Pre mnohé introvertné deti je začiatok školského roka spojený s obavami - nové prostredie, veľa spolužiakov a tlak na nadväzovanie vzťahov. Rodičia však môžu svojmu dieťaťu výrazne pomôcť. Tu je niekoľko praktických tipov, ako podporiť dieťa pri hľadaní kamarátov v škole.
Dieťa odvedľa
Moje dieťa je fajn. Zlatá povaha, zvládnuteľný temperament a kopa nápadov. Deti miluje, správa sa k nim pekne a ako dievča má aj výhodu blond vlasov, modrých očí a širokého úsmevu. Kto by odolal? Lenže je introvert a trochu plachá. Keď sa k tomu pridá slabá komunikácia, problém je na svete. Nemá kamarátov. „Áno mamička, má rada deti. Nie, nikto jej nerobí zle. Áno, zavolajú ju do hry. Nie, nejde. Hrá sa vedľa detí, nie s nimi,“ vysvetľuje mi trpezlivo učiteľka. Cítim sa ako strašná matka. Ako keby som dieťaťu neodovzdala gén priateľstva alebo ju prvé roky držala zavretú vo veži. Prečo sa len tých detí bojí? Pritom mám obrovské šťastie, lebo v našej škôlke sa vyskytujú naozaj milé a príjemné deti, neexistujú tam posmešky a moja dcéra škôlkárči s nadšením.
Doma mi vymenúva spolužiakov, kreslí si triedu a učiteľka je jej najväčšia influencerka. Ale kamarátov nemá. A vás pozvali? Prvé pocity krivdy začínajú teraz v poslednom škôlkarskom roku. Hovorím tomu mini puberta, pretože sa zvyčajne spája s nastupujúcimi móresmi. Dokážem držať krok s tylovými sukňami a farebnými teniskami namiesto praktickej obuvi, ale keď príde na sociálny život, strácam dych. Napríklad také oslavy a prespávačky. S blížiacimi sa narodeninami detí zo škôlky pristávajú vo vybraných skrinkách sladké pozvánky na párty. Niektoré v rodinnom kruhu, iné v kútiku, ale padla už aj jedna v nóbl reštaurácii. Nečakám, že by mamičky boli z ekonomických a priestorových dôvodov schopné pozvať všetky deti. Ale v našej skrinke sa zatiaľ neobjavila ani jedna pozvánka. Ani jedna jediná. Dievčatá vždy volajú zo tri či štyri najkamošky a ostatné len smutne vytriešťajú oči.
Shutterstock
Nedávno nás na ulici stretla mamička Katky, malej párty girl. “Už ma tie oslavy nebavia. Na každú nos volajú. Aj vám to tak lezie na nervy?” Moje dieťa len zdvihne zrak a zamrmle: “Aj ja chcem ísť na oslavu.” Smola, lebo nás nikto nepozval. Obdobnou udalosťou sú novodobé prespávačky. Niektoré piatky prichádzajú najlepšie kamošky do škôlky aj s ruksakom a jedna z rodín si berie babinec domov. Na prespávačku. Viem to podľa toho, že sa moje deti začali na prespávačky hrávať doma. A tešia sa, až aj ich niekto pozve.
Ako podporiť dieťa pri hľadaní kamarátov
Introvertné deti nepotrebujú desiatky kamarátov naraz. Stačí im pár blízkych priateľstiev. Nesnažte sa ich nútiť do spoločenských aktivít, ak ešte nie sú pripravené - kľúčom je trpezlivosť.
Posilňujte sebavedomie doma
Sebavedomé dieťa sa ľahšie zapojí do rozhovoru či hry. Povzbudzujte ho, chváľte aj malé úspechy a učte ho, že jeho názor má hodnotu.
Trénujte sociálne situácie
Hrajte sa s dieťaťom krátke „scénky“ - ako osloviť spolužiaka, ako požiadať, či sa môže pridať do hry. Vďaka tomu sa bude cítiť istejšie v reálnej triede.
