Dýchanie dieťaťa: Od správneho nosového dýchania po riešenie problémov

Dýchanie nosom je prirodzený a zdravý spôsob, akým telo prijíma vzduch (v pokojovom režime), pretože nosová dutina slúži ako filter, ktorý zvlhčuje a čistí vzduch pred vstupom do pľúc. Ak však dieťa chronicky dýcha ústami, môže to viesť k rade zdravotných komplikácií a ovplyvniť vývoj tváre aj dýchacích ciest. Tento problém často spôsobuje chronická nádcha, zväčšené mandle, nosová priehradka alebo iné obštrukcie horných dýchacích ciest.

Dýchanie ústami je v poriadku len pri športe alebo fyzickej námahe, pri respiračných infekciách alebo pri psychickom vypätí. Samozrejme aj vtedy, keď hovoríme. Výdych ústami je nutný na tvorbu väčšiny hlások, čo si často ani neuvedomujeme.

Dýchanie ústami zvyšuje pravdepodobnosť častých infekcií horných i dolných dýchacích ciest, zápalov stredného ucha, problémov so sluchom a zvyšuje sa aj riziko vzniku astmy. Nedochádza totiž k filtrácii vdychovaného vzduchu v nose. Ďalším negatívom je zhoršené okysličovanie organizmu. „Prísun kyslíka do pľúc, krvi a mozgu je v porovnaní s dýchaním nosom nižší. Dýchanie ústami negatívne ovplyvňuje aktivitu bránice, čo tiež vedie k slabšiemu dýchaniu. Ak sa dieťaťu nedarí efektívne a dostatočne dýchať, má to vplyv aj na jeho schopnosť tvoriť hlásky. Možno vás prekvapí informácia, že dýchanie nosom pozitívne ovplyvňuje takzvaný limbický systém v mozgu, ktorý podporuje pamäť, pozornosť, stav emócií, vyrovnané správanie a podobne.

Štúdia publikovaná v odbornom časopise BMC Oral Health sa zamerala na to, ako dýchanie ústami ovplyvňuje vývoj maxilofaciálnych štruktúr a dýchacích ciest u detí a dospievajúcich. Čo štúdia skúmala? Štúdia sa zamerala na 120 detí vo veku 7-15 rokov, u ktorých bolo diagnostikované dýchanie ústami. Vedci použili bočné kefalometrické snímky na meranie tvrdých a mäkkých tkanív tváre a dýchacích ciest. Účastníci boli rozdelení do šiestich skupín podľa štádia zrenia krčných stavcov (CS1-CS6), čo umožnilo posúdiť rozdiely vo vývoji. Hlavným cieľom bolo zistiť, ako sa dýchanie ústami prejavuje v rôznych fázach rastu a aké zmeny prináša v oblasti čeľustí, pier a dýchacích ciest.

Výsledky štúdie

1. Vplyv na vývoj čeľustí

Deti, ktoré dýchali ústami, mali nedostatočne vyvinutú dolnú čeľusť (uhol SNB) a sklony k jej zadnému a dolnému posunu. Tento efekt bol najvýraznejší v ranných fázach rastu (CS1-CS5). Bolo tiež pozorované zmenené rastové správanie hornej čeľuste, najmä jej protrúzia v počiatočných štádiách (CS1-CS2).

2. Mäkké tkanivá a tvar tváre

Štúdia ukázala, že deti s dýchaním ústami mali dlhší dolný ret a výraznejší horný ret. Merania potvrdili, že sa u nich vyvíja tzv. dlhá a úzka tvár s ustupujúcou bradou a zmeneným profilom tváre.

3. Zmeny v dýchacích cestách

Bol zistený fakt, že deti s dýchaním ústami mali zúžené dýchacie cesty, najmä v oblasti nosohltanu. U dievčat bolo zúženie prítomné vo všetkých fázach rastu (CS1-CS5), zatiaľ čo u chlapcov sa prejavovalo najmä v ranných fázach. Tento jav môže viesť k ďalším zdravotným problémom, ako je spánková apnoe, horšia kvalita spánku a zvýšené riziko respiračných infekcií.

Funkcia formuje štruktúru. Dýchanie ústami má výrazný vplyv na vývoj čeľustí, tvar tváre aj zdravie dýchacích ciest u detí. Najväčšie zmeny boli pozorované v ranných štádiách rastu, čo zdôrazňuje dôležitosť časnej diagnostiky a intervencie.

Ak rodičia zaznamenajú, že ich dieťa často dýcha ústami, mali by sa poradiť s odborníkom, napríklad s detským ORL lekárom alebo ortopédom. Včasná liečba, ako je odstránenie prekážok v dýchacích cestách alebo ortodontická terapia, môže pomôcť minimalizovať dlhodobé následky a podporiť zdravý vývoj dieťaťa.

Príčiny a následky dýchania ústami u detí

Deti (ale i dospelí) dýchajú ústami najčastejšie v noci, a to kvôli chronicky upchatému nosu napríklad v dôsledku častých infekcií, zväčšenej nosohltanovej mandli alebo vybočenej nosovej priehradke. Ak si u svojho dieťaťa všimnete, že v noci, ale niekedy aj cez deň dýcha ústami, treba zistiť, čo je príčinou tohto stavu. Na mieste je predovšetkým návšteva ORL lekára a užitočná môže byť aj konzultácia s logopédom. Keď sa zistí a vyrieši základná príčina, vhodná je rehabilitácia, počas ktorej sa dieťa učí správne dýchať.

