Zrak je jedným z najmenej vyvinutých zmyslov u novorodencov. Po narodení, keď sa dieťa ocitne z prostredia zatienenej maternice v jasnom svetle pôrodnej sály, jeho oči potrebujú čas na adaptáciu. Vývoj zraku je proces, ktorý začína už počas tehotenstva a pokračuje intenzívne počas prvého roka života, pričom plný zrakový vývoj dosahuje dieťa až okolo piateho až šiesteho roku života.
Vývin zraku u bábätka sa začína už od 2. mesiaca pobytu v brušku a trvá zhruba do 30. týždňa. Následne sa zrak novorodenca po narodení vyvíja intenzívne do zhruba 12. mesiaca, no pokračuje aj po tomto období a k rozvoju zrakového vnímania dochádza do 5. až 6. roka života, vtedy by malo dieťa dosiahnuť stupeň videnia „dospelého“. Vývoj zraku je zároveň veľmi úzko prepojený s vývinom mozgu a do absolútneho zrakového vývinu je zrak dieťaťa citlivý na vznik niektorých zrakových porúch (krátkozrakosť, ďalekozrakosť, škúlenie alebo astigmatizmus). Je potrebné vnímať fakt, že každé bábätko je aj v tomto smere individuálne a zrak sa vyvíja určitým tempom.
Ako vidí novorodenec?
Bezprostredne po narodení novorodenci vidia relatívne zle. Očami reagujú predovšetkým na zmeny svetla a tmu. Niektoré deti po narodení majú oči len mierne prižmúrené, pretože z prítmia lona sa zrazu ocitnú pod svetlami reflektorov. Iné bábätká majú pre zmenu oči otvorené a pozerajú na predmety pred sebou. Na svetlo reagujú len žmurkaním a pohyby očí sú nekoordinované. Objaviť sa môže škúlenie u novorodenca (strabizmus), čo je však v tomto štádiu normálne. Podobne sa môže vyskytnúť aj prevracanie očí, ktoré je zapríčinené slabými očnými svalmi bábätka. Novorodenec totiž ešte nedokáže korigovať pohyb očí, zvlášť ak ide o vnímanie pohyblivých objektov. Väčšinou vnímajú len obrysy predmetov. Po narodení vidia bábätká veľmi rozmazane a hmlisto.
Zrak novorodenca po narodení v prvých dňoch a týždňoch
Zrak novorodenca po narodení v prvých dňoch a týždňoch ani zďaleka nie je dokonalý, no po narodení sa rýchlo vyvíja. Progres vo vývoji zraku u novorodencov možno charakterizovať rádovo v týždňoch či mesiacoch, ktoré so sebou prinášajú prirodzené zmeny. Pre novorodencov je typická krátkozrakosť a neschopnosť zaostrovať na predmety, preto sa u malých novorodencov často skloňuje tzv. mamičkovská vzdialenosť - dieťa je schopné vidieť len na veľmi krátku vzdialenosť. Novorodenci do zhruba 1. mesiaca sú mimoriadne krátkozrakí a dokážu efektívne zaostrovať len na vzdialenosť 20 až 30 cm. Táto miera je považovaná za tzv. mamičkovskú vzdialenosť, pri ktorej matka drží dieťa v náručí a dojčí ho, pričom dieťa sa díva smerom nahor na tvár matky. V tomto období je dobré, ak sa bábätku prihovárate z bezprostrednej vzdialenosti, pretože aj keď je zaostrovanie ešte problematické, predmety v jeho krátkej ohniskovej vzdialenosti dokáže vnímať.
Zrak novorodenca po narodení je relatívne zlý. Výraznejšie dokáže rozlišovať v začiatkoch len zmeny svetla, vidí veľmi rozmazane a hmlisto. Ohnisková vzdialenosť, na ktorú dokáže zaostriť, je len 20 až 30 cm. Pohyby očí sú nekoordinované a objaviť sa môže aj škúlenie. Pri pohyblivých predmetoch vnímajú len obrysy alebo kontrastné farby. Po narodení sa zrak novorodenca vyvíja. Očné svaly bábätka sú veľmi slabé a nedokáže tak koordinovať ich pohyb. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa objavuje prevracanie očí u novorodencov. Zvlášť v prvých týždňoch je normálne, že k tomuto fenoménu dochádza. Napríklad počas spánku, pred spánkom (únava očných svalov), po zobudení alebo snahe vnímať objekty. Varovným signálom pri prevracaní očí je, ak tento stav pretrváva aj okolo 3. - 4. mesiaca.
V prvom týždni života vidí bábätko len na veľmi krátke vzdialenosti, približne 20-30 cm. To je vzdialenosť, pri ktorej môže vidieť tvár matky pri dojčení alebo kŕmení z fľašky. Bábätko zatiaľ nevníma detaily a väčšina toho, čo vidí, je rozmazaná.
