Profesor Miroslav Borovský z Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Antolskej ulici je hlavným odborníkom pre gynekológiu a pôrodníctvo na Slovensku. Svoj odbor miluje, pretože je plný žien, ktorým sa dá pomerne ľahko pomôcť. Zároveň sa snaží zlepšiť podmienky v slovenských pôrodniciach a v zahraničí spolurozhoduje o technikách na liečbu krvácania pri pôrode.
„Je to najkrajší odbor v medicíne, pretože je chirurgickou disciplínou, kde operujeme väčšinou mladé ženy a často ich vieme úplne vyliečiť. Zároveň je to aj endokrinológia, ktorá si vyžaduje znalosti o fyziológii organizmu a blíži sa k internej medicíne,“ vysvetľuje profesor Borovský svoj vzťah k odboru, pre ktorý sa rozhodol už na vysokej škole. Gynekológiu ho baví najmä preto, lebo má možnosť liečiť a väčšinou úplne vyliečiť mladé ženy.
Baví ho byť súčasťou najkrajších momentov v živote rodičiek. Okrem toho, že ako hlavný odborník má právomoc podpísať pacientkám na Slovensku neštandardnú liečbu alebo podporiť ich žiadosť o kuratívu v zahraničí, snaží sa vytvoriť v odbore lepší štandard. „Sme presvedčení, že treba oveľa viac podporiť vybavenie pôrodníc a zabezpečiť optimálne podmienky pre rodičku a jej rodinu, na úspešný priebeh tehotnosti, pôrod a následné popôrodné obdobie. Myslím, že nie je správne, že sa preferuje najmä kardiovaskulárny a onkologický program, a starostlivosť o rodinu v začiatkoch jej vzniku je na nižšom stupni pozornosti zdravotníctva.“
Ako krivdu na rodičkách vidí najmä to, že hoci si priplácajú za takzvanú nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, ich peniaze sú namiesto zlepšenia podmienok a vybavenia pracoviska rozpustené v dlhoch nemocníc. Slovensko podľa neho zbytočne otáľa aj pri zavedení celoplošného očkovania proti HPV infekcii, ktorá môže spôsobiť karcinóm krčka maternice. Jeho najväčšou výzvou v pozícii hlavného odborníka je presadiť Národný program starostlivosti o reprodukčné zdravie, ktorý by obsahoval celoplošné očkovanie dievčat.
Profesor Borovský hovorí, že je šťastne ženatý so svojou prvou manželkou Zuzanou. Majú dve dcéry a troch vnukov. Z fyzického pohybu preferuje motanie sa na chalupe vo Vydarených doline v obci Krajné. Rád pomáha s domácimi prácami, najradšej varí, perie, vešia a skladá bielizeň. Voľný čas trávi najradšej s vnukmi.
Výzvy a problémy v pôrodníctve
Pôrodnica na Antolskej v Bratislave urobí ročne najviac pôrodov na Slovensku, avšak jej prednosta a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslav Borovský hovorí, že to zvládajú len ťažko. Pôrodnica na Antolskej, patriaca k Univerzitnej nemocnici Bratislava, vyhrala ocenenie pre najlepšiu pôrodnicu podľa hodnotenia odborníkov. „Treba vytvoriť pocit absolútnej dôvery a bezpečnosti. Pôrodnica je tu nato, aby zabezpečila pre rodičku všetko. Ale nie je to tak v celom zdravotníctve. Atmosféru treba zmeniť. Cítiť to najmä pri rodičkách, lebo to nie sú choré ženy - sú to ženy, ktoré v zásade plnia úlohu v spoločnosti. A spoločnosť musí urobiť všetko, aby sa z toho tešili.“
„Celý svet má problém so zdravotníctvom. Všetko je o peniazoch, ale zdravie nie úplne, lebo si ho nekúpite. Ale všetko okolo toho, čo sa nedá kúpiť, je potrebné finančne zabezpečiť. Priestory, aby boli minimálne hygienické. Ľudia, ktorí tam robia, musia byť zaplatení tak, aby úroveň ich platu vyplývala zo spokojnosti pacienta. Napríklad v Martine (tamojšia univerzitná nemocnica skončila prvá v celkovom hodnotení medzi perinatologickými centrami, pozn. red.) majú omnoho menej pôrodov, je to centrum, ale majú kožené súpravy v hotelovej časti nemocnice. My nemáme vôbec nič. Prečo? Lebo Bratislava nemá eurofondy - 90 percent príjmov nemocnice ide na platy. Riaditeľ má 60 alebo 80 miliónov dlh, a tak mu ani nenapadne investovať do pôrodnice, ako to urobil napríklad Trenčín. Náš riaditeľ ani nemá za čo to urobiť. Lebo nemocnica peniaze nemá. Ale všetky ťažké prípady preložia k nám.“
Profesor Borovský vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Komenského v oblasti všeobecné lekárstvo a atestáciu má zo Slovenskej zdravotníckej univerzity z oblasti gynekológia a pôrodníctvo. Je prednostom I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Bratislave, v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda.