Vysvetlite dieťaťu, ako sa riešia konflikty
Základný princíp „Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným…“ chápe už i päťročné dieťa. Hovorte o tom, že každé dieťa chce vyhrávať, ale vyhrať môže iba jedno. Že každý raz príde na rad, ale len jeden môže byť prvý. Dávajte si pozor na zrozumiteľnú reč. Vyhýbajte sa bábätkovskej reči a pojmom, ktoré sa používajú len vo vašej rodine. Dôležité: Vývinové poruchy reči treba konzultovať s odborníkom! Dieťa nerozmaznávajte.
Ukážte dieťaťu, ako sa nadväzuje kontakt
Popozerajte sa okolo seba v materskej škole alebo v základnej škole. Ako vyzerajú ostatné deti? Ukážte dieťaťu, ako sa nadväzuje kontakt: predstaviť sa, klásť otázky, poprosiť o pomoc, urobiť návrhy na hru. „Volám sa Vladko. A ty sa ako voláš? Môžem sa s tebou hrať?“ Alebo: „Som tu nový.“
Podporujte aktivity, ktoré posilňujú pocit spolupatričnosti
Povzbudzujte dieťa, aby si našlo nejakú záľubu. Je dôležité, aby dieťa „zapadlo“ do skupiny kamarátov, preto sa nechce od nich odlišovať a mať všetko to, čo majú oni. No statusové symboly - mobil, MP3-prehrávač, drahé bicykle a módne oblečenie - chýbajúce uznanie kamarátov vždy nezabezpečia.
Tréningom môže byť aj návšteva plavárne
Niektoré deti majú problémy vyrovnať sa so situáciou, keď je okolo nich množstvo ľudí. Chodievajte pravidelne na plaváreň alebo kúpalisko, do cirkusu alebo bábkového divadla.
Sebavedomie narastá vďaka pozitívnym skúsenostiam
Aktivita: Kruh dokonalosti. Na kus papiera nakreslite veľký kruh. Musí byť taký veľký, aby sa dieťa mohlo doň postaviť. Dieťa si najprv spomenie na situáciu, keď sa cítilo sebaisto. Potom sa postaví do kruhu dokonalosti a predstaví si samo seba, ako robí tú vec, pri ktorej sa cítilo sebaisto. Potom z kruhu vystúpi a chvíľku je mimo neho. Potom naspäť vstúpi do kruhu a tú istú situáciu si predstaví ešte raz. Počas tejto predstavy sa ju snaží v sebe ukotviť. Túto kotvu dieťa použije vždy, keď má pocit, že stráca sebaistotu.
Ako si udržať kamarátov?
Mať kamarátov je jedna vec, ale udržať si ich, je druhá vec. Dieťa musí vedieť, že priateľom musí dávať svoj čas a zaujímať sa o nich. Povzbudzujte ho, aby napríklad chorému kamarátovi povedalo, čo majú na domácu úlohu. Alebo mu môže zavolať a opýtať sa, ako sa má. Niekedy možno nejaký kamarát potrebuje len povzbudenie, inokedy dobrú radu alebo pomoc pri niektorých činnostiach. Upozornite tiež dieťa na to, že keď je s kamarátom, nech sa mu naplno venuje, užíva si jeho spoločnosť, dáva mu najavo radosť z toho, že sú spolu.
Naučte dieťa rozprávať o svojich pocitoch
Deti môžu niekedy vzťah zahodiť len kvôli nedorozumeniu. Aby sa tak nestalo, je dôležité, aby sa naučili rozprávať o svojich pocitoch. Dieťa, ktoré je nešťastné, ale nevie to popísať, môže obviniť kamaráta. Preto podporujte svoje dieťa, aby opísalo svoje pocity. Keď napríklad povie, že jeho kamarát/ka je zlý/á, pomôžte mu, aby povedalo skôr niečo v zmysle, že kvôli svojmu kamarátovi/kamarátke sa cíti smutné alebo že mu ublížili. Napríklad: „Ublížilo mi, keď ma Filip/Hanka predbehol/predbehla v rade na hojdačku.“ Ak veta vyznie tak, že je viac o osobných pocitoch, uberá to na obviňovaní druhého, čo je lepšia pôda pre riešenie konfliktu a nájdenie východiska.
