Príbehy o deťoch, ktoré vidia duchov alebo majú imaginárnych priateľov, sú fascinujúce a často vyvolávajú diskusie. Je to len súčasť bujnej detskej fantázie, alebo sa deti skutočne stretávajú s niečím, čo dospelí nevnímajú? Mnohí odborníci sa prikláňajú k názoru, že deti sú v určitých obdobiach svojho života citlivejšie na paranormálne javy.
„Videnie niekoho je najčastejšie vo veku škôlkarov. Magické myslenie je pre nich charakteristické. V tomto období veľmi živo snívajú, často sny považujú za realitu. Ich fantázia sa vyvíja a je to najkreatívnejšie obdobie v celom ľudskom živote,“ vysvetľuje klinická psychologička Mgr. Miriam Pšenáková.
Príklady z praxe to potvrdzujú. „Moja Lucka, keď mala asi osemnásť mesiacov, zvykla sa zadívať hocikedy počas hry z našej izby do haly. Zrazu sa prestala hrať, pozrela tým smerom a pribehla za mnou ukazujúc tam prstíkom. Občas sa aj rozplakala a neprestala, kým sme sa v izbe nezavreli,“ opisuje svoje skúsenosti Mirka. Táňa, mama dvojročného Miška, pridáva: „U nás sa na plafóne pravidelne vznášal akýsi ujo. Malý naňho ukazoval a vyzeral vystrašene. Vždy mi prišiel oznámiť, keď tam ‚uja‘ zasa videl.“ Nela zase rozpráva o svojej dcérke Lujze, ktorá v škôlke často rozpráva o imaginárnom Lackovi, s ktorým sa hrá a dokonca naňho aj žiarli.
Škôlkari sú kreatívni
Psychologička Pšenáková dodáva, že ak máte doma podobného „výmyselníka“, nemusíte sa obávať o jeho „zdravý rozum“ alebo o to, že mu neposkytujete dosť zázemia. Tvorivosť a fantázia sú podľa odborníkov natoľko silné, že okrem bežného života, ktorého sme svedkami, skutočne môže váš potomok viesť aj paralelný vymyslený život. Pokojne sa môže dušovať, že zlé stvorenie ho práve ťahá za vlasy, bije bračeka alebo mu niečo vraví.
Deti sa takto začnú prejavovať obvykle, keď začínajú samostatne chodiť a prestanú zhruba okolo piateho roku. „V jednom výskume kreativity, kde sa pýtali respondentov, na čo všetko sa dá použiť obyčajná spinka, nepomerne najviac odpovedí dali práve škôlkari. Nástupom do školy sa toto obdobie končí a často sa ‚stratia‘ aj duchovia či imaginárni kamaráti,“ hovorí psychologička.
Zvláštne javy aj u bábätiek?
Ako sa dá vysvetliť niečo podobné u bábätiek? Laurina dcérka Matilda sa prazvláštne správala už krátko po narodení. „Matilda bola mimoriadne tiché a poslušné bábätko. Ale vonkoncom sa nedá povedať, že by celý čas prespala. Hore bývala väčšinu času, zaplakala však málokedy. Mala akéhosi tajomného zabávača. Aspoň to tak vyzeralo. Ak som čosi robila v kuchyni a nechala som ju trojmesačnú ležať na posteli, vydávala džavotavé a smejúce sa zvuky, akoby jej niekto celý čas šibrinkoval hrkálkou pred tvárou. Keď som prišla skontrolovať, čo ju tak rozveselilo, našla som ju sústredene dívať sa hore na strop. Rúčkami rozhadzovala a pohľadom akoby niečo alebo niekoho pozorovala,“ opisuje Laura.
Podľa psychologičky tu dôvod na úžas nie je. „Fantázia takýchto maličkých detí ešte nie je preskúmaná a vylúčiť sa nedá. Predpokladá sa však, že trojmesačné dieťa ešte fantáziu nemá. Čo sa týka ‚duchov‘ v útlom veku, môže ísť o rôzne podnety. Keď sa napríklad zahľadíte na svetlú plochu, máte pocit, akoby vám pred očami poletovali mušky a keď sa snažíte na ne zaostriť, posunú sa ďalej. Deti si takýto podnet nevedia vysvetliť, a tak džavocú na plochu, ktorá je pre vonkajšieho pozorovateľa evidentne prázdna,“ hovorí odborníčka. V skutočnosti teda bábätko naozaj vidí to, čo my nemôžeme, ale so záhadnými bytosťami to hneď spájať netreba.
