Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, uznali, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Majúc na zreteli, že dieťa musí byť úplne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom a vychované v duchu ideálov vyhlásených v Charte Spojených národov, a to najmä v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, štáty potvrdzujú, že dieťa potrebuje osobitné záruky a starostlivosť, vrátane primeranej právnej ochrany, pred narodením aj po ňom.
Dohovor o právach dieťaťa, prijatý v New Yorku 20. novembra 1989, nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 6. februára 1991. Tento dohovor predstavuje historickú dohodu štátov, ktorá má širokú podporu a potvrdzuje, že „ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“
Základné princípy a práva dieťaťa
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. Štáty sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené Dohovorom každému dieťaťu bez akejkoľvek diskriminácie.
Prvoradý záujem dieťaťa
Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.
Právo na život, meno a štátnu príslušnosť
Každé dieťa má prirodzené právo na život a štáty zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. Každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Ochrana pred diskrimináciou a zneužívaním
Štáty sa zaväzujú zabezpečiť, aby dieťa bolo chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestania, ktoré vyplývajú z postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo presvedčenia jeho rodičov alebo zákonných zástupcov. Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a vykorisťovania.
Právo na slobodu prejavu a myslenia
Štáty zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Dieťa má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ako aj právo na slobodu združovania a pokojného zhromažďovania.
Rola rodičov a spoločnosti
Štáty uznávajú zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov pri zabezpečovaní orientácie a usmerňovania dieťaťa pri výkone jeho práv v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Spoločnosť a verejné úrady majú povinnosť poskytovať zvýšenú a osobitnú starostlivosť deťom bez rodiny a deťom, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu. Rodičia musia byť schopní nielen dieťa vychovať, ale aj uspokojovať jeho životné túžby a potreby. Je dôležité, aby rodičia poznali, čo znamená byť rodičom, a aby sa snažili rozvíjať u detí zvyklosti, ktoré im pomôžu správne konať.
Zdravé a nezdravé jídlo pro děti 🍏🦸♂️ | Vzdělávací video pro děti
Osobitná starostlivosť a ochrana
Dieťa z dôvodu svojej fyzickej i duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť, vrátane primeranej právnej ochrany, pred aj po narodení. Toto právo bolo zakotvené už v Ženevskej deklarácii práv dieťaťa z roku 1924 a v Deklarácii práv dieťaťa prijatými Spojenými národmi v roku 1959.
Štáty zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí spĺňali príslušné štandardy, najmä v oblasti bezpečnosti, ochrany zdravia a kvality personálu. V prípade telesného, duševného alebo sociálneho postihnutia dieťaťa je potrebné mu poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť.
Výživné a životná úroveň dieťaťa
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak má rodič vyššiu životnú úroveň, výživné by malo zohľadňovať viac než len základné potreby dieťaťa. Rodič poverený starostlivosťou o maloleté deti by mal mať k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie ich základných životných potrieb primeraných životnej úrovni oboch rodičov. To môže zahŕňať aj určenie časti výživného na tvorbu úspor pre dieťa.
Tabuľka: Základné práva dieťaťa podľa Dohovoru OSN
| Číslo práva | Názov práva |
|---|---|
| 1. | Všetky práva bez výnimky a diskriminácie |
| 2. | Osobitná ochrana a podmienky pre zdravý rozvoj |
| 3. | Sociálne zabezpečenie |
| 4. | Osobitná starostlivosť pre matku a dieťa |
| 5. | Zvláštna opatera pre postihnuté deti |
| 6. | Láska, porozumenie a bezpečie v rodine |
| 7. | Právo na vzdelanie a hru |
| 8. | Ochrana pred zanedbávaním, krutosťou a vykorisťovaním |
| 9. | Ochrana pred diskrimináciou |
| 10. | Právo na dôstojný život |
Dúfajme, že všetky krajiny sveta uznávajú Dohovor o právach dieťaťa a že tieto práva budú nielen uznané, ale aj rešpektované a dodržiavané. Bol by to významný krok smerom k lepšej budúcnosti pre všetky deti sveta.