Znížená tvorba slín je ďalší dôsledok dýchania ústami. Sliznice v ústach sa vysušujú, čo vedie k väčšej pravdepodobnosti vzniku zubného kazu. „Sliny čistia a chránia zdravie našej ústnej dutiny, zubov a ďasien. Sú dôležité, pretože neutralizujú kyseliny a odplavujú baktérie,“ vraví odborníčka Zuzana Blažková. Dýchanie ústami spôsobuje ďalej zvýšené slintanie, popraskané a suché pery či skrátenú podjazykovú uzdičku.

Vplyv na vzhľad a vývoj reči

Aby toho nebolo málo, dýchanie ústami môže u detí dokonca viesť k neželanému vývoju tváre (dlhá a úzka tvár, ústup brady dozadu), podnebia a zubných oblúkov, to všetko v dôsledku nesprávnej odpočinkovej polohy jazyka medzi zubami. „Tlak jazyka na podnebie hore a do strán počas spánku prirodzene prispieva k správnemu rastu čeľustí, čo zaisťuje dostatok miesta na uloženie zubu,“ vysvetľuje logopedička. Ak dieťa dýcha ústami, nedeje sa to, zuby tak majú menej miesta a rastú nakrivo. Oneskoriť a zhoršiť sa môže aj vývoj reči, deti si takzvane šliapu po jazyku, pretože hlásky vyslovujú medzizubne. A napokon, nesprávne dýchanie dokonca súvisí s chybným držaním tela. Vedie k nesprávnemu držaniu hlavy, čo narušuje rovnováhu celého tela, ktoré sa to snaží kompenzovať a dochádza k preťažovaniu svalov krku, ramien, panvy, nôh a chodidiel. Dýchanie ústami ovplyvňuje aj spôsob, akým spracovávame potravu. Pre oslabené svaly je náročné poriadne rozdrviť tuhšiu stravu. Nad dýchaním ústami preto nemávnite v žiadnom prípade rukou a žiadajte odborné vyšetrenia a profesionálnu pomoc. Podľa Zuzany Blažkovej ovplyvňuje celý organizmus a môže ho negatívne deformovať doslova od hlavy až k päte.

Anatómia a fyziológia dýchania

Bez jedla človek vydrží mesiac, bez vody tri dni, bez kyslíka 5 minút… Dýchací systém je životne dôležitý pre našu existenciu. Umožňuje totiž telu získavať z vonkajšieho prostredia kyslík, ktorý sa potom dodáva obehovým systémom - srdcom a krvnými cievami - do každej bunky tela. Bunky bez kyslíka odumierajú. Tkanivá, ktoré ostanú niekoľko minút bez kyslíka, sa nanávratne poškodzujú. Najcitlivejšie na prísun kyslíka sú práve životne nevyhnutné orgány - mozog a srdce. Prečo? Kyslík je nepostradateľnou súčasťou biochemických procesov, ktoré udržujú naše telo v chode. Strávené živiny sa miešajú s kyslíkom, enzýmami a inými chemickými látkami. Výsledkom je použiteľná energia. Bunky „spália“ túto energiu tým, že ju použijú na svoje fungovanie.

Ako funguje dýchanie

Dýchanie slúži na príjem kyslíka a odovzdanie oxidu uhličitého, čiže na výmenu dýchacích plynov. Tento proces sa uskutočňuje v rozličných úsekoch dýchacieho systému. Počas nádychu prechádza kyslík cez horné dýchacie cesty do dolných dýchacích ciest a do pľúc. Výmena kyslíka za oxid uhličitý, ktorý je odpadovým produktom buniek, sa uskutočňuje v pľúcnych mechúrikoch - alveolách - prostredníctvom siete krvných vlásočníc - kapilár. Výdychom sa oxid uhličitý uvoľňuje z tela von. Dýchanie je samovoľný proces, ktorý riadi dýchacie centrum umiestnené v mozgovom kmeni ( v predĺženej mieche). Nádych (inspirácia) sa automaticky strieda s výdychom (expirácia). Pri nádychu sa dýchacie svaly, ktoré pozostávajú z medzirebrových svalov a bránice, sťahujú. To vedie k zväčšeniu hrudného koša . Pri výdychu rebrá klesajú a bránica ochabne, tým sa hrudný kôš zmenší.

