V živote ženy často nastáva zlomový moment, keď sa musí rozhodnúť medzi budovaním úspešnej kariéry a plnohodnotným materstvom. Spoločnosť má tendenciu očakávať, že žena po príchode dieťaťa obetuje svoje profesionálne ambície, no realita je oveľa komplexnejšia.
Nespokojnosť v materstve či dokonca ľutovanie toho, že sa žena vôbec niekedy stala matkou, prestávajú byť tabuizovanou témou. Netreba si klamať, v živote matky prídu aj ťažšie chvíle, keď rozmýšľa, aké by to bolo a čo všetko by mohla, keby deti nemala. Tieto myšlienky prichádzajú najmä vo chvíľach najväčšej únavy, a ako prišli, tak zase odchádzajú. Nie však u každého.
Čo sa to deje, že niektoré ženy prestávajú vnímať materstvo ako prirodzenú súčasť svojho života, ale skôr ako niečo, čo ich zabrzdilo v ich osobnom rozvoji? Je za tým aj to, ako si naša spoločnosť matky, ktoré zostávajú doma s deťmi, cení. Alebo skôr necení. Naša spoločnosť si matky, ktoré zostávajú doma s deťmi dlhší čas, príliš necení.
Aj keď často počúvame vzletné frázy o dôležitom poslaní žien a uistenia, ako si naša spoločnosť matky váži, v realite sa starostlivosť o dieťa považuje za takú samozrejmú činnosť matky, že ju nikto nevníma ako skutočnú prácu.
Matky dostávajú jasný odkaz, ako si spoločnosť ich prácu cení, aj tým, že roky, ktoré strávia starostlivosťou o deti, sa im nepočítajú do odpracovaných rokov, čo im znižuje budúce dôchodky o tretinu. A keď sa už do práce vrátia, majú výrazne menšie šance v uplatnení sa na pracovnom trhu oproti mužom či bezdetným kolegyniam.
Mužom sa príchodom detí život zďaleka tak radikálne nemení ako ženám. Tí bez väčších problémov môžu mať deti i kariéru naraz. Podľa európskych štatistických dát podiel zamestnaných žien s malými deťmi je o 33,4 percenta nižší ako u ich bezdetných kolegýň. U mužov je to dokonca naopak - otcom sa oproti bezdetným mužom zamestnanosť zvýšila o 11,2 percenta.
Takýto „efekt rodičovstva“ sa prejavuje takmer vo všetkých krajinách EÚ, na Slovensku je však extrémne silný. Vyšší rozdiel sa prejavil už iba v Maďarsku a Česku.
V živote nič nie je isté. Ale žena na Slovensku jednu istotu má. Ani najbližšie okolie nebýva k matkám milosrdné. Ak sa túži alebo musí vrátiť do práce skôr, je označená za karieristku, ktorá sa ženie do práce na úkor detí. Ak, naopak, chce zostať s deťmi doma, niektorí ju neváhajú označiť za lenivú a obviňujú ju z využívania sociálneho systému.
Hodnota matky sa vytráca
„Hodnoty vytvára spoločnosť, predostiera nám, čo je hodnotné viac a čo menej. Dnes je doba možno neprajná v tom, že uprednostňuje kariéru žien pred materstvom, a mnoho žien sa tým aj riadi,“ povedala v nedávnom rozhovore pre Postoj profesorka a prednostka Fyziologického ústavu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave Daniela Ostatníková.
„Je škoda, že sa hodnota matky nejakým spôsobom v našej spoločnosti vytráca. A to môže mať veľmi vážne dôsledky,“ zhodnotila súčasnú situáciu.
Keď žena zostane tri roky doma, v našej spoločnosti sa to vníma ako nevyužitý pracovný potenciál, vyjadril sa pre Postoj špeciálny pedagóg Albín Škoviera. „Dnes ‚určujú normu‘ ekonómovia, právnici a celebrity. A mnoho žien, ktoré im uverili, už nie je ani vnútorne dostatočne nastavených na to, aby si ‚užili materstvo‘, sú nespokojné. Nespokojná matka rovná sa nespokojná rodina,“ zdôraznil.
„Než byť doma na ‚materskej‘ nasilu, je lepšie ísť do práce a zabezpečiť si kvalitnú starostlivosť o dieťa,“ dodal.