Podporte prirodzenú zvedavosť detí
Spýtajte sa na nových ľudí v ich okolí, napríklad spolužiaka, kamaráta na ihrisku, spoluhráča v tíme. Pomôžte im napríklad jemným posunom k vytvoreniu vzťahu tým, že sa spýtate: „Zaujímalo by ma, čo ten nový chlapček robil v starej škole na telesnej/ hudobnej/ výtvarnej výchove... a pod.“ Ten, kto ukáže, že sa zaujíma o iného, bude vždy sám zaujímavejší a pritiahne pozornosť mnohých ľudí, z ktorých sa môžu stať priatelia. Takýmto spôsobom zároveň podporujete budovanie empatie.
Nechajte ich hovoriť a počúvajte ich na 100 %
Problém je, že až príliš často ich počúvame tzv. na pol ucha. Zachytíme jednu, dve myšlienky a vrátime sa k sebe a svojim starostiam, pričom len mechanicky prikyvujeme a čakáme, kedy už budeme mať čas pre seba. Lenže, ak im doprajeme pocit, že sme plne sústredení, keď im načúvame, ich myseľ sa pustí rôznymi nespútanými cestičkami a bude to úžasný a príjemný pocit. Zároveň ich podporte, aby povedali svoj názor, hoci môže byť v rozpore s tým vašim. Dajte im priestor, aby mohli ukázať vlastný postoj a zistiť, aké to je, keď sa stretnú v diskusii rôzne názory.
Správny spôsob na nadviazanie priateľstiev
Priatelia sa môžu skrývať hocikde, aj tam, kde ich vôbec nečakáme. Hovorí sa, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Iste, tým, že máme s niekým veľa spoločného, zdá sa nám podobný, máme veľa tém, na ktoré sa dívame rovnakou optikou, a tak prirodzene k nemu inklinujeme. Spoločné síce spája, ale je prínosné užiť si aj pravý opak. Niekedy nám najviac dajú práve takí ľudia, ktorí sú z iného cesta, z inej oblasti, z inej krajiny, majú iný svetonázor. To nie je o tolerancii k druhým a ich postoju. Tu ide o to, nájsť spôsob, ako nadviazať vzťah a užiť si výnimočnosť nového človeka, zároveň si obohatiť vlastné názory a rozšíriť svoje obzory. Ukážte deťom, ako pozitívne reagujete na niečo, čo je v druhom človeku úplne iné než u vás. Nech deti vidia, že existuje množstvo úžasných vecí aj mimo toho, čo doteraz spoznali a skúsili.
Podporujte deti v tom, aby sa tiež naučili ako rozdávať pochvaly
Využívajte pochvalu jednak na to, aby ste podporili deti a jednak na to, aby deti videli, že si ceníte aj iných ľudí. Podporujte deti v tom, aby sa tiež naučili ako rozdávať pochvaly, napríklad môžete pri spoločnom stolovaní navrhnúť, aby každý pochválil niekoho pri stole.
Deti sa priateľstvu učia pozorovaním dospelých
Ukážte, že aj vy viete počúvať, ospravedlniť sa, poďakovať či urobiť kompromis. Nie všetky deti musia byť „najlepší kamaráti”. Niekedy stačí mať pár známych, s ktorými sa cítia dobre.
