Poradenstvo a riešenie problémového správania detí na Slovensku

Život prináša rôzne výzvy a situácie, ktoré môžu mať dopad na správanie a prežívanie detí. Rodinné zmeny, ťažkosti v škole, emocionálne problémy alebo náročné životné udalosti môžu viesť k tomu, že sa dieťa začne správať spôsobom, ktorý je vnímaný ako "problémový". Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a ponúknuť rady a odporúčania, ako deťom v takýchto situáciách pomôcť.

Dejú sa vo vašej rodine zmeny? Ovplyvňuje vás situácia alebo správanie niektorého člena v rodine? Chcete pomôcť a neviete ako? Možno ste sa ocitli v situácii, keď ťažkosti jedného člena rodiny majú dopad na všetkých. Z rôznych dôvodov sa vám v rodine narušili vzťahy alebo sa niečo skomplikovalo pri výchove. Dôležité je uvedomiť si, že problémové správanie dieťaťa je často prejavom hlbších ťažkostí alebo nenaplnených potrieb.

Spoločne budeme hľadať odpovede na to, aký účel má problémové správanie dieťaťa a ako ľahko našim správaním dieťaťu tento cieľ plníme. Pozrieme sa na rodičovské presvedčenia, ktoré k tomu vedú a prečo sa z toho často stáva začarovaný kruh. Rodičia často podľahnú mylnej predstave, že deti z ťažkostí v učení, reči, správaní či emóciách vyrastú alebo problém zmizne len tak, sám od seba. Áno, aj to sa niekedy môže stať - ale stáva sa to zriedka. Čo vidíme v poradenskej praxi denne je, že sa problém dieťaťa zafixuje, zhorší, vzniknú ďalšie pridružené ťažkosti a často sa to potom s dieťaťom tiahne až do dospelosti, nezriedka celým životom.

Porozprávame sa o tom, ako reagovať na požiadavky dieťaťa, ako nastavovať pravidlá či celkové napredovanie. Deti potrebujú jasné a konzistentné hranice, aby vedeli, čo sa od nich očakáva. Pozitívne rodičovstvo zahŕňa stanovenie týchto hraníc spôsobom, ktorý je spravodlivý a primeraný veku dieťaťa. Dôležité je, aby ste boli dôslední v ich uplatňovaní.

Identifikácia problému a jeho príčin

Život prináša širokú škálu otázok, problémov a situácií, ktoré deti a mladí ľudia prežívajú, riešia a ktoré im mnohokrát môžu negatívne zasahovať do života a nevedia si s nimi sami poradiť. Často však ani rodičia či iní dospelí nemusia vedieť, ako ďalej postupovať. Je preto v záujme duševného zdravia detí a mladých ľudí, aby sa problémy čo najskôr riešili, odkomunikovali a neodkladali.

Bežné problémy v rôznych vekových kategóriách:

• Predškolský vek: V tomto období sa často stretávame s problémami v správaní, emočnom prežívaní či komunikácii a nadväzovaní vzťahov s rovesníkmi. Dieťa je napríklad neposlušné, ťažko zvládnuteľné, prípadne trpí rôznymi strachmi a úzkosťami, alebo sa nedokáže tak rýchlo zaradiť do kolektívu ostatných detí v škôlke, má problém v komunikácii a nadväzovaní vzťahov v kolektíve. Prípadne má ešte pred nástupom do školy problémy s rečou - výslovnosťou, čo naznačuje budúce problémy pri písaní a čítaní.
• Mladší a stredný školský vek: V tomto veku sú typické problémy s čítaním, písaním, pozornosťou, hyperaktivitou, pomalým tempom práce (dieťa nestíha za ostatnými). Veľmi často je problém aj so správaním v škole, kde sa deti nedokážu prispôsobiť režimu, pravidlám a požiadavkám.
• Puberta: V puberte sú to rodičom dobre známe problémy so správaním či výkyvmi v emočnom prežívaní.

