V živote každého rodiča príde moment, kedy sa začne zamýšľať nad tým, do akého veku by malo dieťa zostať v spoločnej domácnosti a aké sú v tejto súvislosti jeho práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti rodičov. Na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by presne stanovoval vekovú hranicu, dokedy musí dieťa bývať s rodičmi. Právna úprava sa zameriava skôr na práva a povinnosti rodičov voči deťom, ako aj na ochranu maloletých.
Práva a povinnosti rodičov voči deťom
Rodičia majú voči svojim deťom zákonom stanovené práva a povinnosti, ktoré vykonávajú obaja rodičia. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, výkon rodičovských práv a povinností musí upraviť súd. Rodičia by sa mali prednostne dohodnúť medzi sebou, ale ak to nie je možné, rozhodne súd.
Slovenská legislatíva definuje rodičovské práva a povinnosti, ktoré možno zovšeobecniť do právneho textu, ale je dôležité zohľadniť rozmanitosť každodenného života. Rodičia majú povinnosť starať sa o dieťa, zabezpečiť mu zdravý a všestranný vývoj, chrániť jeho záujmy a spravovať jeho majetok. Súčasťou rodičovských práv a povinností je zabezpečiť dieťaťu vhodné bývanie, stravu, ošatenie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Rodičia by mali dieťa vychovávať v bezpečnom a podnetnom prostredí, v súlade so svojím presvedčením.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pokiaľ sú spôsobilí na právne úkony. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, výkon týchto práv môže byť obmedzený alebo pozastavený. Súd môže zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností, ak je to potrebné na ochranu záujmov dieťaťa a aby bol naplnený princíp najlepšieho záujmu dieťaťa.
Úprava rodičovských práv a povinností po rozvode
V prípade rozvodu rodičov je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností, a to aj z dôvodu fyzického odlúčenia. Táto úprava je následne súčasťou rozsudku o rozvode. Rodičia by sa nemali téme detí vyhýbať a mali by sa dohodnúť na starostlivosti o dieťa a výživnom na dieťa. Dohodu môžu uzavrieť kedykoľvek, až do momentu vyhlásenia rozsudku. Odporúča sa, aby sa rodičia dohodli už pri podávaní návrhu na rozvod, pretože dohoda rodičov má prednosť pred autoritatívnym dokazovaním a súd dohodu rodičov posúdi a schváli. Do procesu dohody by mali byť zapojení rodičia a v nevyhnutnej miere aj samotné deti. V niektorých prípadoch môže súd nariadiť stretnutie s psychológom. Ak rodičia fungujú v dohodnutom režime bez potreby zásahu zo strany súdu, nie je potrebné podávať návrh na súd na úpravu. Rodičia sa však môžu záväzne dohodnúť a dať si takúto dohodu schváliť súdom. Schválená dohoda je potom záväzná a vykonateľná. Je dôležité, aby dohoda bola v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
Formy starostlivosti o dieťa po rozvode
Jednou z foriem úpravy rodičovských práv a povinností je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá starostlivosť je v slovenskom právnom poriadku upravená od roku 2023. Zverenie dieťaťa jednému z rodičov znamená, že tento rodič zabezpečuje dieťaťu dennú starostlivosť, zastupuje ho a spravuje jeho majetok. Ak majú o starostlivosť záujem obaja rodičia, súd bude skúmať vhodnosť striedavej starostlivosti, pričom prednostne je braný ohľad na záujem dieťaťa.
Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa striedavo žije u jedného a u druhého rodiča. Interval striedania môže byť rôzny, napríklad týždeň + týždeň, ale aj nerovnomerná úprava (7+5, 10+5 a pod.) v závislosti od situácie a možností. Zákon osobitne neupravuje bývanie pri striedavej starostlivosti, ale v praxi je štandardom, že domácnosť strieda dieťa, ktoré zostáva v pôvodnej domácnosti. Alternatívne sa môže striedať v spoločnej domácnosti.
Kedy môže dieťa zostať samo doma?