Zrak bábätka vo veku 2 - 3 mesiacov
Zhruba okolo 2. týždňa sa u bábätiek objavuje schopnosť vnímať rôzne farebné tóny, no nedokážu ich ešte rozlišovať. Bábätko začína pomaly vnímať pohyb. Môže už sledovať pohybujúce sa objekty, no jeho schopnosť sústrediť sa na pohyb je stále obmedzená. Fixácia na objekty sa zlepšuje a začína sa učiť rozlišovať medzi rôznymi tvarmi a objektmi, najmä ak sú výrazne kontrastné.
V 1. mesiaci už dokáže dieťa sledovať pohyblivé objekty, avšak stále len na „mamičkovskú vzdialenosť“. Očami a hlavičkou sa už môže v tomto veku otáčať za svetlom alebo kontrastnými pohyblivými predmetmi (farby, ako červená, sýta zelená či oranžová) a snaží sa udržovať očný kontakt. Spomenuté škúlenie môže byť znakom, že sa dieťa snaží oboma očami rovnobežne fixovať predmety. Dieťa už začína rozpoznávať tváre a postupne narastá aj schopnosť zaostrovať na predmety vo väčšej vzdialenosti, približne na niekoľko pár jednotiek metrov. Dieťa už začína úspešne koordinovať pohyb očí a malo by zvládať fixovať predmety oboma očami rovnobežne. Aj v tomto štádiu sa ešte môže objaviť občasné škúlenie dieťaťa, ktoré je väčšinou fyziologické. Zaujímavosťou je, že medzi 1. a 2. mesiacom sa u dieťatka začínajú tvoriť slzy.
V druhom až treťom týždni sa bábätko začína viac zameriavať na kontrasty. Najviac ho zaujímajú čiernobiele vzory, výrazné obrysy a prechody medzi svetlom a tieňom. Stále však vidí len na krátku vzdialenosť a obrazy sú pre neho neostré.
V treťom mesiaci sa bábätko učí rozpoznávať známe tváre. Dieťa si už dokáže zapamätať tváre svojich rodičov a ďalších blízkych osôb, s ktorými sa často stretáva. Zatiaľ čo v predchádzajúcich mesiacoch sa mohlo objaviť škúlenie, teraz nastáva obdobie, keď sa začína pozerať na predmety oboma očami naraz a zlepšuje sa koordinácia zraku.
Videnie bábätka v 3. až 6. mesiaci
Spolupráca očí sa koordinuje s pohybom a úroveň vizuálneho vnímania je výrazne lepšia a pohotovejšia. Dieťa predmety sleduje a snaží sa ich chytať alebo na ne ukazovať. Spoznávanie tvárí už nepredstavuje problém a okolo 4. - 5. mesiaca dokáže rozpoznávať črty a detaily tváre. Deti už začínajú sledovať svoje okolie aj periférne a vo veku 4. - 6. mesiacov by nemali mať problém zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť. Postupne dokáže dieťa predmet sledovať a zároveň ho uchopiť. Pozorovať teda možno snahy o otváranie a zatváranie dlane s cieľom predmet uchopiť. Hračky sa stávajú eminentným predmetom záujmu a naplno sa okolo 4. Pohyb očí je už u polročného dieťaťa koordinovaný a očné svaly vyvinutejšie. Škúlenie či prevracanie očí novorodenca by tak malo v tomto štádiu vývoja zraku úplne odznieť. Ak to tak nie je, rozhodne nečakajte s návštevou detského lekára.
V období medzi štvrtým a šiestym mesiacom nastáva výrazné zlepšenie zrakovej koordinácie. Bábätko už dokáže lepšie sledovať pohybujúce sa objekty, napríklad hračky alebo tváre, a jeho zrak sa stáva ostrejším. Začína tiež rozpoznávať viac farebných odtieňov a farebné kontrasty sú pre neho stále viac fascinujúce. V tomto období si dieťa tiež rozvíja koordináciu očí a rúk, takže sa snaží dosiahnuť a uchopiť predmety, ktoré vidí, čo podporuje nielen zrakový, ale aj motorický vývoj.
Zrak dieťaťa medzi 6. až 12. mesiacom
V tomto období je už zrak dieťaťa a jeho zrakové vnímanie rozvinuté približne na úrovni 60 až 80 %. Samozrejme, vývoj pokračuje do približne 5 až 6 rokov. Vo veku 12 mesiacov sa u dieťaťa prejavuje permanentný zrakový vnem a dieťa javí záujem o pohyblivé objekty. Zdravé videnie je už ostré a jasné. V tomto období sa formuje aj priestorové videnie bábätka. Ak sa farba očí novorodenca nezmenila doteraz, práve medzi 6. - 12. mesiacom je možné, že v dôsledku produkcie melanínu v dúhovke môžu oči zmeniť svoju farbu alebo farebný odtieň.
Dieťatko už má dobre vyvinuté priestorové videnie, začína sa zaujímať o knižky a obrázky.
