Práva zamestnancov pri sprevádzaní chorého dieťaťa k lekárovi

Starostlivosť o choré dieťa, najmä ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím, predstavuje pre rodičov a rodinných príslušníkov náročnú situáciu. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení, však pamätá na túto skutočnosť a poskytuje zamestnancom určité práva a nároky. Tento článok sa zameriava na problematiku sprevádzania zdravotne postihnutého dieťaťa k lekárovi z pohľadu Zákonníka práce, vrátane nároku na pracovné voľno, ošetrovné a ďalšie súvisiace aspekty, aby objasnil práva a povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov v tejto oblasti. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, a to na základe platnej legislatívy, najmä Zákonníka práce.

Základné práva zamestnanca pri návšteve lekára

Zákonník práce garantuje zamestnancom určité práva v prípade, ak potrebujú navštíviť lekára. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, ak je táto absencia spojená s vyšetrením alebo ošetrením v zdravotníckom zariadení. Návšteva lekára je jedna z dôležitých osobných prekážok zamestnanca, pri ktorej je zamestnávateľ povinný zamestnancovu neprítomnosť ospravedlniť, pričom zamestnanec má nárok na náhradu mzdy.

Nie vždy si dokážeme zabezpečiť vyšetrenie u lekára v rámci nášho voľného času. Vtedy naša návšteva u lekára prichádza do konfliktu s našou prácou, ktorú nemôžeme vykonávať čiastočne alebo úplne. Na čo ako zamestnanec máte nárok? Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť vašu absenciu v zamestnaní v súvislosti s vyšetrením alebo ošetrením v zdravotníckom zariadení.

Platené pracovné voľno na lekárske vyšetrenie

Zamestnanci majú nárok na platené pracovné voľno v súvislosti s návštevou lekára v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však 7 dní v kalendárnom roku. Toto voľno je určené na ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení. Dôležité je, aby zamestnanec čerpal pracovné voľno len v nevyhnutnom rozsahu a, ak je to možné, nastúpil do práce pred alebo po absolvovaní vyšetrenia. Avšak to neznamená, že v deň vášho vyšetrenia vôbec nenastúpite do práce. Ak je to možné, pred absolvovaním a po absolvovaní vyšetrenia nastúpiť do práce a pracovné voľno čerpať len v nevyhnutnom rozsahu. Je to však na dohode medzi vami ako zamestnancom a vašim zamestnávateľom. Napríklad v prípade vášho vyšetrenia, ktoré máte o 10:00 sa dohodnete s vašim zamestnávateľom, že ráno vôbec neprídete, je to vaša dohoda.

Platené voľno znamená, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančnú náhradu k mzde za čas strávený na vyšetrení alebo ošetrení. Platené voľno na účel ošetrenia či vyšetrenia treba chápať ako voľno, za ktoré vám zamestnávateľ priamo poskytne finančnú náhradu k vašej mzde.

Ak zamestnanec nevyčerpá všetkých 7 dní v kalendárnom roku, nemôže si ich presunúť do nasledujúceho roka. Nárok máte teda na najviac 7 dní plateného voľna na lekárske vyšetrenia. Ak si tieto dni nevyčerpáte v jednom kalendárnom roku, do nasledujúceho kalendárneho roka si ich nemôžete presunúť.

Nárok pri nástupe do zamestnania v priebehu roka

Ak zamestnanec nastúpi do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže skrátiť nárok na platené voľno. Nemôže ho však odoprieť úplne. Zákonník práce limituje rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý musí poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. V prípade, že ste nastúpili do zamestnania v priebehu kalendárneho roka je na vašom zamestnávateľovi, či vám skráti nárok na platené voľno. Nemôže vám ho však odoprieť úplne.

Návštevy lekára, ktoré sa nezapočítavajú do 7 dní

Niektoré návštevy u lekára sa nezapočítavajú do bežných 7 dní plateného voľna. Ide o nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom, s povinnou lekárskou prehliadkou či súvisiace s účasťou na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov. Pri týchto prípadoch Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní vašu neúčasť v práci a poskytne vám náhradu mzdy nad rámec spomínaných 7 dní.

Preventívne prehliadky v tehotenstve

V prípade preventívnej prehliadky súvisiacej s tehotenstvom, za podmienky, že ošetrenie alebo vyšetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času, zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas. V prípade vašej preventívnej prehliadky súvisiacej s tehotenstvom za podmienky, že ošetrenie alebo vyšetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času, vám zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

Darovanie krvi a biologického materiálu

V prípade darovania krvi, aferézy alebo iných biologických materiálov bude poskytnuté platené voľno taktiež v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Do nevyhnutne potrebného rozsahu je zahrnutý aj čas potrebný na cestu a čas potrebný na zotavenie. V prípade ak idete darovať krv, aferézu alebo iné biologické materiály vám bude poskytnuté platené voľno taktiež v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Do nevyhnutne potrebného rozsahu je zahrnutý aj čas potrebný na cestu a v prípade odberu krvi či už iného biologického materiálu zje zahrnutý aj čas potrebný na vaše zotavenie.

