Významné osobnosti slovenských dejín, ktoré by si zaslúžili miesto v ankete

Anketa o najväčšieho Slováka mala významný prínos v tom, že nám pripomenula dôležité postavy našich dejín a možno aj podnietila záujem o históriu u mladšej generácie. Napriek tomu sa však vyskytli výhrady voči výberu osobností do prvej stovky a taktiež voči výslednému poradiu.

Medzi osobnosti, ktoré by si podľa autora zaslúžili viac miesta v ankete ako niektorí aktuálni politici či športovci, patria napríklad Jozef Miloslav Hurban, ktorý je považovaný za druhú najvýznamnejšiu postavu štúrovskej generácie po Ľudovítovi Štúrovi.

Jozef Miloslav Hurban (1817-1888)

Hurban bol mnohorozmernou osobnosťou. Bol politikom, národným buditeľom, literárnym historikom, mysliteľom, spisovateľom, vydavateľom a revolucionárom. Ako člen mnohých delegácií k cisárovi sa aktívne zapájal do politického života Slovákov. Je zakladateľom časopisu Slovenské pohľady, kde rozvíjal myšlienku špecifickej slovensko-slovanskej vedy. Túto vedu si predstavoval ako syntézu hmotnej a duchovnej sféry, pričom pre skúmanie duchovna zdôrazňoval potrebu rozvinutia zvláštneho „oka duchovnô“, teda intuície. Táto vízia ho zaraďuje k velikánom ako Komenský či Solovjov.

Počas dobrovoľníckych výprav stál na čele politického orgánu Slovákov, Slovenskej národnej rady. Po smrti Ľudovíta Štúra sa stal vedúcou postavou národného hnutia. Napísal aj prvý rozsiahly, hoci nedokončený, životopis Štúra. Za svoju politickú činnosť bol aj väznený.

Hurbanovou manželkou bola Anička Jurkovičová, prvá slovenská ochotnícka herečka, ktorá mu bola celoživotnou oporou. Mali spolu deväť detí, z ktorých najviac sa do dejín zapísal Svetozár.

Svetozár Hurban Vajanský (1847-1916)

Vajanský patril medzi vedúce osobnosti národného hnutia v pomatúričnom období a na začiatku 20. storočia. Bol politikom, vydavateľom a spisovateľom. Podobne ako jeho otec, aj on bol za svoje postoje väznený. Mal bojovnú povahu, ktorá bola v tej neľahkej dobe pre Slovákov nevyhnutná. Jeho dramatické detstvo, spojené s útekom matky na Moravu počas rokov 1848-1849, mohlo ovplyvniť jeho konfliktnú a náladovú povahu.

Hoci mohol mať Vajanský antisemitské názory, autor článku sa domnieva, že takúto dôležitú postavu slovenských dejín nemožno zavrhnúť len preto, že sa v istom ohľade mýlila.

Jozef Škultéty (1853-1948)

Škultéty bol prvým správcom obnovenej Matice slovenskej po roku 1919. Bol známy svojou usilovnosťou a skromnosťou, čím tvoril protiklad k výbušnému Vajanskému. Bol hlbokým znalcom slovenských dejín a literatúry a jeho životným poslaním bola práca pre národ. Zúčastnil sa viacerých polemík s maďarskými a českými vedcami, ktorí spochybňovali svojbytnosť slovenského národa. Po vzniku Československa sa staval proti čechoslovakizmu a snahám o počeštenie slovenčiny. Jeho slová: "Ľud náš bol nie zanedbávaný, ale vedome, tendenčne, plánovite hubený. Potrebuje teda pozornosť, lásku, pomoc, aby mohol dohánať pozameškané," vypovedajú o jeho hlbokom uvedomení si situácie.

Tomáš Garrigue Masaryk (1850-1937)

Masaryk mal slovenského otca a moravskú Nemku. Sám sa označoval za Slováka a v ankete o najväčšieho Čecha skončil na druhom mieste. Jeho osobnosť je známa, avšak zaujímavosťou je hypotéza o jeho otcovstve s cisárom Františkom Jozefom. Táto teória je podložená niekoľkými faktami: Masaryk sa narodil v roku 1850, pričom cisár bol v tom čase v Hodoníne, kde žila aj jeho matka. V cisárovom denníku z roku 1849 sa objavuje zápis "Kropaczek erledigt", čo sa vzťahuje k Masarykovej matke. Navyše, keď sa Terézia Kropaczek vydávala za Jozefa Masaryka, už bola tehotná. Jozef Masaryk pracoval ako kočiš na cisárskych majetkoch a mal dobré vzťahy s nadriadenými. Samotný Tomáš Garrigue Masaryk mal sebavedomú povahu, bol inteligentný a už ako mládenec túžil po veľkom postavení. Jeho pôvod na česko-slovenskom pomedzí symbolizoval jeho budúcu úlohu v živote oboch národov.

