Interrupcia, umelé prerušenie tehotenstva, je po celom svete predmetom rozsiahlych diskusií, etických dilem a právnych obmedzení. Hoci väčšina krajín Európskej únie rešpektuje právo ženy na interrupciu, existujú výnimky, kde je legislatíva výrazne reštriktívna alebo úplne zakazujúca. Zdá sa, že sila pro-life hnutí rastie na celom svete a vo viacerých katolíckych krajinách sa interrupcie začínajú znovu spochybňovať. Najnovšie dáta naznačujú, že 26 krajín na svete úplne zakazuje potraty.
Prísne zákony v Európe
V Európe je situácia rôznorodá. Väčšina krajín EÚ interrupcie povoľuje, avšak existujú výnimky. Napríklad, Poľsko, Lichtenštajnsko a Malta patria medzi krajiny s najprísnejšími zákonmi.
Malta
Malta je jednou z mála krajín v Európe, kde platí úplný zákaz interrupcií. Ak sa žena rozhodne pre predčasné ukončenie tehotenstva na Malte, hrozí jej trojročné väzenie. To platí aj v prípade, že bola znásilnená, alebo tehotenstvo ohrozuje jej život. Úlohou lekárov je za každú cenu zachrániť nielen matku, ale aj dieťa.
Lichtenštajnsko
Zákaz umelého prerušenia tehotenstva je prítomný aj v Lichtenštansku. V roku 2011 sa konalo referendum, v ktorom sa občania vyslovili proti návrhu na úpravu možnosti umelého prerušenia tehotenstva do 12 týždňa, alebo v prípade, že by sa dieťa narodilo s ťažkým postihnutím.
Poľsko
Poľsko je na ceste zaviesť jednu z najprísnejších úprav interrupcií v Európe. Poľský parlament vo štvrtok diskutoval o uvoľnení zákona, ktorý takmer úplne zakazuje potraty. Koaličné názorové nezhody na túto tému však znamenajú neistý výsledok hlasovania. Poľsko ako majoritne katolícka krajina sprísnilo už predtým prísnu interrupčnú legislatívu počas vlády konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá bola pri moci od roku 2015. Tento krok vyvolal vlnu masových protestov. Po októbrových parlamentných voľbách moc v krajine získala umiernená trojčlenná koalícia, ktorá prisľúbila zmiernenie zákazu potratov. Teraz sú legálne len v prípadoch, ak je tehotenstvo následkom sexuálneho napadnutia, incestu alebo ak ohrozuje zdravie či život matky. "Štát sa nemôže tváriť, že potraty neexistujú. Potraty sa vykonávali, vykonávajú a aj sa vykonávať budú. Štát musí urobiť všetko pre to, aby zaistil ich bezpečnosť, dostupnosť, legálnosť a výkon vo vhodných podmienkach," vyhlásila v parlamente ministerka pre rovnosť Katarzyna Kotulová. Poľský parlament má prerokovať štyri návrhy interrupčných zákonov, prvý návrh predkladaný premiérom Donaldom Tuskom navrhuje legalizáciu zákroku do 12. týždňa tehotenstva. Niektorí koaliční poslanci však v piatkovom hlasovaní legislatívne návrhy nemusia podporiť. Aj v prípade schválenia reforiem v parlamente ich poľský prezident Andrzej Duda pravdepodobne nepodpíše. Duda je konzervatívny katolík a v minulosti bol spojencom strany PiS. Koalícia tiež v parlamente nemá trojpätinovú väčšinu, aby prelomila prezidentské veto.
Poľský ústavný súd v októbri minulého roka rozhodol, že umelé prerušenie tehotenstva z dôvodu poškodenia plodu alebo v prípade, že je zdravotný stav plodu nezlučiteľný so životom, je protiústavné. Poškodenie plodu bolo pritom dôvodom na vykonanie interrupcie vo viac ako 90 % prípadov legálnych interrupcií v Poľsku. Rozhodnutie súdu znamenalo de facto úplný zákaz vykonávania interrupcií v Poľsku, a zároveň porušenie medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov krajiny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. januára tohto roka. V dôsledku pandémie COVID-19 je cestovanie za zdravotnou starostlivosťou finančne nákladné a prakticky nemožné. Organizácia Interrupcie bez hraníc pomáha ženám v európskych krajinách, kde je interrupcia úplne zakázaná alebo prístup k nej veľmi obmedzený. Poľská organizácia Federa uviedla, že počas 11 mesiacov od vynesenia rozsudku uskutočnila približne 8 100 konzultácií týkajúcich sa prístupu k interrupciám a iným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Kriminalizácia interrupcií ani zákonné snahy o sťaženie prístupu k nim neznižujú ich počet. Jediným výsledkom obmedzovania prístupu k starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia je ohrozenie zdravia a života žien, ktoré sa rozhodli alebo potrebujú interrupciu podstúpiť. Túto skutočnosť potvrdil aj Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý uviedol, že povinnosť štátov chrániť život tehotných osôb zahŕňa aj právo na bezpečnú a včasnú interrupciu. Ženskoprávne organizácie zbierajú spoločne s poslancami a poslankyňa opozičnej strany Ľavica podpisy pod o občiansku iniciatívu „Legálne potraty bez kompromisov“. Cieľom iniciatívy je, aby štát zlegalizoval interrupcie do dvanásteho týždňa tehotenstva bez udania dôvodu. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v júli 2021 oznámil, že sa bude zaoberať sťažnosťami poľských žien, ktoré sa v dôsledku rozhodnutia poľského ústavného súdu môžu stať obeťami porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. „Extrémne obmedzovanie prístupu k legálnym interrupciám je súčasťou širšieho útoku poľskej vlády na právny štát a ľudské práva vrátane práv žien a LGBTI+ ľudí. Európske vlády tvrdia, že sú lídrami v oblasti ochrany práv žien a demokratických hodnôt. Aj napriek tomu dochádza k porušovaniu týchto práv v samotnej Európe. Európsky parlament schválil nezáväznú rezolúciu, ktorá navrhuje vytvorenie finančného mechanizmu na pomoc ženám, ktoré nemajú prístup k bezpečným a legálnym interrupciám vo svojej krajine. Mechanizmus by umožnil členským štátom EÚ poskytovať interrupcie ženám, ktorým to domáce zákony zakazujú. Účasť krajín by bola dobrovoľná a financovaná z európskych fondov. Rezolúcia upozorňuje, že v niektorých krajinách EÚ ženy stále nemajú úplný prístup k bezpečným a legálnym interrupciám. Podnet pre rezolúciu dala Európska občianska iniciatíva „My voice my choice“, ktorá zozbierala viac ako 1,1 milióna podpisov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Rezolúciu podporili liberáli, socialisti a ľavicové frakcie, proti boli prevažne pravicové a extrémne pravicové skupiny. Európska ľudová strana bola v otázke rozdelená. V Poľsku sa stupňujú útoky voči sexuálnym menšinám či ženám, ktoré otvorene vyjadrujú svoj odpor k reštriktívnemu potratovému zákonu.
Prístup k interrupciám v iných krajinách
Situácia v prístupe k interrupciám sa líši aj v iných častiach sveta, pričom niektoré krajiny zaviedli úplný zákaz, zatiaľ čo iné legislatívu uvoľnili.
Írsko
V Írsku donedávna platili najprísnejšie zákony o potratoch v Európe. Ak sa ženy rozhodli ukončiť tehotenstvo, hrozilo im až 14 rokov väzenia. Nový zákon z roku 2018 povoľuje potraty počas prvých 12 týždňov tehotenstva.
Latinská Amerika
V Latinskej Amerike dochádza k postupnému uvoľňovaniu interrupčných obmedzení. Prevažne katolícke Mexiko prijalo historické rozhodnutie, keď Najvyšší súd označil doterajší zákaz interrupcií za protiústavný. Rozhodnutie sa vzťahuje na interrupcie, ktoré sa uskutočnia do 12. týždňa tehotenstva. Agentúra AFP poukazuje na to, že v Latinskej Amerike sa situácia okolo interrupcií vyvíja opačným smerom než v Spojených štátoch, kde sa interrupčné obmedzenia v posledných rokoch naopak pritvrdzujú. Tento zákrok je úplne zakázaný v Salvádore, Hondurase, Nikarague, Dominikánskej republike a na Haiti. V iných štátoch regiónu je interrupcia možná len v prípade ohrozenia života ženy, ak je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo ak plod nie je životaschopný. AFP uviedla, že dolná komora čilského Kongresu práve v utorok schválila návrh zákona o dekriminalizácii interrupcií do 14. týždňa tehotenstva, čo je zásadný zlom v krajine, kde sa katolícka cirkev stavia proti tejto praxi. Dekriminalizáciu interrupcií vo všetkých štátoch mexickej federácie žiadali v utorok desiatky žien, ktoré sa vydali na pochod ulicami hlavného mesta Mexiko. Tento súdny verdikt umožní všetkým ženám v Mexiku, aby v nevyhnutnom prípade podstúpili interrupciu bez obáv zo stíhania a potenciálneho uväznenia, dodala AFP.
