Na pocit nespravodlivosti voči svojmu dieťaťu je citlivý každý rodič. Ako ho riešiť, aby sa z toho nestal otvorený boj s učiteľom? Súčasná doba priniesla so sebou veľké zmeny v komunikácii rodiča s učiteľom. Učiteľ už nie je v očiach rodiča tou nedotknuteľnou autoritou, ako to poznáme z minulých čias. Naopak, moderné technológie umožňujú skontaktovať sa s učiteľom takmer okamžite, pričom nie vždy je táto komunikácia z jednej alebo druhej strany príjemná.
Denník Postoj oslovil troch učiteľov, aby nám predstavili svoju osobnú skúsenosť, ako vyzerá ich kontakt s rodičmi žiakov, aké problémy riešia a akým spôsobom. Následne plánujeme osloviť aj rodičov, aby opísali svoje problémy s komunikáciou zo strany učiteľov a čo by potrebovali, aby sa zmenilo. Otvárame tak učiteľsko-rodičovský dialóg o tom, ako sa naučiť spolu konštruktívne komunikovať.
Edupage ako výzva a príležitosť
Oslovení učitelia potvrdili, že akokoľvek im Edupage uľahčuje administratívu i kontakt s rodičmi, tento fenomén výrazne ovplyvnil ich vzájomnú komunikáciu i v negatívnom zmysle. Niektorí rodičia totiž majú pocit, že môžu osloviť učiteľa v ktorýkoľvek čas, a niekedy sa na nich podľa oslovených učiteľov obracajú s až bizarnými požiadavkami.
Štefan Murárik, učiteľ angličtiny a náboženstva na Piaristickej spojenej škole sv. Jozefa Kalazanského v Nitre, vidí v Edupage najmä nástrahy pre nepochopenie a zbytočnú nadkomunikáciu. „Ak sa tieto komunikačné kanály využívajú triezvo, dokážu mnohé veci zjednodušiť. Len čo začneme do komunikácie vnášať osobné názorové a postojové veci, vznikne z toho guláš alebo časovaná bomba. To, že existuje možnosť kontaktovať ktoréhokoľvek učiteľa v akomkoľvek čase, spôsobuje nemalé problémy,“ vysvetľuje.
Tomáš Mikulovský, učiteľ a zároveň tvorca vzdelávacieho YouTube kanálu MaTYkár, vníma Edupage rovnako dvojako. „Za dobré vnímam, že si rodičia môžu vyriešiť v skupine mnohé veci, ktoré môžu ísť pokojne mimo učiteľa, napríklad kde sa bude konať stužková, koľko eur sa bude prispievať, rodičia si vedia dať informácie o úlohách a podobne,“ hodnotí. Odvrátenou stránkou je podľa neho pocit neustáleho kontaktu s učiteľom. „Večer o deviatej napíšu správu, prečo má Janko z odpovede trojku, čo nevedel, prípadne či môžem poslať odfotenú písomku. Aj učiteľ má svoj rodinný život a riešenie pracovných vecí a rôzne vypisovanie vo večerných hodinách je už podľa mňa cez čiaru,“ hovorí.
Alžbeta Fedorová, triedna učiteľka tretiakov na Cirkevnej škole Malacky, potvrdzuje, že éra Edupageu hlboko zasiahla do kontaktu učiteľa s rodičom. Podľa nej je to aplikácia, ktorá uľahčuje učiteľom administratívne povinnosti a zároveň majú široké možnosti kontaktu s rodičmi. To však so sebou prináša aj úskalia. Rodičia majú totiž informácie napríklad o známkach svojho dieťaťa ihneď a pri nespokojnosti riešia veci s horúcou hlavou takisto ihneď. „Často sa stáva, že učiteľ zadá známku do elektronickej žiackej knižky a do dvoch minút má správu od rodiča, ktorý sa v nej dožaduje vysvetlenia, prečo jeho dieťa dostalo trojku, keď sa včera to učivo spolu učili a ovládalo to na sto percent,“ opisuje bizarné situácie, ktoré vznikajú aj vďaka možnostiam, ktoré Edupage poskytuje.