Keď k tomu všetkému začne matku s malými deťmi presviedčať aj najbližšie okolie, že doma s deťmi stratila svoje najlepšie roky, je to už len krôčik ku skratu.
Osobné skúsenosti
Slávka zo začiatku nášho textu má 34 rokov a je mama troch detí. Doma je už šiesty rok a plánovala zostať, kým najmladšia dcérka nebude mať tri roky. „Musím sa priznať, že už si týmto rozhodnutím nie som taká istá,“ hovorí pre Postoj. „Už je to pridlhé, manžel sa snaží finančne zabezpečiť domácnosť s malými deťmi, býva preto dlho v práci. Nepochádzame z Bratislavy, usadili sme sa tu kvôli práci, takže mi nemá kto s deťmi pomôcť,“ opisuje svoju situáciu.
„Väčšinu dňa som na starostlivosť o deti sama, sú mojím jediným partnerom do diskusie, s vonkajším svetom som spojená len vďaka sociálnej sieti, cez ktorú komunikujem s rodinou. Každý deň je rovnaký, začína to byť pre mňa už ubíjajúce a cítim sa nekonečne unavená,“ dodáva.
Priznáva, že tieto pocity na ňu doľahli najmä po jednom stretnutí s priateľkou z univerzitných čias. Tá zatiaľ deti nemá, zato má dobrú prácu s vyhliadkou na úspešný kariérny postup. „Byť mamou doma je nič. Môj potenciál je nevyužitý a mám na viac, ako starať sa o deti, variť im a upratovať. Klesla som na pozíciu domácej gazdinej. Asi takto zhodnotila môj život,“ hovorí Slávka. „A čím ďalej tým viac začínam byť presvedčená, že má pravdu,“ dodáva.
Slávka priznáva, že si sama začína myslieť, že sa starostlivosťou o deti a domácnosť zahadzuje. „Nerada to priznávam, ale fakt mi stretnutie s priateľkou podkopalo sebavedomie. Mám obavy, že som zostala s deťmi pridlho a teraz ma preto čaká už len ťažká a málo platená práca. S troma malými deťmi sa mi na pôvodné miesto vrátiť nedá a pri hľadaní novej práce budem vo veľkej nevýhode,“ dodáva.
V zložitej situácii je aj Ema z Trnavy, ktorá momentálne čaká tretie dieťa. Tá si musí existenciu svojich detí obhajovať u najbližších príbuzných. „Vlastní rodičia mi nadávajú, že som vyštudovaná a skončila som ako žena v domácnosti,“ hovorí trpko. „Keď sa stretneme, zakaždým sa naša debata zvrtne na túto tému. Vyčítajú mi, prečo som deti nedala do jaslí a nevrátila sa do práce. Že už dávno nie je doba, že žena má len rodiť a byť doma,“ dodáva.
Priznala, že rodičom o tom, že čaká tretie dieťa, ešte nepovedala. „Ja som na to zatiaľ nenabrala odvahu. Nechcem vedieť, aké výčitky sa na mňa zosypú. Viem, že ich tretím vnúčaťom veľmi sklamem. Začínam cítiť, že to dieťa kvôli nim už ani sama nechcem,“ priznáva.
Medzinárodný pohľad na materstvo a kariéru
Materstvo v súčasnej modernej dobe je úplne iné ako pred desiatkami rokov. Ženy najmä v mestách sa väčšinou musia vyrovnať so sociálnou izoláciou či neuznaním spoločnosti alebo aj najbližšieho okolia, ako to zažili naše respondentky.
Tabu o matkách, ktoré sa vzorne starajú o svoju rodinu, ale ich vnútorný svet sa nedokáže stotožniť s takouto podobou materstva, prelomila v roku 2008 francúzska psychoterapeutka Corinne Maierová. Svojím manifestom Bez detí: 40 dobrých dôvodov, prečo nemať deti, vyvolala celospoločenskú búrku.
Zaútočila v ňom na „idealizáciu rodičovstva“ a priznala sa, že ako mama dvoch detí sa nemôže dočkať chvíle, keď mladšia dcéra odíde z domu. Vďaka deťom sa z nej podľa jej slov stala „vyčerpaná a skrachovaná“ osoba.
Za tieto slová, ktoré priniesli všetky relevantné svetové médiá, sa jej dostalo množstvo odsúdenia, ale začali sa ozývať aj podporné hlasy, ktoré ženy posielali do redakcií zo všetkých kútov sveta.
