Moderátor a standupový komik Bekim Aziri (35) zažil životnú zmenu, ktorá ho navždy poznačila. V šestnástich rokoch ho pád na bicykli pripravil o možnosť ovládať vlastné telo. Ochrnul a lekári tvrdili, že je len malá šanca, aby ešte niekedy chodil. Vďaka svojej viere a tvrdohlavosti sa dnes dokáže postaviť na vlastné nohy a urobiť pár krokov, denne cvičiť a najväčšou radosťou je, že v apríli sa stal otcom. Manželka Laura porodila ich dcéru Eliu, o ktorú sa snaží starať napriek svojmu hendikepu.
Temperamentný vozičkár nám porozprával, ako zvláda rolu otca, ako musel život prispôsobiť zraneniu a kde berie silu na to, aby psychicky neupadol.
Humor ako životný štýl
Mnohí sa ho pýtajú, odkiaľ berie toľko optimizmu a humoru. „Myslím si, že to má na rováši moja rodina. Otca mám síce cudzinca, ale nie je to z jeho strany. Mamina rodina je taká šialená. Stále sa smejú a naučili ma, že bez humoru sa žiť nedá a aj ťažké situácie treba obrátiť na žart. Neviem, prečo na mne všetci obdivujú, že si zo seba uťahujem. Veď život bez zábavy by bol nudný,“ prezrádza Bekim.
S kamarátmi vraj vystrájajú také veci, že ostatní by sa za hlavu chytali. „To radšej nebudem komentovať, to by všetci nepochopili. Ale je super, ak chodiaci berú vozičkára ako rovnocenného. To sa mi stalo aj na chate, kde sme flámovali. Kamaráti šli spať na poschodie a ani ich netrklo, že ma treba vyniesť hore. Nechali ma trčať dole a spať vo vozíku. Ráno, keď ma zbadali, tak sa iba smiali, že akú som mal noc medzi zárubňami.“
Nový život s dcérou
Od apríla tohto roka však musí a chce „žúrky“ obmedzovať. Manželka Laura porodila ich dcéru a on sa jej snaží pomáhať, čo sa týka starostlivosti o ňu, ako sa len dá. Po tom, čo manželia zverejnili túto správu, Bekim dostal množstvo neveriacich komentárov, vraj ako je možné, že aj na vozíku splodil dieťa.
„Čo sa týka sexuálneho života, fungujem normálne, takže svoju manželku o nič neukracujem. (Smiech.) Dôkazom toho je aj naša dcéra. Podarilo sa nám ju splodiť v pomerne krátkom čase, a to prirodzenou cestou. Hovorím o tom otvorene, aby mali aj vozičkári nádej, že sa to dá. Ak by sme však podstúpili umelé oplodnenie, aj o tom by som hovoril nahlas, aby sa ho nik neobával.“
Prvé kočíkovanie na vozíku
Z prvého potomka sa veľmi teší a snaží sa s malou tráviť čo najviac času. „Už ráno som pri nej, keď ide Laura na prechádzku so psom. Večer napúšťam a vypúšťam vaničku a hrám sa s maličkou, kým manželka porobí, čo potrebuje. Milujem ten pocit, keď mi ju vloží do náručia a Elia sa na mňa díva. Minule som ju mal na rukách a vozil ju na vozíku. Moje prvé kočíkovanie by bolo pre niekoho divné, ale pre mňa bolo normálne. Sedel som na vozíku a tlačil kočík. Už sa teším, keď bude väčšia a budem ju voziť na štvorkolke, ktorú mám doma.“
Bekim však otvorene priznáva, že sú veci, s ktorými si Laura musí poradiť sama. „Maličkú neviem prebaliť, pretože mám čiastočne ochrnuté aj ruky. Ani s jedlom jej veľmi nepomôžem, sám mám problém si ho pokrájať.“
Výchova k prijatiu inakosti
Bekim nemá žiadne obavy z toho, ako Elia prijme fakt, že jej otec je iný. „V prvom rade sa jej určite priznám, že som robil hlúposti na bicykli, a budem sa jej snažiť vysvetliť, aby si dávala na seba a svoje vzácne telo pozor. Aby nebola ľahkovážna ako ja. Viete, čo by som si prial? Aby sa deti nerozdeľovali extrémnym spôsobom. V každom školskom kolektíve by malo byť aspoň jedno dieťa s nejakým hendikepom, aby sa všetci naučili prijímať inakosť. Bolo by dobré, aby sa čoraz menej ukazovalo prstom na ľudí, ktorí majú nejaký hendikep.“
Život bez bariér
Asi netreba zdôrazňovať, že Bekim nepatrí k tým, ktorí sa ľutujú a veci si zjednodušujú. Odvážne postupoval aj pri zariaďovaní holobytu v Pezinku. „Keď sedím na vozíku, tak sa nikde v byte nevidím v zrkadle, na to sa musím postaviť. Rovnako keď si chcem vziať pohár alebo sa umyť, musím sa postaviť. Ani v sprche nemám žiadne držadlo, iba jednu malú záhradnú stoličku. Takže v byte nemám nič prispôsobené tomu, že som vozičkár. Proste nesmiem a nechcem byť lenivý.“