Možné príčiny problémového správania:

• Rodinné problémy: Zmena partnera môže byť náročná, aby sa všetci v novej domácnosti na seba vyladili. Nie vždy to ide jednoducho a ochota k tomu, aby našli obe strany prijateľnú cestu je v nedohľadne. Rodinné konflikty, rozvody, spory o dieťa, sociálno-ekonomická situácia rodiny, závislosti, porušovanie práv dieťaťa a pod. môžu mať negatívny dopad na dieťa.
• Problémy v škole: Poruchy učenia, problémy v kolektíve, riešenie voľby ďalšieho štúdia, ale aj o náhle zlyhania, poruchy správania, agresivita, šikanovanie a problémy vo virtuálnom svete môžu viesť k problémovému správaniu.
• Emocionálne problémy: Depresia, úzkosť, strach alebo len neistota v nových situáciách sa obávajú vyhľadať pomoc detského psychológa.

Približne 20% detí má nejaký väčší či menší problém v učení, správaní či emóciách. Ak máte doma dospievajúce dieťa, čoraz častejšie k vám prichádzajú rôzne situácie, s ktorými je náročnejšie si poradiť. Odvrávanie, presadzovanie sa na úkor iného alebo naopak - nič o ňom neviete, pretože komunikuje veľmi málo.

Kľúčové princípy pozitívneho rodičovstva

Pozitívne rodičovstvo je založené na niekoľkých kľúčových princípoch, ktoré pomáhajú budovať zdravý vzťah s dieťaťom a efektívne riešiť prípadné problémy.

• Pochopenie príčiny správania: Prvým krokom k riešeniu problémového správania je pochopiť, prečo k nemu dochádza. Deti sa často správajú určitým spôsobom, pretože sa snažia vyjadriť svoje potreby alebo pocity. Skúste zistiť, čo je základným motívom ich správania.
• Posilňovanie pozitívneho správania: Jedným z hlavných princípov pozitívneho rodičovstva je zamerať sa na posilňovanie pozitívneho správania. Keď vaše dieťa vykazuje žiaduce správanie, nezabudnite ho pochváliť a povzbudiť. Týmto spôsobom posilňujete správanie, ktoré chcete vidieť častejšie.
• Stanovenie jasných hraníc: Deti potrebujú jasné a konzistentné hranice, aby vedeli, čo sa od nich očakáva. Pozitívne rodičovstvo zahŕňa stanovenie týchto hraníc spôsobom, ktorý je spravodlivý a primeraný veku dieťaťa. Dôležité je, aby ste boli dôslední v ich uplatňovaní.
• Efektívna komunikácia: Efektívna komunikácia je kľúčom k pozitívnemu rodičovstvu. Hovorte so svojimi deťmi otvorene o ich správaní a pýtajte sa ich, ako sa cítia. Prejavujte empatiu a snažte sa pochopiť ich pohľad na vec. Týmto spôsobom budujete vzájomný rešpekt a dôveru.
• Vzor pozitívneho správania: Deti sa učia správaním dospelých, ktorí ich obklopujú. Buďte pre svoje deti vzorom pozitívneho správania. Ak vidia, že zvládate stresové situácie pokojne a s rozvahou, pravdepodobne si tento prístup osvoja aj ony.

Kedy je potrebná odborná pomoc

Niektoré situácie si vyžadujú odbornú pomoc, aby sa problémové správanie dieťaťa efektívne riešilo a aby sa predišlo jeho zhoršeniu.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc:

• Ak sa problémové správanie dieťaťa dlhodobo nemení.
• Ak má správanie dieťaťa negatívny dopad na jeho fungovanie v škole, doma alebo v kolektíve.
• Ak máte pocit, že si s dieťaťom neviete rady a potrebujete odborný pohľad na situáciu.
• Ak dieťa prežíva náročné životné obdobie (rozvod, úmrtie v rodine, šikanovanie a pod.).

V súčasnom období sa v našich základných školách čoraz viac stretávame so žiakmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Uvedení žiaci musia byť vzdelávaní v základných školách, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné využívať špeciálne metódy a formy práce s nimi. Pre učiteľa je to mimoriadne náročné, nakoľko narúšajú edukačnú pohodu pri získavaní vedomostí a nie sú práve najpovzbudivejším výchovným vzorom pre ostatné deti.

Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka. Tieto ťažkosti sa mnohokrát objavujú aj u detí, ktorých inteligencia nie je výrazne závažným spôsobom znížená. Takéto správanie je okolím vo väčšine prípadov vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované, drzé, excentrické, ba priam provokačné v zmysle non etiky správania sa v podmienkach triedy či školy.