Veľká dilema mnohých rodičov najmä cez prázdniny. V zákone nie je stanovená hranica, od akého veku možno nechať dieťa doma osamote. Avšak, je v ňom jasne definované, že až do dovŕšenia jeho plnoletosti zaň nesiete plnú zodpovednosť. Odpoveď na otázku, v akom veku dieťaťa tak môžete urobiť bez obáv, nie je jednoznačná. Každý rodič sa popasuje s touto výzvou inak, keďže každé dieťa je predsa iné. Ale jedno je isté. Svoje dieťa poznáte najlepšie vy, hoci odborníci pár odporúčaní predsa len majú.
Malé deti sú zvedavé a nevyspytateľné. Nikto nedokáže zaručiť, že za tú chvíľku, keď budú doma bez dozoru, neotvoria okno, balkón, odkiaľ by mohli eventuálne spadnúť, nevezmú zo stola nebezpečný predmet, nožnice, možno zápalky. Väčšina detských psychológov radí rodičom, aby malé deti - nie iba batoľatá, ale aj predškolákov, nenechávali bez dozoru. Nejde len o vystavovanie ich potenciálnym hrozbám, ale zostať osamote by v nich mohol zanechať nepríjemnú spomienku, ktorá by ich sprevádzala po dlhšiu dobu.
Malý školáčik už môže, ale ideálne cez deň, zostať chvíľku sám. No treba sa s ním najskôr porozprávať, aby ste mali istotu, že to ozaj zvládne. Je dôležité prebrať s ním všetky scenáre, ktoré by mohli nastať, ale vy nebudete nablízku. To znamená, čo urobí, keď zazvoní telefón? Otvorí dvere cudzej osobe, keď na ne bude klopať? Je schopné dodržať dohodu, že nebude robiť žiadne detské experimenty? A keď by v byte začalo horieť, vie, že má utekať preč, zavolať susedov a linku 150? No ak sa poraní, je to zas číslo 155? Aj to sú indície, ktorá vám jasne napovedia, či je alebo nie je vaše dieťa pripravené.
Predlžovanie intervalu samoty
Ak si myslíte, že vaše dieťa je pripravené a zrelé na to, aby zostalo bez vás, odíďte najskôr iba na chvíľu, na pár minút. Daný interval predlžujte až na niekoľko hodín. Umožníte mu tak zvykať si na čas bez vás a postupne sa osamostatňovať. Pokojnejší budete aj vy. Než odídete, povedzte dieťaťu jasné inštrukcie, čo má robiť, ak sa ocitne v tej či onej situácii. Rovnako mu vysvetlite prípadné dôsledky porušenia vzájomne dohodnutých pravidiel. Dieťa potrebuje cítiť, že mu dôverujete a nebude chcieť sklamať vás. A ak sa všetko zaobíde bez problémov, mala by nasledovať pekná odmena.
Prvý raz počas noci
Nechať dieťa bez dozoru celú noc je bezpochyby celkom iný level dôvery a samostatnosti. Oprávnene by sa dalo označiť ako krst ohňom. Dieťa by ho podľa znalcov nemalo podstúpiť skôr ako v dvanástich rokoch. Zdôrazňujú však, že prioritu znovu zohráva vyspelosť dieťaťa.
Pokiaľ s tým dieťa súhlasí a nie je ustráchané, treba si stanoviť čas, keď pôjde spať, zopakovať mu všetky bezpečnostné opatrenia, pri telefóne mu nechať dôležité kontakty - od čísiel na príbuzných po tiesňové linky. Je vhodné dieťaťu pravidelne telefonovať, aby ste sa uistili, že je v poriadku a zároveň mu dodali kľud i vedomie, že ste v permanentnom spojení, pripravená kedykoľvek sa vrátiť.
Kedy môže dieťa opustiť rodičovský dom?
Po dovŕšení 18. roku veku ste dospelá osoba, plne spôsobilá na právne úkony. Rovnako plne zodpovedáte za svoje všetky rozhodnutia a konania. Ak chcete, môžete z domu odísť.
