India, krajina s bohatou kultúrou, jazykom a náboženstvami, odpradávna fascinuje Európanov. Od Marca Pola po súčasnosť, príbehy z Indie prenikli do našej literatúry, ovplyvnili naše myslenie a obohatili našu predstavivosť. Medzi týmito príbehmi vynikajú aj tie o deťoch, ktoré sú často nositeľmi zázračných vlastností, múdrosti alebo neobyčajných osudov. Tento článok sa zameriava na fenomén "starého dieťaťa" v indických rozprávkach, pričom preskúma ich pôvod, význam a prepojenie s kultúrnym kontextom.
Korene indických rozprávok a "staré dieťa"
Slovenské ľudové rozprávky, podobne ako tie od bratov Grimmovcov, majú hlboké korene, ktoré siahajú až do staroveku. Podobnosti v príbehoch, jazyku a kultúre nás spájajú s dávnymi civilizáciami, vrátane Indie. Kultúra, jazyk a náboženstvá Indie priťahovali Európanov aspoň tak dávno, ako Marco Polo na konci 13. storočia diktoval v janovskom žalári pisárovi svoje spomienky z ciest. Jeho kniha, "Kniha o zázrakoch sveta", opisuje mestá so zlatými kupolami, trhy s drahými koreninami a panovníkov bohatších než bagdadskí kalifovia. "Orient je bezodná studnica zázračna, v ktorej sa rodia sny aj mágia. Všetko prichádza z Orientu, Dobro aj Zlo, zázraky aj herézy," napísal francúzsky historik Jacques le Goff.
V indických rozprávkach je dieťa často vnímané ako symbol čistoty, nevinnosti a potenciálu. Môže sa narodiť z neobvyklých okolností, napríklad z kvetu alebo stromu, a disponovať výnimočnými schopnosťami. Takéto dieťa je často predurčené na to, aby sa stalo vodcom, hrdinom alebo duchovným učiteľom. Príkladom je príbeh o dieťati, ktoré sa narodilo z bieleho púčika. „Dieťa je naše. Patrí kvetinám a stromom a my nedopustíme, aby mu niekto ublížil,“ šepkali si rastliny a stromy a všetko vtáctvo a vody sveta. Z takéhoto poznania potom rástol človek Lingo, spoznával iných ľudí a odhaľoval v nich božské vlastnosti, a spoznával i zúrivých obrov, v ktorých doloval cynizmom dávno udupané dobro. Ľudské bytosti sa ženili, vydávali i rozmnožovali, len Lingo, múdrejší a chrabrejší ako ostatní, ostal sám, aby im mohol múdro vládnuť.
Indické rozprávky ako morálne poučenie
Indické rozprávky často slúžili ako morality pre deti, ktoré sprostredkúvali životnú filozofiu. Napríklad rozprávka "Zázračný džbán" je príbehom o drevorubačovi Subha Dattovi, ktorý natrafí na lesné víly a ich bezodný krčah plný pochúťok. Pokušenie je veľké, ale víly vyžadujú zodpovednosť voči tým, ktorých drevorubač zanechal v starom živote, aj voči tým, ktorí mu ukazujú ten nový.
Koloniálny vplyv a folkloristika
Koloniálna realita britského impéria v Indii znamenala koniec marcopolovskej "reality zázračna". Hrozba zániku hodnôt starých kultúr však priniesla aj potrebu lepšie ich poznať a ochrániť. Britský folklorista Joseph Jacobs v roku 1892 vydal indické rozprávky v Londýne. V čase, keď sa o Indii písalo jazykom Rudyarda Kiplinga ako o "bremene bieleho muža", Jacobs vnímal rozprávky predmoderných národov ako "výpoveď ľudstva".
Neobyčajné prípady narodenia v Indii
V Indii sa občas objavujú prípady narodenia detí s neobyčajnými fyzickými vlastnosťami. Hoci sú tieto prípady zriedkavé, vyvolávajú pozornosť a diskusiu.
Dieťa so štyrmi nohami a rukami
V Indii sa nedávno narodilo dieťa so štyrmi nohami a rukami. Dôvodom tohto stavu je pravdepodobne polymélia, porucha, ktorá spôsobuje nadbytočné končatiny.
Chlapec s dvoma hlavami
V Indii sa narodil chlapec s druhou hlavou, čo je jav, ktorý sa vyskytuje približne raz na 40 až 45 tisíc pôrodov. Lekárom sa podarilo druhú hlavu odstrániť operáciou.
V máji 1783 sa v Indii narodilo dieťa s dvoma hlavami. Pôrodná asistentka sa ho pokúsila hodiť do ohňa, ale dieťa bolo zachránené. Rodičia dieťa vystavovali za peniaze. Po smrti dieťaťa jeho telo pitval agent z Východoindickej spoločnosti a lebku daroval priateľovi.
