Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Je zákonom určená dĺžka trvania vyživovacej povinnosti? Je platenie výživného viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice? V akých prípadoch máte nárok na náhradné výživné? V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na tieto aj mnohé iné praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Kedy končí vyživovacia povinnosť rodiča?
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je typická tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019).
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Výživné počas štúdia
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
V prípade ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Príklad: Syn v júli ukončil bakalárske štúdium, ale ďalej pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu na inžiniera v Žiline. V novembri 2025 bude mať 25 rokov. Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné. Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Tento vek sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné. Ak by syn ukončil štúdium skôr, alebo by sa stal schopným samostatne sa živiť (napr. by začal pracovať na plný úväzok), povinnosť platiť výživné by zanikla aj pred dovŕšením 26 rokov.
Príklad: Syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia začal pracovať. Má pravdepodobne zmluvu na dohodu alebo je brigádnik, aby za neho zamestnávateľ nemusel platiť odvody. Jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda. Ak Váš syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní (napr. štúdiu na vysokej škole (nadstavbové štúdium) Vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť.
Príklad: Syn má 24 rokov a ukončil vysokú školu. Vzťahy medzi nami sú od rozvodu, ktorý prebehol pred dvoma rokmi, napäté. V minulosti som mu pravidelne platil výživné vo výške 200 € mesačne, no požadoval viac. Súdnou cestou mu bolo priznané výživné vo výške 350 € mesačne. Teraz od októbra plánuje pokračovať v dennom doktorandskom štúdiu a žiada, aby som vo vyplácaní výživného pokračoval. Môj mesačný príjem je 1250 €, jeho plánované štipendium bude 1050 €. Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť. Vo Vašom prípade je dôležité, že syn bude mať štipendium vo výške 1 050 €, čo je suma porovnateľná s Vašim príjmom a výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta. Súd bude skúmať, či je syn schopný z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez Vašej pomoci.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Ako postupovať pri žiadosti o výživné na plnoleté dieťa?
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. „Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár).
Na druhej strane, ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. v roku 2012 som sa rozviedol. V tom čase bol môj syn neplnoletý a súd mi stanovil vyživovaciu povinnosť, ktorú som bez problémov plnil. Syn následne pokračoval v štúdiu na strednej a potom na vysokej škole, ktorú však nedokončil. Rozhodol som sa ho dobrovoľne podporovať, kým sa neosamostatní. Aby ste sa vyhli riziku, že by syn v budúcnosti mohol spätne žiadať výživné na základe stále platného súdneho rozhodnutia, odporúčam podať na súd návrh na zrušenie alebo zmenu vyživovacej povinnosti z dôvodu, že syn je už schopný samostatne sa živiť.
Ak by exmanžel mal pochybnosti, či je syn ešte odkázaný na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.
Príklad: Syn má 19 rokov, čo znamená, že podľa slovenského práva nie je plnoletosť automaticky dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Vyživovacia povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť, čo vyplýva z ust. § 62 zákona o rodine). Ak máte dôvodné podozrenie, že syn už pracuje a je schopný sa sám živiť, môžete podniknúť konkrétne kroky. Odporúčam Vám nasledovný postup: 1. Pokúste sa získať informácie o synovi - ak máte kontakt na jeho príbuzných, známych alebo priateľov, skúste sa informovať, či je zamestnaný alebo študuje. 2. Ak sa Vám nepodarí získať informácie, môžete podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že máte podozrenie, že syn je už schopný samostatne sa živiť. V návrhu uveďte všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že syn pracuje (napr. pobyt v zahraničí, vek, ukončenie školy a pod.). 3. Súd začne konanie a vyzve syna, aby sa k veci vyjadrili a preukázali, či je syn schopný samostatne sa živiť. Ak sa preukáže, že syn pracuje a má vlastný príjem, súd môže výživné zrušiť. 4. Počas konania na súde odporúčam výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii.
Príklad: Syn má 22 rokov, študuje na vysokej škole v dennej forme, býva samostatne a zároveň pracuje. Podľa § 62 a nasl. zákona o rodine platí, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na vek, ale na schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Ak Vaša dcéra študuje v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Skutočnosť, že býva samostatne, nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv. Dôležitým faktorom je však to, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.