Syndróm ADHD, ktorý je spojený s agresívnymi prvkami správania predstavuje náročnejšiu formu zvládania problému, nakoľko porucha je charakteristická neznášanlivosťou dieťaťa s ostatnými, hádavosťou, nedostatkom sebaovládania, často i antisociálnym správaním (krádeže, vzdory, verbálne konflikty, bitky). Rodinné prostredie býva narušené a dysfunkčné.

Ak má vaše dieťa niektorú z porúch učenia, pravdepodobne vám to prezradí samo - nepriamo svojím správaním alebo výsledkami v škole. Avšak nie pri každej zmene správania či zhoršení známok musí ísť automaticky o špecifickú poruchu. Pokiaľ u vás začalo vznikať podozrenie, že by vaše dieťa mohlo mať poruchu učenia, pravdepodobne vo vašej domácnosti prišlo k jednému z týchto dvoch scenárov. Buď ste si najprv začali všímať zmeny a poruchy správania, a neskôr prišlo zlyhávanie v učení. Zlyhávanie či zaostávanie za spolužiakmi patria medzi príznaky špecifickej poruchy učenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sebaúctu dieťaťa.

Možnosti odbornej pomoci

Existuje viacero foriem odbornej pomoci, ktoré môžu pomôcť deťom a ich rodinám pri riešení problémového správania.

• Rodičovská poradňa: Rodičovská poradňa LDI poskytuje poradenstvo k problémom, ktoré sa môžu vyskytnúť v jednotlivých obdobiach detstva a dospievania. Napríklad z oblasti výchovy, vzdelávania, osobnostných a vzťahových problémov, ale i rôznych náročných situácií, cez ktoré si prechádza dieťa či mladý človek. Rodičovská poradňa LDI ponúka odborné intervencie a priestor, kde sa môžu dospelí o rôznych situáciách porozprávať s našimi skúsenými odborníkmi - psychológmi. Rodičom poskytujeme primeranú škálu informácii o konkrétnych tematických okruhoch z odborného hľadiska. Podľa potreby, psychológovia v našej poradni pretlmočia špecifické informácie, ktoré ponúkajú obraz a odbornú analýzu prežívania dieťaťa, či mladého človeka. Rodičia môžu získať tiež informácie o prípadných ohrozeniach, o potenciálnych dôsledkoch vyplývajúcich z rôznych situácií, ako aj dôležité poznatky o potrebách či právach detí a mladých ľudí. Rodičovská poradňa LDI poskytuje pre rodičov a ďalších dospelých aj priestor na overovanie si mnohých informácii, poznatkov, postupov a foriem riešenia rôznych situácii pre dieťa či mladého človeka. Poradňa tak môže prinášať aj postupy, ako správne reagovať na možné problémy a situácie. Kvalitné poradenstvo a spoločné hľadanie riešenia situácie či problému s odborníkom otvára nové možnosti pre dieťa či mladého človeka.
• Detský psychológ: Detská psychologička s doktorátom PhD z psychológie, s 15 ročnou praxou v oblasti detskej, školskej psychológie a s terapeutickým výcvikom PCA, pomáha rodičom a deťom formou poradenstva, konzultácie a terapie. Individuálne detské stretnutie - terapia stanoví pevné pravidlá a kooperáciu detí a ich rodičov. Dieťa pracuje s terapeutom samostatne. Rodičia sú v kontakte s detským psychológom, ktorý s nimi konzultuje, vysvetľuje a radí, ako s ich dieťaťom pracovať a komunikovať.
• Terapia hrou: V psychoterapii s deťmi a dospievajúcimi pracuje terapeutka s dieťaťom - bez prítomnosti rodiča. Hra je tu vnímaná ako prirodzený jazyk dieťaťa, ktorým komunikuje a vyjadruje svoje pocity a myšlienky (podobne ako dospelí používajú slová). Dieťaťu je prostredníctvom terapie hrou venovaný špeciálny čas a pozornosť. Učí sa väčšej sebakontrole, rešpektovať a prijímať seba samého, robiť samostatné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. Zároveň terapia hrou pomáha deťom nájsť efektívne spôsoby riešenia problémov a zlepšiť zručnosti dôležité pre ich riešenie.
• Filiálna terapia: Filiálna terapia je dobrá v tom, že rodič (nie cudzia osoba) sa terapeuticky hrá so svojím dieťaťom doma, v bezpečnom prostredí, ktoré dieťa pozná. S osobou, ktorá je mu najbližšia a ktorá mu najviac rozumie, trávi 1x do týždňa 30 minút hraním sa. Cieľom tejto terapie je posilnenie pozitívneho vzťahu medzi dieťaťom a jeho rodičmi, a preto je vhodná najmä pre deti od 3 rokov do 9 rokov. Stretnutí sa zúčastňuje iba rodič a získava zručnosti pre hranie sa. Rodič doma pracuje so svojím dieťaťom.