„Je dobré vedieť, že nie som jediná, ktorá sa ako matka cíti úplne prázdna. Svoje deti milujem, ale radšej by som ich nemala. Sú veľmi finančne nákladné, ak ženy nepočkajú aspoň do 35 rokov, prídu pre ne o kariérny postup. Z materstva som vyčerpaná a nenaplnená,“ píše jedna z týchto žien.
„Neviem, ako vysvetliť, čo cítim. Svoje deti milujem. Ale ak by som mohla vrátiť čas, nechcela by som ich. Toho ‚úžasného‘ je v materstve veľmi málo. Bez nich by som mala peniaze, slobodu a oveľa menej starostí,“ píše ďalšia, ktorá sa v slovách Corinne Maierovej našla.
Ešte väčší rozruch spôsobila izraelská sociologička Orna Donathová, ktorá v roku 2015 vyvolala diskusiu naprieč celým západným svetom svojou knihou Regretting Motherhood: A Study a pobúrila konzervatívnu izraelskú spoločnosť. V knihe vychádza z rozhovorov s 23 izraelskými ženami vo veku 26 až 73 rokov.
Práve táto autorka sa stala tvárou hnutia združujúceho hlasy vyzývajúce ľudí, aby nemali deti napríklad z dôvodu záchrany sveta nezaťažovaním životného prostredia ďalšími deťmi, alebo hlasy tých, ktorí odmietajú údajný tlak spoločnosti na rodenie detí.
Orna Donathová o sebe tvrdí, že jej cieľom je umožniť matkám prežívať materstvo ako subjektívny zážitok, ktorý bude spoločnosť akceptovať.
Aj vďaka týmto aktivistkám sa pomaly, ale postupne mení verejná mienka pri pohľade na to, keď sa frustrovaná matka rozhodne urobiť hrubú čiaru za materstvom a svoje deti opustí. Už to prestáva byť zlyhanie jednotlivca, ale niečo, čo by sme síce nemuseli rovno tolerovať, ale určite by sme to mali chápať.
Môžeme sledovať, ako sa v médiách postupne objavujú príbehy a spovede žien, ktoré opustili svoje deti. Tvrdia, že ich milovali, ale život s nimi ich ubíjal a dusil. Akosi podprahovo z ich svedectiev zaznieva odkaz, že keď počujeme, že rodinu opustil jeden z rodičov, už nejako automaticky predpokladáme, že to urobil otec. Prečo by na to nemala mať právo matka?
Tento posun badať aj vo filmovom priemysle. Známy film z 80. rokov Krammer verzus Krammerová pracoval s témou odchodu matky z domácnosti. Viac však sledoval osudy opusteného otca a utrpenie syna, ktorý sa v piatich rokoch musel vyrovnať s niečím takým traumatizujúcim ako nečakaný a nevysvetliteľný odchod milovanej mamy.
Najnovšie s touto témou prišiel film The Lost Daughter, ktorý ponúka Netflix. Tentoraz sa celý film už upriamil len na prežívanie matky, na to, ako sa cíti v živote, ktorý ju nenapĺňa. Vyriešila to odchodom. Svoje deti milovala a po troch rokoch sa predsa len vrátila. Keď sa jej jedna z postáv spýta, aké to bez detí bolo, napriek tomu, že ju zalejú slzy, odpovedá: „Cítila som sa bez nich úžasne.“
Autori filmu už neskúmajú osud manžela po jej odchode. Ani to, či sa darí traumu spracovať jej malým dcérkam. Už ide skôr o Ornou Donathovou spomínaný subjektívny zážitok z materstva hlavnej hrdinky.
Maggie Gyllenhaal a Dakota Johnson rozoberajú scénu z filmu „Stratená dcéra“ | Vanity Fair
Hľadanie rovnováhy: Možnosti pre ženy
Materstvo býva aj ubíjajúce a tie ženy, ktoré sa v ňom nenájdu, môžu aj zlyhať. Materstvo nemusí automaticky znamenať koniec kariéry, dokonca ani jej prerušenie.
„Skĺbiť materstvo a kariéru sa určite dá. Podľa nej je dôležité, aby žena išla za svojimi túžbami. Dôležitá je vnútorná pohoda aj sebadôvera. „Tým, že sa mi narodí dieťa, neprestávam byť ženou a ľudskou bytosťou,“ vysvetlila a dodala, že každá žena potrebuje čas pre seba. Olvecká zdôraznila, že na takomto rozhodnutí by sa mali podieľať obaja rodičia.
