Mnoho rodín na Slovensku bojuje s rôznymi problémami či ťažkosťami spojenými s určením, priznaním, vymáhaním a získaním výživného. Ide pritom o príspevok na výživu, na ktorý je zo zákona nárok, no túto povinnosť si mnohí dobrovoľne neplnia.
Právnou úpravou, ktorá danú problematiku a oblasť upravuje, je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej v texte iba zákona). Vo svojej tretej časti stanovuje práva a povinnosti týkajúce sa výživného, čiže vyživovacej povinnosti.
Pojem výživné možno charakterizovať ako súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb. Nepôjde iba o peňažné plnenie na rôzne požiadavky a nutnosti, akými sú výživa, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, kultúrne, športové záujmy. Takisto ide o osobnú starostlivosť, avšak súdnymi rozhodnutiami sa vyživovacia povinnosť vždy vyjadruje v peňažnej podobe, pretože takto vyjadrená je exekvovateľná a vymáhateľná v prípade neplnenia.
Náš právny poriadok rozoznáva viacero druhov vyživovacej povinnosti. Ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (§ 62 a nasl. zákona), detí k rodičom (§ 66 a nasl. zákona), medzi manželmi (§ 71 zákona), medzi ostatnými príbuznými (§ 68 a nasl. zákona). Ďalej náš právny poriadok pozná príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 a § 73 zákona) a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74 zákona).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
Povedzme si viac o najčastejšie sa vyskytujúcej vyživovacej povinnosti - o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.
§ 62 ods. 1 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
§ 62 ods. 2 Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V prípade detí ide o zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov (i osvojiteľov) bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Pokiaľ má dieťa iba jedného z rodičov, vyživovaciu povinnosť plní v plnom rozsahu tento rodič.
Logicky, vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa. Zaniká schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. U každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny. Podľa toho, kedy je schopné získať pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady.
Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na to, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima).
V súčasnosti súdom určené výživné nemôže byť nižšie, ako je deklaratórne zákonom daných 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté alebo na nezaopatrené dieťa, ktorého výška je 26,65 € mesačne.
Súd pri určení výšky výživného prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará ako aj to, ako sa ktorý z rodičov stará o domácnosť. Do úvahy súd neberie výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Určenie výživného súdom a dohoda rodičov
§ 62 ods. 4 Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
§ 62 ods. 5 Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
§ 62 ods. 6 Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
§ 63 ods. 1 Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
§ 63 ods. 3 Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
§ 64 Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti.
§ 65 Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
§ 66 ods. 1 Vyživovacia povinnosť detí k rodičom a vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je vzájomná a rovnocenná.
§ 66 ods. 2 Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
§ 67 ods. 1 Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
§ 71 ods. 1 Manželia sú si vzájomne vyživovacou povinnosťou.
§ 72 ods. 1 Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, má právo na príspevok na výživu od bývalého manžela v takom rozsahu, aký nie je v rozpore s dobrými mravmi.
§ 74 ods. 1 Súdom určené výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Zmena výšky výživného
§ 78 ods. 1 Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane ktoréhokoľvek rodiča či dieťaťa. Na strane zmeny pomerov dieťaťa ide obvykle o zmenu potrieb z dôvodu začiatku školskej dochádzky na rôznych stupňoch školy, prechod medzi jednotlivými stupňami školy, zdravotné pomery, krúžkové aktivity, športové aktivity.
Na strane zmeny pomerov rodiča prispievajúceho výživným na dieťa ide najmä o stratu zamestnania, zmenu zamestnania, zmenu zdravotného stavu, uzavretie manželstva, narodenie ďalšieho dieťaťa a novej vyživovacej povinnosti, strata určitých schopností a pod. V každom prípade musí ísť o zmenu pomerov v porovnaní so stavom existujúcim v čase vydania rozhodnutia o vyživovacej povinnosti.
Ako bolo uvedené, zákon umožňuje zmenu ako vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktorými boli upravené priznané vyživovacie povinnosti, tak i k dohodám, ktoré boli súdom schválené. Takisto je možné, aby sa zo strany povinného rodiča plnilo viac, ako je súdom stanovená a určená vyživovacia povinnosť.
