Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2018 bolo na Slovensku evidovaných 55 % plne dojčených detí ku koncu šiesteho mesiaca ich života. Najvyšší podiel plne dojčených detí z počtu evidovaných detí bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji (62,7 %) a Prešovskom kraji (59,8 %). Najmenej dojčených detí bolo v Nitrianskom kraji (47,8 %).
V porovnaní s rokom 2009, kedy bolo v polroku plne dojčených len 45,4 % detí, ide o rastúci trend. Tento nárast je pripisovaný osvete o dôležitosti materského mlieka pre výživu a emocionálny vývoj dieťaťa. Ideálnym stavom by však bolo, ak by v šiestich mesiacoch života bolo kŕmených materským mliekom maximum detí.
Čo znamená byť plne dojčený?
Plným dojčením dieťaťa sa rozumie kŕmenie dieťaťa materským mliekom vlastnej matky alebo materským mliekom z mliečnej banky (od darkyne) v plnom rozsahu všetkej prijímanej stravy za deň. Maximálne sprevádzané podávaním tekutín (bez výživnej hodnoty ako čaj, voda) na utíšenie smädu.
Znamená to, že výživová zložka potravy je dodávaná dieťaťu len z materského mlieka. Dieťa, ktoré je po narodení v inkubátore a prijíma materské mlieko vlastnej matky, alebo mlieko z mliečnej banky (od darkyne), sa považuje tiež za plne dojčené.
Dieťa, u ktorého je niektorá denná dávka stravy nahradená potravinami na počiatočnú alebo následnú výživu dojčiat (napr. Nutrilon, Sunar, Nestlé BEBA a iné) už nie je plne dojčené, ale len dojčené.
Názor laktačnej poradkyne a realita
Napriek tomu, že pediatri zaznamenávajú rastúci počet dojčených detí, laktačná poradkyňa Jana Michálková považuje stav, kedy po 6. mesiaci života dojčí len približne 50 % mamičiek, za nedostatočný.
„Na Slovensku stále odchádza z pôrodníc veľa mamičiek, ktoré nedojčia, resp. dojčia len čiastočne, pričom vo veku 6 mesiacov dojčí len cca 50% mamičiek. Mnohí sa domnievajú, že je to pohodlím dnešných žien, avšak skutočnosť je taká, že príčiny nedojčenia vznikajú na 90% v pôrodniciach,“ uvádza Michálková.
Ako hlavné faktory, ktoré prispievajú k problémom s dojčením, označuje separáciu dieťaťa hneď po pôrode (napriek odporúčaniam WHO o bondingu), existenciu periniek, ktoré bránia matkám v učení sa manipulácie s dieťaťom a jeho správneho prisatia, ako aj umelé zásahy do pôrodu, ponuka fliaš s umelým mliekom, cumlíky a neodborné rady.
Svetová zdravotnícka organizácia a Slovensko
V máji 2016 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala správu o stave ochrany bábätiek a podpory dojčenia zo strany legislatívy. Slovensko sa podľa tejto správy nachádza na úrovni nízkej ochrany spolu so 65 ďalšími krajinami, pričom lepšie sú na tom napríklad aj Arménsko či Vietnam.
Správa WHO sa zameriava na bezdôvodné používanie umelej výživy a fliaš na kŕmenie detí, ktoré je často dôsledkom agresívnej reklamy a marketingových kampaní výrobcov. WHO zdôrazňuje potrebu chrániť deti a ich rodiny pred takýmito praktikami, najmä v tehotenstve a po narodení dieťaťa.
Slovenská republika je v správe kritizovaná za to, že legislatívne nepokrýva reklamu a marketing fľašiek na kŕmenie, cumlíkov, príkrmov a umelého mlieka pre tehotné a dojčiace ženy. Taktiež neposkytuje dostatočné informácie z vlastných zdrojov o dôležitosti dojčenia, výžive matiek, správnom používaní umelej výživy a negatívnych vplyvoch kŕmenia z fľaše.
Chýba tiež legislatíva, ktorá by od výrobcov umelej výživy vyžadovala uvádzanie varovaní o sociálnych, finančných a zdravotných dôsledkoch nesprávneho používania ich produktov. Slovensko tiež nemá zavedený mechanizmus kontroly dodržiavania požiadaviek WHO týkajúcich sa marketingu náhrad materského mlieka.
