Sýria už viac ako desať rokov čelí ničivej občianskej vojne, ktorá zanechala hlboké rany na štáte, jeho obyvateľstve a infraštruktúre. Konflikt, ktorý sa začal v marci 2011, prerástol do komplexnej a brutálnej vojny s účasťou domácich aj zahraničných aktérov. Dôsledky sú katastrofálne a sýrsky ľud čelí obrovským výzvam v snahe o prežitie a dôstojný život.
Rozvrátený štát a kolaps zdravotnej starostlivosti
Štrnásť rokov trvajúca občianska vojna a skorumpovaná diktatúra Bašára Asada zanechali po sebe rozvrátený štát, čo sa prejavuje aj v katastrofálnom stave zdravotnej starostlivosti. Viac ako polovica sýrskych nemocníc skolabovala a ďalšie čelia rovnakému osudu kvôli nedostatku financií a liekov, ktoré sú nedostupné aj pre embargo. Ako uviedol hlavný lekár nemocnice Al-Mouwasat Nawal Najma: „Sýrčanov počas konfliktu zabíjali buď priame následky vojny alebo nepriame: nedostatok potravín a nedostatok zdravotnej starostlivosti.“
Situáciu komplikuje aj embargo, ktoré obmedzuje dovoz prístrojov a liekov. Farmaceutka Batoul Mohammed konštatuje: „Sýria nemá žiadny priemysel, a preto sa môžeme spoliehať iba na dovoz. Veľmi veľa liekov nie je v krajine vôbec.“ Slovenka, Sestra Judita, riaditeľka Francúzskej nemocnice v Damasku, ktorá pomáha liečiť Sýrčanov, sa sťažuje: „Tým, že je embargo v Sýrii, niektoré veci vôbec nie sú alebo sa dovážajú za drahé peniaze. Sú totiž určité sprostredkovateľské firmy, ktoré vám to dovezú, ale samozrejme si berú vysoké percento za dovoz.“
Neistota a nedostatok bezpečnosti
Okrem zdravotnej starostlivosti nefunguje v Sýrii ani bezpečnosť a poriadok. „Stále pretrváva neistota. Aj dnes sme mali problém, že z jednej štvrte neprišli zamestnanci do práce, lebo sa tam strieľalo. Štvrť je uzavretá. Nikdy nevieme, čo sa kde vyskytne a ako tú situáciu potom riešiť. Nefungujú poriadne zložky, ktoré by sa mali starať o poriadok,“ dodáva Sestra Judita.
Nezávislé novinárky Lenka Klicperová a Markéta Kutilová sa vydali do vojnových oblastí v Sýrii. Cieľom ich cesty bolo na vlastnej koži zdokumentovať, ako prebiehajú krvavé boje medzi džihádistami z Islamskému štátu a partizánmi z kurdských milícií YPG (mužské oddiely) a YPJ (oddiely žien). Navštívili aj mesto Kobani na severe Sýrie, kde vyrastal pred odchodom do Turecka utopený chlapec Aylan. Jeho telo našli minulý týždeň na tureckom pobreží, keď sa mu s rodinou nepodarilo na lodi preplávať na grécky ostrov Kos.
Bojovníci Islamského štátu (IS) neuznávajú pravidlá a ich cieľom je rozosiať po Sýrii strach a brutalitu. Používajú samovražedných atentátnikov, znásilňujú ženy a snažia sa naberať za bojovníkov aj deti. Na severe Sýrie je situácia najkritickejšia a práve z tejto oblasti pochádza najviac utečencov, ktorých stretávame momentálne v Európe.
Proti džihádistom sa postavili kurdské milície YPG, ktoré operujú v okolí mesta Kobani. Ide o akýchsi partizánov, medzi ktorými sú aj ženy. Združené sú vo vojenských oddieloch YPJ, ktoré sa snažia aj o zvrhnutie prezidenta Baššara al-Asada. S armádou prezidenta ich spája len spoločný nepriateľ v podobe Islamského štátu. Kým Asadove vojská bojujú modernými zbraňami a majú k dispozícii letectvo, ktoré im dodávajú Rusko a Čína, ľudová armáda YPG a YPJ nemá za sebou žiadnu pomoc. Bojujú bez nároku na žold a jedinú akú-takú pomoc im poskytujú západní spojenci náletmi na základne Islamského štátu.
Situáciu ohrozuje okrem radikálov aj chaos v opozícii proti prezidentovi, vyčerpanosť sýrskeho režimu a ideová stagnácia zahraničnej politiky USA a jeho spojencov. Západ a rovnako Turecko, ktoré na oddiely YPG a YPJ útočí rovnako ako na islamistov, cielenú pozemnú inváziu odmietajú.
