Každá pôda disponuje prirodzenou schopnosťou do určitej miery eliminovať rôzne toxické látky (natural attenuation).
V prípade organických kontaminantov ide o ich inaktiváciu (zadržanie/imobilizáciu) v pôdnom prostredí.
Základom prístupu k hodnoteniu schopnosti pôd inaktivovať je kvantitatívnym vyjadrením transportu ten podiel kontaminantu, ktorý sa v pôde nezadrží.
V pôde je ich sorpcia a zabráni im dosiahnutie a kontaminovanie podzemných vôd alebo vstup do potravového reťazca.
Pôda s veľmi nízkou schopnosťou inaktivovať organické polutanty.
Pôda s veľmi vysokou schopnosťou inaktivovať organické polutanty.
Pôda s veľmi vysokou schopnosťou transportovať organické polutanty.
Pôda s veľmi nízkou schopnosťou transportovať organické polutanty.
ktorý sa zachytí v pôdnom profile a neprenikne z pôdy do podložia.
toxicitou pre živé organizmy.
ktoré majú na tento proces vplyv a bol zadefinovaný vzťah medzi týmito indikátormi.
(indikátory pôdnej kvality) a množstvo zrážok (environmentálny faktor).
Základné princípy o kontaminantoch v potravinách sú stanovené v nariadení Rady č. 315/93, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva u kontaminujúcich látok v potravinách.
Potraviny obsahujúce kontaminanty v množstve neprijateľnom z hľadiska verejného zdravia a toxikologickej úrovne sa nesmú umiestniť na trh.
Úrovne kontaminantov sa musia udržiavať na čo najnižšej primerane dosiahnuteľnej úrovni dodržiavaním správnej výrobnej resp. poľnohospodárskej praxe.
Maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách ustanovuje nariadenie Komisie č. 2023/915.
Nariadenie obsahuje maximálne hodnoty (limity) v potravinách, ktoré v prípade ak sú prekročené, nesmú byť ďalej umiestnené na trh.
Nariadenie obsahuje skupiny ako napr. 09. 07.
Vnímajú environmentálne hrozby Slováci a Česi rovnako?
Aké kroky podnikáme pre zlepšenie životného prostredia?
Odpovede na tieto otázky nám priniesol unikátny prieskum, ktorý pre McDonald’s vypracovala spoločnosť Behavio na vzorke 1003 respondentov zo Slovenskej a 1000 respondentov z Českej republiky.
Z výskumu vyplynulo, že väčšina z nás si myslí, že sa v roku 2050 bude žiť na našej planéte horšie.
Prieskum identifikoval niekoľko environmentálnych problémov, ktoré Slováci veľmi intenzívne vnímajú.
Až 83 % Slovákov považuje za najväčší problém najmä hromadenie a skládkovanie odpadu.
Hneď v tesnom zástupe sa drží rúbanie stromov a odlesňovanie (80 %), znečistenie vôd (75 %), výskyt škodlivých látok, chemikálií a pesticídov v okolí (72 %), únik odpadových vôd do prírody (72 %) či vymieranie včiel (70 %).
Ako je na tom krajina, kde voda hučí po lučinách a bory šumí po skalinách?
Bohužiaľ, čelí klimatickej zmene rovnako ako my.
Za najväčší momentálny problém českej krajiny považuje 75 % opýtaných Čechov fakt, že sa znehodnocuje hospodárska pôda.
Až 71 % ľudí trápia čierne skládky a rovnako 71 % vníma ako problém vymieranie včiel.
Rovnako sa im nepáčia ani pesticídy a chemikálie unikajúce do prírody (68 %), odlesňovanie (66 %) či znečistenie vody (65 %).
Bez ohľadu na hraničnú čiaru sa v oboch krajinách veľmi pozitívne staviame k téme triedenia odpadu.
Až 94 % všetkých Slovákov a Čechov podľa prieskumu poctivo triedi odpad v domácnosti.
Kto z nás je však ekologickejší?
Výsledky prieskumu hovoria mierne v náš prospech.
Slováci sú v porovnaní s Čechmi efektívnejší v neplytvaní jedlom (88 % vs. 86 %), v šetrení vodou (86 % vs. 83 %), v obmedzovaní igelitových tašiek ( 84 % vs. 80 %) aj v nosení vlastnej fľaše (72 % vs. 65 %).
Naši susedia by nás však mohli učiť, ako udržateľne nakupovať z druhej ruky (48 % vs. 59 %) či obmedziť nákup balenej vody (51 % vs.
Ak sa pozrieme na environmentálne zmeny, ktoré v našom prostredí za posledných pár desaťročí nastali, prinesie nám to na tvár skôr vrásky ako úsmev.
Aj preto nie sú Slováci a Česi so stavom životného prostredia, v ktorom žijú, úplne spokojní.
Dobrou správou však je, že si uvedomujeme, že zmena začína v nás.
V oboch krajinách sa 9 ľudí z 10 prikláňa k názoru - jeden za všetkých, všetci za jedného - a vedia, že začať musíme sami od seba.
Na Slovensku (68 %) aj v Čechách (61 %) spotrebitelia uprednostňujú v mnohých prípadoch najmä lokálnu produkciu jedla.
Viac ako jednej pätine Slovákov a Čechov však veľmi záleží aj na tom, aby naše jedlo bolo pri objednávkach so sebou balené v ekologickejšom obale.
Na Slovensku sa až 35 % ľudí snaží v dôsledku znižovania svojej klimatickej stopy znižovať konzumáciu mäsa.
V Českej republike sa k tomuto spôsobu prikláňa 29 % ľudí.
Čo je udržateľné poľnohospodárstvo? Epizóda 1: Celofarmársky prístup k udržateľnosti
V čom sme „predbehli“ našich susedov?
Svojim unikátnym prístupom v udržateľnosti sa môžu pýšiť dve McDonald’s reštaurácie slovenského franšízového partnera v nitrianskom okrese.
Na strechách totiž majú umiestnené solárne panely, ktoré znižujú záťaž na životné prostredie.
Týmto reštauráciám prinášajú benefity vo forme úspory energie a menej nákladnej výroby teplej vody, ktorá je produkovaná pomocou slnečnej energie.
Reštaurácia na Bratislavskej ulici tento zdroj energie využíva už od roku 2018.
V Beladiciach boli solárne panely zabudované v roku 2020.
Ročne ušetrí využívanie slnečnej energie v priemere 30-40 % energie, čo však závisí aj od počtu slnečných dní.
Prečo sa snažíme myslieť udržateľne?
Najčastejším dôvodom je zachovať prírodu pre ďalšie generácie minimálne v takom stave, ako sa nachádza teraz.
Chceme, aby naše deti poznali rôzne druhy zvierat, a aby obdivovali flóru na prechádzkach lesom a lúkami.
Aby mali jednoducho kedykoľvek prístup k čistej vode z potoka či kohútika.
Planéta Zem je totiž náš jediný, nenahraditeľný domov.
Ďalšie dôvody nájdete na stránke www.nasepretoze.sk.
tags: #environmentalne #kontaminanty #a #reprodukcia