Praktické tipy a odporúčania pre rodičov

Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvládaní problémového správania detí. Tu je niekoľko praktických tipov, ako im pomôcť.

• Vytvorte si s dieťaťom silný vzťah: Aby aj v období, keď prechádzajú krízou, prišli sa nám zveriť so svojimi ťažkosťami. Aj my dospelí dôverujeme tým ľuďom, ktorí nás rešpektujú a ktorí nás prijali, lebo cítime v ich prítomnosti istotu a pocit bezpečia. Nikto z nás nechce budovať vzťahy, v ktorých dieťa povie: „Naši to aj tak nepochopia.“ alebo „Učka je mimo.“ Učitelia tiež túžia vytvárať vzťahy, na ktoré ich žiaci budú raz spomínať s radosťou. Poďte sa dozvedieť s nami v INAK, ako to s deťmi robiť INAK. Tak, aby sa dieťa od Vás každým dňom nevzdiaľovalo, ale naopak, približovalo sa k Vám a dôverovalo Vám.
• Venujte dieťaťu špeciálny čas: Pochopila som, aké je dôležité venovať deťom špeciálny čas (len pre nich).
• Pracujte na svojich emóciách: Tiež som si uvedomila, že musím pracovať aj ja na sebe a svojich emóciách, aby som reagovala na svoje dieťa v pokoji a s rešpektom.
• Učte sa efektívnej komunikácii: Zefektívnila sa u mňa komunikácia voči deťom. I keď nie vždy je to ideálne a nie vždy mám ja ideálnu "náladu". Dôležité pre mňa bolo napojenie na deti, ktoré už viem ako robiť. Už sa v tom len zlepšovať a zlepšovať. Kurz je úplne praktický. Teória, ktorá je potrebná, sa prelína s praxou. A to mi sadlo. Mohla som to hneď použiť doma a učiť sa v tom.
• Buďte trpezliví: Zmena naučeného správania si vyžaduje čas a trpezlivosť. Neočakávajte, že sa problémové správanie zmení zo dňa na deň.

Pri riešení problémového správania dieťaťa je veľmi dôležité, aby vedelo, čo od vás môže čakať. Vaše reakcie by mali byť v tých istých situáciách podobné. Nemôže vám raz neporiadok na lavici vadiť, inokedy nevadiť. Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Vyvarujte sa rozpačitých reakcií, kriku, prázdnych fráz, poučovania a dávajte jasne najavo, že vám záleží na porozumení s ním. Tiež ale stanovujte reálne hranice, aby ich dieťa poznalo a vedelo, čo ho čaká po ich prekročení. Práve pri práci s deťmi s poruchami správania sa využíva systém logických dôsledkov, postavený na rozhodovaní sa dieťaťa podľa jasne vymedzených odmien a sankcií v jednotlivých situáciách.

Ak je správanie dieťaťa za hranicou vášho vplyvu, nájdite odbornú pomoc. Nenechajte sa zlákať predstavou, že psychológ má čarovný prútik a po jeho návšteve dieťa príde vymenené. Základnými spolupracujúcimi inštitúciami pre školu je CPPPaP, CŠPP, ÚPSVaR, obec, polícia. CPPPaP a CŠPP sú zariadením, kde môže dieťa dostať diagnostiku a odbornú pomoc v oblasti psychológie, špeciálnej pedagogiky a poradenstva. Dieťa sa na vyšetrenie dostáva buď z iniciatívy rodiča, alebo na základe odporúčania učiteľa. Spravidla po ukončení diagnostiky zariadenie vypracúva správu s odporúčaniami.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je štátna inštitúcia, ktorá okrem iného realizuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Škola túto inštitúciu kontaktuje vo viacerých prípadoch, niekedy dokonca má učiteľ a škola ohlasovaciu povinnosť plynúcu z legislatívy. Je to pri podozrení na zanedbávanie starostlivosti o dieťa zo strany zákonného zástupcu, ďalej pri podozrení na týranie, sexuálne zneužívanie dieťaťa, prípadne pri porušovaní akýchkoľvek práv dieťaťa. Smernica o šikanovaní ukladá pri podozrení, že je na dieťati páchané násilie, kontaktovať ÚPSVaR. Škola môže podať podnet na ÚPSVaR aj v prípadoch, keď má žiaka, u ktorého sa pre poruchy správania prejavujú problémy najmä v škole, v skupinách, vo vzťahoch s inými deťmi, rodičmi. Taktiež je dieťa členom skupiny, ktorá ho svojím negatívnym vplyvom ohrozuje, dieťa zneužívajúce drogy, dieťa závislé od hazardných hier, internetu, počítačových hier alebo zanedbáva povinnú školskú dochádzku.

Pri riešení problémového správania dieťaťa využívajte v čo najvyššej možnej miere písomnú komunikáciu. Tvoríte ňou podklady pre prehľad vykonaných opatrení, máte jasno v tom, na čom ste sa kedy dohodli s rodičmi, dieťaťom, odborníkmi. Práve nedostatočná dokumentácia jednotlivých úkonov a opatrení býva problematická pri zmene učiteľa a potrebe odborníkov a inštitúcií nadviazať na školu. Písomná komunikácia je tiež výraznou ochranou učiteľa v prípade, že natrafíte na manipulatívneho rodiča alebo ak v systéme pomoci niekto zlyhá a bude potrebné doložiť vaše kroky.

Pri akomkoľvek riešení situácie, pokiaľ je to účelné, nevynechávajte rodiča. Mal by vedieť o postupoch i vašich odporúčaniach. Váš vzťah je pri riešení problémov žiaka kľúčový. Rodičia často reagujú „proti škole“ preto, že sa hanbia, že nechcú stratiť status, že sú nešťastní, že výchovu nezvládajú a možno hľadajú vinníka. Ak s rodičom nesúperíte, nesúdite ho, ale hľadáte prieniky spolupráce a prístupu, je možné problém v triede oveľa lepšie vyriešiť. O úkonoch neinformujte len rodiča, ale aj svoje vedenie. Riaditeľ školy by mal byť pripravený na informácie, ktoré sa k nemu dostanú o vašom probléme od rodičov, dieťaťa či od kolegov. Navyše za mnohé úkony priamo zodpovedá práve riaditeľ, ktorý by mal konať na základe vami poskytnutých informácií.

Nedovoľte, aby vám akýkoľvek problém v triede so žiakom, či skupinou „prerástol“ cez hlavu. Zapojte do riešenia viac ľudí, aby to celé nebolo len na vašich pleciach.

Príklady a skúsenosti

Skúsenosti iných rodičov a pedagógov môžu byť inšpiráciou a cenným zdrojom informácií.

• Skúsenosť s filiálnou terapiou: Do kurzu som sa prihlásila, lebo som chcela zlepšiť vzťah s deťmi, vybudovať si väčšiu dôveru s nimi a odstrániť súrodenecké hádky. Prinieslo nám to zlepšenie vzťahu s deťmi, lepšie pochopenie ich emócii, naučila som sa lepšie nastavovať hranice. Taktiež nám to prinieslo veľa nových poznatkov o výchove. Odporúčam kurz rodičom, ktorí chcú vybudovať dôverný vzťah s dieťaťom.
• Skúsenosť s kurzom rešpektujúcej komunikácie: Kurz mi otvoril oči - pochopila som, že za každým konfliktom s dieťaťom je nejaká potreba. Odvtedy menej kričím a viac počúvam. A deti to cítia.
• Skúsenosť s kurzom Škola bez porazených: Vďaka kurzu Škola bez porazených som prestala používať nálepky, snažím sa neblokovať iných, viac načúvať a vnímať rozpoloženie druhého. Na kurze bola pozitívna atmosféra. Ovzdušie porozumenia a tiež dobrá nálada.