Frekvencia dýchania

Horné dýchacie cesty

Termínom horné dýchacie cesty sa označujú dýchacie orgány v hlave človeka. Patria k nim NOS a HLTAN. Pri nádychu sa vzduch dostáva do nosa, kde sa prečistí filtrom drobných chĺpkov. Rozvetvená sieť kapilár v nosovej sliznici sa postará o zohriatie vzduchu. Kvapôčky hlienu, ktorý vytvára nosová sliznica, ho primerane zvlhčia, aby bol prispôsobený podmienkam vo vnútri pľúc. Cez nos sa vzduch dostáva do hltana, kde sa dýchacie cesty križujú s cestami tráviaceho systému. Ak dýchame so zatvorenými ústami, je nos vstupnou bránou pre vzduch. Nosová dutina je ohraničená zhora i zo stán kosťami tvárovej časti lebky. Spodinu nosovej dutiny spredu tvorí tvrdé podnebie a vzadu mäkké podnebie. V nosovej dutine sa nachádza viacero kostných priehradiek, ktoré vytvárajú nosové mušle a dutiny. Dutiny: Pri narodení sú vyvinuté iba čuchové dutiny, čeľustné (maxilárne) dutiny sa začínajú tvoriť v 1. roku, čelové vo 4. roku a sfenoidálne v 8. až 10. roku života. Ich rast končí priemerne v 20. roku. Nosové mušle a dutiny sú bohato vystlané prekrvenými sliznicami. Tieto prichádzajúci vzduch zohrejú a zvlhčia. Na lepkavom hliene sa zároveň zachytí prach a nečistota. Z vnútorného očného kútika ústi do nosovej dutiny nosovo-slzný kanál. (Preto, keď dieťa plače má zároveň aj plný noštek.) Z nosovej dutiny sa vzduch dostáva do hltana. Obidve nosové dutiny - pravú a ľavú - oddeľuje nosová priehradka, pozostávajúca z kostnej a chrupkovitej časti. Hltan sa delí na tri časti. Horná časť, ktorá slúži na dýchanie, je spojená s dutinami nosa a stredným uchom. V časti nosohltana sa nachádza hltanová (nosná) mandľa, ktorá je súčasťou lymfatického systému. Nosná mandľa: U novorodenca je veľmi malá, po prvom roku sa prudko zväčšuje a najväčšia býva v 6. roku - 15 x 30 mm, potom sa začína opäť zmenšovať. Stredná časť hltana sa nachádza v ústnej dutine. Dolná časť hltana sa rozvetvuje na pažerák, ktorý je súčasťou tráviaceho systému a hrtan, ktorý je súčasťou dýchacieho systému - začiatok dolných dychacích ciest. Vchod do hrtana zabezpečuje príchlopka, ktorá zabraňuje prístupu cudzích telies do dýchacích ciest.

Dolné dýchacie cesty

Dolné dýchacie cesty pozostávajú z HRTANA, PRIEDUŠNICE a PĽÚC. Z hltana sa vdýchnutý vzduch dostáva najprv do hrtana. Stenu hrtana tvoria chrupky. Hrtan môže zastaviť vdýchnutý vzduch, čo sa prejaví kašľom. Za normálnych okolností sa vdýchnutý vzduch dostáva cez hrtan do priedušnice, ktorá tvorí kmeň bronchiálneho stromu. Priedušnica sa rozvetvuje na dve hlavné priedušky, ktoré ústia do pravých a ľavých pľúc. Priedušky sa v nich ďalej rozčleňujú na priedušničky. Bránica nepatrí k dýchacím cestám, ale je najdôležitejším dýchacím svalom podieľajúcim sa na vdychu a výdychu.

Hrtan (larynx)

Z hltana sa vzduch dostáva do hrtana. Hore sa nachádza hrtanová príchlopka (epiglotis). Na chrupky sa vnútri hrtana upínajú hlasivkové väzy. Tie sa pomocou svalov napínajú a uvoľňujú, čím sa zužuje alebo rozširuje hlasivková štrbina, a tak za pomoci prúdenia vzduchu vzniká hlas. V závislosti od postavenia hlasiviek, jazyka, zubov, pier a mäkkého podnebia vznikajú rôzne zvuky. Ak sa napr. prachom podráždia nervové zakončenia v nose, hlasivková štrbina sa okamžite uzavrie. Nasleduje mohutný výdych - kýchanie. Kašeľ vzniká podobným spôsobom po podráždení sliznice hrtana.

Priedušnica (trachea)

Na hrtan nadväzuje priedušnica. Je zložená z chrupkovitých prstencov v tvare podkovy. Za hrudnou kosťou sa priedušnica rozvetvuje na dve priedušky, ktoré vstupujú do pravej a ľavej časti pľúc. V priedušnici sa nachádzajú bunky s jemnými riasinkami, ktoré svojim pohybom posúvajú vniknuté nečistoty a hlien smerom von.

Pľúca (pulmo)

Pľúca sú uložené v hrudnom koši. Sú rozdelené na pravé a ľavé pľúca. Pravé pozostávajú z troch pľúcnych lalokov, ľavé z dvoch. Priedušky, ktoré sa ďalej rozvetvujú do priedušničiek, sa končia svojimi najjemnejšími rozvetveniami v pľúcnych mechúrikoch - alveolách. Tieto sú obrastené sieťou krvných vlásočníc. Rast a vývoj nových alveol pokračuje asi do 8. roku, keď dosahuje počet 300 miliónov. Počet alveol sa zvyšuje aj potom - až do adolescencie, ale už pomalšie. Od 8. roku prevláda rast pľúc zväčšovaním alveol. Stena pľúcnych mechúrikov je veľmi tenká. To zrýchľuje a uľahčuje výmenu plynov medzi vzduchom a krvou. Neokysličená krv, ktorá prichádza zo srdca, tu pod tlakom natankuje kyslík a odtransportuje ho naspäť do srdca, odkiaľ sa dostáva do celého tela.

Fakty o pľúcach:

• Počet pľúcnych mechúrikov (alveol) je niekoľko sto miliónov.
• Plocha povrchu pľúc dospelého človeka má rovnakú veľkosť ako päť futbalových ihrísk.
• Každú minútu predýchame asi 6 -8 litrov vzduchu (keď cvičíme, ešte viac).
• Vdychovaný vzduch obsahuje: 78 % dusíka, 21 % kyslíka, 0,03 % oxidu uhličitého.
• Vydychovaný vzduch obsahuje: 78 % dusíka, 17 % kyslíka, 4 % oxidu uhličitého.