Po dovŕšení 18. roku veku už nie je Vaším zákonným zástupcom ani matka, ani otec. Ak sa chcete odsťahovať, nepotrebujete na to ich súhlas. Následne bude potrebné riešiť len výživné. Ak sa na výživnom nedohodnete priamo písomne s matkou, potom jediným riešením je podanie návrhu na súd.
Po dovŕšení 18. roku veku už nie je Vaším zákonným zástupcom a rovnako nemôže podať na súd návrh, aby ste museli doma bývať (aby ste nemohli domácnosť opustiť).
Dovŕšením 18. roku veku sa nadobúda plná spôsobilosť na právne úkony. Zároveň tým aj zaniká funkcia rodičov v zmysle ich zákonného zastúpenia dieťaťa. Ak budete plnoletá, nevidím žiadnu právnu prekážku.
Faktom je, že dovŕšením 18 rokov veku nadobudnete plnú spôsobilosť na právne úkony, v dôsledku čoho už nebude potrebná funkcia zákonného zástupcu.
Vzhľadom na plnoletosť, ktorú ste nadobudli dosiahnutím 18. roku veku, je na Vašom rozhodnutí, či budete bývať s Vašou mamou alebo sa odsťahujete k svojmu biologickému otcovi. Z Vašej strany je potrebné len doriešiť výživné, keďže ste študent, ktoré Vám bude platiť Vaša mama. Najlepším riešením je dohoda, ktorú následne dáte na schválenie na príslušný okresný súd.
Po dosiahnutí plnoletosti ste nadobudli plnú spôsobilosť na právne úkony, a teda rodičia vás už nezastupujú pri právnych úkonoch a už vôbec nie pri vašom rozhodovaní. Vaši rodičia k vám majú najmä vyživovaciu povinnosť, a to dovtedy, kým nie ste schopná sama sa živiť (vlastnou prácou). Pokiaľ ešte študujete a nepracujete, mohli by ste na súd podať návrh na určenie výživného od svojich rodičov. Ak vás dokáže uživiť priateľ (odsťahujete sa od rodičov) a vy od svojich rodičov naďalej už nechcete, aby vás vyživovali a chcete sa osamostatniť, tak k vám za daných okolností nemajú žiadne povinnosti. Zo zákona vyplýva, že kým nie ste zaopatrená, t.j. sa dokážete sama o seba postarať, ste nezaopatrené dieťa a vaši rodičia majú k vám vyživovaciu povinnosť.
Po dosiahnutí plnoletosti ste nadobudli plnú spôsobilosť na právne úkony, a teda rodičia Vás už nezastupujú pri právnych úkonoch a už vôbec nie pri Vašom rozhodovaní. Môžete sa tak slobodne rozhodnúť, kde budete bývať.
Povinnosť rodičov starať sa o dieťa
Rodičia majú voči Vám vyživovaciu povinnosť do času, kým nie ste schopná sama sa živiť. Na druhej strane plnoletosť nadobudnete až 18. rokom, a teda ešte nemôžete sama robiť všetky právne úkony. Zákon nezakazuje, aby sa dieťa od rodičov odsťahovalo, zvlášť v prípadoch, keď je objektívne schopné sa o seba postarať.
Podľa ust. Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dosiahnutím 18. roku veku života. Na druhej strane je potrebné počítať s tým, že súd neurčí výživné v tej výške, že rodič/rodičia budú zaviazaní k úhrade všetkých Vašich nákladov, ktoré by ste od nich požadovali.
Ak by odišla a ešte by nebola schopná sa sama o seba postarať, ste povinná sa o ňu postarať v tom zmysle, že by ste jej mali platiť výživné. Osobne si myslím, že pokiaľ sa Vám takto "vyhráža", nedržte ju, povedzte jej však, že vždy bude mať u Vás doma miesto a môže sa kedykoľvek vrátiť.