Rodičia si tiež často berú osobne informácie o poruchách učenia a pozornosti. „Snažia sa zobrať veci do svojich rúk, aby ich deti neprežili sklamanie alebo zlyhanie. Táto prehnaná pozornosť však dieťa skôr ubíja. Je dôležité zažiť i neúspech, aby sa deti naučili zvládať ho a tak sa posúvali vpred,“ je presvedčená Alžbeta Fedorová.
Ako by mal rodič komunikovať s učiteľom?
Ak je rodič presvedčený, že jeho výhrady voči hodnoteniu dieťaťa sú oprávnené, prípadne ak je jeho dieťa súčasťou nejakého konfliktu v triede, ako by teda z pohľadu učiteľov mal rodič komunikovať, aby sa cítil vypočutý a zároveň učiteľ mal pocit rešpektu voči svojej osobe?
Podľa Tomáša Mikulovského, keď dôjde k situácii, že rodič má výhrady napríklad voči hodnoteniu dieťaťa, prípadne dôjde k spornej situácii v triede, je najlepšie si s učiteľom dohodnúť termín stretnutia. „Nie je dobré, keď si rodič učiteľa „odchytí“ na chodbe či pred školou. Ten sa totiž tiež potrebuje na stretnutie pripraviť,“ zdôrazňuje.
Zdôrazňuje tiež dôležitosť počúvania sa v tejto komunikácii a toho, nebyť zaslepený len svojou pravdou. „Či už rodič, alebo aj učiteľ, mal by vedieť pripustiť, že mohol spraviť chybu,“ hovorí.
„Inteligentný rodič vie, že nie každé dieťa hovorí doma pravdu, situáciu si môže ‚prifarbiť‘ zo svojho pohľadu, no väčšinou sa pri osobnom stretnutí pravda odhalí. Samozrejme, ak rodič svoje tvrdenia podloží správnymi argumentmi, je to úplne v poriadku a žiaduce,“ dodáva Tomáš Mikulovský.
Aký je podľa neho už „premotivovaný rodič“? „Ak na jeho strane akokoľvek absentuje snaha o prijatie iného názoru a neustále presadzuje len svoju pravdu, hoci ju mať nemusí,“ myslí si učiteľ.
V niektorých situáciách rodič v snahe zastanúť si dieťa koná pod vplyvom silnejších emócií. Takéto konanie môže už učiteľ vnímať ako osobný atak. Tomáš Mikulovský potvrdzuje, že k takýmto situáciám u neho dochádzalo najmä v začiatkoch jeho praxe. „Keď rodičovi došli argumenty, komunikácia prechádzala do osobnej roviny otázkami typu či mám deti, ak áno, tak koľko, že uvidím, keď budem mať odučené viac, alebo či môžem kľudne spávať, keď je priemer triedy z písomky 2,8,“ spomína Tomáš Mikulovský.
Osobná rovina a zachádzanie až do súkromného života učiteľa podľa neho do komunikácie o písomnej práci rozhodne nepatria.
Alžbeta Fedorová zdôrazňuje, že je dôležité, aby za učiteľom prichádzali rodičia ako za priateľom, pretože majú spoločný cieľ - úspech a šťastie dieťaťa. „Toto nie je z pohľadu nás učiteľov rozumný prístup. Prvotnú informáciu by mal dostať rodič od dieťaťa a následne potom ju riešiť s učiteľom. Toto je tiež, samozrejme, úloha učiteľa - vybudovať si dôveru u rodiča, ktorá je porovnateľná s dôverou pri opise situácie z úst vlastného dieťaťa,“ dodáva.
„Sú rodičia, ktorí sa dožadujú stretnutia a riešia banality. Niektorí chcú iné podmienky pre svoje dieťa, iné pravidlá, lepšiu starostlivosť či pozornosť. A hoci všetci chcú pre dieťa to najlepšie, názory rodičov na to, čo je pre dieťa to najlepšie, sa potom rozchádzajú,“ dodáva učiteľka Fedorová.