Moderné výzvy: Umelé oplodnenie a etické otázky
Umelé oplodnenie je metóda, ktorá pomáha párom stať sa rodičmi. Katolícka cirkev má však voči tejto metóde výhrady, pretože sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť.
Počiatok ľudského života
Veda definuje počiatok ľudského života ako moment splynutia spermie a vajíčka. V tomto momente vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. Každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu.
Právo na dieťa
Dieťa je Boží dar, nie právo. Veda dokáže "hrať na Boha" v otázke plodenia života, ale stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa bunky začnú deliť.
Morálne problémy umelého oplodnenia
Umelé oplodnenie in vitro si vyžaduje množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Niektoré embryá sa zničia, zmrazia alebo použijú na výskum. Takéto usmrcovanie ľudských bytostí je v rozpore s učením Cirkvi.
Alternatívy k umelému oplodneniu
NaPro technológia je metóda, ktorá sa zameriava na liečbu neplodnosti a pomáha párom spoznávať svoju plodnosť. Táto metóda má vysokú mieru úspešnosti a môže byť úspešná aj u párov, ktoré absolvovali IVF.
Príbehy starších matiek v Indii
Rádžo Dévíová má 75 rokov. Jej dcéra a súčasne prvorodené dieťaťa Navín má päť. Ženy sa v Indii priemerne dožívajú šesťdesiat osem rokov a Dévíová považuje za šťastie, že sa v sedemdesiatich stala matkou, píše spravodajský server BBC News. Overiť vek Dévíovej nie je možné. Navín prišla na svet vďaka umelému oplodneniu, ktoré vykonali lekári na klinike v blízkosti jej dediny v severnom štáte Harijána. Ako väčšina detí, aj Navín občas hnevá a vyžaduje si pozornosť. Na rozdiel od ostatných matiek je však pre Rádžo Dévíovú ťažké za ňou behať - staroba si vyberá svoju daň. Lekár Allan Pacey z britskej Sheffieldskej univerzity hovorí, že „je samozrejme možné, aby žena po sedemdesiatke otehotnela vďaka vajíčkam mladšej darkyne“. Prečo teda Rádžo Dévíová riskovala vo svojom pokročilom veku materstvo? „Bolo to pre mňa nesmierne dôležité,“ vysvetľuje. Jej manžel, roľník Bála Rám, tak veľmi túžil po dieťati, že keď Rádžo ani po 15 rokoch manželstva nepriviedla na svet potomka, vzal si jej mladšiu sestru.
Páry si prajú mužského potomka, ktorý by zdedil imanie a niesol ďalej meno rodiny. Ženy, ktoré nie sú schopné priviesť na svet dieťa, sú predovšetkým vo vidieckych oblastiach Indie často označované za neplodné a zaobchádza sa s nimi neúctivo. Často sa k tomuto problému viaže aj otázka dedičstva. „Keby sme zomreli bez dedičov, všetok náš majetok by si rozobrali moji bratia a susedia,“ vysvetľuje. Bála Rám vlastní asi štyri hektáre poľnohospodárskej pôdy a dva byvoly. Pár si, pochopiteľne, prial mužského potomka, ktorý by zdedil imanie a niesol ďalej meno rodiny, zatiaľ čo dcéra by sa vydala a žila s manželom. Bála Rám ale nemal na výber. Pri umelom oplodnení sa používajú spermie muža na oplodnenie vajíčka jeho partnerky v skúmavke. Embryo sa potom vloží do maternice ženy, kde ho budúca matka donosí. V prípade Rádžo Dévíovej a jej sestry niečo také ale nepripadalo do úvahy, pretože boli už po menopauze. Sestru Rádžo navyše neuznali lekári za natoľko zdravú, aby bola schopná embryo donosiť, takže táto úloha nakoniec pripadla jej staršej sestre. „Sme teraz šťastná rodina.
Lekár Anurág Bišnoí prevádzkuje v štáte Harijána kliniku, kde má každoročne v starostlivosti asi tisícku žien vo veku medzi 50 a 70 rokov. „Boli časy, keď sme každý mesiac liečili viac ako stovku starších manželských párov. Prichádzali s veľkými očakávaniami, ktoré sme všetky, pochopiteľne, nemohli naplniť. Bhatérí Dévíová mala 64 rokov, keď sa začala v roku 2010 liečiť u doktora Bišnoíe. Porodila trojčatá - dve dcéry a syna. Jedna z dcér niekoľko týždňov po pôrode zomrela. Ďalšie dve deti už chodia do škôlky. „Opovrhovali mnou a mojím manželom Dévom Singhom, pretože sme boli bezdetní, nikto sa nám nepozrel priamo do očí. Bhatérí má krehkú postavu, rovnako ako Rádžo. Na oboch sa pôrod v neskorom veku očividne podpísal, ale ani jedna si to nepripúšťa.