„Navyše, tri mesiace je vek, v ktorom deti začínajú vyhľadávať druhé osoby a usmievať sa na ne. Už to nie je automatický úsmev, ale zameraný. Môže to byť teda aj nácvikové správanie,“ dodáva psychologička.
Iný pohľad: Nadané deti alebo škodlivé vplyvy?
Výskumom detských „duchárskych“ zážitkov, imaginárnych kamarátov a postáv sa venuje množstvo psychológov a parapsychológov. Vo svete bývajú tieto deti označované ako „psychicky nadané“ a odborníci ich videnia nepovažujú za fantáziu, ale za skutočné zážitky. Neobyčajnú vnímavosť môže podľa niektorých sledovaní spustiť aj množstvo aspartámu v sladených nápojoch, potravinové alergie, emocionálne preťaženie, škodlivé prostredie doma, týranie a desivé sny.
Tak ako má dieťa vo svojom živote obdobie vzdoru, hanbenia sa a uzatvárania sa do seba, jednou z etáp u mnohých z nich je i príchod strachu. Odštartovať to môžu nevinné zábavky, ktoré ich prepadnú natoľko, že sa boja večer sami zaspávať a všade okolo vidia duchov a strašidlá, ktoré napádajú ich bezpečný svet. Chvíľku vám to môže byť zábavné, no potom keď sa už ďalšiu noc nevyspíte kvôli malému návštevníkovi, musíte zakročiť skôr, ako vám to začne prerastať cez hlavu.
Pozor na to, čo pozerajú
Jednoznačne najčastejším spúšťačom sú rozprávky alebo televízia. Istotne nemôžete neustále striehnuť na to, čo sa bude v ktorom programe diať, aby to na dieťati nezanechalo takéto následky. Navyše ani nemôžete predpokladať, aká maličkosť a niekedy i nevinná postavička zrazu vyvolá v ich hlavičke negatívne myšlienky, ktoré odštartujú bojazlivé obdobie.
Ak poznáte niektorú rozprávku, ktorá má príliš drastické sekvencie, zbytočne tým dieťa nestrašte. Taktiež striehnite na to, aby sa pred večerným zaspávaním nepozabudlo v obývačke pri filme, ktorý pozerá taktiež pozabudnutý otecko a skúška nervov vášho drobca je už na svete.
Častými záškodníkmi bývajú aj staršie deti. Ich ešte veľmi baví rozprávať všelijaké strašidelné historky tým mladším, najmä ak vidia ich prestrašené reakcie. Ak sa už dostane váš potomok do podobnej situácie, snažte sa ju najskôr zľahčiť. S úsmevom mu povedzte, že sú to len také hlúposti a v skutočnosti také niečo neexistuje. Odpútajte ich pozornosť, zamestnajte im myseľ niečim príjemnejším a uvidíte, že to budú lepšie zvládať.
Keď sa im dostanú do života „duchovia“
Niektorí ľudia zaujímajúci sa o nadprirodzené veci sa domnievajú, že malé deti dokážu vidieť duchov a o túto schopnosť postupne všetci prichádzame príchodom do školského veku. Ak by to bola skutočne pravda, reakcie našich bojkov by boli oprávnené.
V ich prípade sa však takéto negatívne postoje opäť odvíjajú od niečoho, čo si dodatočne vyskladajú vo svojej fantázii. Niekedy môže taká situácia nastať práve po dušičkách. Návštevy cintorínov a spomienky na tých, ktorí nás opustili, v nich môže zanechať aj pocit neistoty a strach z nepoznaného. Boja sa, že by mohli prísť do kontaktu s niečim nezvyčajným, čo by vyviedlo ich svet z rovnováhy.
Vysvetlite im, že v tomto prípade sa nemajú čoho strachovať. Ak by existovali duchovia, boli by to len duše tých, ktorí nám boli kedysi blízki a nemusíme sa ich báť. Tak ako nás chránili počas života, chránia nás aj teraz a namiesto hrôzy by nám mali dodať pocit istoty. Niekedy práve to, že nechceme o podobných veciach s deťmi hovoriť, robí situáciu ešte horšou.
Keď nedostanú vysvetlenie od vás, tak si nejaké musia vytvoriť v hlavičke, aby tam nezostala prázdna diera. No a vtedy prichádzajú na rad aj obavy z toho, že keď niečo nepoznáme, môže to byť strašidelné a desivé a vyhnať nám posledné čriepky istoty z nášho podvedomia.
