Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa. Vo väčšine prípadov sa nároky na deti zhodujú. Tu sme pre vás zhromaždili najdôležitejšie schopnosti, vedomosti a zručnosti, ktoré vaše deti pred nástupom do prvej triedy potrebujú mať osvojené.
Čo je školská zrelosť a pripravenosť?
Pod pojmom školská zrelosť (spôsobilosť, pripravenosť) sa rozumie schopnosť dieťaťa prevziať a úspešne plniť požiadavky kladené na jeho osobnosť v začiatočných fázach školského vyučovania. Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením. Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti: Telesný a zdravotný stav, úroveň kognitívnych funkcií, pracovné predpoklady a návyky, osobnosť dieťaťa. V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením šiesteho roku fyzického veku dieťaťa do 31.8. v danom roku, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Každé dieťa, ktoré spĺňa túto podmienku, musí byť v danom roku zapísané do školy. V prípade odkladu školskej dochádzky o tento môže požiadať rodič (na podnet psychológa, lekára, učiteľky MŠ). Môže tak urobiť pri zápise dieťaťa do školy, taktiež počas jarných mesiacov (čo je optimálne).
Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov: Sebavedomie, zvedavosť, schopnosť smerovať k cieľu, sebaovládanie, schopnosť pracovať s ostatnými, schopnosť komunikovať a schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.
Kritériá školskej zrelosti
Charakteristika školskej zrelosti, ktorá sa posudzuje pri zápise detí do 1. ročníka ZŠ obsahuje:
1. Telesná zrelosť
Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. V tomto veku dochádza k premene postavy. Ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zúži sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické vyšetrenie. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.
2. Rozumová zrelosť a poznávacie funkcie
Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť. Predpokladá sa diferencované vnímanie v oblasti vizuálnej a akustickej, dieťa je schopné rozlíšiť zvukovú a vizuálnu podobu slova, rozvíja sa logické myslenie (aj keď je stále spojené s konkrétnymi predmetmi a činnosťami), zvláda analýzu celku na časti (predpoklad pre zvládnutie výučby čítania, písania a počítania).
Čo by malo dieťa ovládať pred nástupom do prvej triedy z hľadiska komunikačných schopností a poznania:
- Pri spontánnom rečovom prejave hovoriť gramaticky správne (pri chybách vo výslovnosti je dobré vyhľadať logopéda ešte pred nástupom do školy).
- Hovoriť o svojich zážitkoch, pocitoch a prianiach.
- Vysvetliť, čo znamenajú niektoré slová (napríklad: žaba, kabát, auto), vie vystihnúť charakteristickú vlastnosť, či funkciu slova.
- Porozprávať krátku, známu rozprávku s udržaním dejovej línie a taktiež zoradiť obrázky podľa deja rozprávky.
- Plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, príbeh, ktorý si vypočulo, vyjadrovať sa plynulo v zložitých vetách.
- Spamäti poznať básničku, pesničku, riekanku a pod.
- Povedať svoje meno, mená súrodencov, rodičov, kamarátov, adresu, vek, krajinu, hlavné mesto, názov planéty.
- Odpovedať na otázky, ak sa ho pýtajú, a tiež pochopiť a zrealizovať pokyny, napr. „vezmi si modrú pastelku a nakresli kruh do stredu papiera“.
- Tvoriť nadradené pojmy, kategórie (napr.: hruška, jablko, slivka je ovocie).
- Tvoriť protiklady slov (napr.: malý - veľký, teplý - studený,…).
- Mať čistú výslovnosť a plynulo hovoriť, nemalo by mať problémy s výslovnosťou niektorých hlások, malo by vedieť vysloviť jedno a dvojslabičné slovo samostatne po hláskach, nezajakávať sa pri reči.
- Vyčleniť prvú a poslednú hlásku v slove, povedať slová začínajúce na rovnakú hlásku.
- Zostavovať vety z 3 - 4 slov, deliť vety na slová a slová na slabiky.
3. Percepčná zrelosť (sluchové a zrakové vnímanie)
Sluchová pripravenosť: Dieťa by malo byť schopné určiť, či sa 2 slová rýmujú alebo nie. Malo by vedieť rozlíšiť dvojice slov, či sú rovnaké alebo nie (hrady-brady, sud-sad, pije-bije,…), zopakovať vetu zloženú z piatich slov alebo zapamätať si štyri nesúvisiace slová. Vie tiež vytlieskať, vyklopkať jednoduchý rytmus, tlieskať potichu aj nahlas, v rozličnom tempe. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin reči zásadným, preto je potrebné sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu.
Zrakové vnímanie: Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. V rade obrázkov vie odlíšiť, ktorý obrázok je iný, ak sa líšia v detaile, vie nájsť zhodné obrázky, doplniť chýbajúcu časť v obrázku alebo poskladať obrázok z niekoľkých častí - puzzle. Niektoré školy vyžadujú, aby vedelo napr. zo 6 obrázkov aspoň 3 si zapamätať a nezabúdajte ani na to, že dieťa by malo poznať ročné obdobia, dni v týždni, mesiace v roku. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle.
4. Matematické predstavy
Dieťa by malo vedieť:
- Počítať do 10, poznať číslice do 10.
- Riešiť logické úlohy primerané veku.
- Určiť polohu predmetov - pred, za, pod, nad, vedľa, hore, dole, vpravo, vľavo.
- Rozlíšiť viac, menej, rovnako pri rôznej veľkosti a usporiadaní prvkov.
- Určiť množstvo o jedno viac alebo menej.
- Rozdeliť predmety podľa: farby, veľkosti, tvaru.
- Zoradiť 5 prvkov podľa veľkosti od najmenšieho po najväčší a naopak.