„Pre to dieťa to bol nový impulz do toho fungovania. Prišla k nám nejaká nová teta, ktorú síce poznala, no mali spolu iný spôsob fungovania, lebo tam bol iný prístup. Ak vstupujete do nového zamestnania, vopred si zistite, aké pracovné podmienky vás čakajú a aká je vo firme atmosféra. „Ak je to nejaká striktná firma, ktorá má veľmi striktne nastavené pravidlá, že žiaden home office, žiadne úľavy, každý zamestnanec si je rovný bez ohľadu na to, aké má rodinné zázemie.“
Keď sa žena stane matkou, spoločnosť automaticky očakáva, že sa svojich profesionálnych ambícií, aspoň na istý čas, vzdá. Nemusí tomu tak byť.
Buď - alebo
„Väčšina žien si skôr či neskôr položí túto otázku s pocitom viny, lebo si musia vybrať. Vybrať! Prečo by sme nemohli mať oboje? Samozrejme, s rozumom. Samozrejme, s dobrou prípravou. Samozrejme, s následkom dobrého rozhodnutia v minulosti,“ hovorí PhDr. Alžbeta Janitsová, Senior Director spoločnosti Finanzpartner.
„Ako funguje „klasické“ zamestnanie? Pracujeme, potom pracujeme viac, budujeme si kariéru, študujeme, niekedy robíme 10 - 14 hodín denne, sem-tam prácu zoberieme aj domov na večer, veď čo by sme robili pred telkou? Cez víkendy absolvujeme semináre, školenia, mítingy a ledva čakáme, aby sa skončili vianočné sviatky, aby sme mohli ísť do roboty a dokazovať, že my to zvládneme, že aj my na to máme. Sme ženy, sme všade a všetko stíhame: šport, romantiku, byť pekné, čerstvé, pozitívne s plným nasadením v práci. Samozrejme je to len vonkajší obraz, nikto nevidí tú vnútornú únavu.“
Zlomový moment
„Potom však príde ten moment. Mám svoju kariéru, všetko ideálne, ale… Niečo, niekto nám chýba do života. Niečo - pocit, že som matka, že ma niekto potrebuje 24 hodín denne, aspoň v tých prvých rokoch. Nasleduje boj o čas a existenciu. Otázky, ktoré niekde vo vnútri vždy boli položené, teraz sú však také hlasné. Mám sa toho všetkého vzdať? Preto som pracovala tak veľa, preto tie nadčasy? Aby to, čo som dlhé roky krvopotne vybudovala, dostal niekto iný? Čo ak svoju pozíciu už nikdy nedostanem? Čo ak už nebudem potrebná?“ hovorí a dodáva: „Áno, existujú. Existujú také „zamestnania“, skôr by som povedala podnikateľské príležitosti, od ktorých sa „neodchádza“. Majú všetky výhody zamestnaneckého pomeru a nevýhody sú odstránené.
Možnosti prepojenia materstva a kariéry
- Začať pracovať na skrátený úväzok
Najbežnejší vhodný spôsob, ako prepojiť materstvo a zamestnanie, je práca na polovičný úväzok. Ak vám zamestnávateľ vyjde v ústrety a charakter vášho zamestnania to umožní (a ak nie, nebojte sa hľadať inde), je možné znova nastúpiť do práce na pár hodín týždenne už niekoľko mesiacov po pôrode. Ďalšia možnosť je práca z domu. - Podeliť sa o starostlivosť o deti s partnerom
Ak sa rozhodnete začať chodiť do práce, je dôležité dohodnúť sa s partnerom, aby sa viac zapojil do starostlivosti o dieťa a domácnosť. Múdry muž má vždy záujem o to, aby bola jeho žena všestranne spokojná, pretože iba tak sa jej podarí vytvoriť harmonický domov pre neho a pre dieťa. Skúste sa podeliť o povinnosti tak, aby vám ostal nejaký čas aj na odpočinok. Partner bude tráviť viac času s dieťaťom, naučí sa oň starať a tým sa veľmi pozitívne posilní vzájomný vzťah medzi nimi. Radikálnejšia možnosť je, že na rodičovskú dovolenku nastúpi váš partner. - Priebežne sa vzdelávať
Ak vám situácia neumožní nastúpiť do zamestnania, ďalší spôsob, ako zostať v čase materskej dovolenky v kontakte s odborom, je priebežne vzdelávanie. Je to dôležité aj pre vaše sebavedomie. To znamená, čítať odbornú literatúru alebo si zvyšovať kvalifikáciu prostredníctvom štúdia. Nezabudnite, že niektoré profesie sa veľmi rýchlo vyvíjajú. Takisto nestratiť kontakt s bývalými kolegami je veľmi výhodné. Návrat do práce po dlhej rodičovskej dovolenke môže byť pomerne ťažký. Po niekoľko rokoch, keď sa venujete starostlivosti o dieťa a domácnosť, nie je ľahké preorientovať sa znova na pracovný proces. Človek si neverí, menej sa presadzuje a v odbore nemá taký dobrý prehľad ako pred odchodom na materskú.