Špecifiká pre rodičov ZŤP detí

Rodičia alebo iní rodinní príslušníci majú nárok na náhradu mzdy aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V takomto prípade sa nejedná o bežné sprevádzanie, čiže nespadá do čerpania uvedených 7 dní plateného pracovného voľna.

Nárok na náhradu mzdy majú rodičia či iný rodinný príslušníci aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V takomto prípade sa nejedná o bežné sprevádzanie, čiže nespadá do čerpania uvedených 7 dní plateného pracovného voľna.

zdravotne postihnuté dieťa s rodičom

Pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok.

Kto sa považuje za rodinného príslušníka?

Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).

Podmienky poskytnutia plateného voľna

Platené pracovné voľno musí zamestnávateľ poskytnúť pri náhlom ochorení alebo úraze, ako aj pri sprevádzaní na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Ak zamestnanec vie, že v určitom termíne bude sprevádzať rodinného príslušníka k lekárovi, mal by o poskytnutie pracovného voľna včas požiadať. Inak zamestnávateľa informuje hneď, ako je to možné. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednej sprevádzajúcej osobe.

Podmienkou poskytnutia plateného, ako aj neplateného pracovného voľna je, že zdravotnícke zariadenie nebolo možné navštíviť mimo pracovného času (napríklad sa ordinačné hodiny prekrývajú s pracovným časom).

Rozsah plateného voľna

Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Pri osemhodinovom pracovnom čase na deň (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne.

Sprevádzanie ZŤP dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy najviac na desať dní v kalendárnom roku.

Ako rátať pracovné voľno s náhradou mzdy

Ak ide zamestnanec napríklad na 1 hodinu k zubárovi, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprevádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni. Napríklad ak zamestnanec pracuje v 37,5-hodinovom pracovnom týždni, kde sú zmeny rozvrhnuté na 3 dni s 11,5-hodinovou zmenou a 1 deň s 3-hodinovou zmenou, priemerná dĺžka pracovného času pripadajúca na jeden deň prepočítaná cez 5-dňový týždeň predstavuje 7,5 h. Ak má zamestnanec 40 hodinový týždenný pracovný čas, ročný limit platenej náhrady v počte 7 dní je v prepočte na hodiny v rozsahu 56 hodín.

grafické znázornenie výpočtu pracovného voľna

Povinnosti zamestnanca

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia. V zmysle GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov zamestnávateľ na spracovanie údajov uvedených v priepustke alebo v inom doklade o návšteve lekára nepotrebuje súhlas dotknutých osôb - zamestnanca a lekára, pretože ide o plnenie zákonnej povinnosti preukázať prekážku zamestnanca v práci. Toto platí v prípade, že doklad obsahuje len údaje v rozsahu meno a priezvisko zamestnanca, prípadne meno sprevádzanej osoby, dátum a čas vyšetrenia a pečiatka a podpis lekára.

Práva zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže požadovať, aby ste vopred oznámili prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia a po návrate predložili potvrdenie s časovým rozsahom. Zamestnávateľ si môže preveriť návštevu lekára zamestnanca. V prípade, že má zamestnávateľ oprávnené podozrenie o uskutočnenej návšteve lekára zamestnancom, môže si to preveriť akokoľvek.

Rôzne formy pracovného pomeru

Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.

Integrovaná posudková činnosť a ŤZP

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Hlavným cieľom reformy posudkovnej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovnej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovnej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp.

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovnej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovnej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovnej činnosti.

Riešenie problémov s neuznaním návštevy lekára zamestnávateľom

Ak sa stretávate s problémom, že zamestnávateľ neakceptuje možnosť čerpania voľna na návštevu lekára (teda tzv. paragraf), postupujte nasledovne:

  1. Informujte zamestnávateľa: Jemne vysvetlite zamestnávateľovi, že podľa zákona máte nárok na pracovné voľno za účelom návštevy lekára.
  2. Písomné potvrdenie: Ak zamestnávateľ neuznáva návštevu lekára podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, treba mu písomne predložiť potvrdenie od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumu, času a poznámkou, že vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a zároveň ho upozorniť, že ide o zákonnú prekážku v práci na strane zamestnanca, ktorú je povinný ospravedlniť a nahradiť mzdu za nevyhnutne potrebný čas.
  3. Obráťte sa na inšpektorát práce: V prípade, že sa situácia nerieši, môžete podať podnet na príslušný inšpektorát práce.

Je dôležité, aby ste poznali svoje práva a nebáli sa ich uplatňovať.

Ošetrovné ako dávka nemocenského poistenia

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy). Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.

Podmienky nároku na ošetrovné

Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných 12 mesiacoch pred začatím ošetrovania.

ikona sociálneho poistenia

tags: #postihnute #dieta #u #lekara