Pohyb ako životná filozofia
Bekim berie svoj osud taký, aký je, a nerieši, či raz bude reálne chodiť, alebo nie. „Denne necvičím len preto, aby som raz chodil, ale preto, lebo milujem pohyb a neviem si bez neho predstaviť život,“ vyzná sa a pokračuje: „Beriem to skôr ako každodennú rutinu, že si odcvičím, aby som sa vedel hýbať, nebol stuhnutý a podobne. Neriešim a netlačím na pílu, že tento rok chcem chodiť a basta, to som robil prvý rok-dva. Povedali mi, že budem ležať a nikdy v živote sa už sám nenajem. A ja sa už viem postaviť aj kúsok prejsť. To cvičenie asi pomáha. Keby sa polepšilo ešte viac, bolo by to super.“
A či by vrátil čas? „Chcel by som chodiť, jasné. Na druhej strane, keby som bol chodiaci, určite by som si nevážil maličkosti ako teraz. Takže všetko je tak, ako má byť. Nevyčítam to nikomu. Robil som hlúposti a sám som si to spôsobil, ale človek na bicykli si myslí, že je skala a nič sa mu nestane. Keď som si toto priznal, prestal som si klásť otázku, prečo ja. Skutočná odpoveď na ňu prišla až teraz, po osemnástich rokoch, keď vidím, čo s kamarátom Michalom Hančíkom budujeme a koľkým ľuďom pomáhame.“
Fitness centrum pre vozičkár
Komik hovoril o svojom špeciálnom fitcentre, kde s kamarátom Michalom a ďalšími trénujú ľudí na vozíku. „Začalo sa to nevinne. Zobrali sme si s Mišom do prenájmu halu v Pezinku. Nebolo jednoduché vybudovať to, ale zvládli sme to,“ spomína, ako chodieval na tréningy a ako sa k nim postupne pridávali ďalší vozičkári, až vybudovali veľké centrum.
„Denne trénujeme aj dvanásť ľudí. Naši tréneri sú vyštudovaní, majú za sebou kurzy a školenia na to, aby sa im dokonale venovali. Teším sa, že k nám chodia aj ľudia z Česka a pochvaľujú si náš systém. V našom fitcentre to milujem a som rád, keď viem akokoľvek pomôcť ľuďom na vozíku alebo ich príbuzným. Sme tam super komunita a som za to nesmierne vďačný.“
Zom*ela v Dunaji a nakričala na Bekima ako jeho mama /w MONIKA SZABÓ | BEKIMOVO HORÚCE KRESLO
Krst ohňom na prvom rande
Bekim si zaspomínal aj na svoje prvé rande s Laurou, ktorá sa nezľakla ani delikátnej situácie. „Nikdy som sa nebál, že si nenájdem ženu; keby som sa bál, tak žiadnu nemám. S Laurou som sa zoznámil tak, že som jej napísal na sociálnej sieti, dali sme sa do reči a išli sme na rande. Nechcite vedieť, čo sa na ňom odohralo. To bol krst ohňom. Predstavte si, že som jej povedal, nech vystúpi z auta, lebo sa potrebujem ,vyčúrať‘ do fľaše. Zvládla to, bol to neopísateľný pocit. Ktorá žena by nezutekala, keby videla chlapa, a to hneď na prvom rande, vylievať moč z fľaše do kríkov?“
Temperamentná povaha
Navyše Bekim priznal, že tak, ako je akčný na Instagrame, počas moderovania a pri cvičení, temperament mu nechýba ani pri nezhodách doma. „Som ,ukričanec‘. Dokážu ma vytočiť hlúposti. Vtedy sa potrebujem vykričať a potom je už dobre. Chvalabohu, Laura je iná. Ja som prchký, ona sa smeje a je pokojná, inak by sme sa asi pozabíjali.“
Cestovanie s obmedzeniami
Keďže je dovolenkové obdobie, zaujímali nás Bekimove rodinné plány. „Tento rok sa nikam nechystáme, keďže máme maličkú a s vozíkom je to samo osebe náročnejšie. Ale inak na dovolenky chodíme. Let je bezproblémový, pretože nastupujem a vystupujem ako posledný a personál ma naloží na takú špeciálnu stoličku. Čo sa týka destinácií, Laura by asi rada videla aj pamiatky, ale ja som na to nikdy nebol. Mne stačí byť pri bare, dať si pivo, oddychovať, vidieť a cítiť more.“
Čo mu však vyslovene lezie na nervy, je piesok. „S vozíkom je to veľmi nepraktické. Vždy si vyhliadneme nejaké mólo, zaplatíme si loď pre dvoch, štyroch alebo veľkú partiu a vyberieme si nejakú zátoku, kde sa kúpeme. Neznervózňuje ma tam piesok a masa ľudí.“
