Hlavné aspekty vývoja a možných deformácií hlavičky dieťaťa

Pri narodení každého bábätka nás zaujíma množstvo detailov. Jedným z nich je aj veľkosť a obvod hlavičky. Tento údaj môže poskytnúť cenné informácie o zdravotnom stave novorodenca a jeho ďalšom vývoji. Obvod hlavičky sa meria ihneď po narodení a pravidelne počas prvých mesiacov života. Slúži ako jeden z ukazovateľov rastu a vývoja dieťaťa. Priemerný obvod hlavičky novorodenca sa pohybuje okolo 35 cm. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a veľkosť hlavičky môže mierne kolísať. Poznámka: Hodnota ± 2 cm predstavuje normálnu odchýlku.

V prvých mesiacoch života je pohyb bábätka veľmi obmedzený a vo všetkom závisí od rodičov. Svaly jeho telíčka musia ešte spevnieť a zosilnieť. Lenže, kým to nastane, musíme s ním správne zaobchádzať. Pri polohovaní bábätka musíme brať do úvahy niekoľko faktov. Súvisia so stavbou tela a silou svalov. Hneď po narodení sa ešte bábätko nedokáže samé otáčať, preto na to musíme myslieť my. Ležanie v jednej polohe mu môže spôsobiť deformácie hlavičky, nesprávna manipulácia zas môže zasiahnuť do vývoja jeho pohybového systému.

Pre zdravý vývoj bábätka je najlepšie polohovanie na vodorovnom lôžku s kvalitným matracom. Na to, aby novorodenec dokázal prejsť pôrodnými cestami, nemôže mať vzájomne pevne zrastené kosti lebky. Z tohto dôvodu lekári dávajú dôraz na vhodné polohovanie hlavičky novorodenca. Odporúčajú dieťatko pravidelne otáčať, ideálne by sme ho po každom kŕmení mali uložiť na spinkanie do inej polohy. Striedať treba nielen polohy, ale aj strany, na ktoré ho ukladáme. Z hľadiska bezpečného spánku sa odporúča striedať polohovanie bábätka mierne na jednom boku, na druhom boku a na chrbátiku.

Plagiocefália znamená syndróm plochej hlavičky. Zrejme ste už o nej počuli. Objavuje sa u novorodencov a zdá sa, že v posledných rokoch je výskyt plagiocelálie vyšší než po minulé roky. Koncom minulého stroročia vyšlo odporúčanie lekárov, aby bábätká boli ukladané, aj v spánku, na chrbát a nespali v polohe na brušku. Najmä vtedy, keď bábätká spali v inej polohe ako na chrbte, dojčiat o viac ako 50%, no zároveň spanie iba v jednej polohe zvýšilo počet bábätiek s touto deformáciou.

Syndróm plochej hlavičky nie je nebezpečný, ide iba o estetickú záležitosť. Treba urobiť všetko preto, aby problém nevznikol, lebo v neskoršom veku môže dieťaťu spôsobovať rôzne psychické problémy. A pritom odstránenie syndrómu je pomerne jednoduché a vyžaduje od rodiča iba zvýšenú pozornosť. Či má vaše bábätko syndróm plochej hlavičky zistíte veľmi jednoducho. Všímnite si miesta, ktoré by boli asymetrické. Na matrac postieľky. Hlavička dieťatka sa tým jednej strane sploští. Bábätko, ktoré nemá plagiocefáliu má hlavičku v zadnej časti lebky dokonale okrúhlu na oboch stranách, čiže hlavička je symetrická. Vlásky mu rastú rovnomerne na celej hlave.

Dobrou správou je, že syndrómu plochej hlavičky, čiže plagiocefálii sa dá predísť, alebo ak už vznikla, dá sa napraviť. Prevencia a náprava plagiocefálie je jednoduchá, bezbolestná, chce to len láskavý a trpezlivý postoj rodičov. Bábätka za to stojí.