Za a proti
Pre niektoré ženy je ich práca podstatnou súčasťou ich života. Predstava, že sa na niekoľko rokov vzdajú významného zdroja svojej spokojnosti, je pre ne skľučujúci. Malé dieťa potrebuje cítiť, že sa mamičke dobre darí. Vždy je lepšie ju mať pri sebe o niekoľko hodín menej, ale v dobrej nálade, ako stále - a nervóznu.
Na druhej strane deti sú malé len raz za život a tie krásne momenty sa už nikdy nevrátia a nezopakujú. Uvážte teda, koľko priestoru venovať kariére počas materstva, aby ste raz neoľutovali, že ste sa pre prácu pripravili o krásne chvíľky so svojimi miláčikmi.
Materstvo je aj kariéra svojho druhu, a nie hocijaká.
Môžu mať ženy naozaj mať všetko? Dokonca aj v roku 2024 údaje naznačujú, že kariéra a deti sú pre mnohé ženy mimo dosahu. Na celom svete je zamestnaných 95 % mužov vo veku od 25 do 54 rokov, ale iba 52 % žien. Čo vysvetľuje tú priepasť? Úlohu zohráva nerovnaký prístup k vzdelaniu a diskriminácia na pracovisku. Ale tiež sa ženy najviac starajú o deti.
Jedna štúdia zistila, že až 80 % rozdielu medzi účasťou mužov a žien na pracovnej sile možno vysvetliť tým, že ženy po narodení svojho prvého dieťaťa odídu z práce (dočasne alebo natrvalo). Jedným meradlom tohto účinku je „trest za materstvo“. Ide o priemerný pokles pravdepodobnosti, že žena bude zamestnaná počas desiatich rokov po narodení prvého dieťaťa.
Jedna štúdia uskutočnená v 134 krajinách zistila, že 15 % matiek sa do desiatich rokov nevrátilo do pracovného procesu. V Číne sa len 4 % matiek nevrátia do práce do desiatich rokov. To môže odrážať viacgeneračné domácnosti, v ktorých sa starí rodičia starajú o deti. Trest za materstvo býva vyšší vo veľkých mestách ako vo vidieckych oblastiach.
Čiastočne to možno vysvetliť rozdielmi medzi zamestnaniami. Hlavné mestá a finančné centrá majú viac „nenásytných pracovných miest“, ako sú tie v oblasti práva, účtovníctva a financií, ktoré si vyžadujú dlhé a nepredvídateľné hodiny. V pracovnom dokumente uverejnenom minulý rok Emma Harrington z University of Virginia a Matthew Kahn z University of Southern California študovali výsledky zamestnania absolventov univerzít vo viac ako 150 predmetoch v desaťročí pred pandémiou. Ukázalo sa, že 10 % nárast práce na diaľku alebo hybridnej práce zvýšil zamestnanosť matiek o približne 1 %.
Tieto údaje však ukazujú len časť príbehu. Navyše, nie všetky ženy vnímajú pobyt doma ako trest. A nie všetky úlohy umožňujú prácu na diaľku. Štúdie však ukazujú, že v mnohých prípadoch flexibilné pracovné podmienky zvýšili podiel matiek na pracovnej sile. Doplnili by ho ďalšie politiky, ako napríklad cenovo dostupné možnosti starostlivosti o deti a platená rodičovská dovolenka.
Iné štúdie zistili, že krajiny, ktoré znižujú rozdiely v zamestnanosti medzi pohlaviami, vidia značné ekonomické výhody.