Ekonomická kríza a humanitárna pomoc
V Sýrii nefunguje ani ekonomika. Dve tretiny Sýrčanov, takmer 17 miliónov, je odkázaných na humanitárnu pomoc. Sestra Annie Demerjian z Kongregácie Ježiša a Márie v Aleppe píše: „S vašou pomocou môžeme našim ľuďom dať nielen duchovnú, ale aj materiálnu pomoc.“
Rok 2023 priniesol pre krajinu prehĺbenie humanitárnej krízy, a to nielen v dôsledku vojny, ale tiež ničivých zemetrasení, ktoré zasiahli Sýriu vo februári 2023. Zemetrasenia pripravili o život 5900 ľudí, zranili 12800 osôb, zničili 2260 budov a v ich dôsledku bolo vysídlených 97 400 domácností. Humanitárnu pomoc bude v roku 2024 podľa odhadov potrebovať 16,7 milióna ľudí, čo predstavuje 71% z celkovej populácie - najviac od začiatku vojny v roku 2011.
Pomoc zo Slovenska
SAVIO o.z. nie je ľahostajné potrebám sýrskeho obyvateľstva. V roku 2016 Slovensko navštívil don Alejandro León Mendoza SBD, provinciál saleziánskej blízkovýchodnej provincie, ktorý rozprával o situácii v Sýrii. Vďaka zbierke Tehlička sa pre Sýriu vyzbieralo rekordných 166 886,92 EUR, ktoré boli použité na materiálnu, zdravotnú a potravinovú pomoc pre viac ako 400 rodín, zabezpečenie školských pomôcok pre viac ako 2000 detí a mladých a opravu bombou poškodeného centra v Damasku.
Saleziáni don Bosca v Sýrii pôsobia v Damasku, Kafroune a Aleppe, kde spravujú mládežnícke centrá, ktoré poskytujú doplnkové vzdelávanie, voľnočasové aktivity a kurzy praktických zručností. V rokoch 2022-2024 realizovali projekt v spolupráci so saleziánskou misiou v Damasku, zameraný na budovanie praktických zručností pre trh práce.
Školiace centrum SAVIO
V rámci projektu bolo v prenajatých priestoroch zriadené školiace centrum SAVIO, ktoré ponúka kurzy praktických zručností v rozličných oblastiach relevantných pre miestny trh práce. Za rok a pol bolo v centre vyškolených spolu až 440 ľudí, z toho 231 žien, 217 vnútorne vysídlených osôb, 274 mladých ľudí do 29 rokov a 7 osôb so špeciálnymi zdravotnými potrebami. Účastníci získali zručnosti v oblasti digitálnych zručností, anglického jazyka, e-marketingu, programovania, tvorby webových stránok, účtovníctva, elektrotechniky, vodoinštalatérstva, kúrenia a klimatizácie, ako aj rekonštrukčných prác.
Do SAVIO centra prišla aj Nadia, ktorá s rodinou prišla o svoj domov v dôsledku vojny. Vzhľadom na veľký záujem o kurzy praktických zručností sa plánuje presťahovať školiace centrum SAVIO do novej vzdelávacej budovy v Damasku a rozšíriť ponuku kurzov na 27 rôznych typov, zameraných na ženy, mladých ľudí a ľudí so zdravotným znevýhodnením. Celkovo sa plánuje vyškoliť minimálne 550 osôb. Projekt v Sýrii z rokov 2022-2024 podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR cez nástroj SlovakAid.
Život bez vody a elektriny
Zo Sýrie utieklo celkovo viac ako 6,7 milióna ľudí a ďalších 7,2 milióna je vnútorne vysídlených. V samotnom Damasku a jeho okolí žije 1,5 milióna vnútorne vysídlených osôb. Nedostatok vody je vážnym problémom. Ľudia sú chudobní a nemajú peniaze na jej kúpu. Ľudia tu mali k dispozícii 10 litrov nezávadnej vody na osobu denne. Teraz je to trojnásobok.
Chýba tu aj elektrina. V odľahlejších oblastiach je to po väčšinu dňa. Preto boli k zrekonštruovaným systémom dokúpené výkonné generátory, ktoré v prípade výpadku zabezpečia elektrinu na osem hodín. Vodné systémy tak môžu pracovať dlhší čas a ľuďom z kohútikov potečie voda takmer pol dňa.