Vývoj hlavy a obvod hlavy u detí

K meraniu a pozorovaniu postupného rastu hlavičky novorodenca a detí by mali rodičia, no tiež lekári, pristupovať veľmi svedomitým spôsobom. Akékoľvek rastové poruchy a ťažkosti súvisiace s detským vývojom je nevyhnutné riešiť čím skôr, aby bolo možné eliminovať dôsledky vplývajúce na dieťa v neskoršom veku. Už v našom článku o zležanej hlavičke bábätka sme spomínali jednotlivé atribúty vývoja hlavy a lebky u detí, presnejšie elastickosť a postupné spevňovanie tejto časti ľudského tela. Pružnosť lebky a jej veľkosť sa berú do úvahy ešte pred narodením dieťaťa, a to z hľadiska bezpečného a bezproblémového priechodu plodu cez pôrodné cesty v matkinej panve. Práve v poslednom trimestri totiž dochádza k najrapídnejšiemu rastu hlavičky bábätka. Rýchlosť rastu hlavy sa následne mierne spomaľuje, no stále prebieha, a to aj napriek tomu, že si to na pohľad rodič nemusí všimnúť. Zapríčinené je to hlavne tým, že rodičia trávia všetok čas so svojím bábätkom, a teda nemajú šancu všimnúť si rozdiely v obvode hlavy. Hlavička dieťaťa však MUSÍ rásť v záujme správneho vývoja jeho mozgu, ktorý potrebuje dostatok miesta na to, aby sa mohol ďalej rozvíjať.

Meranie obvodu hlavy novorodenca patrí medzi prvotné lekárske vyšetrenia, ktoré prebiehajú po narodení bábätka. Tento úkon sa tiež pravidelne vykonáva v rámci poradne, avšak zmerať hlavičku svojho dieťatka môžu pokojne aj rodičia. Postačí im na to obyčajný krajčírsky meter, ktorý je potrebné bábätku previesť okolo hlavy tak, aby prechádzal okolo výbežku tylu a nadočnicových oblúkov.

V súvislosti s obvodom hlavy sa však počíta aj s istými odchýlkami. Primárne ide o rozdiely obvodov hlavičiek s ohľadom na pohlavie dieťatka. Dievčatá majú totiž už od narodenia o približne pol centimetra menšie lebky ako chlapci. Hoci ohľad treba brať aj na isté odchýlky súvisiace s vrodenými vlohami. U niektorých rodín je príznačné, že majú menšie hlavy, zatiaľ čo u iných je to práve naopak. Aj z tohto dôvodu je podstatné neporovnávať deti medzi sebou, pretože vtedy dochádza k vzniku neopodstatnených obáv z vývojových porúch, ktoré ani nemusia existovať.

Obvod hlavy u dievčat a chlapcov

Ako sme si už vyššie stanovili, lebka dievčat je už pri narodení o niečo menšia ako hlava chlapcov, avšak rast u oboch pohlaví prebieha približne rovnakým tempom s minimálnymi odchýlkami. Jednotlivé merania obvodu hlavičky bábätka je potrebné porovnávať s tabuľkovými údajmi, ktoré zobrazujú hodnoty obvodu hlavy podľa veku detí. Takéto tabuľky existujú ako pre dievčatá, tak i pre chlapcov. Na základe nich je možné identifikovať isté anomálie vo vývoji bábätka.

Na základe uvedených hodnôt je možné z tabuľky vyčítať, že obvod hlavy ročného dieťaťa, konkrétne ženského pohlavia, sa v porovnaní s údajom nameraným hneď po narodení líši približne o 11 centimetrov, pričom najpodstatnejší nárast je možné sledovať v prvom pol roku po narodení. V tomto období dochádza k vyše 8-centimetrovému prírastku na obvode hlavičky, kdežto od 6. mesiaca do dosiahnutia 1. Z danej tabuľky je jasné, že sa rast lebky po dosiahnutí prvého roku života postupne spomaľuje. U dievčat ešte stále platí konštatovanie, že ich hlavičky sú menšie ako u chlapcov, pričom tento fakt platí aj v dospelosti. V časovom horizonte medzi 1. a 5. rokom života dievčaťa dochádza k ročnému nárastu obvodu hlavy o pol centimetra, pričom obvod hlavy dievčat vo veku 5 rokov dosahuje hodnotu približne 50 centimetrov.