Juraj Thurzo (1567-1616)

Juraj Thurzo bol uhorským palatínom v rokoch 1609 až 1616, čo predstavovalo najvyššiu svetskú funkciu v Uhorsku. Pred týmto postom sa vyznamenal v protitureckých bojoch. Používal a presadil do oficiálnych dokumentov uhorského snemu spojenie „naša slovenská národnosť“. Listy svojej druhej manželke písal po slovensky a v národnostných sporoch sa zastával Slovákov.

V roku 1610 zvolal žilinskú synodu, ktorá položila základy evanjelickej cirkvi na stáročia dopredu. Finančne podporoval cirkev, školstvo a umenie. Ako palatín sa zúčastnil procesu s Alžbetou Bátoryovou, pričom sa ju snažil skôr chrániť, čo je v rozpore s jej zobrazením vo filme Baťoryčka. Thurzo sídlil na bytčianskom zámku, ktorý prestaval na renesančné sídlo.

Autor článku poukazuje na to, že kým si Slováci v ankete spomenuli na Mateja Korvína, na Juraja Thurza, ktorý bol významným mocenským hráčom a obhajcom slovenských záujmov, zabudli. Autor prirovnáva situáciu k prípadu Jánošíka, kde legenda prekryla historickú realitu.

Ďalšie významné osobnosti, ktoré by si zaslúžili zmienku

Okrem vyššie spomenutých osobností autor článku vyzdvihuje aj ďalších velikánov, ktorí by si zaslúžili byť súčasťou ankety:

• Matúš Čák Trenčiansky: Hoci bol mocenským hráčom, ktorý presadzoval vlastné záujmy, legenda okolo neho zatienila skutočnú historickú postavu.
• Rastislav (820-870): Veľkomoravské knieža, ktoré žiadalo byzantského cisára o vyslanie učiteľov vierouky v slovanskom jazyku, čím posilňovalo suverenitu krajiny.
• Alexander Rudnay (1760-1831): Ostrihomský arcibiskup a Bernolákov spolužiak, ktorý podporoval Slovákov na cirkevných postoch a bol jediným Slovákom s reálnou šancou stať sa pápežom.
• Adam František Kollár (1718-1783): Knihovník Márie Terézie.
• Ján Hollý (1785-1849): Prvý veľký slovenský básnik, predstaviteľ klasicizmu, autor národných eposov.
• Kristína Royová (1860-1936): Najprekladanejšia slovenská spisovateľka, zakladateľka sirotinca a starobinca.
• Martin Kukučín (1860-1928): Predstaviteľ realizmu, "slovenský Tolstojovec".
• Božena Slančíková Timrava (1867-1951): Významná slovenská autorka.
• Ján Maliarik (1846-1946): Evanjelický farár, mierový aktivista, autor koncepcie Celozemského univerzálneho štátu.
• Ľudovít Rizner (1849-1913): Učiteľ, autor Bibliografie písomníctva slovenského, etnograf, archeológ.
• Svetozár Stračina (1940-1996): Skladateľ filmovej hudby, ktorého diela k rozprávkam majú svetovú úroveň.
• Ľudovít Fulla (1902-1980): Významný slovenský výtvarník, ilustrátor.
• Paľo Bielik (1910-1983): Herec a režisér, jediný Slovák, ktorý stvárnil Jánošíka vo filme.
• Samuel Jurkovič (1796-1873): Národne uvedomelý učiteľ a ľudovýchovný pracovník.
• Ján Kollár (1793-1852): Autor myšlienky slovanskej vzájomnosti, písal v slovakizovanej češtine.
• Sándor Petőfi (1823-1849): Básnik, ktorého slovenský pôvod je diskutabilný, ale jeho matka bola Slovenka a rodina žila na Slovensku dlho.
• Ján Francisci (1822-1905): Člen štúrovskej generácie, spisovateľ, novinár.
• Andrej Hadík (1710-1790): Poľný maršal a minister obrany Habsburskej monarchie.
• Andrej Radlinský (1817-1879): Patril ku generácii štúrovcov.
• Michal Miloslav Hodža (1811-1879): Kodifikátor spisovnej slovenčiny, vedúca osobnosť spolku Tatrín.

Autor článku vyjadruje presvedčenie, že tieto osobnosti, ktoré sa do ankety nedostali, si zaslúžia pozornosť a pripomínanie pre ich významný prínos pre slovenskú históriu, kultúru a národné povedomie.

tags: #knaz #prefackal #dieta