Ako správne sedieť: Dôležitosť správnej polohy pre vývoj dieťaťa

Každého rodiča zaujíma, či jeho bábätko už bude sedieť. Tento dôležitý míľnik rozširuje detské obzory. Veľmi dôležité však je, AKO dieťa sedí.

Správne sedenie podporuje rozvoj

Správne sedenie podporuje rozvoj svalov trupu a bedrového kĺbu. Ak dieťa sedí správne, čiže nohy má vystreté pred sebou a zadok položený na zemi, je to v poriadku. Táto poloha posilňuje svaly trupu a bedier.

Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Ontogenéza je definovaná ako individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka až po smrť, tiež zvaný “základný plán”. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich a je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať. V tomto článku sa dozviete ako vyzerá ideálny psychomotorický vývin dieťaťa a ako svoje dieťa podporiť, aby si už od začiatku budovalo správne pohybové vzorce, ktoré mu v dospelosti môžu ušiť mnohé problémy a bolesti pohybového aparátu.

Nesprávny W-sed a jeho riziká

Nesprávny je takzvaný W-sed - známy ako sed medzi pätami, kedy dieťatko má nohy pokrčené v kolienkach a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W, preto sa takémuto sedu hovorí W-sed.

W-sed typu W môže naznačovať oslabenú brušnú stenu alebo iné fyzické poruchy. Ak si všimnete, že dieťatko uprednostňuje W-sed, odsledujte, či nemá rozostup, čiže diastázu brušných svalov. Všimnite si dieťa keď sa dvíha z ľahu do sedu. Ak sa mu vtedy objavuje v strede bruška pozdĺžny vyklenutý val rôznej šírky, pozeráte sa na diastázu brušných svalov. Siaha od hrudnej kosti až k lonovej kosti. Nezriedka sa spolu s ňou objavuje aj vyklenutie pupku.

Pri takto oslabenej brušnej stene je pre dieťatko nepohodlné sedieť normálne. Preto sa aj stáva, že dieťatko jednoducho sedieť nechce a radšej lozí, chodí alebo leží. Sed u týchto detí sa môže preto objavovať až oneskorene - nie je prekvapením, ak najprv začne chodiť a až potom sedieť. Obyčajne si však zvolí W-sed.

W-sed alebo sed medzi pätami obľubujú aj deti s hypermobilnými, teda nadmerne ohybnými kĺbami alebo deti s obrnou a nízkym svalovým napätím. Tieto deti pri lezení mávajú nožičky ďaleko od seba a ked si chcú sadnúť, jednoducho len položia zadok medzi päty. Je to totiž jednoduchšie na koordináciu, než umiestnenie do normálneho sedu tak, ako to vidíme u detí s normálnou pohyblivosťou kĺbov a správnym svalovým napätím.

Deti sediace v normálnom sede pri hre krútia trupom, ak dočahujú hračky. Tým posilňujú svaly trupu a vhodne naťahujú šľachy. Deti sediace vo W-sede sa za hračkami sklopia na zem a trupom zo sedu neotáčajú.

Následky a riziká W-sedu

V čom sú riziká nesprávneho sedu? Krkolomná poloha nožičiek, ktorá pre nás dospelých už od pohľadu pôsobí nepohodlne, má svoje riziká pre ďalší vývoj držania tela a vývoj kĺbov dolných končatín. Fyzioterapeutka Pam Versfeldová upozorňuje, že časom sa vyvinie nadmerná vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Za normálnych okolností dosahuje 45 stupňov, tu však môže dosiahnuť až 80-90 stupňov. Naopak, vonkajšia rotácia je obmedzená, čo opäť spôsobuje, že normálny sed je pre dieťa nepohodlný.

Pri vyvýšenom sede napríklad na stoličke sedí dieťa s kolenami od seba a stehno je vbočené dovnútra, takže nohy nevisia priamo dole a predkolenia sa rozchádzajú. Dieťa má taktiež ťažkosti sedieť v tureckom sede. Je to v dôsledku obmedzenej vonkajšej rotácie bedrového kĺbu. Aby dieťa vykompenzovalo tento nedostatok, v tureckom sede panvu posunie dozadu a ohne trup.

U týchto detí sa často objavuje laterálna tibiálna torzia. Je to vytočenie píšťaly smerom von. Chodidlá preto smerujú špičkami od seba pri jabĺčkach smerujúcich dopredu, čo sa prejavuje aj pri chôdzi.

Ak dieťa sedí a nohy mu visia, za normálnych okolností majú chodidlá smerovať priamo dopredu. V tomto prípade však smerujú do strán. Problémom býva bolesť nôh, obzvlášť kolien. Často sa objavuje v noci. Môže sa zhoršovať po aktívnom dni.

Z dlhodobého hľadiska vedie tibiálna torzia k nadmernému naťahovaniu kolien a z toho vyplývajúcim neskorším ťažkostiam s kolenami. Vybočené chodidlá vplývajú na vzorec chôdze a dieťa nedokáže naplno využívať členok. To môže ovplyvňovať výkon pri chôdzi či behu. V dospelosti môžu tieto deti trpieť syndromom tzv. bežeckého kolena a skorým nástupom artrozy kolena.