V rámci článku sme sa však snažili pokryť aj rastové poruchy týkajúce sa obvodu lebky, ich príčiny či prejavy. Pre špecifickejšie a obšírnejšie priblíženie niektorých aspektov tejto témy sme využili našu sekciu otázok a odpovedí.

Všeobecne, a teda odhliadnuc od pohlavia dieťaťa, je však zaujímavé sledovať, že obvod hlavy medzi 6. a 12. mesiacom života bábätka narastie o takmer 3 centimetre, kdežto za celý nasledujúci rok nadobudne 2-ročné dieťa na obvode hlavy iba 2-centimetrový prírastok.

Poruchy rastu obvodu hlavy novorodenca

Rastovú poruchu hlavy je niekedy možné spozorovať voľným okom, avšak najčastejšie sa pre tento účel používa práve vyššie spomenuté meranie obvodu hlavy, ktoré musí dieťatko pravidelne absolvovať. Ak má lekár na základe nameraných hodnôt podozrenie na rastovú poruchu, posiela dieťa na neurologické vyšetrenie. V prípade, že sú väzivové spojenia lebky, tzv. fontanely ešte stále otvorené, čo je približne v období 6 mesiacov až 2 rokov života dieťaťa, je možné mozog vyšetriť sonograficky, a teda ultrazvukom. Avšak v neskorších vývojových štádiách dieťaťa, keď sú fontanely lebky už uzavreté, je jedinou možnosťou počítačová tomografia, a teda tzv. CT vyšetrenie.

Mikrocefália a Makrocefália

Jednou z porúch rastu lebky je jej spomalený rast, ktorý sa odborne nazýva mikrocefália. Táto rastová chyba spočíva v zaostalom vývoji lebky, čo sa prejavuje jej podpriemernou veľkosťou. Malú lebku, resp. zaostanie jej vývinu môže spôsobovať hneď niekoľko vecí. V prvom rade môže ísť o genetickú chybu, avšak chyby môžu prameniť aj v predpôrodnom období, keď zdravie dieťaťa môže ovplyvniť životný štýl samotnej matky. Najčastejšie ide o nesprávny prístup k výžive či konzumáciu alkoholických nápojov v tehotenstve. Problémy však môže spôsobiť aj vírusová infekcia, ako napr. rubeola. Spomalený rast hlavy, ktorý započal ešte počas vnútromaternicového vývoja, je možné v niektorých prípadoch po narodení dobehnúť, avšak mnohokrát ide o trvalé poškodenie. Veľmi podstatným aspektom je včasné odhalenie problému, hoci ani to nemusí vždy pomôcť. Medzi prejavy mikrocefálie patrí predčasné uzavretie lebečných väzivových spojení, nezväčšujúci sa obvod hlavy, ale aj viditeľná disproporcia medzi lebečnou časťou hlavy a tvárou.