Právna veta: Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu skôr určenej vyživovacej povinnosti je podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmena pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Náhradné výživné
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 615/2006 Z. z.
Predmetom tohto zákona je poskytovanie náhradného výživného, ktorým prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa ako oprávnenej osoby.
Oprávnená osoba, teda dieťa, má nárok na náhradné výživné, ak spĺňa jednu z podmienok a ak má trvalý pobyt na území SR a zdržiava sa na území SR (platí to i v prípade, že dieťa sa zdržiava dlhodobo mimo územia SR z dôvodu štúdia v cudzine) a priemerný príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné, nepresahuje 2,2-násobok sumy životného minima (čo je v súčasnosti suma 194,58 €).
Ak sa povinná osoba, teda rodič, ktorý je povinný platiť výživné, zdržiava v cudzine, podmienka trvania exekučného konania sa považuje za splnenú, ak žiadateľ o náhradné výživné preukáže potvrdením Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ako prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov, že návrh na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného bol postúpený príslušnému prijímajúcemu orgánu v cudzine a od postúpenia návrhu do cudziny uplynuli najmenej tri mesiace alebo vymáhanie výživného z cudziny nie je možné.
Príslušným orgánom v týchto veciach je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa, oprávnenej osoby.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Dobrý deň, chcem sa opýtať, od kedy a v akých prípadoch mám vyživovaciu povinnosť k rodičom. Som zamestnaná, živím sa sama, ale moji rodičia zatiaľ nepotrebujú moju pomoc.
V uvedenom ustanovení (§ 66 ods. 2 Zákona o rodine) možno vidieť dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby sa vyživovacia povinnosť detí k rodičom mohla realizovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa živíte sama, jednu z dvoch podmienok spĺňate. Aj napriek tomu jestvuje podmienka potreby pomoci smerujúc od vašich rodičov. Odpoveď na vašu otázku je teda taká, že v prípade, ak vaši rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce alebo dôchodku, nevzniká Vám do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom.
Dobrý deň, prosím vás o radu ako sa mám zachovať, keď mama mi ide do domova dôchodcov a potrebuje doplácať? Ona má svoj byt, ale mám jedného brata, čo tam býva s ňou, a ten byt predať nechce. Prosím o radu, či môžem trvať na tom, aby sa mamin byt predal? Alebo mi súd určí, koľko som schopná doplácať ja a koľko brat? Neviem, aké sú moje povinnosti voči mame.
Pokiaľ je vlastníkom bytu Vaša mama, nie je na predaj bytu potrebný Váš súhlas, ani súhlas Vášho brata. Pokiaľ je zdravotný stav Vašej mamy natoľko zlý, že nie je schopná uskutočniť právny úkon, akým je predaj bytu, prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V takomto prípade by súd Vašej mame ustanovil opatrovníka, ktorý by ju následne mohol zastupovať vo veciach nakladania s jej majetkom.
Vyživovaciu povinnosť detí k rodičom upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 67 ods. 1, platí: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“
Moja mama je odkázaná na pobyt v zariadení, nakoľko je imobilná. Brat odo mňa žiada deliť sa o výdaje spojené s pobytom našej mamy. Podľa odbornej právnej literatúry: „Ide však predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu. Ak by však i napriek potrebe rodičov nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú oprávnení obrátiť sa na príslušný súd so svojím návrhom na určenie výživného.“
Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu. Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti: „ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.“
Môj otec je na dôchodku a momentálne v nepriaznivej finančnej situácií. Sme dvaja súrodenci no moja sestra nejaví záujem otcovi v žiadnom smere pomôcť. Pokiaľ viem ako jeho dieťa som povinný mu v tejto situácií aspoň finančne pomôcť. Avšak nechcem sa na tom podieľať len sám nakoľko mám aj oveľa nižší príjem ako moja sestra.