Rýchlosť dýchania, ktorú kontroluje mozog (centrum dýchania je v predĺženej mieche), závisí aj od koncentrácie oxidu uhličitého v krvi. Pri cvičení sa vytvára viac oxidu uhličitého, takže mozgové bunky nám prikazujú hlbšie a rýchlejšie dýchať, aby sme mohli vdychovať viac kyslíka. Týmto sa zrýchľuje srdcová činnosť, aby sa oxid uhličitý rýchlejšie vydýchal.

Zázračná tekutina - surfaktant

Od 25. týždňa plodu sa začína v bunkách pľúcnych mechúrikov tvoriť tzv. SURFAKTANT, ktorý znižuje povrchové napätie v alveolách a tak udržuje ich stabilitu a zabraňuje ich kolabsu. Názorne si to možno predstaviť na balóne. Keď robíme prvý vdych do balónu, ide to veľmi ťažko, je tuhý (povrchové napätie je vysoké), následné vdychy už idú omoho ľahšie (povrchové napätie sa znížilo). Surfaktant zabraňuje spľasnutiu alveol pri výdychu a uľahčuje ich opätovné naplnenie vzduchom. Zrelé pľúca s dostatkom surfantantu sa môžu po pôrode ľahko rozvinúť, narozdiel od nezrelých.

Sťažené dýchanie u detí

Sťažené dýchanie u detí, najmä u ročného dieťaťa, je pre rodičov vždy znepokojujúce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možných príčinách zrýchleného dýchania u ročných detí a ponúka rady, ako postupovať.

Bežné príčiny sťaženého dýchania u detí

Ťažký dych u detí môže mať rôzne príčiny, pričom mnohé z nich súvisia so zápalom dýchacích ciest. Medzi najčastejšie patria:

• Zápal dýchacích ciest: Vedie k opuchu okolo hlasiviek a priedušnice, čo sťažuje dýchanie.
• Bronchitída: Zápal priedušiek.
• Pneumónia (zápal pľúc): Infekcia pľúc, ktorá sa prejavuje prítomnosťou hnisu a tekutiny v pľúcnych mechúrikoch.
• Astma: Chronické ochorenie pľúc, ktoré spôsobuje napúčanie v rôznych častiach dýchacích ciest. Astmou trpí v dnešnej dobe 10-15% detskej populácie a prejavovať sa môže v akomkoľvek veku dieťaťa. Najčastejší výskyt je okolo 5. roku života dieťaťa. Astma obťažuje každým rokom stále viac detí a dôvod je zatiaľ neznámy. Deti, resp. ich telá si pri tomto ochorení nedokážu vytvoriť dostatok ochranných protilátok.
• Laryngitída (zápal hrtana): Vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje opuch hrtana a sťažené dýchanie, najmä u detí do 6 rokov.

Možné príčiny astmy u detí:

• prítomnosť alergie - inhalačné (pele, roztoče, pleseň, zvieracia srsť) alebo potravinová alergia či histamínová intolerancia
• nečistoty v ovzduší, znečistené životné prostredie, cigaretový dym
• dedičnosť astmy - výskyt ochorenia u člena rodiny alebo určité alergie u rodinných príbuzných
• časté dýchacie problémy a ochorenia
• nízka pôrodná váha
• vystavovanie tabakovému dymu pred i po pôrode dieťaťa
• mužská populácia, teda chlapci, trpia astmou častejšie ako dievčatá a v dospelosti je to naopak
• oslabený imunitný systém a nedostatočná tvorba ochranných protilátok
• krátka doba dojčenia dieťaťa

Príznaky astmy u detí:

• časté záchvaty kašľa a dýchavičnosti, prejavujúce sa napr. počas noci, hry, smiechu, aktivít
• neobvykle zrýchlené dýchanie
• nedostatok energie počas hier
• bolesť a tlak na hrudi
• náhly kašeľ pri zmene teploty vzduchu alebo pri rozčúlení
• nadmerná tvorba hlienu a tendencie vykašlávať ho
• zhoršené dýchanie a s tým spojené spanie, pískanie počas dýchania
• poruchy spánku
• môže sa objaviť aj horúčka
• celková únava, vyčerpanosť a oslabenie organizmu
• stuhnuté krčné a hrudné svalstvo
• opuch sliznice

Sprievodné príznaky sťaženého dýchania

Sťažené dýchanie je často sprevádzané ďalšími príznakmi, ktoré môžu pomôcť určiť príčinu:

• Krátke alebo zrýchlené dýchanie
• Tlak na hrudi
• Kašeľ
• Pišťanie alebo iné neobvyklé zvuky pri dýchaní
• Dýchavičnosť
• Príznaky prechladnutia (horúčka, zimnica, bolesť hrdla, nádcha)

Chrápanie a sťažené dýchanie počas spánku

Chrápanie u detí je často podceňované, no môže signalizovať vážnejšie problémy s dýchaním.

Pravidelné verzus občasné chrápanie

Občasné chrápanie, napríklad raz za mesiac, zvyčajne nie je dôvod na obavy.