Aj vo vašej rodine máte dieťa, ktoré sa večne ocitne v problémových situáciách? Vo väčšine rodín sa nachádza jedno dieťa, ktoré sa za každých okolností dostane do nejakého problému. Nikto nevie ako, ale vždy je to práve ono, ktorému sa nalepí smola na päty. Možno je toto dieťa príliš senzitívne, príliš emocionálne otvorené či príliš aktívne a nevie obsedieť. Možné je aj to, že prechádza práve ťažším obdobím, či už v škole alebo doma, a nevie sa s tým vysporiadať. Dieťa, o ktorom hovoríme ako o „čiernej ovci rodiny“ alebo o „dieťati, s ktorým sú večne problémy“, však nie je v skutočnosti zlé. Dá sa však takémuto problémovému dieťaťu pomôcť vymaniť sa z tejto problémovej pozície v rámci jeho rodiny?

1 | Vyhnite sa porovnávaniu s inými deťmi: Rodičia mávajú často pocit, že ak budú porovnávať svoje dieťa s jeho bezproblémovým súrodencom, dieťa sa začne správať lepšie. Faktom však je, že táto stratégia vôbec nefunguje. Porovnávanie bolí. Za akýchkoľvek podmienok, v akomkoľvek veku.

2 | Snažte sa porozumieť uhlu pohľadu vášho dieťaťa: Už ste asi počuli o tom, že deti zvyknú vyvádzať a správať sa neposlušne práve preto, lebo chcú, aby o nich rodičia a iní dospelí javili záujem. Aby si ich všimli a venovali im pozornosť. Do tohto cyklu správania dieťaťa skúste vstúpiť skôr, ako začne robiť veci, ktoré vám prekážajú. Opýtajte sa svojho dieťaťa, čo sa deje, čo mu vadí, čo prežíva alebo čo by chcelo. Snažte sa zistiť jeho pohľad na vec, vidieť situáciu jeho očami.

3 | Zdôraznite vo vašej rodine láskavosť: To, že sa jedno dieťa vo vašej rodiny dostáva častejšie do problémov ako iné neznamená, že jeho súrodenci do problému nie sú nejakým spôsobom zapojení. V praxi sa však stáva to, že súrodenci sa vzdajú svojho podielu viny na probléme, pretože vedia, že si to odnesie ich „problémový“ súrodenec. Práve toto správanie ostatných detí v rodine ešte podporuje problémovému dieťaťu jeho pozíciu čiernej ovce rodiny. Tým, že budete v rodine podporovať a šíriť láskavosť a prijatie zabezpečíte, že sa deštruktívne vzorce správania u detí zmenia. Môžete sa napríklad porozprávať s ostatnými deťmi o tom, čím si asi ich problémový súrodenec prechádza a ako by ste mu všetci vedeli spoločne pomôcť. Tým tiež zabezpečíte, aby sa všetci v rodine navzájom rešpektovali a pomáhali si.

4 | Poskytnite dieťaťu viac dotykov: Autorka označuje práve dotyk ako najlepšiu možnú stratégiu, ako pomôcť a zároveň komunikovať s dieťaťom s problematickým správaním. Vo svojich prácach sa zvykne odvolávať aj na výskumy prinášajúce dôkazy, že deti, ktoré sa veľa dotýkajú so svojimi rodičmi, sú menej agresívne.

5 | Poukážte na dobré správanie dieťaťa: Veľmi dobrou stratégiou je upozorňovať na momenty, kedy sa dieťa správalo dobre, správne, kedy neurobilo nič, čo by sa dalo označiť ako problematické. Zaujímavé je tiež vytvoriť pre dieťa nové podnety, rôzne situácie či úlohy, v ktorých by mohlo ukázať iné správanie. Bolo by to niečo, v čom by mohlo uspieť. Dieťa nemôže konať nejakým spôsobom bez toho, aby si to nevyskúšalo na vlastnej koži.

