Anémia u detí: Príčiny, príznaky a prevencia

Anémia, známa aj ako chudokrvnosť, je patologický stav, pri ktorom dochádza k zníženiu hladiny hemoglobínu pod fyziologickú hodnotu pre daný vek a pohlavie. Hemoglobín je kľúčový pre prenos kyslíka v krvi. Anémia je celosvetovo jedným z najčastejších ochorení a nevyhýba sa ani deťom, kde je častým problémom v pediatrickej praxi. Vyskytuje sa až u 25 % detí a 30 % adolescentov. Závažnosť anémie závisí od stupňa hladiny hemoglobínu, rýchlosti jej vzniku a veku pacienta, pričom rozoznávame ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú anémiu.

Telo môže neprodukovať dostatok červených krviniek, čo môže byť spôsobené nedostatkom železa alebo iných živín v strave. Alternatívne môže dochádzať k ničeniu červených krviniek, čo sa zvyčajne vyskytuje pri zdedených ochoreniach spôsobujúcich poruchu červených krviniek. Anémia sprevádza bežné, ale aj závažnejšie ochorenia. Príčinou anémie môže byť porucha tvorby erytrocytov, ich zvýšený rozpad alebo výraznejšie straty krvi pri krvácaní.

V priebehu vývoja dieťaťa sa normálne hladiny červeného farbiva hemoglobínu (Hb) menia - novorodenec má hodnoty vysoké, najnižšie bývajú okolo jedného roka života. Kým anemické dieťa do 3 mesiacov má najčastejšie hemolytickú chorobu novorodenca alebo anémiu nedonosených detí, u bábätiek od 3-6 mesiacov sa diagnostikujú vrodené hemolytické anémie a deficit železa sa ešte nemusí prejavovať.

Najčastejšie príčiny a typy anémie u detí

Najčastejším typom anémie v detskom veku je sideropenická anémia, teda anémia z nedostatku železa. Je spôsobená relatívnym alebo absolútnym nedostatkom železa, ktorý predstavuje najčastejší nutričný deficit v celosvetovom meradle. Príčinou býva nedostatočný príjem železa potravou, porucha jeho vstrebávania, jeho zvýšená spotreba alebo krvné straty.

Požiadavky detského organizmu na dodávku železa sa menia v priebehu rastu: u detí v 1. roku života je najvyššia 1-1,5 mg Fe/kg/deň, potom klesá. U batoliat je to 0,5 mg Fe/kg/deň, v školskom veku 0,25 mg Fe/kg/deň. V období puberty a adolescencie sa potreba opäť zvyšuje a krátkodobo prevyšuje potrebu v dojčenskom období.

So sideropenickou anémiou sa často stretávame u predčasne narodených detí, u dojčiat, adolescentov a tehotných dievčat. Anémia chronických ochorení je druhá najčastejšie diagnostikovaná anémia v detskom veku a najčastejšia anémia hospitalizovaných pacientov. Vzniká ako prirodzená obranná reakcia organizmu na prebiehajúce ochorenie, ktorej cieľom je obmedziť ponuku železa baktériám a nádorovým bunkám.

Medzi menej časté anémie v detskom veku patria talasemia (vrodená porucha krvotvorby, konkrétne hemoglobínu), vrodené hemolytické anémie (zapríčinené abnormalitami erytrocytov), autoimunitné hemolytické anémie (spôsobené zrýchleným rozpadom červených krviniek v dôsledku prítomnosti protilátok proti vlastným erytrocytárnym antigénom) a erytroblastopenia detského veku (nedostatok erytroblastov v kostnej dreni) manifestujúca sa u predškolákov.

Príznaky anémie u detí

Klinické prejavy anémie závisia od veku pacienta, rýchlosti jej vzniku a závažnosti anémie. Prejavy anémie u detí sa viažu k veku dieťaťa, ale ich paleta je veľmi široká. Môže sa objaviť únava, slabosť, bledosť, nechutenstvo, neprospievanie, ale aj pojedanie hliny (pika). Svaly, ktoré nemajú dostatok kyslíka, sa rýchlejšie unavia, a preto sa pri anémii dieťa cíti fyzicky slabé.

Mozog, ako jeden z najväčších spotrebiteľov kyslíka, je bez dostatočného zásobovania hemoglobínom menej výkonný. Objavujú sa problémy so sústredením, závraty, mentálny výkon klesá a dieťa trpí častou spavosťou. Medzi vonkajšie prejavy anémie patria padajúce vlasy, krehké rozštiepené nechty, praskajúce kútiky úst, bledá pokožka, studené ruky a nohy.

Niektoré deti s anémiou nemajú žiadne viditeľné príznaky. Ak vaše dieťa začne vykazovať akékoľvek známky alebo príznaky anémie, je nevyhnutné informovať svojho pediatra. Ten odhalí príčinu a nastaví správnu liečbu.