Príčiny chrápania u detí:

• Zväčšené nosné mandle
• Prekážky v nose alebo nosohltane
• Nadmerne veľký jazyk
• Nadváha
• Nedostatočný tonus hltanových, podnebných a jazykových svalov
• Nádory a cysty hltana

Zväčšené nosné mandle

Zväčšené nosné mandle sú častou príčinou chrápania u detí. Mandle rastú medzi 3. a 5. rokom života a najväčšie sú v predškolskom veku. Ak sa z dôvodu opakovaných infekcií zväčšujú, môžu sťažiť dýchanie nosom, čo vedie k dýchaniu ústami a chrápanie.

Nadváha

Deti s nadváhou majú často problémy s chrápaním, pretože tuk na krku tlačí na mandle a dýchacie cesty.

Spánkové apnoe

Chrápanie je často spôsobené čiastočnou prekážkou v horných dýchacích cestách počas spánku. Ak je prekážka malá, ide o benígne chrápanie. Je to porucha spánku, pri ktorej dochádza k opakovaným epizódam prerušenia dýchania na viac než dva respiračné cykly. Znamená to, že dieťa sa dva a viackrát sa nevdýchne. Tak ako môže spánkové apnoe veľmi negatívne ovplyvniť kvalitu spánku a celkové zdravie u dospelých, ešte naliehavejšie to platí aj u dieťaťa.

Vo všeobecnosti sú známe tri typy, a to:

• Obštrukčné spánkové apnoe (OSA), inak nazývané tiež syndróm obštrukčného spánkového apnoe: Dochádza k zablokovaniu dýchacích ciest v dôsledku uvoľnenia svalov hrdla, zväčšených mandlí alebo adenoidov (mandlí nosohltana). Najčastejší typ u detí je obštrukčné spánkové apnoe, ktoré postihuje odhadom asi 1 až 5 % detí. Tvorí asi 95 % všetkých diagnostikovaných detských prípadov.
• Centrálne spánkové apnoe (CSA): Menej časté. Mozog nevyšle signál na dýchanie, čo spôsobí prerušenie dýchania.
• Zmiešané apnoe: Kombinácia oboch typov.

Epizódy zástav dychu sú bežnejšie u dojčiat a predčasne narodených detí, ale môžu sa vyskytnúť aj v neskoršom veku a puberte.

Aké príznaky má spánkové apnoe u detí?

Najvýraznejším príznakom u detí je chrápanie. No nie všetky deti s OSA chrápu, a nie všetky deti, čo chrápu, majú túto diagnózu. Jednoznačne ju dokáže určiť len lekár, ale vy ako rodič si môžete všímať aj ďalšie symptómy.

Medzi tie patria:

• Zástavy dychu, po ktorých nasleduje smrkanie, dusenie a lapanie po vzduchu
• Časté dýchanie ústami
• Nepokojný spánok
• Časté zobudenia
• Námesačnosť
• Potenie
• Nočné pomočovanie

Mamičky dojčiat môžu pozorovať časté alarmy monitoru dychu, pričom sa zdá, že je všetko v poriadku a dieťa normálne spí. Ak je monitor dychu kvalitný a správne nastavený, takéto alarmy môžu poukazovať na zástavy dychu typické pre apnoe.

Ďalšie príznaky môžete pozorovať u detí počas dňa. Napríklad:

• Vidíte, že je vaše dieťa ospalé počas celého dňa.
• Správa sa nevrlo, netrpezlivo alebo podráždene.
• Má problém sústrediť sa v škole.
• Má prejavy hyperaktívneho správania, ktoré si mnohí rodičia zamieňajú za ADHD.

Aký má súvis spánkové apnoe a ADHD?

Pri prejavoch hyperaktivity a neschopnosti sústrediť sa u svojich detí mnoho rodičov nadobudne presvedčenie, že ich dieťa trpí ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder), čiže poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou. Vedci totiž zistili, že až 75 % detí a dospelých s ADHD trpí zároveň aj rozličnými spánkovými poruchami vrátane apnoe.

Príčiny OSA u detí

Zástavy dýchania spôsobené blokáciou dýchacích ciest môžu byť následkom:

• Zväčšených mandlí alebo adenoidov. Sú to žľazy umiestnené v zadnej časti hrdla. Môžu sa zväčšiť, ak má vaše dieťa infekciu alebo zápal. Za ich zväčšením však často bývajú aj genetické predispozície, navyše v ranom veku sú aj u zvyšných detí nepomerne veľké oproti dýchacím cestám.
• Zmeny svalového tonusu. Niektoré genetické vady či ochorenia, ako je Downov syndróm alebo detská mozgová obrna, môžu spôsobiť zmeny svalového tonusu v oblasti hlavy a krku u vášho dieťaťa. Bežné a prirodzené svalové napätie v tejto oblasti sa počas noci u dieťaťa znižuje, následkom čoho môžu tieto tkanivá blokovať dýchacie cesty.
• Abnormalít kostnej štruktúry. Úzka štruktúra kostí tváre, napríklad malá čeľusť alebo predkus, môžu ovplyvniť dýchanie dieťaťa.
• Nádorových ochorení. Tieto prípady sú však ojedinelé.

Medzi ďalšie rizikové faktory, pri ktorých sa môžu takéto problémy rozvinúť, patria: alergie, astma, genetické predispozície.

Tetánia a hyperventilácia

Príčiny tetánie

Primárnou príčinou je nedostatok horčíka a v menšej miere aj vápnika. Často ju vyvoláva dlhodobý stres.

Príznaky tetánie

• Kŕče svalstva (najčastejšie v oblasti rúk a nôh)
• Tŕpnutie končatín
• Kŕče v tvárovej oblasti
• Búšenie srdca
• Lapanie po dychu
• Zrýchlené hlboké dýchanie

Hyperventilácia

Hyperventilačná tetánia je záchvat tetánie spôsobený hyperventiláciou (vdychovaním viac vzduchu, než organizmus potrebuje).

Dehydratácia a dýchanie

Dehydratácia (odvodnenie) je nedostatok vody v tele. Voda je nevyhnutná pre fungovanie celého organizmu. Telo obsahuje veľké množstvo vody. U detí tvorí voda väčšiu časť ich tela ako je to u dospelých. Preto sú deti viac ohrozené jej nedostatkom. Celkovo telo bábätiek obsahuje 70% vody, u detí je to 65% a dospelých 60%. Dieťa prijíma vodu pitím tekutín a jedlom.

U detí dehydratácia vzniká zvyčajne kombináciou viacerých príčin.

Denná potreba tekutín podľa hmotnosti (všetky tekutiny):

• Na prvých 10 kg hmotnosti sa počíta 100 ml / kg (napr. 6kg dieťa potrebuje 600 ml tekutín)
• Na druhých 10 kg sa počíta 50 ml/kg (napr. 15 kg dieťa potrebuje 10 x 100 ml + 5 x 50 ml = 1250 ml)
• Nad 20 kg sa počíta 20 ml/kg až do maximálneho množstva 2400ml (napr. 27 kg dieťa potrebuje 10 x 100 + 10 x 50 + 7 x 20 = 1640 ml)

Stupne dehydratácie a príznaky:

• MIERNY STUPEŇ (strata do 5% hmotnosti): Dieťa nemusí mať ešte žiadne výrazné príznaky, môžu byť prítomné: smäd, nepokoj a podráždenosť, bolesti hlavy, suchší jazyk a sliznice úst, menej sĺz pri plači. Dieťa menej močí ako zvyčajne (u dojčiat menej ako 6 mokrých plienok za deň) a má tmavší moč, má normálny pulz, normálne dýchanie.
• STREDNE ZÁVAŽNÝ STUPEŇ (strata do 10% hmotnosti): Dieťa má príznaky: podráždenosť, znížená aktivita, skleslosť, zvýšená teplota. Dieťa výrazne menej močí (dieťa do roku veku 4 mokré plienky za deň alebo močí približne každých 6 hodín, u staršieho dieťaťa každých 10 hodín), moč je tmavý a zapáchajúci, pri plači dieťa nemá slzy, má suché sliznice úst a povlečený jazyk, zníženú pružnosť kože (kožná riasa na brušku sa vyrovnáva len pomaly a nepružne), tmavé kruhy okolo očí (vpadnuté oči), zrýchlený pulz, zrýchlené dýchanie. Dojčatá majú vpadnutú veľkú fontanelu.
• ZÁVAŽNÝ STUPEŇ (strata nad 10% telesnej hmotnosti): Dieťa pôsobí veľmi choro, je apatické, spavé až letargické, môže mať poruchu vedomia. Jeho končatiny sú chladné, končeky prstov studené až modré, má suché sliznice, zrýchlený a slabý pulz, zrýchlené dýchanie, dieťa nemočí (dieťa do roka veku nemočí viac ako 8 hodín, dieťa nad 3 roky nemočí viac ako 12 hodín), môžu sa vyskytnúť kŕče.

Niekedy je náročné dostať do dieťaťa toľko tekutín, koľko potrebuje. Vaše dieťa môže odmietať dostatočne piť, vtedy je vhodné ponúkať tekutiny aj striekačkou alebo lyžičkou. Môže odmietať aj jedlo - nenúťte ho, ak vynechá jedno-dve jedlá, nič sa mu zlé nestane.

Dôležité vedieť:

• Ak vaše dieťa vracia, hnačkuje alebo sa veľa potí, dajte extra tekutiny.
• Ak má vaše dieťa príznaky dehydratácie, kontaktujte svojho pediatra.

Ako postupovať pri zavodňovaní závisí od príčiny dehydratácie: Najlepšie je podávať orálny rehydratačný roztok, ktorý má správne množstvo vody, cukru a solí. Nepodávajte deťom koncentrované džúsy a bublinkové nápoje - zhoršujú stav.

Prevencia dehydratácie pri hnačke a vracaní:

Začnite podávať tekutiny navyše hneď na začiatku, ako sa objaví hnačka a vracanie. Nečakajte na prvé príznaky dehydratácie.

Prevencia dehydratácie pri veľkej fyzickej námahe (hlavne u dospievajúcich):

Vo všeobecnosti je najlepšie podať zvýšené množstvo tekutiny ešte pred začiatkom plánovanej aktívnej námahy.

Miernu dehydratáciu je možné liečiť doma podávaním tekutín orálne (cez ústa). Je to špeciálne pripravený roztok minerálov a malého množstva vhodného cukru, je dostupný v lekárňach. Je vo forme prášku alebo tabliet, ktoré sa rozpustia vo vode. Podáva sa chladný. Pokiaľ nie je rehydratačný roztok dostupný, vo výnimočných prípadoch si ho môžete pripraviť doma. Môžete podávať aj nesýtenú minerálnu vodu alebo slabý čierny čaj osladený hroznovým cukrom (Glukopur). Pre staršie deti je možné pridať aj čistú vodu. Ak pre chuť dieťa iné odmieta, môžete tiež ponúknuť rozriedenú ovocnú šťavu v pomere 1:4 - jeden diel šťavy k 4 dielom vody. Nepodávajte neriedené ovocné šťavy, džúsy alebo limonády. Nepodávajte presladené nápoje ani nápoje s obsahom kofeínu ako koka-kola, pepsi-kola alebo iné sýtené nápoje. Malým bábätkám nepodávajte väčšie množstvo čistej vody namiesto rehydratačného roztoku, pretože voda neobsahuje minerály a živiny potrebné pri dehydratácii.

Okrem doplnenia tekutín je dôležitý pokojový režim, ľahká strava a sledovanie zdravotného stavu.

Ak má vaše dieťa miernu dehydratáciu, váš pediater môže odporučiť domácu liečbu. Pri hnačke je potrebné dať viac tekutín ako zvyčajne. Na každú riedku stolicu u malého dieťaťa treba počítať asi 10 ml tekutiny na 1 kg hmotnosti. Ponúkajte kŕmenie častejšie, medzi jednotlivými dojčeniami ponúknite extra tekutiny, najlepšie orálny rehydratačný roztok (ORR):

• V prvých 4 hodinách podajte medzi dojčením približne 10ml ORR na kilogram hmotnosti.
• Treba tiež nahradiť straty hnačkou: na každú vodnatú stolicu pridávame ďalších 10ml na kilogram hmotnosti, t.j. pri miernej alebo stredne závažnej hnačke je možné formulu podávať naďalej v častejších intervaloch.

Pridajte orálny rehydratačný roztok, alebo malé množstvo ryžového odvaru: V prvých 4 hodinách podajte 30-50ml ORR/kg hmotnosti, na každú vodnatú stolicu pridajte ďalších 10 ml na kilogram hmotnosti. Pri výraznej vodnatej hnačke je vhodné vysadiť mliečnu formulu s obsahom laktózy (mliečneho cukru) - tzv.

Pri vracaní je potrebné podávať tekutiny veľmi opatrne. Samotné krátkotrvajúce vracanie zvyčajne nespôsobí dehydratáciu. Hneď po vracaní nepodávajte žiadne tekutiny najmenej 30-45 minút. na začiatku nepodávajte formulu, ale malé množstvá orálneho rehydratačného roztoku:

• Najprv 5ml (jedna malá kávová lyžička alebo podajte striekačkou) každých 10-15 minút, po hodine podávajte 5-10 ml každých 5-10 minút v prípade, že dieťa udrží podávané malé množstvá bez vracania.

Kontaktujte pediatra svojho dieťaťa alebo pohotovostnú službu, ak je vaše dieťa mladšie ako 6 mesiacov a opakovane vracia alebo má opakovane hnačku. Kontaktujte pediatra svojho dieťaťa alebo pohotovostnú službu, ak má vaše dieťa staršie ako 6 mesiacov tieto príznaky: opakovane zvracia a neudrží v sebe žiadne tekutiny, vracia viac ako 24 hodín, ak má hnačku viac ako 3 dni a stráca hmotnosť, ak má príznaky miernej až stredne závažnej dehydratácie (viď príznaky dehydratácie). Ihneď vyhľadajte urgentný príjem v nemocnici alebo ambulantnú pohotovostnú službu, ak má vaše dieťa príznaky závažnej dehydratácie: je malátne, letargické, nereaguje na podnety, je veľmi spavé alebo sa ho nedá zobudiť, málo močí alebo nemočí vôbec: dieťa do roka veku nemočí viac ako 8 hodín, dieťa nad 3 roky nemočí viac ako 12 hodín, má bledú chladnú mramorovú kožu.

Kontaktujte lekára: ak dieťa neustále vracia alebo má úporné hnačky, ak dieťa odmieta tekutiny a neviete doplniť tekutiny v domácom prostredí, ak má príznaky miernej alebo stredne závažnej dehydratácie. Vyhľadajte ihneď urgentný príjem alebo volajte záchrannú zdravotnú službu: ak má dieťa príznaky ťažkej dehydratácie - najmä poruchy vedomia - nereaguje na podnety, rýchlu akciu srdca, slabý až nemerateľný tep, búšenie srdca a zrýchlené sťažené dýchanie, bledú chladnú kožu.