Keďže existuje spomalený rast, prirodzene, musí existovať aj opačný prípad, a teda zrýchlený vývoj obvodu hlavy. Jedna z diagnóz opisujúcich nadmerne rýchly rast obvodu hlavy dieťaťa je hydrocefalus. Ide o zdravotný stav, keď sa lebka zväčšuje vplyvom tlaku, ktorý na lebečné švy vyvíja nahromadený mozgomiešny mok. Táto tekutina v hlave sa môže hromadiť z dôvodu úrazu či krvácania, ktoré vytvárajú akúsi prekážku v odtekaní mozgomiešneho moku. Avšak príčinou môže byť aj zápal spôsobujúci znížené vstrebávanie tekutiny v lebke. Najvýraznejším príznakom hydrocefalu je nadpriemerný obvod hlavičky, avšak túto rastovú poruchu je možné spoznať aj prostredníctvom nahmatania veľkej fontanely, ktorá je v dôsledku vývojovej chyby buď otvorená príliš naširoko, a teda sú hmatom citeľné jednotlivé rozostupy medzi kosťami lebky, alebo je príliš napätá. Príznačný je aj tzv. syndróm zapadajúceho slnka, ktorý sa prejavuje stočením očných buliev smerom nadol.

Ďalší druh rýchleho vývinu lebky dieťaťa je známy pod pomenovaním makrocefália. Ide o vzácnejší typ rastovej chyby, kedy dochádza k nadmernému rastu hlavy dieťatka v rekordne krátkom čase. Makrocefália sa na rozdiel od hydrocefalu neprejavuje prítomnosťou mozgomiešneho moku. Príznaky zrýchleného rastu sa objavujú skôr v podobe zaostalosti psychomotorického vývoja.

Deformity hlavičky a kraniostenóza

V súvislosti s meraním obvodu hlavy u detí môže dochádzať k istým odchýlkam alebo chybám v meraní, a preto je potrebné zdržať sa zbytočného stresovania. Mnohé mamičky poznamenali, že aj pármilimetrový rast hlávky dieťaťa je v priebehu mesiaca dostačujúci, ak nameraný obvod hlavy zodpovedá tabuľkovým hodnotám, a to aj s ohľadom na možné odchýlky. Navyše treba počítať aj s tým, že každý lekár meria hlávku iným spôsobom.

Je tvar hlavičky novorodenca príliš pretiahnutý alebo naopak široký, či asymetrický? Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1. roka života dieťaťa. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí. Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov.

Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický.

Poznáme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze. V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania.

Na druhej strane, ak je dieťatko zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní. V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví. Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu. Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru. Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená. Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne. U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.

Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.

V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália. Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia. Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu). Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách. Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti. Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.

Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov. U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. V ďalšom kroku je naplánovaná operácia. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie. V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. mesiaca. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.

Je vôbec nutné kraniostenózu operovať? Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu? Túto otázku počujeme od rodičov často. Ide teda iba o kozmetickú operáciu? V podstate áno. Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac “bľabotať”, sú veselšie.

Prevencia a riešenie deformít hlavičky

Počas tehotenstva sa budúca mamička snaží zabezpečiť čo najlepší vývoj svojho dieťaťa. S blížiacim sa termínom pôrodu si však začína uvedomovať, že nie všetko je v jej rukách. Do pôrodnice prichádza s premysleným pôrodným plánom, zazmluvneným gynekológom a jasnou predstavou o tom, ako by mal pôrod prebiehať. Realita však môže byť iná a nie vždy ide všetko podľa plánu. V niektorých prípadoch sa bábätku nechce na svet a situácia sa môže skomplikovať. Vtedy je ďalší priebeh v rukách gynekológa, ktorý sa snaží zabezpečiť, aby sa bábätko narodilo čím skôr a predišlo sa tak trvalému poškodeniu z nedostatku kyslíka. Pôrodné poranenia hlavičky sú potom jedným z možných dôsledkov komplikovaného pôrodu.