Štefan Murárik považuje za ideálnu komunikáciu osobnú a pravidelnú, aby sa vytvorila medzi rodičmi a učiteľmi dôvera. Triedny učiteľ by sa mal preto stretávať s rodičmi pravidelne. „Tu je asi dôležité, aby škola mala jasne definované svoje hodnoty a výchovný program a aby s nimi boli stotožnení rodičia aj učitelia. Je dobré, aby sa konflikty riešili v súlade s týmto nastavením,“ dodáva. „Zároveň nie je na škodu mať istý nadhľad a nerobiť drámu tam, kde netreba.“
Najviac sa ho dotýka, keď v komunikácii s rodičom ide o útok na jeho osobu. „Ako osobné vnímam, keď rodič príde dopredu so zoznamom ‚obvinení‘ a definitívnych záverov. Mám napríklad skúsenosť s tým, že deti dokážu pred rodičom komunikovať a správať sa celkom inak, ako to robia v kolektíve, a rodičia im neraz bezvýhradne veria aj tam, kde by nemuseli,“ hovorí.
Odporúča preto zachovať si nadhľad a zdravú skepsu pri hľadaní pravdy.
Čo robiť, keď sa rodič cíti ukrivdený?
Psychologička Mária Tóthová-Šimčáková tvrdí: „Rodič by mal za každých okolností stáť na strane dieťaťa a zastupovať ho aj v sporoch s učiteľom.“ Dodáva: „Áno, dieťa môže občas klamať, prikrášľovať situáciu vo svoj prospech, byť neobjektívne, ale ak rodič stojí na jeho strane, nič nepokazí.“ Naopak, ak rodič bude akýkoľvek problém potomka podceňovať či zľahčovať, dieťa nadobudne pocit, že na svoj problém zostalo samo, že mu rodič aj tak nepomôže a veľmi pravdepodobne si všetky svoje budúce starosti, trápenia a konflikty nechá pre seba.
Ak dieťa po návrate zo školy opäť začne so známym mami, pani učiteľka… veľmi pozorne ho počúvajte a zaujímajte sa o ďalšie okolnosti, ktoré príhode predchádzali, o aktérov sporu a ich reakcie. Niekedy sa dieťa cíti urazené či poškodené bez toho, aby malo príčinu, alebo preto, že si niektoré situácie či reakcie pedagóga nevie vysvetliť.
Podľa psychologičky Márie Tóthovej-Šimčákovej deti na prvom stupni základnej školy sa zvyčajne sťažujú, že pani učiteľka je nespravodlivá pri riešení konfliktov s inými deťmi, známky, ktoré dostanú, neprežívajú tak intenzívne ako žiaci na druhom stupni. Tí sa oveľa viac sťažujú, ak je učiteľka nespravodlivá, niekomu nadržiava a iného potápa pri písomkách aj ústnych odpovediach. A prekáža im aj to, ak sa na ich adresu vyjadruje dehonestujúco, nadáva im, používa hrubé slová.
Prečo je dôležité, aby mal rodič čo najviac informácií o probléme? Len vtedy totiž môže dieťaťu poradiť správne, len vtedy môže problém vyriešiť, nielen vyventilovať si zlosť na učiteľovi. Napríklad obyčajný problém, keď dieťa sedí v lavici s niekým, kto mu nevyhovuje, a učiteľka ho nechce presadiť. Psychologička odporúča rodičom, aby dieťa upokojili a vysvetlili mu, aby susedovi dal šancu. Inokedy je namieste, aby si problém s učiteľom vyriešilo dieťa samo. Úlohou rodiča však je, aby mu vysvetlil, ako by mal taký rozhovor vyzerať.
„Deti často nedokážu rozlíšiť, čo znamená požiadanie o láskavosť a čo je, naopak, kritika alebo sťažnosť - a pri oboch volia rovnaké, často agresívne formy komunikácie s učiteľom,“ hovorí psychologička. Napríklad ak sa chce dať dieťa ešte raz vyskúšať, nemalo by to učiteľovi predostrieť ako rozkaz: Vyskúšajte ma! Či sa s pani učiteľkou o probléme porozpráva dieťa samo, alebo vy ako rodič, nikam sa nedostanete obviňovaním, krikom, napádaním učiteľky, že je zlý pedagóg.