Obstaranie vody majú na starosti ženy a dievčatá. „Zháňať vodu a ísť po ňu niekoľkokilometrové vzdialenosti nie je jednoduché, lebo ich to vystavuje nebezpečenstvám. Jeden kanister vody váži aj 20 kilogramov, čo je dosť ťažké bremeno. Navyše, osamotená žena je lákadlom pre mužov, ktorým sa nedokáže sama ubrániť,“ vysvetľuje nám Haidi, miestna sociálna pracovníčka.
Ťažká ekonomická situácia
Sýrska libra stratila v priebehu posledných dvoch rokov 80 percent svojej hodnoty. Priemerný plat je tu 57 dolárov mesačne, životné náklady sú deväťkrát vyššie. Rodiny sú dnes nútené vyberať si medzi nákupom potravín, pohonných hmôt a liekov.
Novinárky Lenka Klicperová a Markéta Kutilová sa v texte "Keď je ihriskom hŕba sutín" venujú aj otázke ekonomiky v Sýrii. Uvádzajú, že v Iraku aj v Sýrii veľa ľudí pracuje v štátnej správe a dostáva plat od vlády. To je situácia, ktorá nedáva logiku, pretože Asadov režim tam platí aj zamestnancov Rojavy na severe, kde operujú milície YPG. B. Asad tak nepriamo podporuje svojho nepriateľa. Sýria je známa ako obilnica Blízkeho východu, preto sa na jej území nachádzajú obrovské lány polí, ktoré ľudia obrábajú. Zároveň tam chovajú obrovské množstvo oviec. Poľnohospodárstvo ich živí. Zároveň majú mnohí z nich svoje obchody alebo reštaurácie. Ekonomiku tvorí z časti aj priemysel, ale ten je na tretine svojho potenciálu.
Sýria - Vzostup a pád Asadovho režimu | Dokument DW
V meste Kobani, ktoré bolo silno zasiahnuté bojmi, nefunguje elektrina, preto si ľudia musia zabezpečiť generátor. Potrubie na vodu z Eufratu je zničené a ľudia si musia vodu kupovať. Tisíce rodín, ktoré utiekli pred IS do Turecka, sa začali vracať, pretože chcú žiť doma. Napriek tomu, že sa ich časť vrátila, tisíce rodín stále zostávajú v Turecku a niektoré sa vydávajú na cestu do Európy.
V Kobani pomáha Barzaniho nadácia zo susedného irackého Kurdistanu, Červený kríž a Svetový potravinový fond. Až 90 percent pomoci je z tureckého Kurdistanu. Záujem západného sveta o obnovu Kobani však chýba, pravdepodobne kvôli stále blízkosti Islamského štátu. V meste fungujú aj nemocnice, ale nemajú žiadne operačné kapacity a vážne prípady posielajú do Turecka, kde ich však často nechcú prijať. Veľa ľudí má psychické problémy, trpí nespavosťou a berie antidepresíva.
Detský vojak v Sýrii
Vojna v Sýrii, podobne ako mnohé iné konflikty, bohužiaľ neobišla ani deti. Pojem detský vojak sa v súčasnosti spája predovšetkým s africkým kontinentom, no vyskytujú sa v každom väčšom konflikte a v akomkoľvek štáte. Na východe Ukrajiny registrujú úrady cez 41 prípadov náborov detí do ozbrojených zložiek. Medzi vojakmi malo pôsobiť cez 37 detí (33 chlapcov a 4 dievčatá). Tento počet je však neporovnateľný s „všemocným“ Kalifátom, kde inštitúcie počítajú detských vojakov na tisíce.
„Využívajú deti, pretože je ľahké vymyť im mozog. Môžu si z nich urobiť, čo chcú, zabránia im pokračovať v školskej dochádzke a namiesto toho ich pošlú do svojich škôl,“ opisuje praktiky islamistov Rami Abdar Rahmán z organizácie ochrancov ľudských práv. Na území ovládanom ISIS funguje niekoľko špecializovaných tréningových centier, kde sa už 5 ročné „mláďatá kalifátu“ učia, ako narábať s nožom, automatickými zbraňami, granátmi. V súčasnosti tak registrujeme po celom svete 200 000 až 300 000 detí zneužívaných pre vojnové účely.
Medzinárodné spoločenstvo cielene bojuje proti verbovaniu detských vojakov už viac ako 20 rokov. Z vojenských uniforiem sa podarilo vyzliecť už desaťtisíce, no na čiernej listine stále zostáva 7 krajín: Afganistan, Demokratická republika Kongo, Mjanmarsko, Sudán, Južný Sudán, Somálsko a Jemen. V dnešných dňoch môžeme medzi tieto štáty zaradiť aj Ukrajinu a nikým neuznávaný Islamský štát.