Počas pôrodu môže dôjsť k rôznym typom deformácií hlavičky dieťaťa. Niektoré sú bežné a spontánne sa upravia, iné si vyžadujú lekársku intervenciu. Medzi najčastejšie patria:

• Caput succedaneum (pôrodný nádor): Ide o difúzny opuch hlavičky, ktorý vzniká počas pôrodu. Opuch sa spontánne vstrebe za 1 až 2 týždne a nevyžaduje žiadnu liečbu. Prítomné môžu byť aj drobné hematómy - petechie.
• Kefalhematóm: Ide o zakrvácanie pod periost lebky, ktoré sa prejavuje ako hrčka na hlavičke. Väčšina kefalhematómov sa vstrebe spontánne v priebehu niekoľkých týždňov. V niektorých prípadoch môže dôjsť k osifikácii, čo si vyžaduje chirurgické riešenie.
• Zlomeniny lebky: Vyskytujú sa zriedkavo a väčšinou ide o pozdĺžne praskliny, ktoré sa zhoja spontánne. Zriedkavo sa vyskytujú vpáčené zlomeniny, ktoré si vyžadujú chirurgický zákrok.
• Vnútrolebečné zakrvácanie: Vyskytuje sa zriedkavo a najčastejším typom je subarachnoidálne zakrvácanie, ktoré má väčšinou benígny priebeh.

Deformácie hlavičky pri pôrode môžu mať rôzne príčiny. Medzi najčastejšie patria:

• Tlak panvy matky na hlavičku dieťaťa počas pôrodu: Opakovaný tlak panvy matky na hlavičku dieťatka počas nepostupujúceho pôrodu.
• Mechanické poranenie spôsobené kliešťami alebo vákuumextraktorom: Použitie týchto nástrojov počas pôrodu môže viesť k poraneniu hlavičky dieťaťa.
• Stiesnené prostredie v maternici: Stiesnené prostredie v maternici (napr. pri viacpočetnom tehotenstve alebo ak je plod vo vysokej polohe) môže spôsobiť prednarodenú deformáciu.
• Pôrod koncom panvovým: Pôrod koncom panvovým predstavuje vyššie riziko pre vznik subdurálneho zakrvácania.
• Predčasný pôrod: Predčasne narodené deti majú mäkšiu lebku a často trávia dlhší čas ležaním kvôli zdravotnému stavu, čo zvyšuje riziko deformácie.
• Veľká hlavička alebo nízky svalový tonus: Deti s veľkou hlavičkou voči telu alebo slabšími svalmi môžu mať ťažkosti s otáčaním hlavy, čo vedie k dlhodobejšiemu tlaku na jednu oblasť lebky.
• Genetická predispozícia: V niektorých prípadoch môžu byť deformácie hlavičky ovplyvnené dedičnými faktormi, ako je tvar lebky alebo náchylnosť k svalovým poruchám.
• Intrauterinne: Ešte počas vývoja vo vnútromaternicovom priestore, kedy bol tlak vyvíjajúci na hlavičku ešte pred narodením, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktoré dieťa obklopovalo.

Prevencia deformácií hlavičky u novorodencov zahŕňa niekoľko opatrení, ktoré je možné implementovať už od prvých dní života dieťaťa. Cieľom je minimalizovať tlak na jednu oblasť lebky a podporiť rovnomerný vývoj.