Náš právny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, dokedy musí dieťa žiť v rodičovskom dome. Nakoľko sa však v zmysle zákona považuje za maloleté až do dovŕšenia 18. rokov, zodpovedajú za neho rodičia, pričom spadá aj pod ochranu štátu, ktorú v tomto smere vykonáva sociálna kuratela. Ak by sa ale odsťahovala od rodičov bez ich dovolenia, rodičia by voči tomu reálne mohli zasiahnuť tak, že vyhlásia po nej pátranie na polícii a polícia príde k vám. Oni sú naďalej jej zákonnými zástupcami a správcami jej majetku, sú naďalej povinní prispievať na výživu, t.j. plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť. Táto im zanikne, až keď vaša priateľka bude schopná sama sa živiť, t.j. sama si zabezpečovať zo svojho príjmu všetky svoje životné potreby.
Žiadny právny predpis neupravuje povinnosť dieťaťa bývať s rodičmi do určitého veku. V prípade maloletých detí však platí, že rodičia sú povinní dbať o ich zdravý a všestranný vývoj, nakoľko v opačnom prípade, ak by o ne nebolo patrične postarané, mohli by vo veci začať konať orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V prípade, že sa rozhodnete odsťahovať od vašich rodičov a zároveň nebudete schopná sa sama živiť, pričom rodičia vám nebudú dobrovoľne prispievať na výživu, môžete požiadať aj o určenie výživného na vás ako plnoleté dieťa. V tomto prípade ste už oprávnená podať návrh na určenie výživného sama. V súčasnosti predpokladám, že rodičia si voči Vám stále plnia svoju vyživovaciu povinnosť.
Žiadny právny predpis neupravuje, dokedy musí dieťa žiť s rodičmi. Treba si však (kým nedovŕšite plnoletosť) uvedomiť, že v mnohých smeroch zodpovedajú za váš zdravý a všestranný vývoj rodičia, ako zákonní zástupcovia.
Plnoletosť nadobúda osoba 18. rokom veku a okrem toho, rodičia majú povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť do momentu, kým nenadobudne schopnosť samo sa živiť. Žiaden právny predpis nezakazuje dieťaťu, aby od rodičov odišlo, avšak je potrebné mať na pamäti, že pokiaľ by ste neboli schopná sama sa živiť, prípadne by o Vás nebolo riadne postarané (napr. bola ohrozená Vaša výchova, či vývin), mohli by sa do tejto situácie zainteresovať aj orgány sociálnej kurately a tento problém riešiť. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú aj dobré mravy. Dieťa by si malo vážiť svojich rodičov, pokiaľ sa o nich starajú a vytvárajú im domov.
Môže rodič vyhodiť dieťa z domu?
Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť dieťa z domu (domácnosti). Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho, či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môžete "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to nemáte právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k Vám.
Ak má syn vo vašej nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt a nie je ani podielovým spoluvlastníkom domu, potom mu treba zrušiť trvalý pobyt na obecnom úrade. Súhlas syna na zrušenie jeho trvalého pobytu nepotrebujete. Súčasne synovi oznámte, aby sa do určitej vami stanovenej lehoty odsťahoval /nájom/ a keď tak neučiní, budete musieť podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Kľúčové body:
- Na Slovensku neexistuje presný vek, kedy dieťa musí opustiť rodičovský dom.
- Rodičia majú zodpovednosť za dieťa do jeho plnoletosti (18 rokov).
- Po 18. roku života sa dieťa stáva plne spôsobilým na právne úkony a môže sa rozhodovať samostatne.
- Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu dovtedy, kým nie je schopné sa samo živiť.
- Schopnosť dieťaťa živiť sa sama nezávisí od výšky jeho príjmu, ale od jeho možnosti sa zamestnať a zabezpečiť si životné potreby.
- Aj po 18. roku života môžu rodičia požadovať od dieťaťa dodržiavanie dobrých mravov a v prípade hrubého porušenia môžu nastúpiť právne kroky na vypratanie nehnuteľnosti.