Vstup dieťaťa do školy je jedným z najdôležitejších vývinových úloh v živote človeka a predstavuje mimoriadnu udalosť v živote každého dieťaťa. Končí sa bezstarostné obdobie, kedy hlavnou činnosťou bola hra a začína sa etapa prvých vážnych povinností. Do popredia sa dostáva učenie.
Školská zrelosť a pripravenosť
Pripravenosť na školu predstavuje úroveň predchádzajúcej prípravy schopností a spôsobilostí dieťaťa, ktoré získalo vplyvom prostredia a výchovy. Prvou podmienkou nástupu do školy je dovŕšenie 6. roku života k 1. septembru.
Školská zrelosť vs. školská pripravenosť
Školská zrelosť predstavuje dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý dieťaťu umožňuje úspešné osvojovanie si školských vedomostí a zručností. Ide o zrelosť centrálnej nervovej sústavy, ktorá je na takej úrovni, že dieťa dokáže zvládať záťaž, je schopné sa sústrediť, je emočné stabilné. To, aký zrelý je mozog dieťaťa, ovplyvňuje jeho schopnosť učiť sa čítať a písať písmenká, vnímať ich tvar, rozlíšiť to konkrétne jedno medzi ostatnými v slove, odpísať ho z tabule tak, ako je žiaduce, a pod. Školská pripravenosť je vyjadrením toho, aké sú schopnosti dieťaťa získané vplyvom prostredia a výchovy. Ide o výsledky predchádzajúcej prípravy.
Pri posudzovaní zrelosti a pripravenosti sa berie do úvahy aj vek a pohlavie dieťaťa. Medzi chlapcami a dievčatami sú rozdiely v dozrievaní. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom.
Dieťa by malo byť pripravené na školu v štyroch oblastiach: malo by byť fyzicky zdatné, psychicky pripravené, aby bolo schopné akceptovať pani učiteľku ako autoritu a realizovať jej požiadavky, malo by sa vedieť krátko sústrediť, malo by zvládať vlastné emócie zlosti a hnevu a malo by byť schopné zaradiť sa do kolektívu triedy, spolupracovať a súťažiť a, samozrejme, vedieť aj prehrávať. Veľmi dôležitá je aj reč dieťaťa a jeho schopnosti v jemnej motorike.
V dnešnej dobe deti často zaostávajú v jemnej motorike, čo súvisí s nadmerným používaním tabletov a mobilov. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Jemná motorika je potrebná nielen na písanie, ale aj na rôzne praktické činnosti a učebné odbory.
Nedostatok voľnej hry u detí môže viesť k rôznym psychickým problémom a poruchám správania, ako sú úzkosti, depresie či poruchy pozornosti. Hra je základom zdravého vývoja a učí deti empatii, riešeniu problémov a socializácii.
Vo fínskych školách je voľná hra integrovaná do každodenného vyučovania. Každých 45 minút inštrukcií nasleduje 15 minút voľna na hru vonku, čo vedie k lepšiemu sústredeniu detí na hodinách.
Kedy je vhodný čas na nástup do školy?
Dosiahnutie veku šesť rokov nie je jedinou podmienkou nástupu do školy. Je dôležité, aby dieťa bolo pripravené nielen intelektuálne, ale aj emocionálne a sociálne. Dieťa, ktoré nie je do školy pripravené, môže mať problémy v prvom ročníku, čo môže viesť k pocitu nedostatočnosti a neúspechu, ktorý môže ovplyvniť jeho celoživotný vzťah k vzdelávaniu.
Dieťa by malo mať celý život pred sebou a dopriať mu pocity úspechu hneď od začiatku vzdelávania je kľúčové. Prvý rok školy má významný vplyv na formovanie vzťahu dieťaťa ku škole a k vzdelávaniu, ako aj na vytváranie sebaobrazu a sebahodnotenie.
Možnosť predčasného zaškolenia a odkladu
Rovnako ako pri odklade povinnej školskej dochádzky, aj o predčasné zaškolenie dieťaťa môže rodič požiadať. Sú deti, ktoré sú pripravené spĺňať nároky kladené na školáka ešte pred dovŕšením 6. roku života. V tomto prípade by bola škoda im túto príležitosť odoprieť v tom správnom čase, keď ju vlastne prirodzene očakávajú. Nestačí však, keď majú ruku pripravenú na písanie a hlavu na počítanie, dôležitejšia je emocionálna a sociálna oblasť.
V prípade pochybností o školskej zrelosti dieťaťa je vhodné vyhľadať odborné vyšetrenie psychológom. Odborné vyšetrenia poskytujú len odporúčanie, avšak je dobré ich zvážiť. Konečné rozhodnutie a posledné slovo má stále rodič.