Nemusia sa kamarátiť so všetkými
Ako rodičia by ste tiež mali pochopiť, že vaše dieťa nie je nútené kamarátiť sa so všetkými deťmi. Predstavte si, že by vás dali do jednej miestnosti s vašim rovesníkom a nútili by vás, aby ste spolu vychádzali dobre napriek tomu, že si nie ste vôbec sympatickí. Tak ako posudzujeme my dospelí, či si s niekym rozumieme a či sa s ním budeme kamarátiť, to isté funguje aj medzi deťmi. Neznamená to, že keď sú malí, tak zároveň musia vychádzať dobre so všetkými drobcami v okolí. Kvôli tomu by ste si nemali mýliť hanblivosť s tým, že sa s niekym nechcú priateliť.
Deti sa najefektívnejšie učia napodobňovaním
Budú skúšať, ako veci urobiť po svojom a učiť sa systémom pokus - omyl, podobne ako my voľakedy. Nemôžeme deťom spraviť priateľov, musia to dokázať samy.
Správny spôsob, ako vzťah vôbec nezačať
Svet nie je prechádzka ružovou záhradou, prídu aj náročné chvíle, aj nepríjemní ľudia. Ukážte deťom, že aj vy zažívate situácie, do ktorých sa nechcete púšťať a stretávate ľudí, s ktorými nechcete mať nič spoločné. Je to dôležité, aby videli, že sa nemusia s každým (zo slušnosti) pustiť do reči, že nie každý je príjemný a hodný nášho priateľstva. Ale keď sa tak rozhodnú, mali by to urobiť s rešpektom k druhej strane. Mali by dôverovať svojej intuícii a nevytvárať si vzťah, ak cítia, že to nie je správne. Vďaka negatívnym vnútorným pocitom a intuícii dokážu poľahky rozpoznať, že niekto im „nesedí“, a tým, že sa mu vyhnú, zostávajú v bezpečí. Niekedy nebudú vedieť presne popísať, prečo majú z daného človeka nepríjemný pocit a to je v poriadku, podobne to máme všetci, deti i dospelí.
Úsmev, láskavosť, očný kontakt
Otvorení a pozitívni ľudia sa usmievajú a vytvárajú očný kontakt. Ich úsmev je široký a smejú sa očami aj ústami. Radi nadväzujú kontakty s inými. Radi sami začínajú komunikáciu. A čím viac ľudí aj deti oslovia, tým majú väčšiu šancu získať viac kamarátov. Ak sa deti naučia byť veľkorysé a štedré, pozorne dokážu počúvať a dávať otvorené otázky, teda nielen otázky, na ktoré sa odpovedá ÁNO/NIE, tým majú väčšiu šancu na vznik priateľstiev. Najčastejšie chyby, ktoré deti robia, sú tieto: krčia sa, sťahujú hlavu medzi ramená a vyhýbajú sa očnému kontaktu.
Dôležité je zostať sám sebou
Upozorňujte dieťa na to, že za kamaráta nemôže mať každého. Jeho kamaráti budú pravdepodobne podobní vášmu dieťaťu a budú mať niečo spoločné. Takže dieťa môže získať kamarátov len vtedy, keď zostáva takým, aké je. Dieťa sa nemusí meniť, ak sa chce stať obľúbeným. Každý človek je určitým spôsobom zaujímavý a iným sa to môže páčiť. Povedzte dieťaťu, že sa vôbec nemusí chváliť, aby si ho niekto všimol. Uistite ho, že sa môže iným na neho určite niečo páčiť. Povedzte dieťaťu, čo je na ňom zaujímavé a obdivuhodné.
Motivujte dieťa, aby hľadalo možnosti, kde môže stretnúť kamarátov
Čím viac príležitostí dieťa na stretnutia má, tým má väčšiu šancu, že stretne nových kamarátov. Tým, že bude sedieť doma, kamarátov nenájde. Mnohí si myslia, že kamarátov nájdu na sociálnych sieťach.
Pozor na domnienky
Deti si často vytvárajú unáhlené závery na základe nepodložených dôkazov.
