V súčasnom globalizovanom svete sa čoraz častejšie stretávame so situáciami, kedy rodiny žijú alebo sa presúvajú medzi rôznymi krajinami. Toto prináša so sebou špecifické právne otázky, najmä v oblasti rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Tento článok sa zaoberá problematikou, ktorá nastáva, keď sú rodičia alebo dieťa narodené v zahraničí a riešia sa otázky príslušnosti súdu na úpravu rodičovských práv na Slovensku, vrátane striedavej osobnej starostlivosti.
S konaním o rozvod manželstva už tradične súd prejednáva a upravuje práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode. Po splnení podmienok v zmysle § 39 ods. zákona o rodine, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Striedavá osobná starostlivosť: Legislatívny rámec
Striedavá osobná starostlivosť (SOS) je v slovenskom právnom poriadku zavedená od 1. júla 2010, kedy bola novelizovaná Zákonom o rodine. Táto novela umožnila súdom zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.
Relevantné právne predpisy:
- Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.: Upravuje inštitút striedavej osobnej starostlivosti (§ 24, ods. 4).
- Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.: Umožňuje zveriť dieťa do SOS predbežným opatrením (§ 76, ods. 1, písm. 3).
Pojem „rodičovské práva a povinnosti" v slovenskom rodinnom práve zahŕňa zodpovednosť oboch rodičov spoločne. Je však potrebné odlíšiť tento pojem od zverenia dieťaťa do „osobnej starostlivosti". Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, tento rodič môže rozhodovať o bežných záležitostiach bez súhlasu druhého rodiča, avšak na podstatné veci (správa majetku, vysťahovanie do cudziny, štátne občianstvo, zdravotná starostlivosť, príprava na povolanie) je potrebný súhlas druhého rodiča.
Príslušnosť súdu pri medzinárodných prvkoch
Pri určovaní právomoci v konaní vo veciach rodičovských práv a povinností je rozhodujúci obvyklý pobyt maloletého. Pojem obvyklý pobyt nemožno zamieňať s trvalým pobytom. Obvyklý pobyt odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.
V zmysle judikatúry: „…v konaní bolo preukázané, že obvyklým pobytom maloletého je iná krajina EÚ ako Slovensko, kde sa v súčasnosti aj zdržiava a študuje. V samotnom návrhu ako aj vo vyjadreniach k nemu prislúchajúcich, tak zo strany navrhovateľa ako aj zo strany matky, je zrejmé, že maloletý navštevuje školu v krajine EÚ xy (t.j. v inej krajine ako Slovensko) a teda prevažnú časť roka sa v danej krajine aj zdržiava. Nakoľko maloletý sa prevažne zdržiava v inej krajine EÚ ako na Slovensku, kde si plní školskú dochádzku, má tam rodinné a sociálne väzby, je potrebné konštatovať, že jeho obvyklý pobyt je táto krajina."
Rovnako tak je pri určovaní právomoci v konaní vo veciach rodičovských práv a povinností rozhodujúci obvyklý pobyt maloletého aj v zmysle Nariadenia Európskej únie Brusel IIa, ktoré má aplikačnú prednosť pred slovenským zákonom o medzinárodnom práve súkromnom. Podľa čl. 8 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, právomoc rozhodovať majú súdy toho štátu, kde má Vaše dieťa obvyklý pobyt.
Ak sa dieťa nezdržuje v Slovenskej republike, ale má tu obvyklý pobyt, resp. ak rodičia nežijú v Slovenskej republike, alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť, podľa haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ozn.č. 344/2002 Z.z.) sa uplatnia ustanovenia slovenského právneho poriadku v niektorých prípadoch, avšak vo všeobecnosti rozhoduje súd krajiny obvyklého pobytu dieťaťa.
Úprava rodičovských práv a povinností na Slovensku
Na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých patrí do tzv. mimosporovej súdnej agendy a je oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Účastníci si v zásade znášajú vlastné trovy konania.
V prípade zmeny súdneho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa je potrebné preukázať tzv. podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Pre súd, ako aj pre účastníkov konania, by mal byť prvoradý a najdôležitejší najlepší záujem dieťaťa.
V prípade, ak otec nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, musí sa obrátiť na súd a žiadať o určenie otcovstva. Matka môže podať návrh na určenie otcovstva spolu s návrhom na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd bude skúmať, či je určený muž skutočne biologickým otcom dieťaťa a ak zistí, že áno, určí mu otcovstvo a súčasne rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.
Vplyv striedavej starostlivosti na štátne sociálne dávky a iné aspekty
Zavedenie striedavej osobnej starostlivosti si vyžiadalo úpravy v zákonoch o štátnych sociálnych dávkach.
- Rodičovský príspevok: V prípade striedavej osobnej starostlivosti, ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd o tom, kto z nich bude poberať rodičovský príspevok.
- Prídavok na dieťa: V prípade striedavej osobnej starostlivosti sa dieťa posudzuje ako člen domácnosti striedavo s matkou a otcom, ak je u každého z rodičov najmenej 12 kalendárnych dní v mesiaci.
- Daňový bonus: Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. V prípade striedavej starostlivosti sa dá na túto skutočnosť dohodnúť s druhým rodičom a oznámiť zmenu poberateľa príslušnému Daňovému úradu.
Školský zákon návštevu dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti nevylučuje, hoci explicitná úprava chýba. Existuje usmernenie MŠ SR, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.
Zákon o zdravotnej starostlivosti nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
Štátne občianstvo Slovenskej republiky
Dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, sa stáva štátnym občanom Slovenskej republiky. Štátne občianstvo Slovenskej republiky udeľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti. Na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok.
Presťahovanie do zahraničia v súčasnom globalizovanom svete nie je faktickým problémom, v budúcnosti však môže spôsobiť právne komplikácie. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že každý štát má svoj právny poriadok a každá osoba, ktorá sa rozhodla žiť na území cudzieho štátu, musí rešpektovať jeho právo a jurisdikciu. Rodičia maloletých detí by sa mali vopred informovať o právnych predpisoch týkajúcich sa sociálnoprávnej ochrany detí v danej krajine a rovnako o miestnych zvyklostiach. Cieľom medzinárodnej spolupráce je zabezpečiť účinnú ochranu detí, ktorá kladie osobitný dôraz na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi.