Dva a pol ročné dieťa: Vývoj, správanie a ako zvládnuť náročné obdobie

Obdobie okolo dvoch a pol roka života dieťaťa je plné zmien, objavovania a často aj náročných situácií pre rodičov. V tomto veku sa deti stávajú aktívnejšími, nezávislejšími a zároveň sa začínajú prejavovať ich silné emócie. Je dôležité pochopiť, že mnohé z ich "problémových" prejavov sú prirodzenou súčasťou vývinu.

Vývojové míľniky v 2,5 roku

V období medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda viaceré nové zručnosti:

  • Hrubá motorika: Dieťa by malo dokázať poskakovať znožmo, odraziť sa od zeme a vyskočiť do vzduchu. Je dostatočne stabilné na prekonávanie prekážok, vie chodiť po špičkách aj po pätách.
  • Jazda na bicykli: Deti od dvoch rokov milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami.
  • Jemná motorika: Zvláda navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, rozopínanie gombíkov a obliekanie či vyzliekanie nohavíc. Kresba dieťaťa je upravenejšia, vie namaľovať tzv. "hlavonožce" a zvládne namaľovať zatvorený kruh. Pri hre s kockami dokáže postaviť vežu z 8 kociek alebo vlak z 3 kociek.

Dieťa jazdiace na trojkolke

Osobnosť dieťaťa a jeho prejav

Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko, čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť.

Pomocník každým centimetrom

Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné. V každej takejto situácii by ste mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho, aby ste ho od činnosti odrádzali. Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc.

Chuť úspechu

Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba.

Bez zodpovednosti to nepôjde

Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti:

  • Malo by na seba brať vinu (ak niekoho ublíži či niečo rozbije).
  • Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo...).
  • Malo by sa naučiť hovoriť "prepáč", ak niekoho ublížilo.
  • Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných.

Strach a obavy

Ak musíte od dieťaťa odísť, opakovane ho uistite, že sa čoskoro vrátite. Rozptýlite tým jeho obavy, keď vás vidí odchádzať. Ak máva obavy a strach (z iných osôb, z tmy, z predstáv, a pod.), vypočujte ich s porozumením a pokúste sa nájsť nejaké vysvetlenie, ktoré vaše dieťa upokojí.

Reč v 2,5 roku

Ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie.

  • Deti s nižšou slovnou zásobou: majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov, používajú jednoduchú gramatiku, skladajú jednoduché súvetia, stále používajú detský žargón.
  • Deti s vyššou aktívnou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú, vie riadne skloňovať a časovať, seba označujú ako "ja".
  • Chyby väčšiny detí: stále šušlajú, prehadzujú hlásky v slovách, môžu prehadzovať slovosled.

Ako "pokazený gramofón"

Deti v tomto veku milujú tzv. "jazykové rituály" ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola. Buďte teda trpezliví, ak dieťa bude vyžadovať čítať stále rovnakú rozprávku na dobrú noc.

Včera alebo zajtra?

Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Môže sa zdať, že rozumie časovej postupnosti. Fakticky ale všetko, čo sa stalo, bude označovať napr. slovíčkom "včera" hoci sa dej stal pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ čo "zajtra" bude označenie pre niečo, na čo sa teší, aj keď sa dej odohrá za týždeň. Zvolené pojmy pre označenie budúcnosti a minulosti občas zamení a pritom použije správny čas slovesa. Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do 4 - 5 rokov.

Ako sa voláš a kde bývaš?

Dieťa vo veku 2,5 roka by malo zvládnuť udať svoje plné meno (eventuálne na opakované opýtanie). Môže zvládnuť povedať, kde približne býva (mesto, časť mesta).

Obrázok znázorňujúci vývoj reči dieťaťa

Čo je obdobie vzdoru?

Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.

Prečo sa deti v tomto veku tak správajú?

Rodičia kladú na svoje deti vysoké nároky a iné to nie je ani v prípade tých najmenších. Často sa stáva, že už dvojročné deti sú karhané za správanie, ktoré je pre ich vek príznačné. Zdravé deti sa počas vývinu správajú v súlade s vývojovými štádiami, v ktorých sa práve nachádzajú. Vo veku dvoch rokov sa ešte len učia žiť v tomto veľkom svete plnom pravidiel a často nekonajú podľa predstáv rodičov. Mnohé z vecí, ktoré v tomto období robia a s ktorými rodičia márne bojujú, sú pritom úplne normálne.

  • Zdieľanie nie je pre deti prirodzené. Či už ide o hračky, jedlo, oblečenie alebo čokoľvek iné, je to niečo, čo sa musia deti naučiť.
  • Deti vo veku dvoch rokov ešte nemajú dostatočnú slovnú zásobu na to, aby vyjadrili svoje pocity. Nedokážu spracovať svoje silné emócie, ktoré ich občas prevalcujú, takže reagujú tak, ako to vedia - záchvatom hnevu.
  • Dvojročné deti chcú všetko a chcú to hneď. Rovnako ako pojem vlastníctva je im cudzí aj koncept trpezlivosti.
  • Deti vo veku dvoch rokov sa iba zriedka hrajú s ostatnými deťmi. Áno, hrajú sa v ich blízkosti, ale hra nie je spoločná. Ide o tzv. paralelnú hru.
  • Dvojročné deti chcú všetko a chcú to hneď. Rovnako ako pojem vlastníctva je im cudzí aj koncept trpezlivosti.