- Rozlišovať pojmy: malý-stredný-veľký, vysoký-vyšší-najvyšší, málo-menej-najmenej.
- Poznať a pomenovať kruh, trojuholník, štvorec a obdĺžnik.
5. Jemná motorika a grafomotorika
Dieťa vie držať rovnováhu, poskakovať na jednej nohe, chytať a hádzať loptu. Malo by vedieť uvoľniť ruku pri kreslení, správne držať ceruzku, ďalej nakresliť: postavu, vlnovku, šikmú čiaru, „zuby“, horný a dolný oblúk. Malo by vedieť prekresliť podľa predlohy kruh, trojuholník a štvorec a pod, strihať nožnicami, zaviazať uzol na povrázku. Motorické schopnosti majú súvis so všetkymi ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Tiež by malo byť schopné sústrediť sa a sedieť v lavici, zadané úlohy dokončiť, riešiť úlohy bez rozptyľovania 15 minút. Malo by vedieť sa orientovať v priestore, teda kde je vpravo, vľavo, hore, dole, vpredu, vzadu. Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy.
Emocionálna a sociálna zrelosť
Školy však podotýkajú, že jedným z najpodstatnejších predpokladov dieťaťa na zvládnutie školy je sociálna a emocionálna zrelosť. Tá sa prejavuje hlavne v skupinkách detí či pri záťažových situáciách, nie vždy je preto rodič schopný túto zrelosť posúdiť sám. Školy radia odsledovať si na dieťati, napr. či je schopné:
- Podeliť sa, spolupracovať, komunikovať a dodržiavať/rešpektovať jednoduché, dohodnuté pravidlá.
- Reagovať na pokyny autority.
- Začleniť sa do kolektívu.
- Byť trpezlivý, počkať, až na neho príde rad.
- Rozlišovať medzi hrou a úlohami.
- Zhodnotiť pod vedením dospelého následky vlastného správania v jednoduchých situáciách.
- Ovládať sebaobslužné zručnosti (obliekanie, stolovanie, hygienické návyky).
- Byť emocionálne pripravené na školskú záťaž - nie príliš plačlivé alebo hravé, či naopak neposedné až rušivé - primerane ovládať svoje emócie, byť citovo stabilné, schopné prijať neúspech.
Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byt odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky alebo inej blízkej osoby na viac hodín a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Na nové prostredie a osoby by si malo zvykať bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad.
Ako pripraviť svoje batoľa na predškolské obdobie: 10 tipov a stratégií
Ďalšie požiadavky a rady pre rodičov
Školy uvádzajú na svojich stránkach aj ďalšie nároky na deti. Napríklad by sa v jeho správaní nemali objavovať zlozvyky ako cmúľanie prstov, obhrýzanie nechtov, pokašliavanie, žmurkanie, pomočovanie. Dieťa by nemalo byť agresívne a biť sa, hádať. Malo by si zvykať bez väčších problémov na nové prostredie či osoby, hrávať sa spoločne s deťmi, nestrániť sa ich spoločnosti, nebyť ani bojazlivý a plačlivý, ani vzdorovitý. Nemusíme asi pripomínať, že by malo byť zručné vo veciach, ktoré vyžadujú už materské školy, teda klasicky sa vyžaduje od dieťaťa, aby vedelo napríklad využiť samostatne WC, najesť sa, keď sa má desiatovať, obliecť a vyzliecť sa a podobne.
Niektoré školy radia, ako pracovať s dieťaťom predtým, ako nastúpi do školy. Radi by sme pripomenuli aj menšie detaily, ktoré sa týkajú rodičov. Napríklad by rodičia nemuseli prenášať svoje obavy zo ZŠ na dieťa, prejaviť mu dôveru, povzbudiť ho k zodpovednosti, samostatnosti a veriť v jeho schopnosti. Vedieť dieťa motivovať a nechať ho plniť úlohy, neriešiť ich za dieťa. Naučiť deti, že robiť chyby je v poriadku a dať mu dostatok času na čokoľvek, čo potrebuje. Netrestať dieťa za zlyhania, nezaťažovať ho vlastným sklamaním. Byť mu oporou.
Na záver si dovolíme citovať ešte zástupkyňu riaditeľa pre 1. stupeň Mgr. Janu Babjakovú zo ZŠ Angyalovej v Kremnici, ktorá na stránke školy radí rodičom prváčikov a prváčok:
- Minimálne v prvom školskom roku je potrebné podať deťom pri učení pomocnú ruku. Je málo detí, ktoré zvládnu prvý rok bez pomoci, pretože tempo výuky je naozaj vysoké.
- Pomáhajte preto deťom s úlohami, precvičujte s nimi písmenká v bežnom živote - hľadajte vybrané písmená v nápisoch na budovách, dajte dieťaťu zakrúžkovať všetky „áčka“ v novinovom článku, kúpte mu zaujímavú knižku, v ktorej budete spoločne čítať.
- Povzbudzujte dieťa, aby sa pri prvých problémoch nevzdalo, náročný je najmä prvý polrok, potom by si už dieťa na školské tempo malo pomaly zvyknúť.
Medzi jednotlivými kritériami školskej zrelosti sa často vyskytujú aj veľké rozpory a protiklady. Môže ísť o disproporcie medzi telesnou a psychickou stránkou, ale aj disproporcie v samotnej telesnej, psychickej alebo sociálnej oblasti. Rátanie do desať, základné farby, ale aj schopnosť správne a jasne sa vyjadrovať. Aj to sú schopnosti predškolákov a predškoláčok, ktoré by mali mať osvojené pred nástupom do prvej triedy už o pár dní - 1. septembra. Poďme si ich overiť.