa práve tak ako ktorýkoľvek dospelý.“ Niekto nie je na prijatie evanjelia pripravený ani v štyridsiatke, iný je na to pripravený ako malé dieťa. Hovorme deťom evanjelium, vyučujme ich z Božieho slova. Učme ich biblické verše, ktoré si Boh môže použiť, aby k nim mocou svojho Ducha prehovoril v správny čas.
Milujme svoje deti. Tak spoznajú Božiu lásku. Nebude pre ne potom ťažké si vedieť predstaviť Boha ako láskavého otca. Vytvorme pre ne láskyplné prostredie. Pomôžme našim deťom, aby videli v našich rodinách správne kresťanské hodnoty a dostali správne smerovanie pre svoj život. Modlime sa ako Anna, Samuelova matka, za to, aby naše deti celým svojím životom slúžili Pánovi. Či to už bude v cirkvi, alebo v sekulárnom zamestnaní. To nech rozhodne Pán, aké povolanie komu dá. Ak by však naše deti prežívali povolanie do kresťanskej služby na plný úväzok, nebráňme im v tom. Dnes žiaľ viacerí kresťanskí rodičia chcú najradšej vidieť svoje deti zabezpečené a v dobrých zamestnaniach, skrátka, ako sa zvykne hovoriť „byť za vodou“. Avšak príde napríklad koronavírus a kto si môže povedať, že sa ho to netýka, že je za vodou? Alebo príde choroba? Alebo sa človek, ktorý bol v očiach iných za vodou rozvedie, musí vyplatiť partnera a ocitne sa zrazu v situácii, v ktorej bol kedysi, keď ešte zvykol hovorievať: „až raz budem za vodou“. Je naozaj to najdôležitejšie pre veriacich rodičov to, aby ich dieťa bolo kompletne zabezpečené? Či nie je azda väčším privilégiom mať dieťa naplno zapojené do Božieho diela?
Vychovávať deti a viesť ich k viere nie je ľahká vec. Je tu však Pán, ktorý hovorí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech si ju prosí od Boha.“ List Jakuba 1, 5. Prosiť smieme a máme prosiť s vierou. A Boh je verný. Spoľahnime sa na Jeho zasľúbenia a na Jeho moc.
Na záver uvádzam na povzbudenie rozhovor s Ondrejom, 17-ročným tinédžerom, ktorý povedal: „Ja mám vlastne super rodičov. Mne sa ani neoplatí s nimi hádať, lebo potom zistím, že oni mali vlastne aj tak pravdu. Keby som sa aj chcel na nich hnevať a niečo im vyčítať, ja ani nemám vlastne čo. Oni sú naozaj skvelí rodičia.“ Poznám Ondreja. Je to tinédžer, ktorý sa tak, ako je to pre tento vek typické, vie kriticky vyjadrovať ku rôznym veciam a ľuďom. Aké nádherné svedectvo povedal o rodičoch. Sú jeho rodičia dokonalí? Poznám ich a viem, že nie sú. Sú však Bohu verní. Venujú sa svojim deťom, hovoria im o Bohu, rozprávajú sa s nimi o všetkom a aj o ich vzťahu k Bohu. A za svoje deti sa modlia. Využime čas, ktorý sme teraz dostali, aby sme sa mohli venovať našim deťom a byť s nimi viac, než kedysi.