Ako zvládnuť obdobie vzdoru?

Vzdor - riešenia

Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Našim heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.

Vzdor u malých detí

Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť. Pomáha aj odvedenie pozornosti.

Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť

Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom.

Rozhodne sa nenechať biť

Ak si dieťa presadzuje svoje "bitkou" alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.

Dať presne opačný povel

Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.

Naučiť ich povedať, čo chcú

Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.

Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať

Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.

Určiť mentálny vek dieťaťa

Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé.

Hovoriť s nimi ako s partnermi

Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.

Rodina objímajúca sa

Ako disciplinovať dieťa s poruchou opozičného vzdoru

Útecha pre rodičov

Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.

Dva hlavné nástroje rodiča pri výchove sú láska a limity.

Dieťaťu treba prejavovať lásku, aby sa cítilo prijímané a bezpečne, no musí mať aj hranice. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Toto obdobie trvá od 18 mesiacov do 4,5 roka až 5 rokov. No môže sa začať skôr, napríklad v 12 mesiacoch, a odznieť môže po piatich rokoch.

Deti v tomto veku nerozumejú logickým vysvetleniam a reagujú primárne emocionálne.

Dieťa potrebuje svet okolo seba kontrolovať a ovládať. Mozgová kôra, ktorá je zapojená do racionálneho myslenia a riešenia problémov, ešte nedokáže veľmi efektívne utlmiť túto silnú emočnú reakciu. Preto logické vysvetľovanie počas záchvatu emócií nebude fungovať.

Fyzický kontakt a uznanie emócií

Kľaknutie je super, lebo ak dieťa vidí, že ste na rovnakej úrovni, nadviazať s ním spojenie bude jednoduchšie. Niektoré deti nemajú rady, ak sa ich rodičia počas silnej emócie dotýkajú. Ale to je na rodičovi, ktorý vie, čo na dieťa funguje. Dôležité je zachytiť emóciu dieťaťa, pomenovať ju a dať jej dostatočnú pozornosť.

Rutina a predvídateľnosť

Pre dieťa je dôležité, aby malo s rodičmi spojenie. Keď sa ráno ponáhľate - a je to vo vašich silách -, začnite lúčenie skôr. Pre dieťa je tiež dôležité, aby malo s rodičmi spojenie. Keď večer prebieha podľa rutín, svet dieťaťa to robí jednoduchším a predvídateľnejším. Dieťa potrebuje štruktúru, lebo to uspokojuje jeho potrebu kontroly.

Hranice a dôslednosť

Dieťa potrebuje dve „L“, lásku a limity. Potrebuje cítiť, že ho máme radi na základe toho, ako sa k nemu správame, čo robíme, že sa s ním hráme, čítame si s ním a počúvame ho. Ale zároveň potrebuje mať hranice. Je dôležité byť konzistentný preto, lebo dieťa je pomerne rigidné a potrebuje mať kontrolu nad svojím okolím. Ak neustále meníme, čo od neho chceme, nevyzná sa v tom.

Porovnávanie s minulosťou

Keď chceme porovnávať, najlepšie je, ak sa porovná dieťa s tým, aké bolo v minulosti. Rodič môže povedať: „Bolo pre teba ťažké upratať si šatočky a teraz si to super zvládla.“ Takéto porovnávanie funguje a dieťa veľmi motivuje.

Predchádzanie konfliktom

Niekedy je lepšie predvídať a odstrániť dieťa zo situácie ešte predtým, než eskaluje, ako sa spoliehať na jeho vyvíjajúcu sa schopnosť ovládať svoje impulzy.

Modelovanie emočnej regulácie

Veľmi dobré je, keď rodič často počas bežného dňa modeluje emočnú reguláciu. To znamená, že keď je rodič nahnevaný alebo vystresovaný, dieťaťu situáciu jednoducho okomentuje: „Teraz cítim, že sa mi rozbúchalo srdiečko, a cítim, že som nahnevaný.“

Námety na hry: Zeleninová tlačiareň

Zo zeleniny vyrobíte výtlačky tak, že malým, veľmi ostrým nožom vykrojíte jednoduchý tvar, napr. trojuholník, koliesko, hviezdu, obdĺžnik. Vhodné je použiť tvrdú zeleninu ako sú zemiaky, mrkva ale možno použiť aj jablká, a pod. K vytláčaniu použite farby (napr. vodové, temperové alebo prstové). Využite rôzne tvary na vytvorenie obrazu, napr. vláčika, slniečka, stromu, domčeka.

Deti maľujú pečiatkami zo zeleniny

tags: #dva #a #pol #rocne #dieta #je