Prvá pomoc pri dusení dieťaťa

Máloktorá mamička dokáže zo svojho dieťatka na dlhší čas spustiť oči, zvlášť, ak ide o novorodenca. Malé deti potrebujú takmer nepretržitú starostlivosť a kontrolu. Niekedy totiž stačí chvíľočka rodičovskej nepozornosti a môže sa stať aj niečo vážne. Každý rodič by mal preto ovládať základné kroky, ako podať dieťatku prvú pomoc v prípade, že ju bude potrebovať. Nikto predsa nezačne hľadať na internete, čo robiť, keď sa jeho dieťatko začne dusiť. Okamžite je potrebné zasiahnuť, pretože čas sa kráti. Dieťa sa začína dusiť, keď sa mu do dýchacích ciest dostane niečo, čo tam nemá čo robiť. Staršie detičky sa môžu začať dusiť z dôvodu, že si do úst dajú cudzí predmet, ktorý im zapadne až do dýchacích ciest. Aj my dospelí vieme, aké je to nepríjemné, keď nám zabehne. Začneme kašľať, neraz aj prskať a zo všetkých síl sa snažíme vdýchnutý predmet, väčšinou časť nejakého jedla alebo vody, z dýchacích ciest dostať von. Niekedy sa to podarí ihneď, ale inokedy musíme bojovať skutočne ako o život. Malé bábätko je na rozdiel od dospeláka úplne bezbranné a s dusením si nevie poradiť samo. Aby sme vedeli rozpoznať, že sa bábätko začalo dusiť, je dôležité vedieť, aké sú príznaky dusenia. Dieťa začne kašľať a plakať. Kašeľ prechádza do chrčania, pričom dieťatko začína modrať v tváričke. Chytá sa za hrdlo. Ak rodič okamžite nezasiahne, nastáva absolútne ticho. Dieťa sa môže začať dusiť počas spánku, počas hry, alebo pri jedle. Stačí o niečo väčší kúsok jedla alebo aj malá kocka detského lega či koráliky. Prvá pomoc dieťaťu musí prísť do troch minút - toto by mal mať na pamäti každý otec a mamička. Ak dieťa vdýchne nejaký predmet, prvou pomocou je uloženie dieťatka do správnej polohy a zatlačenie na správnom mieste, čím dôjde k vypudeniu vdýchnutého cudzieho telesa.

Postup pri dusení dojčaťa (do 1 roka):

1. Keď sa začne dusiť malé bábätko, môžeme aplikovať údery medzi lopatky. Dieťa si položíme na predlaktie v polohe na brušku. Jeho hlavička je nižšie ako hrudník. Predlaktie si rodič môže podoprieť svojim stehnom. Jednou rukou držíme bábätko, dlaňou druhej ruky dieťa udrieme 5-krát medzi lopatky, ale pozor, silu úderov zvolíme primerane veku dieťatka.
2. Staršie dieťatko dokáže s rodičom viac spolupracovať. Môžeme mu pri dusení pomôcť dvomi spôsobmi: údermi medzi lopatky, alebo, ak sú neúčinné, použijeme tzv. Heimlichov manéver. Iným spôsobom, ako dostať cudzí predmet z tela dieťaťa von, je stláčanie hrudnej kosti. Dieťatko si uložíme do polohy na naše predlaktie a udrieme ho 5-krát na hrudnú kosť, opäť primerane silno. Udierame na rovnaké miesto, kde sa vykonáva masáž srdca pri resuscitácii.

Postup pri dusení dieťaťa (nad 1 rok):

1. V prvom rade spriechodníme dýchacie cesty tým, že ich vyčistíme. Vyberieme z nich zvyšky zvratkov, mlieka, prípadne cudzie telesá. Dieťatko leží na chrbátiku. Do našich úst vezmeme ústa a aj noštek bábätka. Urobíme päť úvodných vdychov, aby sa bábätku zdvihol hrudník. Následne pokračujeme tromi stlačeniami hrudníka. Bábätko musí ležať na tvrdej podložke. Jeden alebo dva naše prsty položíme na hrudník, v mieste akoby na pomyselnú spojnicu prsných bradaviek. Môžeme použiť aj techniku dvoch palcov. Hrudník stlačíme 3-krát. Stláčame s frekvenciou 120/min. Po stlačeniach nasleduje jeden umelý vdych.
2. V prípade, že sa dieťa začne dusiť, je pri vedomí a kašle, povieme mu, aby sa predklonilo a usilovalo sa v takejto polohe cudzí predmet vykašľať z tela von. Ak to vôbec nezaberá, musí zasiahnuť rodič. V prvom rade začneme dieťa búchať medzi lopatky týmto spôsobom: Postavíme sa za dieťa, jednou rukou mu krížom pridŕžame prednú stranu hrudníka a nahneme ho dopredu, druhou rukou dieťa 5-krát udrieme dostatočným tlakom medzi lopatky. Po skončení piateho úderu skontrolujeme stav, či sa podarilo predmet vypudiť von. Môže sa stať, že ho dieťa vypľuje, alebo že z dýchacích ciest prešiel do úst, odkiaľ ho dokážeme jednoducho vybrať.
3. Môže sa stať, že údery medzi lopatky nezaberajú a predmet stále zostáva zaseknutý v dýchacích cestách. Na rad prichádza Heimlichov manéver. Dieťa objímeme zozadu. Jednu ruku zovrieme v päsť a položíme ju na hornú časť bruška dieťatka, druhú ruku položíme na prvú ruku. Druhým spôsobom, ako vykonať Heimlichov manéver, je v polohe ležmo na chrbte. Tento spôsob použijeme vtedy, ak už dieťatko upadá do bezvedomia a my ho nevieme udržať vo vzpriamenej polohe. Kľakneme si nad stehná dieťatka. Obidve dlane položíme na stred hornej časti bruška dieťatka. Naše prsty sa tela dieťaťa nedotýkajú. Pokiaľ nedôjde k zlepšeniu situácie, zopakujeme údery medzi lopatky, až kým sa dýchacie cesty neuvoľnia.

tags: #dychanie #rocne #dieta