„Potrebovali by sme iné spôsoby financovania Univerzitnej nemocnice Bratislava. Je síce najdôležitejšie, aby od nás odišla zdravá žena aj novorodenec, ale musí byť aj spokojná a šťastná, v akých podmienkach bola. My sa snažíme, aj odchádzajú spokojné, vedia, že viac spraviť nemôžeme. A prečo viac nemôžeme? Lebo nemáme peniaze a sme v Bratislave. To je obrovská škoda.“
Pôrodnica na Antolskej má ročne okolo 3000 pôrodov. „Ťažko, lebo sme stále plní. Každý deň rátame lôžka, kto ide domov a kto nie. Pôrodníctvo sa nedá plánovať. Teraz potrebujeme vymaľovať pôrodnicu a ďalšie dve v Bratislave dýchajú zhlboka a majú 140-percentnú obsadenosť. Viete si to predstaviť? To už je katastrofa. Niekto Bratislavu bude musieť riešiť, hovoríme to už desať rokov. Stále sa rieši otázka novej univerzitnej nemocnice, na tom padá všetko. Keď sa postaví nová nemocnica, musia sa reštrukturalizovať oddelenia. Treba aj spájať oddelenia - nemá zmysel, aby nemocnica mala tri interné oddelenia, ale o tom hovoríme tiež desať rokov.“
„Gynekológiu Rudolf Zajac (minister zdravotníctva za 2. vlády Mikuláša Dzurindu - pozn. red.) riešil veľmi rýchlo: bolo tu osem pôrodníc, teraz máme tri a jednu súkromnú. Ak by sa takto riešili interné oddelenia, chirurgie, tiež by sa možno našiel väčší priestor pre pôrodníctvo. Ženy sú naozaj na okraji starostlivosti, lebo sú to iba ženy, a keď sa niekde škrtajú lôžka, tak sú to pôrodnice. Mali sme izby na šestonedelí s dvomi posteľami, teraz už máme aj s tromi. A predstavte si, že máte tri rodičky a tri deti na jednej izbe. Ale muselo sa to stlačiť, lebo sa niekde nejaké oddelenie presúvalo. Trpíme tým, že nie sme pupok sveta a mali by sme byť. Pôrodníctvo je pupok sveta všade na svete.“
„Všetko je zanedbané. Bratislava je zanedbaná. To, čo vidíme v Martine, Trenčíne, to u nás nie je. Všetky tri [pôrodnice v Bratislave] sú zanedbané - v Ružinove, na Kramároch aj na Antolskej, hoci je najnovšia.“
„Zriadil by som samostatné boxy na pôrodnej sále. Máme štyri boxy rozdelené priečkou, a to sme najväčšia pôrodnica. Sú tam aj závesy, ale základ sú samostatné izby, bez toho sa nedá pohnúť. Takú máme len jednu. Ale potrebujeme zmeniť celé oddelenie. Chápem, že sa to dá len veľkým úsilím riaditeľa. Napríklad ten náš má pod sebou obrovský komplex - ako ho môže zvládnuť riadiť? V Trnave či Trenčíne im záleží na tom, aby im to išlo, ale u nás v tomto mamute sa melie z posledných síl a čaká sa, čo bude. To je napríklad Ružinov, majú ešte menej boxov ako my.“
„Pre rodičku je najdôležitejšie, že je zdravá a že ide so zdravým novorodencom domov, ale povie si, že mohlo to byť aj lepšie. Ale dalo sa aj takto. Je však rada, že je zdravá, preto venujeme pozornosť tomu, aby každý išiel zdravý domov - to je základ.“
„Veľmi veľa [prípadov končí u nich]. Môže to byť štvrtina. Posielajú nám prípady z Kramárov, z Ružinova, z celého Slovenska. Najkomplikovanejšie prípady končia u nás, a preto ideme do dlhov, lebo to nik nezaplatí. Je to problém. Sme najväčšie centrum, ale všetky neonatologické centrá sú preťažené - keď je plno, volá sa do Nových Zámkov a inde, či majú voľné miesto, a často nie je kam pacientku dať.“
„Do Hainburgu chodí rodiť veľa žien. Problém Hainburgu je, že majú síce pekné prostredie, ale popôrodná starostlivosť je mizerná až zlá. Je problém s tým, že žena príde domov a dieťa má žltačku - nik sa tam o to nestará. U nás nejde len o pôrod, ale aj o starostlivosť o novorodenca. Kto tomu rozumie, tak by tam nešiel. Lebo zlaté steny a pekne vymaľované nie je odbornosť. A to vám povedia Slovenky, čo žijú v zahraničí - je to tam pekné, ale rodiť pôjdem domov, lebo odborné výsledky sú v zahraničí horšie. Robíme dobrú robotu, len radi by sme tiež trošku vyzerali lepšie.“
„Problém našich pôrodníc je veľa cisárskych rezov. Ťažko sa to porovnáva, lebo napríklad Trenčín a Bratislava sa porovnať ani nedajú. Je to úplne iné obyvateľstvo, musíte vedieť, v akom veku boli ženy, po akých komplikáciách. Keď raz máte 40 rokov a viete, že nebudete mať iné dieťa, tak sa k cisárskemu rezu pri najmenšej komplikácii prikloníte. Niekoľko takých je.“
Hlavní odborníci Ministerstva zdravotníctva SR
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zabezpečuje odborno-metodické vedenie zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore. Na odbornom usmerňovaní zdravotnej starostlivosti sa podieľajú hlavní odborníci ministerstva, ktorí sú poradným orgánom ministerstva. Hlavní odborníci ministerstva sa ustanovujú pre špecializačné odbory a certifikované pracovné činnosti v kategóriách: lekár, zubný lekár, farmaceut a ostatné kategórie.
Prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc. je hlavným odborníkom pre gynekológiu a pôrodníctvo. V rámci tohto odboru sú určení aj krajskí odborníci:
- Bratislavský kraj: doc. MUDr. Alexandra Krištúfková, PhD.
- Nitriansky kraj: Prof. MUDr. ...
- Trnavský kraj: MUDr. Róbert Hlávek, PhD. (Gynekologicko-pôrodnícka klinika FNsP Trnava)
- Trenčiansky kraj: MUDr. ...
- Žilinský kraj: doc. MUDr. ...
- Banskobystrický kraj: Doc. MUDr. Karol Dókuš, PhD. (II. gynekologicko-pôrodnícka klinika SZU, FNsP F.D.)
- Košický kraj: Doc. MUDr. Peter Urdzík, PhD., MPH. (Gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUPŠ, UN L. Pasteura)
- Prešovský kraj: MUDr. ...
Národný program starostlivosti o reprodukčné zdravie
O podpise zmluvy medzi Slovenskom a WHO nevie gynekologická obec ani hlavný odborník prof. MUDr. Miroslav Borovský, PhD. Začiatkom februára 2020 podpísal vtedajší predseda vlády Peter Pellegrini, poverený riadením rezortu zdravotníctva, dvojročnú zmluvu o spolupráci medzi Slovenskom a Regionálnym úradom WHO pre Európu. Cieľom dohody je okrem preventívnej starostlivosti aj podpora národných programov zameraných na prevenciu obezity, kontrolu tabaku, podporu pohybovej aktivity, rozvoj starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami a ďalšie oblasti.
Vláda deklarovala, že pracuje aj na Národnom programe starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie s potrebou posilnenia predpôrodnej diagnostiky, a na implementácii tohto programu do praxe. Hlavný odborník MZ SR pre gynekológiu a pôrodníctvo prof. MUDr. Miroslav Borovský, PhD., prednosta I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UK a UNB, potvrdil, že o práci na tomto programe nie je informovaný a o samotnej existencii dohody medzi SR a WHO sa dozvedel z otázok redakcie ZdN. „Nikto z gynekologickej obce o tom nevie.“
Profesor Borovský hovorí, že v minulosti bolo vypracovaných niekoľko koncepčných materiálov. „Ja osobne som vypracoval päť verzií národného programu, ale ani jedna sa nedostala ďalej ako na prerokovanie na gremiálnej porade u ministra. Prvá verzia Národného programu ochrany reprodukčného zdravia v SR predpokladala jeho nábeh do praxe od roku 2004. Jej cieľom malo byť poskytovanie zdravotníckych služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v súlade s domácou legislatívou a medzinárodnými dokumentmi vrátane zavedenia sexuálnej výchovy, zlepšenia prístupu k vysokokvalitným službám plánovaného rodičovstva a najmodernejším antikoncepčným metódam, vytvorenia podmienky na registráciu liekov umožňujúcich medikamentózne ukončenie tehotnosti vzhľadom na jeho vyššiu bezpečnosť pre zdravie ženy a jej budúcu fertilitu. S Národným programom ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia počítalo aj programové vyhlásenie vlády z roku 2006. Exminister zdravotníctva Ivan Valentovič ho v roku 2008 predložil na rokovanie vlády.“
tags: #hlavny #odbornik #pre #gynekologiu #a #porodnictvo