6 | Zápisníček s pochvalami: Vytvorte vášmu dieťaťu zápisník, ktorý bude slúžiť ako niečo pozitívne. Ako motivácia, ako pochvala. Každý deň do zošita zapíšte niečo pozitívne, čo platí o vašom dieťati. Nemusíte dieťaťu presne povedať, o čo ide. Nemusíte mu vravieť, čo do zošita píšete a prečo to robíte. Jednoducho tam zapíšte niečo pozitívne a nechajte zošit položený niekde v domácnosti, aby si ho vaše dieťa všimlo. Detská zvedavosť bude natoľko silná, že bude chcieť vedieť, čo sa v zošite nachádza. Alebo mu pokojne povedzte, nech si zošit občas prečíta. Keď si bude čítať pozitívne veci o sebe, bude ho to motivovať k lepšiemu správaniu a zároveň sa bude budovať jeho pozitívny sebaobraz. Je užitočné urobiť čokoľvek preto, aby sa vaše dieťa cítilo milované a šťastné. Každý sme iný, jednému sa darí viac a inému zase menej. Ak je vaše dieťa neposedné, stále niekde lieta a vždy niečo vyvedie, snažte sa ho akceptovať také, aké je. Poprípade s využitím vyššie uvedených typov mu môžete pomôcť, aby sa naučilo reagovať viac primerane či zodpovedne. Niekedy sa nám zdá, že pri niektorých žiakoch sme vyčerpali skoro všetky možnosti. Je pravdou, že existujú aj deti, na ktoré sme skutočne prikrátki, tých však nie je zďaleka toľko, ako si myslíme. Takmer pre každé dieťa existuje riešenie.

1. Je veľmi ťažké vyvíjať snahu voči dieťaťu, ktorého správanie nám je nepríjemné, ktoré nás nerešpektuje a podrýva nám disciplínu. Často ide o deti, ktoré sú nám možno až „nesympatické“. Napriek tomu sa skúste dostať nad vec a stotožniť sa s tým, že dieťa je len zrkadlom ľudí, ktorí ho vychovávajú. A to nielen rodičov. Ak samého seba presvedčíte, že dieťa potrebuje pomoc, ste na dobrej ceste ho zvládnuť, pomôcť jemu aj kolektívu, ktorý ovplyvňuje.

2. Pedagóg a jeho práca je spojená nádoba profesionality a ľudskosti. Určité rozhodnutia môžu byť odrazom inštinktu, pocitu a skúseností. Učiteľ však musí mať na pamäti, že je vo svojej práci profesionál a mal by v prípade problémov postupovať odborne, systematicky a vnímať aj legislatívnu rovinu problémov. Zjednodušene povedané, mal by vnímať hierarchiu opatrení, ktoré v prípade problémového správania dieťaťa bude potrebné uplatniť a tiež svoju úlohu v tomto procese. Verili by ste, že značné množstvo detí, ktorých príbeh sa končí v reedukačnom zariadení alebo detskom domove má pocit, že im stále nové a ďalšie šance od pedagógov skôr uškodili, ako pomohli? Ide najmä o prižmúrené oči pri ukladaní výchovných opatrení a nedostatočné ohlasovanie na úrady, napr. v oblasti zanedbávania či záškoláctva.

3. Ak máte v triede dieťa, ktoré sa javí ako nezvládnuteľné, zamyslite sa nad jeho prejavmi. Čo u neho vyvoláva stres, ktoré situácie sú rizikové, čo rozhodne o tom, že ide niekomu ublížiť. Pri menších deťoch zväčša nejde o sofistikované zákernosti, preto skúste odložiť hnev a pozorujte dieťa pri ataku. To, čo si dokážete vysvetliť samostatne, využite, o čom sa potrebujete poradiť, na to si nájdite odborníkov. Napríklad z radov kolegov z CPPPaP, na konferenciách, na seminároch. Spoločné analýzy problémov dokážu prinášať riešenia, na ktoré by sme sami možno nikdy neprišli.

4. Pri dieťati, ktoré sa správa konfliktne, je veľmi dôležité, aby vedelo, čo od vás môže čakať. Vaše reakcie by mali byť v tých istých situáciách podobné. Nemôže vám raz neporiadok na lavici vadiť, inokedy nevadiť. Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Vyvarujte sa rozpačitých reakcií, kriku, prázdnych fráz, poučovania a dávajte jasne najavo, že vám záleží na porozumení s ním. Tiež ale stanovujte reálne hranice, aby ich dieťa poznalo a vedelo, čo ho čaká po ich prekročení. Práve pri práci s deťmi s poruchami správania sa využíva systém logických dôsledkov, postavený na rozhodovaní sa dieťaťa podľa jasne vymedzených odmien a sankcií v jednotlivých situáciách.