Podľa platnej legislatívy je každé dieťa, ktoré je už schopné samostatne sa živiť, povinné podieľať sa na výživnom voči svojim rodičom, ktorí to nedokážu sami. Danú povinnosť zakladá § 66 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Výška výživného sa určuje na základe § 75 ods.1 zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Právne aspekty a súdne konanie
Výživné na dieťa je citlivou a často náročnou otázkou v rodinnoprávnych konaniach. V prípade rozvodu manželov alebo rozchodu partnerov, ktorí majú spoločné dieťa, je ideálnym riešením, ak sa rodičia ohľadom rodičovských práv a povinností dohodnú. Takúto dohodu však musí schváliť súd, inak je právne nevykonateľná.
Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode o výživnom, začne na základe návrhu jedného z rodičov konanie, kde súd okrem iného zohľadňuje faktory týkajúce sa rodičov dieťaťa.
V prípade, že rodičia žijú spolu, súd zohľadní aj starostlivosť o domácnosť. Súd si spravidla rozčlení výdavky na skupiny - nevyhnutné životné náklady rodiča a výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné pre jeho základné potreby.
Podľa zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí v závislosti od svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súčasťou rozhodovania sú aj faktory týkajúce sa dieťaťa, ako napríklad jeho výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, lieky, voľnočasové aktivity, školné, knihy a hračky. Ak dôjde k zmene okolností - napríklad nárastu výdavkov na dieťa alebo poklesu príjmu povinného rodiča - súd môže na základe návrhu prehodnotiť výšku výživného.
Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo metodiku pre výpočet výživného, ktorá má pomôcť zjednotiť rozhodovaciu prax súdov. Tento dokument má však iba odporúčajúci charakter a pre súdy nie je záväzný, pretože určenie výživného si vždy vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu.
Ako sa vypočíta výživné na manžela/manželku?
Častou otázkou je dĺžka trvania vyživovacej povinnosti. Zákon neurčuje konkrétny vek, do ktorého povinnosť trvá.
R 27/1970 „Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 ZR (teraz § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.
R 3/1967 „Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Právna veta: 1) Rozhodovanie o výživnom a najmä skúmanie pomerov povinného rodiča nie je vždy mechanické a súdu umožňuje odchýliť sa od povinným rodičom preukazovaných skutočností, prípadne tieto nezohľadniť.
Dobrý deň, po rozvode súd udelil právo na výchovu detí matke, ktorá cca tri roky po rozvode odišla s deťmi do Nemecka a tam sa znovu vydala. Deti teraz majú trvalý pobyt v Nemecku, kde žijú a navštevujú školu, a to všetko bez môjho súhlasu. Som stále povinný platiť na deti výživné? Aktuálne nemám stálu prácu a zarábam minimálnu mzdu. Ďakujem vám za poskytnutie informácií.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť. Navyše bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, každý rodič je povinný prispievať na dieťa aspoň tzv. minimálnym výživným.
Pokiaľ o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Preto pokiaľ má v takomto prípade rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti (t.j. dieťa je schopné sa samo živiť), je potrebné, aby o zrušení vyživovacej povinnosti rozhodol súd. Preto ak súd nerozhodol o zániku Vašej vyživovacej povinnosti, ste povinný plniť Vašu vyživovaciu povinnosť voči deťom, a to bez ohľadu na to, že nemáte stálu prácu, resp. bez ohľadu nato, že zarábate minimálnu mzdu.
Dobrý deň, dcéra po osemnástke odišla do Čiech bývať k priateľovi, kde vraj navštevuje školu, o čom som vôbec nevedel. Matka mi to oznámila až po mesiaci od jej odchodu. Vraj jej zasiela výživné, ktoré platím. Dcéra so mnou nekomunikuje už dlhšie, lebo som bol proti jej rozhodnutiu. Ako je to teraz s vyživovacou povinnosťou?
Pokiaľ dieťa študuje, resp. sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania titulu Mgr./Ing./MDDr. a pod.
Dobrý deň, má dohoda o brigáde vplyv na vyživovaciu povinnosť rodiča?