„Dôležité je sústrediť sa na problém, pýtať sa aj na názor druhej strany a prebrať zodpovednosť za svoje konanie,“ vysvetľuje psychologička Mária Tóthová-Šimčáková a zhŕňa tým základné pravidlá, ako viesť fair play spor. Konkrétne? „Pani učiteľka, náš Lukáš má z vášho predmetu štvorky. Doma to vie, na hodine nie. Čo myslíte, v čom je problém? Chcela by som, aby mal lepšie známky, čo myslíte vy, ako by som mu mohla ešte viac pomôcť?“
Rada od učiteľov a psychológov
Tomáš Mikulovský radí: „Aj učiteľ má svoj rodinný život a riešenie pracovných vecí a rôzne vypisovanie vo večerných hodinách je už cez čiaru.“ Kritiku však adresoval aj do vlastných radov. „Sú medzi nami učitelia, ktorí takisto nerešpektujú voľný čas žiakov a zapisujú známky do Edupageu neskoro večer či posielajú domáce úlohy v priebehu vianočných prázdnin. Táto situácia je pre obidve strany na zamyslenie,“ uzatvára Tomáš Mikulovský.
Alžbeta Fedorová dodáva: „Pre mňa osobne sú vyčerpávajúci rodičia, ktorí problémy svojich detí riešia najskôr medzi sebou - na sociálnych sieťach či v rôznych rodičovských skupinách -, pričom učiteľ, ktorého sa to týka, je na poslednom mieste.“
Štefan Murárik odporúča: „Minulý mesiac som však napríklad zažil situáciu, keď jeden žiak dostal na hodine dvojku so štvrtinovou váhou z veľkej časti preto, že zadanie odflákol, pretože sa bavil s kamarátmi. Hneď ďalšiu prestávku ma čakala mamička osobne na chodbe s tým, že ho zahluší. Najprv to vyzeralo, že chcela zahlušiť mňa. Vysvetlili sme si veci, ale mne to vzalo prestávku a bolo to zbytočné. Bol to príklad rodiča, ktorý nestrpí zlyhanie vlastného dieťaťa a berie si jeho výsledky osobne.“
Psychologička Eva Poliaková zdôrazňuje: „Rodič by mal dieťaťu stanoviť pravidlá, napríklad: ‚Od tretej do piatej sa budeš venovať školským povinnostiam, a potom máš voľný čas.‘ Rodič musí dieťa kontrolovať a nespoliehať sa na to, že to dieťa urobí, alebo sa len spýtať: ‚Máš všetky domáce úlohy?‘“
„My neustále opakujeme: ‚Rozprávajte, rozprávajte, rozprávajte sa so svojimi deťmi,‘“ hovorí psychologička Poliaková. „Je nepríjemné počúvať, keď 16-ročná študentka povie: ‚Vás zaujíma môj názor? Moji rodičia sa v živote nezaujímali, čo si ja myslím.‘ A to nie je jediný prípad.“
Uznávaný učiteľ Ron Clark vo svojej správe rodičom odporúča: „Nebojujme proti učiteľom a ich radám.“ „Skúsme im veriť,“ dodáva. „Keď poviem rodičom, že ich dieťa malo problém so správaním, môžem takmer vidieť, ako im na chrbte rastú chlpy. Sú pripravení bojovať a brániť svoje dieťa, a to je vyčerpávajúce.“
Ako komunikovať dobre a efektívne_krátka ukážka z video kurzu
„Buďme partnermi, nie prokurátorom,“ vyzýva Clark. „Niektorí rodičia, ak ich dieťa dostáva od jedného učiteľa stále dobré známky, bez ohľadu na to, či učivo vie alebo nie, si myslia, že to je skvelý učiteľ. Avšak pravda je neraz iná. Môže ísť o učiteľa, ktorý jednoducho dáva deťom dobré známky, pretože chce mať pokoj. Tešiť by sme sa mali teda skôr z učiteľov, ktorí dajú dieťaťu sem-tam aj zlú, či horšiu známku, nie len tie naj.“
Ron Clark tiež zdôrazňuje: „Musíme si uvedomiť, že deti zvyknú preháňať, vymýšľať si a nedá sa im úplne veriť. Každá minca má dve strany, a preto je potrebné vypočuť si príbeh aj z úst toho druhého. Preto by sme mali veriť učiteľovi a už vôbec ho nezosmiešňovať pred dieťaťom, čo môže mať doslova katastrofálny vplyv na jeho budúcnosť.“