Diagnostika a liečba anémie

Nedostatok železa a anémia z nedostatku železa sa zvyčajne diagnostikujú prostredníctvom krvných testov. Odporúča sa, aby sa všetky dojčatá vo veku 9 - 12 mesiacov podrobili testom na anémiu z nedostatku železa. Základným skríningovým testom na anémiu u detí je meranie hladiny hemoglobínu a hematokritu. Doplnkový kompletný krvný obraz kontroluje červené a biele krvinky, krvné doštičky a niekedy aj mladé červené krvinky (retikulocyty).

Liečba bežnej detskej (sideropenickej, postinfekčnej) anémie je riadená pediatrom. Diagnostika a liečba nekomplikovanej anémie spadá do kompetencie praktického pediatra. U najmenších detí sa uprednostňujú preparáty s trojmocným železom kvôli lepšej tolerancii (bez gastrointestinálnych ťažkostí, bez rizík predávkovania), nevýhodou je však pomalší nástup účinku. U starších detí sa predpisujú lieky s dvojmocným železom (najčastejšie vo forme sulfátu a fumarátu železnatého), ktorých výhodou je rýchly nástup účinku a ľahšia resorpcia črevom, nevýhodou naopak zlá tolerancia a časté gastrointestinálne ťažkosti.

Odporúčaná terapeutická dávka je 5 mg/kg/deň, väčšinou rozdelená do dvoch denných dávok. Liek je možné podať po krátkej prestávke po ľahkom jedle (desiata, olovrant), na zapitie sa používa čistá voda. Ďalšia konzumácia jedla je možná už po 2 hodinách od užitia lieku. Vitamín C podporuje resorpciu železa a preto sa môže podávať súčasne s liekmi. Opačne pôsobia potraviny s obsahom vápnika, vlákniny, čaju a niektoré druhy zeleniny, ktoré resorpciu znižujú a preto sa nemôžu konzumovať súčasne. Aplikácia lieku na noc sa tiež neodporúča.

Pri liečbe konzultujte s lekárnikom alebo lekárom, či lieky na anémiu obsahujú komplex s vitamínom C, alebo ho máte deťom dopĺňať. Vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa, vitamín B12 je dôležitý pre tvorbu červených krviniek a vitamín B9 (kyselina listová) je takisto potrebný na tvorbu červených krviniek.

Prevencia anémie u detí

Prevenciou sideropenickej anémie je jednoznačne pestrá strava bohatá na železo. U bábätiek sa odporúča dojčenie aspoň do 6 mesiacov života. Počas prvých približne 6 mesiacov života si dieťa čerpá takmer všetko železo z rezervy, ktorá vznikla v tehotenstve. Dojčenie dodáva len zlomok jeho potreby.

Dopĺňaním železa v tehotenstve vytvoríte dostatočnú rezervu u svojho dieťaťa. Od 4 až 6 mesiacov by sa malo dojčeným deťom pridávať železo, až kým nezačnú prijímať dostatok potravín, ktoré ho prirodzene obsahujú (napr. červené mäso alebo železom obohatené obilniny). U nedojčených detí sú už sušené mlieka obohatené železom, no napriek tomu je pridávanie nemliečnych príkrmov vhodné už od 4. mesiaca.

Starším deťom dávajte vyváženú stravu s potravinami, ktoré obsahujú železo. Medzi dobré zdroje železa patrí červené mäso, vaječné žĺtky, zemiaky, paradajky, fazuľa, melasa a hrozienka. Mnoho obilnín má pridané železo (pre istotu kontrolujte nutričný obsah potravín).

Doprajte si citrusové plody alebo iné potraviny s vysokým obsahom vitamínu C, aby sa zvýšila absorpcia železa v tele. Hoci zelená zelenina obsahuje veľa železa, z mnohých druhov zeleniny prichádza vo forme, ktorú je pre vaše telo ťažké absorbovať.

Nedávajte kravské mlieko vášmu dieťaťu, kým nedovŕši 12 mesiacov. Po 12 mesiacoch veku dieťaťa sa vyhnite tomu, aby vypilo viac ako 2 šálky plnotučného kravského mlieka denne. Medzi konzumáciou mlieka a potravín s obsahom železa by mal byť aspoň dvojhodinový odstup.

Anémia z nedostatku železa môže mať dlhotrvajúce následky na mentálny, motorický aj behaviorálny vývoj dieťaťa a preto je pre účinnú liečbu nevyhnutné zistenie príčiny anémie.

Odporúčané dávky železa pre deti podľa Americkej pediatrickej akadémie (AAP):

Je dôležité si uvedomiť, že tieto hodnoty sú orientačné a v prípade akýchkoľvek pochybností je vždy najlepšie konzultovať stav s pediatrom.

tags: #jednorocne #dieta #je #anemicke