• Striedanie polohy hlavičky pri spánku: Keď bábätko spí na chrbte (čo je odporúčané na prevenciu SIDS), jemne mu otáčajte hlavičku na jednu a potom na druhú stranu.
• Dostatočný čas na brušku (tummy time): Od prvých týždňov života kladieme bábätko denne na bruško, keď je hore a pod dohľadom. Tým sa posilňujú krčné a chrbtové svaly a znižuje tlak na zadnú časť hlavy.
• Striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení z fľaše: Pri dojčení či kŕmení z fľaše striedajte ruky, aby sa dieťa naučilo otáčať hlavu na obe strany.
• Nosenie v rôznych polohách: Pri nosení používajte rôzne polohy, napríklad klokanku alebo ergonomické nosítko.
• Minimalizácia času stráveného v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách: Obmedzte čas strávený v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách, kde je hlavička opretá o pevný povrch.
• Podpora pohybu: Podporujte pohyb a občas motivujte bábätko hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany.
• Pravidelne meňte polohu dieťatka v postieľke: Väčšina rodičov, najmä praváci nosia deti v ľavom náručí a v postieľke ho ukladajú na ľavú stranu. Dieťatko sa obzerá väčšinou von do miestnosti, čím sa neustále ukladá hlavičku len na jednu stranu. Otáčajte ho aj v postieľke, prípadne mu dajte do zorného poľa nejakú hračku, ktorú budete zakaždým meniť, čím ho budete nútiť otáčať hlavičku do strán.
• Polohovanie počas spánku: Počas spánku vášho dieťatka mu zmeňte polohu hlavy, podložením malého uteráčika, alebo plienkou, aby sa vyvíjal tlak hlavy o podložku aj na strane hlavy, kde sa vytvára deformita. Na trhu sú dostupne aj oporné vankúšiky na hlavičku, ktoré držia hlavičku v jednej polohe a je vyvíjaný nižší tlak na záhlavie.
• Ukladanie dieťatka na podložku: Vyhýbajte sa príliš dlhému ukladaniu dieťatka na tvrdé podložky, ako napríklad do autosedačky, ktoré majú tvrdý plast pokrytý len tenkou vrstvou výplne. Ukladajte dieťatko celým telom na mäkký vankúš, ktorý po bokoch vypodložíte, aby sa neprevalilo. Vytvorte ako keby hniezdo s vypodloženými bokmi celej plochy. Dostupné sú aj rôzne polohovacie hniezda pre malé deti, ktoré sú mäkkého materiálu a nevytvárajú tlak na lebku dieťatka.

Syndróm šikmého krku

Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na celkové prospievanie dieťaťa.

Všetky tieto popôrodné poranenia majú spoločné, v oblasti posturálneho držania antalgické, držanie hlavy v predilekcii, tzv. šikmý krk. Všetky tieto klinické prejavy rozvinutého syndrómu šikmého krku, nie sú vidieť okamžite po narodení, ale rozvíjajú sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. Hlava dieťaťa je otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú). Toto predilekčné držanie pretrváva. Pri otočení hlavy na druhú stranu, má dieťa problém ju tam udržať.

Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov. Tvár je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka. Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dolieha uchom stále na podložku. Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela. Asymetria sa prenesie až k panve. Konštantná asymetria držania hlavy vedie ku konštantnému držaniu panvy ventrálne a kraniálne na strane úklonu. Obmedzenie pohyblivosti panvy má vplyv na zrenie bedrových kĺbov. Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môže priniesť gastrointestinálne ťažkosti (reflux, plynatosť), pretože na žalúdok a čreva nepôsobí správny vnútrobrušný tlak.

Ak je hlava, panva a osový orgán v asymetrii, tak potom vidíme asymetrickú hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte. Celá táto situácia znamená oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov. Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane. Na postihnutej strane chýba súhra ruka - ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, tým nastáva fixované asymetrické držanie a asymetrická hybnosť. Dieťa rozhodne nie je ohrozené tým, že by sa nechodilo. Jeho hrubá motorika je vo veku 12. - 16. mesiacov v norme, dieťa samostatne chodí. Posturálna adaptácia znamená začiatok fixácie asymetrického držania. Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa.

Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy, ktoré vyplývajú z jeho posturálnej situácie. Treba si uvedomiť, že sanie a prehĺtanie sú motorické funkcie. K saniu a prehĺtaniu potrebuje drobné pohyby do flexie v kraniocervikálnom prechode a koordináciu jazyka. Bolesť v oblasti šije a nemožnosť jej napriamenia spôsobuje pri príjme potravy veľký problém. K saniu a prehĺtaniu potrebuje spraviť krátky kyv hlavy dopredu a to nemôže. Na strane úklonu je sanie komplikovanejšie.