Poruchy rovnováhy, chôdze a držania tela

Dieťa poznačené W-sedom nestojí správne na jednej nohe. Namiesto vzpriameného postoja na jednej nohe trup uhýba do strany, koleno nohy, ktorá stojí, smeruje dovnútra. Dieťa v snahe udržať rovnováhu nepoužíva pohyby chodidla, ale rúk.

Pri chôdzi takéto dieťa kráča s chodidlami vbočenými dovnútra. Je to dôsledok stuhnutosti bedrového kĺbu a svalov. Svaly otáčajúce bedro smerom von slabnú.

Ak má dieťa laterálnu tibiálnu torziu, kedy je predkolenie vykrútené smerom von voči kolenu, pri chôdzi majú vbočené kolená, ale chodidlá môžu smerovať rovno alebo smerom von práve kvôli vykrúteniu píšťaly. Takýto typ chôdze môže spôsobovať bolesti kolien, často sa objavujúce v noci a obzvlášť po aktívnom dni.

Ak dieťa kráča s chodidlami vytočenými do strán, je narušené normálne pôsobenie tlaku na chodidlo. Dieťa sa pretáča cez bok chodidla smerom dopredu. To spomaľuje chôdzu a spôsobuje únavu a bolesť chodidiel. Tibiálna torzia zvyšuje plochosť nôh, ktorou často trpia deti s hypermobilitou kĺbov.

Sed medzi pätami taktiež negatívne vplýva na držanie tela pri sede na stoličke. Namiesto vzpriameného sedu zaujme dieťa zhrbenú polohu s nohami naširoko od seba a pätami zdvihnutými, aby uvoľnilo stuhnutosť svalov na nohách.

Ako podporiť správne sedenie

Je preto vhodné dieťa posádzať normálne s nohami pred telom. Vyžaduje si to prax, aby sa rozvinula potrebná flexibilita a kontrola takéhoto sedu. V bežnej praxi môžete napríklad dieťa sediace na pätách jemne dať do správnej polohy a povedať niečo ako: “nožičky dopredu”. Neskôr vám bude stačiť povedať “heslo” a dieťa bude vedieť, že má zmeniť polohu.

Dieťa obľubujúce W-sed zrejme nebude zo zmeny na klasický sed nadšené. Nová poloha je preň nepohodlná a neznáma, pretože vyžaduje väčšiu námahu. Preto trvá dlhý čas, kým si na nový spôsob sedenia zvykne a začne ho uprednostňovať.

Okrem klasického sedu môžete deti “napraviť” do iných polôh, ktoré sa mu možno budú páčiť viac. Naučiť sa sedieť je dôležitým míľnikom v živote dieťaťa, príležitosťou preskúmať svet z inej perspektívy a dôležitým krokom na ceste k samostatnému pohybu.

Vývojové míľniky a správne návyky

Vývoj pohybu u dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:

• 2-3 mesiace - Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
• 3-5 mesiacov - Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
• 6-8 mesiacov - Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
• 8-10 mesiacov - Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
• 10-11 mesiacov - Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
• 11-12 mesiacov - Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.

Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrh podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.

Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8.mesiaca. Na to, aby sa to udialo je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program :). Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne si sadne z polohy na štyroch, alebo na brušku.

Pasívny sed a jeho negatívny vplyv

Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.

Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.

Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?

Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.

Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia. Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania. Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.

Čo robiť, ak moje dieťa sedáva vo W-sede?

Nezriedka sa stretávame so zastaralým názorom, že v 6. mesiaci by už každé dieťa malo vedieť sedieť. Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nereálna. Sedenie je významný pokrok v motorickom vývine dieťaťa. Je akoby vyvrcholením vývinu. Väčšina detí najprv lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí. Pasívny sed ničí chrbát, môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Kostný i väzivový systéme dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu.

Ak má dieťa slabé svaly trupu, nebude schopné udržať vzpriamený sed bez opory. Veľmi dôležitou fázou, ktorá často predchádza samostatnému sedu, je lezenie a tzv. šikmý sed. Väčšina detí si nesadne priamo zo ľahu na chrbte. Zdravá cesta vedie cez polohu na štyroch, lezenie a následný prechod do sedu cez bok, kde má dieťa oporu o jednu ruku a jeden bok. Tento šikmý sed je mimoriadne dôležitý, pretože učí dieťa prenášať váhu, zapájať šikmé brušné svaly a stabilizovať trup.

Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov. Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách.

Ak sa blíži koniec 9. mesiaca a dieťa nejaví záujem o vzpriamenie, je výrazne nestabilné alebo používa pri pohybe len jednu stranu tela, je vhodné poradiť sa s pediatrom. Dobrou správou je, že včasná fyzioterapia dokáže vývoj krásne podporiť. Cielené cvičenia, napríklad na fitlopte, pomáhajú posilniť svaly a nasmerovať dieťa k správnym pohybovým vzorom.

tags: #ked #ma #dieta #sediet