V prípade, ak by ste chceli mať právnu istotu, odporúčam podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za predpokladu, že vaša vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší.
Príklad: Syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia začal pracovať. Má pravdepodobne zmluvu na dohodu alebo je brigádnik, aby za neho zamestnávateľ nemusel platiť odvody. Jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda. Podľa § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne - nie je rozhodujúce len formálne ukončenie štúdia, ale najmä to, či dieťa má reálnu možnosť zabezpečiť si svoje živobytie vlastnou prácou alebo iným majetkom.
Príklad: Syn, ktorý má 24 rokov, tento rok v júni ukončil vysokú školu. Vzťahy medzi nami sú od rozvodu, ktorý prebehol pred dvoma rokmi, napäté. V minulosti som mu pravidelne platil výživné vo výške 200 € mesačne, no požadoval viac. Súdnou cestou mu bolo priznané výživné vo výške 350 € mesačne. Teraz od októbra plánuje pokračovať v dennom doktorandskom štúdiu a žiada, aby som vo vyplácaní výživného pokračoval. Môj mesačný príjem je 1250 €, jeho plánované štipendium bude 1050 €. Podľa § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine má rodič vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, pokiaľ to dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne, pričom sa prihliada na vek, zdravotný stav, vzdelanie a príjmy dieťaťa. Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
Kedy je potrebné zrušenie vyživovacej povinnosti súdom?
Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, je možné podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. V návrhu uveďte všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dieťa už nie je odkázané na výživu (napr. ukončenie štúdia, zamestnanie, vlastný príjem a pod.).
Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Otázka: Do kedy musím platiť výživné na plnoleté dieťa?
Odpoveď: Vaša vyživovacia povinnosť trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Uvedené sa posudzuje z rôznych hľadísk, najmä či dieťa študuje denné štúdium, alebo či študuje diaľkovo.
Bod zlomu: Premiér klame od rána do večera. V EÚ sme už outsideri ako Maďarsko.
Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká.
Príklad: Syn, ktorý má 19 rokov, bol v Nemecku zrejme na brigáde. Matka si zmenila telefónne číslo a ja stále platím výživné, keďže neviem, či je môj syn zamestnaný. Váš syn má 19 rokov, čo znamená, že podľa slovenského práva nie je plnoletosť automaticky dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Vyživovacia povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť, čo vyplýva z ust. § 62 zákona o rodine).
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Príklad: Dcéra má 22 rokov, študuje na vysokej škole v dennej forme, býva samostatne a zároveň pracuje. Podľa § 62 a nasl. zákona o rodine platí, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na vek, ale na schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Ak Vaša dcéra študuje v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Skutočnosť, že býva samostatne, nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv. Dôležitým faktorom je však to, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.
Príklad: Syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia začal pracovať. Má pravdepodobne zmluvu na dohodu alebo je brigádnik, aby za neho zamestnávateľ nemusel platiť odvody. Jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda. Podľa § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne - nie je rozhodujúce len formálne ukončenie štúdia, ale najmä to, či dieťa má reálnu možnosť zabezpečiť si svoje živobytie vlastnou prácou alebo iným majetkom.
Príklad: Syn má 24 rokov a tento rok v júni ukončil vysokú školu. Vzťahy medzi nami sú od rozvodu, ktorý prebehol pred dvoma rokmi, napäté. V minulosti som mu pravidelne platil výživné vo výške 200 € mesačne, no požadoval viac. Súdnou cestou mu bolo priznané výživné vo výške 350 € mesačne. Teraz od októbra plánuje pokračovať v dennom doktorandskom štúdiu a žiada, aby som vo vyplácaní výživného pokračoval. Môj mesačný príjem je 1250 €, jeho plánované štipendium bude 1050 €. Podľa § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine má rodič vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, pokiaľ to dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne, pričom sa prihliada na vek, zdravotný stav, vzdelanie a príjmy dieťaťa. Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť. Vo Vašom prípade je dôležité, že syn bude mať štipendium vo výške 1 050 €, čo je suma porovnateľná s Vašim príjmom a výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta. Súd bude skúmať, či je syn schopný z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez Vašej pomoci.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.