Prečo ženy prestávajú dojčiť?
Napriek tomu, že väčšina žien (až 90 %) je pred pôrodom rozhodnutá dojčiť, mnohé z nich prestanú dojčiť do šiestich mesiacov veku dieťaťa. Často zaznieva veta: „Nemohla som dojčiť.“ Prečo?
Podľa laktačných poradkýň a odborníkov na dojčenie, keď ženy čelia problémom, často dostanú radu: „Už sa netrápte, prestaňte dojčiť.“ Toto vedie k pocitom viny, zlyhania a sklamania, pretože ženy nenaplnili svoje očakávania o dojčení. Tieto pocity sú umocnené aj sloganmi firiem vyrábajúcich umelú výživu, ktoré často bagatelizujú význam dojčenia.
„Matky nedojčia. Dojčí alebo nedojčí celá spoločnosť,“ hovorí James Akre, ktorý dlho pracoval v podpore dojčenia pre WHO. Poukazuje na to, že zlyháva systém, prevencia a tí, ktorí majú matkám pomáhať.
Podpora dojčenia často končí, keď sa objavia problémy alebo keď si dojčenie vyžaduje reálne riešenia, napríklad medicínsku pomoc pri bolestivých bradavkách alebo zmeny v starostlivosti o dieťa. Namiesto podpory a riešenia problémov sa často odporúča umelá výživa.
Často sa tiež stáva, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nedostanú adekvátnu pomoc v pôrodnici. Viac ako 80 % matiek nemá možnosť stráviť prvú hodinu života s bábätkom v neprerušovanom kontakte koža na kožu a dojčením, napriek tomu, že to významne ovplyvňuje tvorbu mlieka.
Faktory ovplyvňujúce úspešnosť dojčenia
Hoci sa často hovorí o veku matky, vzdelaní či rodinnom stave ako o faktoroch ovplyvňujúcich úspešnosť dojčenia, tieto faktory sú významné len vtedy, ak ženám dávame náročnú úlohu prekonať problémy s dojčením namiesto toho, aby sa problémom s dojčením zabránilo prevenciou.
Problémy s dojčením môžu nastať aj u žien s veľkými prsiami, kde tuk môže mliečnu žľazu utláčať, alebo u žien s plochými či vpadnutými bradavkami. V takýchto prípadoch je dôležité správne techniky a prípadne použitie formovačov bradaviek.
Je dôležité rozlišovať medzi vedecky podloženými postupmi a osobnými skúsenosťami či tradičnými postojmi. Cieľom je poskytovať overené informácie a praktickú pomoc dojčiacim ženám.
Štatistiky dojčenia v Európe
V roku 2020 malo Slovensko mierny „nadpriemer“ v počte dojčených bábätiek, keď dosiahlo 12. priečku s vyše 70 % dojčených detí. Pred Slovenskom sú krajiny ako Maďarsko (95 %), Moldavsko, Nórsko a Fínsko. Za Slovenskom nasledujú Chorvátsko, Česko, Dánsko či Luxembursko s menej ako 60 % dojčených trojmesačných novorodencov.
Je však dôležité poznamenať, že tieto štatistiky majú svoje „zádrhele“. Zahŕňajú totiž aj deti dokrmované umelou výživou, nie výlučne dojčené. Okrem toho nie sú jednoznačné ani kritériá - kým niektoré štáty poskytli údaje v roku 2020, iné v roku 2021, a čísla niektorých pochádzajú ešte z roku 2013.
| Krajina | Miera dojčenia (%) | Rok |
|---|---|---|
| Maďarsko | ~95 | 2020 |
| Slovensko | >70 | 2020 |
| Česko | <60 | (údaje sa môžu líšiť) |
| Chorvátsko | <60 | (údaje sa môžu líšiť) |
Na Slovensku je potrebné získať reálne dáta o dojčení, ktoré by sa týkali výlučného dojčenia v nemocniciach, v 3 a 6 mesiacoch života detí. Táto štatistika by nás mohla motivovať k zberu presnejších údajov a k efektívnejšej podpore dojčenia.