Ak máte neistotu alebo pochybnosti, či je vaše dieťa pripravené na školu, je vhodné navštíviť odborníka (psychológa), ktorý vie otestovať reálny potenciál dieťaťa. Na základe individuálnych faktorov potom spolu dospejú k určitému záveru.
Odklad školskej dochádzky je možné zvážiť aj vtedy, ak si dieťa prechádza psychicky náročnou situáciou, ako je napríklad rozvod rodičov alebo úmrtie v rodine. V takom prípade by sa k zhoršenému psychickému stavu pridal ešte stres z nového prostredia a školských povinností, čo by dieťa nemuselo ustáť.
Na druhej strane, ak sa zaškolenie zbytočne odloží, aby sa deti nechali „dozrieť“ alebo „vyhrať“, alebo ak sa z nejakého iného dôvodu nedá do školy dieťa, ktoré je zrelé, vzniká riziko, že o rok už bude natoľko rozvinuté po všetkých stránkach, že prvý ročník sa stane po krátkom čase preň málo zaujímavý, bude sa nudiť, môže začať vyrušovať alebo stagnovať. Takáto skúsenosť ovplyvní jeho vytvárajúci sa vzťah ku škole.
Je dôležité si uvedomiť, že úskalia môžu prísť, aj keď dá rodič do školy dieťa, ktoré je považované za zrelé. Niekedy prídu na začiatku problémy s adaptáciou. Niektoré oslabenia sa môžu prejaviť v prvom, niektoré až v treťom ročníku. Neznamená to však, že by tieto deti do školy nepatrili.
Najlepšou voľbou je dať do školy dieťa, keď je predpoklad, že je zrelé. V prípade, že je namieste viacero pochybností o jeho zrelosti alebo v testoch zrelosti vyšlo pod hranicou či na hranici zrelosti, má zmysel zvážiť vhodnú alternatívu, ako zmysluplne stráviť rok. Možno mu prospeje zostať v škôlke, kde chodilo, je možné zvážiť inú škôlku alebo tzv. predškolu.
Príprava dieťaťa na školu
Ak má dieťa problémy s adaptáciou v novom prostredí, je dôležité s ním častejšie chodiť na ihriská a do spoločnosti, aby sa učilo samostatnosti. V žiadnom prípade by rodičia nemali deti strašiť školou. Často počúvame vetu: „Veď počkaj, v škole ťa naučia!“ Takéto vyhrážky môžu dieťaťu ublížiť a odradiť ho od školy.
Je tiež dôležité, aby rodičia neboli „helikoptéroví rodičia“, ktorí sa neustále vznášajú nad dieťaťom a kontrolujú všetky jeho činnosti. Dovoľte deťom riskovať a skúšať nové veci. Náš strach prenášame na ne a oberáme ich často o možnosť skúšať nové veci a nebáť sa.
Plánujte neplánované hranie. Deti by nemali mať iba pevne naplánované aktivity. Mali by mať v rámci dňa aj čas, kedy sa proste budú nudiť a v tej chvíli vsadia na svoju fantáziu a vymyslia hru, ktorá ich pohltí.
Choďte s deťmi každý deň von, alebo im zabezpečte tento pobyt vonku cez školu či starých rodičov. Povzbuďte deti, aby vymýšľali svoje vlastné hry, aby v prírode nezabúdali využívať všetko okolo seba ako kamienky, listy, konáre či vodu. Povzbuďte ich cítiť slobodu a užívať si ju.
Čo všetko hra deťom prináša?
- Podporuje kreativitu a predstavivosť.
- Rozvíja schopnosť riešiť problémy a zvyšuje IQ.
- Podporuje emocionálny a sociálny rozvoj dieťaťa.
- Podporuje vnímanie seba a vnímanie miesta a umožňuje im rozpoznávať ich nezávislosť a vzájomnú previazanosť s prostredím.
- Obzvlášť vo vonkajšom prostredí sa pri hre umocňuje emocionálny a morálny rozvoj.
Nová štúdia odhaľuje vplyv hry na vývoj dieťaťa
Pre dieťa je cenné, že sa zoznamuje s iným prostredím a novými pravidlami. To, čo sa naučí vo vzťahu ku škôlke, zúročí neskôr v škole. To najdôležitejšie, čo môže škôlka dieťaťu ponúknuť, je sociálne prostredie, v ktorom sa dieťa postupne učí fungovať a žiť, rešpektovať potreby druhých a nadväzovať priateľské vzťahy.