Problém zaspávania, prerušovaný spánok, plač zo spánku sú ďalšie príčiny zlého príjmu potravy dieťaťa. Deti so syndrómom šikmého krku poznáme v kojeneckom období podľa častého slintania. Slintanie je dôsledok problému s prehĺtaním. Dieťa zle prehĺta počas kŕmenia, strava vyteká von.

Polohová plagiocefália a brachycefália

Polohová plagiocefália a výrazná brachycefália sú deformity lebky, ktoré vznikajú počas jej rastu a sú spôsobené vonkajšími kompresívnymi silami pôsobiacimi na hlavu dieťaťa. Tieto polohové deformity môžu vznikať v rôznom časovom období. Prenatálne ich môžu spôsobiť faktory, ktoré obmedzujú priestor okolo plodu. Postnatálne kraniálne sploštenie je prítomné až u 56 % viacnásobných tehotenstiev. V tomto prípade sa deti rodia s normálnym tvarom lebky a polohová plagiocefália sa vyvinie ako následok jednostrannej pozície dieťaťa, ktorá je zapríčinená buď perinatálnym poškodením dieťaťa, alebo nevhodným polohovaním rodičov.

Perinatálna deformácia, ku ktorej dochádza počas prechodu cez pôrodný kanál je fyziologická, ale zvyčajne je dočasná a spontánne sa odstráni do 6. týždňov u zdravých detí s nepoškodeným motorickým vývinom. Plagiocefália tak nemôže byť diagnostikovaná, kým dieťa nemá najmenej šesť týždňov. Deformitu lebky novorodenca môžu spôsobiť aj sily použité pri asistovanom pôrode. Polohová plagiocefália, nonsynostotická plagiocefália alebo v anglickom termíne „flat head syndrome“ sa prejavuje ako deformita lebky rovnobežníkového tvaru, so záhlavným sploštením na jednej strane, s posunutím ušnice na strane deformity a s vyčnievajúcim čelom dopredu. Asymetrický tvár lebky spôsobuje tvárovú skoliózu. Dochádza k asymetrii tváre, očí a sánky. Uši nie sú v jednej línií, na strane posteriórneho sploštenia býva ucho posunuté dopredu. Brada je posunutá na opačnú stranu ako je okcipitálne sploštenie, mení sa pozícia jazyka voči čeľusti pri aktívnom pohybe i statickom držaní tela.

Polohová plagiocefália sa vyskytuje u 1 z 5 detí počas prvých dvoch mesiacov ich života. Výskyt polohovej plagiocefálie sa pohybuje okolo 16% vo veku 6. týždňov, 19% vo veku 4. mesiace s následnou klesajúcou tendenciou okolo 7%, vo veku 12. mesiacov až na približne 3% vo veku 24. mesiacov. Všeobecne môžeme konštatovať, že polohová plagiocefália je spôsobená dlhodobým vonkajším tlakom na vyvíjajúcu sa lebku, pokiaľ je dieťa prevažne v jednej polohe. Vzniká vtedy, pokiaľ má dieťa väčšinu času hlavu otočenú na jednu stranu, aktívny pohyb na opačnú stranu je nedostatočný a pasívny pohyb je často obmedzený.

Pre rozvoj polohovej plagiocefálie je dôležitá taktiež prítomnosť rizikových faktorov, napríklad vek matky nad 35. rokov, mužské pohlavie dieťaťa, supinačná poloha dieťaťa v priebehu spánku aj počas dňa, stranová preferencia, vývojové oneskorenie a nižší stupeň aktivity. Najvýraznejším rizikovým faktorom podieľajúcim sa na vzniku vývoja polohovej plagiocefálie je pozícia a polohovanie dieťaťa, nedostatočné polohovanie na bruchu. Výskumy v posledných rokoch ukazujú na možnosť oneskorenia psychomotorického vývoja, deti sú menej aktívne a majú variabilný svalový tonus. U týchto detí vývoj neprebieha kvalitne, pre nedostatočnú aktivitu šijového a trupového svalstva, nedostatočnú oporu o horné končatiny a obmedzenú schopnosť kontroly hlavy proti gravitácií u nich pretrváva predilekčné držanie tela. Deti nedosahujú symetriu v polohe na chrbte ani v polohe na bruchu. Z tejto funkčnej asymetrie sa rozvíja štrukturálna asymetria. Asymetrická pozícia hlavy vo vývoji vedie k asymetrii ušníc. Zvýšený tlak hlavy na jedno ucho znižuje prívod akustických stimulov do zvukovodu a dochádza k fázovému posunu zvuku v ušiach.