Najčastejšie poruchy zraku u detí
Vývoj zraku je zároveň veľmi úzko prepojený s vývinom mozgu a do absolútneho zrakového vývinu je zrak dieťaťa citlivý na vznik niektorých zrakových porúch. Ak sa u svojho dieťaťa zbadáte škúlenie aj po uplynutí 3 mesiacov, niečo nie je v poriadku. Správne postavenie oka zabezpečuje 6 okolitých svalov. U dieťaťa, ktoré škúli, je vysoká pravdepodobnosť, že vidí zdvojený obraz. Tento stav je dôležité neignorovať a nečakať, že sa upraví sám. Hrozí totiž, že neriešený problém v neskoršom veku prerastie do tupozrakosti, kedy dieťa prestane vidieť ostro na jedno oko. Ďalšími znakmi, že dieťa dobre nevidí, je narážanie do nábytku, trasúce sa oči, a tiež ak si oči často šúcha ručičkou.
Strabizmus (škúlenie)
Strabizmus - či škúlenie je veľmi bežné u detí aj v prvých týždňoch po narodení, vtedy môže byť len fyziologické. Ak pretrváva aj v 3. mesiaci, je vhodná konzultácia s lekárom. Škúlenie znamená, že očné buľvy majú nesymetrické postavenie, čo zabraňuje správnej kooperácii očí. Videnie je tak menej kvalitné a obraz je posunutý. Častým sprievodným ochorením oka je následne vznik tupozrakosti (amblyopia).
Amblyopia (tupozrakosť)
Amblyopia - tiež známa ako tupozrakosť je funkčná porucha zraku, ktorá spôsobuje zhoršenú zrakovú ostrosť. Deti sú na vývoj tohto ochorenia citlivé do veku 7 rokov. Hlavnými príznakmi je nesprávny odhad vzdialenosti dieťaťa, zlé priestorové videnie, zakopávanie alebo nemotornosť. Tupozrakosť sa môže prejaviť aj privieraním jedného oka.
Astigmatizmus
Astigmatizmus - toto očné ochorenie je zapríčinené nepravidelným zakrivením rohovky, ktorá nemá pravidelný tvar pologule. Z tohto dôvodu sa na sietnici zbieha svetlo nesprávne a vzniká deformovaný a rozostrený obraz. Astigmatizmus spôsobuje, že obraz je deformovaný na krátku i ďalekú vzdialenosť. Videnie je tak skreslené a korekciu umožňujú okuliare alebo šošovky.
Hyperopia (ďalekozrakosť)
Hyperopia - alebo ďalekozrakosť je refrakčná porucha videnia, pri ktorej má dieťa problém s videním do blízka. Toto ochorenie je často dedičné, prejavuje sa tým, že na sietnici oka vzniká rozmazaný či zahmlený obraz.
Myopia (krátkozrakosť)
Myopia - či krátkozrakosť spôsobuje, že ľudské oko vidí objekty v diaľke nejasne a hmlisto. Typickým príznakom je, že ak chce dieťa vidieť predmety v diaľke, prižmuruje obe oči, nevidí dobre na tabuľu alebo televízor.
Najčastejšie otázky - FAQ
Kedy sa rodí dieťa s veľkými očami?
Veľkosť očí je do značnej miery geneticky daná a nie je priamo spojená s vývojom zraku alebo načasovaním pôrodu. Všetky novorodenci sa rodia s očami, ktoré sú už takmer plne vyvinuté, čo sa týka ich veľkosti. Deti sa rodia s veľkými očami v porovnaní s ich celkovou telesnou veľkosťou. Počas prvého roka života sa veľkosť očí mení len minimálne, zatiaľ čo tvár a telo dieťaťa rastú oveľa rýchlejšie. Preto sa môže zdať, že oči dieťaťa rastú pomaly.
Ako stimulovať rozvoj zraku bábätka?
Stimulovať rozvoj zraku môžete hlavne tým, že vizuálne vnímanie bábätka budete zamestnávať. Komunikujte s ním a udržujte s ním očný kontakt. Podporovať môžete jeho vizuálny vnem farbami, kolotočom nad postieľkou alebo farebnými ponožkami. S pribúdajúcim vekom dieťatku doprajte hračky v kontrastných farbách. Striedajte svetlosť v miestnosti. Vyhýbajte sa ostrým svetlám, zabezpečte správne osvetlenie a používajte hračky s vysokým kontrastom. Dôležité je však nezabudnúť, že nadmerná stimulácia môže byť pre dieťa unavujúca alebo dokonca stresujúca. Preto je vhodné začať so stimuláciou postupne a dávať pozor na to, ako dieťa reaguje. Taktiež odporúčame aktívne meniť polohy a prostredie, v ktorom sa dieťa nachádza. Nevystavujte dieťa zbytočným obrazovkám.
Kedy upozorniť lekára na problémy so zrakom?
Ak máte pochybnosti o zrakovom vývoji svojho bábätka, je dôležité porozprávať sa o tom s pediatrom. Napríklad, ak bábätko nefixuje pohľad na tvár rodiča ani po 2. mesiaci života alebo má jedno očko tendenciu utekať (možný prejav strabizmu), môže to signalizovať problém so zrakom. Ďalšími varovnými signálmi sú: výrazná citlivosť na svetlo, nadmerné slzenie, ak sa zdá, že bábätko nereaguje na vizuálne podnety vôbec.