24 podcast: Deti a strach
Svetielko ako záchrana
Najviac „bubákov“ objavujú deti v tme. Vtedy naozaj stačí odstrániť tento problém a bude sa im večer zaspávať jednoduchšie. Vyriešiť to môžete malou lampou, ktorú budú mať pri postieľke a s tlmeným osvetlením im môže svietiť celú noc. Niekedy pomôže aj zasvietené svetlo v chodbičke, aby mali istotu, že sa v prípade núdze dostanú rýchlo ku vám.
Ak máte väčší dom a vaše izby nie sú blízko seba, dajte im ku posteli detskú vysielačku, cez ktorú vás môžu zavolať kedykoľvek v noci. Alebo vymyslite niečo štýlové, čo im zároveň zamestná fantáziu. V obchodoch nájdete svetielka, ktoré vykúzlia v izbe hviezdnu oblohu, alebo premietnu na stenu rôzne obrazce, takže namiesto hľadania strašidiel môžu pozorovať takéto zaujímavosti.
Trpezlivosť a vysvetlenie
Ako so všetkým, i s detským strachom je nutné mať veľkú trpezlivosť. Najúčinnejšia rada znie - začnite im všetko vyvracať. Keď sa budú strachovať z toho, že je niečo v skrini, celú ju preskúmajte. Ak budú počuť odniekadiaľ divné zvuky, choďte sa tam spolu pozrieť.
Vysvetlite im, že nábytok v noci pracuje a občas puká, pretože trebárs rastie ako oni a potrebuje väčší priestor. Premeňte to na niečo pozitívne.
| Faktor | Vplyv |
|---|---|
| Vek dieťaťa | Najčastejšie sa prejavuje u škôlkarov (cca 2-5 rokov), s nástupom do školy sa zvyčajne stráca. |
| Fantázia a magické myslenie | Silná fantázia umožňuje deťom vytvárať si paralelné svety a postavy. |
| Strach a úzkosť | Desivé sny, emocionálne preťaženie alebo traumatické zážitky môžu vyvolať strach z neznámeho. |
| Vplyv okolia | Rozprávky, filmy, ale aj strašidelné príbehy od starších detí alebo dospelých môžu podnietiť strach. |
| Kultúrne pozadie | V niektorých kultúrach sú deti vnímané ako citlivejšie na duchovný svet. |
| Fyzické faktory | Potravinové alergie alebo nadmerný príjem určitých látok môžu teoreticky ovplyvniť vnímavosť. |
Podľa viacerých odborníkov je veľmi pravdepodobné, že väčšina detí skutočne vidí niečo, čo dospelí nevnímajú. Deti sú k paranormálnym javom náchylnejšie a oveľa vnímavejšie ako dospelí ľudia, ktorí vraj túto schopnosť postupne stratili. Mnoho detí si vytvára neviditeľných priateľov, s ktorými sa rozpráva a zabáva, a to je úplne normálna súčasť detského vývoja.
Niektoré teórie hovoria aj o tom, že deti majú pri svojom narodení takzvané „tretie oko“. Podľa východnej filozofie má ísť o šiestu čakru, teda energetické centrum, ktoré je umiestnené uprostred čela. „Tretie oko“ vraj umožňuje vidieť mimo fyzický svet, a podľa niektorých názorov sa v priebehu života uzatvára.
Psychoterapeutka a autorka knihy Kids Who See Ghosts (Deti, ktoré vidia duchov) Caron Goode hovorí, že deti vo veku dvoch, troch či štyroch rokov ešte nedokážu rozlíšiť rozdiel medzi duchom a svojím vymysleným kamarátom, a preto je u nich vylúčené, aby to, čo vidia, pomenovali duch. Podľa doktorky je teda pravdepodobné, že niečo skutočne vidia. Zistíte to jednoducho. Woolley radí rodičom, aby sa nevystrašili, ak ich dieťa začne hovoriť o duchoch.
Deti majú bujnú predstavivosť, ktorá im umožňuje prežívať dobrodružstvá v čarovných svetoch, lietať s drakmi a stretávať sa s neexistujúcimi postavami. Ale čo keď vám vaše dieťa povie, že vidí alebo komunikuje s duchmi? Je to len produkt jeho fantázie alebo sú deti skutočne citlivejšie na duchovný svet?
V mnohých kultúrach po celom svete sa verí, že deti sú citlivejšie na duchovné a nadprirodzené zážitky. Je však dôležité rozlišovať medzi normálnou detskou fantáziou a potenciálnymi paranormálnymi zážitkami. Mnoho detí si napríklad vytvára neviditeľných priateľov, s ktorými sa rozpráva a zábava, a to je úplne normálna súčasť detského vývoja.