U polohovej plagiocefálie spočíva terapia predovšetkým v dôslednom polohovaní hlavy dieťaťa. Aktívne polohujeme v dobe spánku a hry. Postieľku umiestňujeme tak, aby bol možný prístup z oboch strán. Pokladáme hračky na opačnú stranu, podporujeme otáčanie hlavy na opačnú stranu. Ďalšie možnosti riešenia sú prevencia, striedať polohu hlavy pri pokladaní dieťaťa v polohe na chrbte. Novorodenci by mali tráviť minimum času v autosedačkách alebo v iných podobných pomôckach, ktoré podporujú polohu na chrbte. Dostatočne polohovať novorodenca na bruchu. Zo začiatku polohujeme dieťa na bruchu krátko, neskôr môžeme interval predlžovať.

Handling, pasívne uvoľňovanie, aktívna pohybová terapia a terapia pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy sú ďalším riešením polohovej plagiocefálie. Handling je vhodnou súčasťou terapie, ktorou podporujeme a stimulujeme kvalitné pohybové vzory. Prevádzame ho individuálne vzhľadom k aktuálnemu stavu dieťaťa. Z aktívnej pohybovej terapie využívame pohybové vzory z I. trimenonu, o ktorých by mala byť matka inštruovaná. Využívame exteroreceptívnu stimuláciu pre inhibíciu a facilitáciu tonusu svalových reťazcov v polohe na chrbte a v polohe na bruchu, ktoré uvoľnia skrátene svaly a fascie v oblasti krčnej chrbtice a prsných svalov. Stimulácia zraku čiernobielou hračkou je taktiež veľmi dôležitá.

Optimálny vek pre terapiu pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy je od 4,5. - 14. mesiaca veku dieťaťa. U mladších detí ešte možno očakávať spontánnu úpravu, u detí starších ako 14. mesiacov je liečba menej účinná.

Ako rozličné typy preležania detskej hlavičky vyzerajú?

V počiatočných štádiách novorodeneckého života je pre lebku príznačná poddajnosť a mäkkosť, ktorá vo veľkej miere súvisí s jej neustálym vývojom. Jednotlivé lebečné kosti sú v rámci ľudskej kostry pospájané tzv. lebečnými švami. Do istého veku sa medzi týmito väzivovými spojmi, a teda aj medzi jednotlivými kosťami lebky, nachádzajú prázdne priestory. Tie poskytujú kostiam lebky dostatok miesta na to, aby mohli priebežne rásť a vyvíjať sa, čo koniec koncov vedie k rastu lebky ako komplexného celku. Lebka v priebehu prvého pol roka života dieťaťa nadobúda dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti, pričom do dvoch rokov sa jej veľkosť strojnásobuje. Rýchlosť rastu sa po siedmom roku dieťaťa znižuje, pričom medzi 16. až 18. rokom života dievčat a 20. rokom života chlapcov dochádza k úplnému ukončeniu rastu lebky.

Švy sú príznačné svojou elastickosťou, ktorá sa postupne mení v tvrdšiu kosťovú štruktúru vzájomne spájajúcu konkrétne lebečné kosti. Spôsobuje to fakt, že sa dieťatku nedostatočne vyvinie lebka, čo vedie k eliminácii rastového potenciálu.

tags: #hlavicka #dietatka #pri #narodeni