5. Ak je správanie dieťaťa za hranicou vášho vplyvu, nájdite odbornú pomoc. Nenechajte sa zlákať predstavou, že psychológ má čarovný prútik a po jeho návšteve dieťa príde vymenené. Základnými spolupracujúcimi inštitúciami pre školu je CPPPaP, CŠPP, ÚPSVaR, obec, polícia. CPPPaP a CŠPP sú zariadením, kde môže dieťa dostať diagnostiku a odbornú pomoc v oblasti psychológie, špeciálnej pedagogiky a poradenstva. Dieťa sa na vyšetrenie dostáva buď z iniciatívy rodiča, alebo na základe odporúčania učiteľa. Spravidla po ukončení diagnostiky zariadenie vypracúva správu s odporúčaniami.

6. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je štátna inštitúcia, ktorá o.i. realizuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Škola túto inštitúciu kontaktuje vo viacerých prípadoch, niekedy dokonca má učiteľ a škola ohlasovaciu povinnosť plynúcu z legislatívy. Je to pri podozrení na zanedbávanie starostlivosti o dieťaťa zo strany zákonného zástupcu, ďalej pri podozrení na týranie, sexuálne zneužívanie dieťaťa, prípadne pri porušovaní akýchkoľvek práv dieťaťa. Smernica o šikanovaní ukladá pri podozrení, že je na dieťati páchané násilie, kontaktovať ÚPSVaR. Škola môže podať podnet na ÚPSVaR aj v prípadoch, keď má žiaka, u ktorého sa pre poruchy správania prejavujú problémy najmä v škole, v skupinách, vo vzťahoch s inými deťmi, rodičmi. Taktiež je dieťa členom skupiny, ktorá ho svojím negatívnym vplyvom ohrozuje, dieťa zneužívajúce drogy, dieťa závislé od hazardných hier, internetu, počítačových hier alebo zanedbáva povinnú školskú dochádzku.

7. Pri riešení problémového správania dieťaťa využívajte v čo najvyššej možnej miere písomnú komunikáciu. Tvoríte ňou podklady pre prehľad vykonaných opatrení, máte jasno v tom, na čom ste sa kedy dohodli s rodičmi, dieťaťom, odborníkmi. Práve nedostatočná dokumentácia jednotlivých úkonov a opatrení býva problematická pri zmene učiteľa a potrebe odborníkov a inštitúcií nadviazať na školu. Písomná komunikácia je tiež výraznou ochranou učiteľa v prípade, že natrafíte na manipulatívneho rodiča alebo ak v systéme pomoci niekto zlyhá a bude potrebné doložiť vaše kroky.

8. Pri akomkoľvek riešení situácie, pokiaľ je to účelné, nevynechávajte rodiča. Mal by vedieť o postupoch i vašich odporúčaniach. Váš vzťah je pri riešení problémov žiaka kľúčový. Rodičia často reagujú „proti škole“ preto, že sa hanbia, že nechcú stratiť status, že sú nešťastní, že výchovu nezvládajú a možno hľadajú vinníka. Ak s rodičom nesúperíte, nesúdite ho, ale hľadáte prieniky spolupráce a prístupu, je možné problém v triede oveľa lepšie vyriešiť. O úkonoch neinformujte len rodiča, ale aj svoje vedenie. Riaditeľ školy by mal byť pripravený na informácie, ktoré sa k nemu dostanú o vašom probléme od rodičov, dieťaťa či od kolegov. Navyše za mnohé úkony priamo zodpovedá práve riaditeľ, ktorý by mal konať na základe vami poskytnutých informácií.

9. Nedovoľte, aby vám akýkoľvek problém v triede so žiakom, či skupinou „prerástol“ cez hlavu. Zapojte do riešenia viac ľudí, aby to celé nebolo len na vašich pleciach.

Každý sme iný, jednému sa darí viac a inému zase menej. Ak je vaše dieťa neposedné, stále niekde lieta a vždy niečo vyvedie, snažte sa ho akceptovať také, aké je. Poprípade s využitím vyššie uvedených typov mu môžete pomôcť, aby sa naučilo reagovať viac primerane či zodpovedne.

tags: #poradenstvo #a #problemove #dieta