Spojené štáty americké
V Spojených štátoch amerických došlo k zásadnej zmene v roku 2022, keď Najvyšší súd zrušil precedens Roe vs. Wade, ktorý na federálnej úrovni zaručoval právo na interrupciu. Toto rozhodnutie umožnilo jednotlivým štátom prijímať vlastné zákony týkajúce sa interrupcií, čo viedlo k ich sprísneniu v mnohých štátoch. Napríklad, v štáte Georgia bol zablokovaný zákon zakazujúci umelé potraty po 6. týždni tehotenstva. K dnešnému dňu platí v desiatich štátoch úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Ďalšie štyri štáty zakazujú interrupciu po šiestich týždňoch tehotenstva, často v čase, keď ešte žena ani nemusí vedieť o tom, že je tehotná. Jeden z najprísnejších interrupčných zákonov platí v Texase dlhodobo ovládanom konzervatívnejšími republikánmi. Obdobná situácia platí aj v štátoch ako Alabama, Arkansas, Kentucky či Lousiana.
Dôsledky zákazov interrupcií
Zákaz alebo výrazné obmedzenie interrupcií má závažné dôsledky pre ženy a spoločnosť ako celok. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Nárast nelegálnych interrupcií: Zákaz interrupcií neznamená, že ženy prestanú podstupovať interrupcie, ale že budú nútené hľadať nelegálne a často nebezpečné spôsoby. To vedie k zvýšeniu počtu komplikácií a úmrtí v dôsledku interrupcií. Nelegálne vykonávanie interrupcií, ktoré uskutočňujú jednotlivci bez potrebných zručností a v nevyhovujúcom prostredí, môže mať fatálne následky. Po neprofesionálne vykonanej interrupcii zomrie ročne až okolo 68-tisíc žien.
- Nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti: Zákazy interrupcií najviac postihujú ženy s nízkymi príjmami a ženy žijúce v odľahlých oblastiach, ktoré nemajú prístup k bezpečným interrupčným službám.
- Porušovanie ľudských práv: Mnohé medzinárodné organizácie a odborníci považujú zákaz interrupcií za porušovanie ľudských práv žien, vrátane práva na zdravie, práva na súkromie a práva na slobodu od diskriminácie.
Alternatívne pohľady a diskusie
Otázka interrupcií je komplexná a vyvoláva rôzne názory a argumenty. Zástancovia zákazu interrupcií často argumentujú právom na život nenarodeného dieťaťa a zdôrazňujú morálnu neprijateľnosť interrupcie. Aj v takýchto prípadoch je však dostupnosť tohto druhu zákroku pre ženy žijúce v Argentíne obmedzená. Argentínsky Senát v roku 2018 zamietol návrh zákona, ktorý by legalizoval interrupcie vykonané v prvých 14 týždňoch tehotenstva. Argentínsky prezident Alberto Fernández v nedeľu však oznámil, že v najbližších dňoch predloží Kongresu návrh zákona o legalizácii interrupcií. Fernández vo svojom nedeľnom prejave na otváracom zasadnutí Kongresu vyhlásil, že "v 21. storočí musí každá spoločnosť rešpektovať rozhodnutie jednotlivca týkajúce sa jeho vlastného tela." Podľa Fernándeza musí vedenie krajiny podporovať ženy. Stredoľavicový prezident Fernández, ktorý sa ujal úradu vlani v októbri po konzervatívcom Mauriciovi Macrim, vo svojom prejave avizoval aj svoje plány na reformu súdnictva, riešenie dlhovej krízy v krajine a na oživenie ekonomiky. Ako pripomenula agentúra DPA, interrupcie sú v krajinách Latinskej Ameriky stále témou veľmi búrlivých diskusií.
Typy interrupcií
Všeobecne existujú dva typy interrupcií. Prvou možnosťou je tabletka, ktorú je možné podať do 63. dňa tehotenstva. Tá v princípe oddelí plodu výživu a následne ho pôrodnými cestami vypudí z tela von. Druhou metódou je chirurgický zákrok, ktorý sa delí na dva typy. Prvým je takzvaná mini interrupcia, ktorá sa vykonáva do 45. alebo 55. dňa tehotenstva „vysatím“ plodu z maternice. Tento typ interrupcie sa od klasického typu líši iba veľkosťou použitej kanyly, keďže dilatácia krčka maternice je menšia.
História interrupcií
Prvé zmienky o interrupciách pochádzajú z roku 1850 pred Kristom. Kvôli vzniku osobného vlastníctva bolo prerušenie tehotenstva čoraz viac regulované. V minulosti si ženy vymýšľali rôzne metódy, ako sa plodu „zbaviť“. Boli to rôzne odvary z byliniek v kombinácii s hubami. Ďalším spôsobom bol aj úder do brucha, kopnutie, či silný náraz. Jedným zo spôsobov boli aj pijavice, ktoré sa prikladali na pošvovú časť. Tento spôsob bol prekvapivo účinný. Prvým štátom sveta, ktorý prijal legálne interrupcie bolo Rusko, a to v roku 1920.
tags: #krajiny #interrupcia #uplne #zakazana