Vždy to závisí od toho, či ste schopný pokryť si náklady na váš život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrábate. Nakoľko v prvom prípade by sme mohli uvažovať aj o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a vy stále nie ste schopný sám sa z takého príjmu uživiť, t.j. len si brigádou privyrábate, potom vyživovacia povinnosť rodičov voči vám naďalej trvá, a to až do času kým nebude schopný sám sa živiť, resp. ak študujete na vysokej škole, max. do nadobudnutia vysokoškolského titulu druhého stupňa.
Dobrý deň, moja dcéra dovŕšila 18 rokov v roku 2023. Ja platím výživné dodnes. Skončila súkromnú školu teraz v roku 2024, v júni. Otázka je, že moja dcéra mi poslala papier, že sa ide ďalej učiť na súkromnú školu v septembri. Výživné musím platiť ďalej alebo ako to je?
V zmysle zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom dovtedy, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, bez ohľadu na to, či sú maloleté alebo plnoleté. Ak Vaša dcéra pokračuje v štúdiu a nie je schopná sa samostatne živiť, je Vaša povinnosť platiť výživné naďalej. Nárok na výživné Vašej dcéry pokračuje aj po skončení strednej školy, pokiaľ sa ďalej vzdeláva na vysokej škole alebo v inom vzdelávacom inštitúte.
Dobrý deň, moja dcéra práve dovŕšila 18 rokov a ukončila štúdium na strednej škole. Otec totiž prestal posielať výživné s odôvodnením, že dcéra už dosiahla plnoletosť a ukončila školu.
Koniec vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nezávisí primárne od veku dieťaťa ani od dosiahnutia plnoletosti. Pre posúdenie Vašej situácie je dôležité najmä to, či dieťa pokračuje v štúdiu alebo či už pracuje, resp. Ak pokračuje Vaša dcéra v štúdiu, tak vyživovacia povinnosť trvá. Naopak ak dosiahla plnoletosť, vyštudovala strednú školu, v štúdiu nepokračuje a je pripravená na výkon svojho povolania, potom by sa dalo uvažovať aj nad zánikom vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Tu však treba povedať, že ak bolo výživné určené súdom, tak je potrebné ho rovnakou cestou aj ukončiť. Inak povedané, za takýchto okolností by mal o zániku vyživovacej povinnosti rozhodnúť súd.
Dobrý deň, chcem sa informovať, či mám nárok na výživné pre moje trojročné dieťa, aj keď sme s manželom stále ženatí. Momentálne žijeme s rodičmi, ale naša trvalá adresa je stále u manžela. Určuje výšku výživného sociálna poisťovňa?
Orgánom, ktorý je kompetentný na rozhodnutie o výživnom je súd, nie úrad práce sociálnych vecí a rodiny (sociálka). Zjednodušene povedané, úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa síce k výške výživného môže vyjadriť (môže ju odporučiť), ale v konečnom dôsledku rozhoduje vždy súd.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Dobrý deň, rozsudok o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí. Peniaze si odkladajte a keď sa Vám ozve matka, že chce peniaze, tak jej to vyplatíte. Pokiaľ nemáte platobné údaje matky, kontakt na matku a neviete ani kde býva, tak neplaťte.
Každý rodič má voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve, ide o zákonnú povinnosť, ktorej neplnenie je trestným činom.
Znamená to, že čím má rodič vyššiu životnú úroveň, tým vyšším výživným by mal prispievať svojmu dieťaťu.
Metodika na výpočet výživného (tzv. tabuľkové výživné vypracované Ministerstvom spravodlivosti SR) ak má rodič vyššiu životnú úroveň, výživné by malo zohľadňovať viac než len základné potreby dieťaťa.
Z judikatúry vyplýva, že rodič poverený starostlivosťou o maloleté deti by mal mať k dispozícii finančné prostriedky pre zabezpečenie ich základných životných potrieb primeraných životnej úrovni oboch rodičov, aby mohol svoju úlohu súdnym rozhodnutím mu zverenú zodpovedne plniť.
