Téma nepriznaných detí matkou je často obklopená tichom a nepochopením. Tento článok si kladie za cieľ prelomiť toto ticho a priniesť porozumenie a súcit tým, ktorí túto skúsenosť zažili, ako aj tým, ktorí si to nevedia predstaviť. Inšpiráciou pre tento článok je osobná skúsenosť matky siedmich detí a ôsmeho na ceste, ktorá prežila stratu troch detí a zdieľa svoju cestu uzdravovania a zmierenia.
Čierny tieň nad rodinou
Nepriznané deti, či už v dôsledku potratu, spontánneho odchodu alebo iných okolností, môžu vrhať čierny tieň na rodinu. Ticho, ktoré túto tému obklopuje, môže byť zraňujúce a izolujúce. Hovoriť o týchto stratách je však liečivé a môže priniesť úľavu a porozumenie.
Osobná skúsenosť
Autorka článku sa podelila o svoju osobnú skúsenosť so stratou detí. Štyri roky trvalo, kým prvýkrát prehovorila s manželom o prvom potrate. Odvtedy sa trápila výčitkami a otázkami. Pred počatím Mateja sa udiali ďalšie dve straty, ktoré opäť oživili jej smútok a potrebu hovoriť o svojich pocitoch.
Cesta poznania a uzdravenia
Rodinná kríza spred piatich rokov nakopla autorku na cestu poznania, ktorá jej ukázala dokonalosť života, rovnováhu a zmysel v každom momente žitia. Verí, že deti si vyberajú svojich rodičov, spôsob príchodu na svet a svoju cestu životom. Odchod duše spod srdca matky má svoj hlboký význam.
Systém rodinných konštelácií
Systém rodinných konštelácií podľa Berta Hellingera ukazuje, že tieto detičky v rodine zostávajú a majú svoje miesto, aj keď nikdy nezaplakali. Bert Hellinger je nemecký psychoterapeut, ktorý zaznamenal podobné traumy u svojich pacientov, ktoré sa viazali na vojnové časy, aj keď klienti vojnu už nezažili. Prišiel na to, že traumatizujúci zážitok prežitý až šesť generácií dozadu môže ovplyvniť konanie človeka.
Vďačnosť za možnosť
Autorke pomohla myšlienka, že má byť vďačná za to, že dala dušičke možnosť prísť aspoň na pár týždňov a vyskúšať si život pod srdcom matky. Túto teóriu jej potvrdil aj učiteľ etikoterapie Vladimír Červenák, ktorý hovoril o tom, aké liečivé je dieťatká, aj tie, ktoré medicína označuje len za embryá, priznať.
Rituál odpustenia a zahrnutia
Vladimír Červenák odporučil autorke, aby si spravila rituál, kúpila malého anjelika za každú dušu a pridala ho k rodinným fotografiám svojich detí. Taktiež jej odporučil hoponopono, havajskú techniku odpustenia. Autorka si vybrala do mesta kúpiť štyroch malých anjelov a s údivom zistila, že ich našla len v obchode so vzácnymi kameňmi. Každý anjel mal popis ku kamienku, ktorý presne vystihoval jej pocity a situáciu v čase straty.
Technika odpustenia
Autorka nahlas hovorila: „Milujem ťa, ospravedlňujem sa ti, prosím, odpusť mi, ja ti odpúšťam a odpúšťam i sebe. Ďakujem ti za všetko.“ Predstavila si svoju babku, ktorá je už na druhej strane a odovzdala jej svoje detičky s prosbou, aby sa o ne postarala. Jej vnútrom sa rozprestrel silný pocit lásky a pokoja.
Podpora a pochopenie
Autorka sa podelila o svoju skúsenosť so ženami v jednej skupine na sociálnej sieti a veľa žien zareagovalo. Jedna z nich napísala, že jej mama každé Vianoce vytiahla okrem Betlehema aj troch malých anjelov. Každý máme svoj spôsob, ako sa s bolestivými situáciami vyrovnať. Každý z nich je dobrý, ak pomôže a neposunie bolesť ešte viac do úzadia.
Právne aspekty nepriznaného dieťaťa
V slovenskom právnom poriadku má nemanželské dieťa rovnaké dedičské práva ako dieťa narodené v manželstve. Ak zomrie otec, jeho majetok prechádza do dedičského konania. V prvej dedičskej skupine sú deti a manžel/manželka. Ak otec nie je zosobášený, jeho podiel dedia výhradne jeho deti, pričom každé dedí rovnakým dielom.
Notár ako súdny komisár v dedičskom konaní zisťuje okruh dedičov. Ak existuje nemanželské dieťa, ktoré nemá otca zapísaného v rodnom liste, jeho právne postavenie ako dediča nie je automaticky jasné. Odporúča sa túto skutočnosť oznámiť notárovi, ktorý môže iniciovať ďalšie kroky na dokázanie otcovstva. Dôležité je, aby bolo otcovstvo určené súdnou cestou, ak nie je zapísané v rodnom liste. Návrh na určenie otcovstva môže podať dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Súd následne nariadi dokazovanie, napríklad prostredníctvom DNA testov.
Dedičské práva a nemanželské dieťa
V prípade úmrtia otca prechádza jeho majetok do dedičského konania. Ak otec nezanechá závet, dedičstvo prechádza na jeho dedičov zo zákona. V prvej dedičskej skupine sú zahrnuté deti a manžel/manželka. Ak otec nie je zosobášený, jeho podiel zdedia výhradne jeho deti, pričom každé dedí rovnakým dielom. To znamená, že nemanželské dieťa dedí rovnaký podiel ako dieťa narodené v manželstve.
Povinnosť oznámiť nemanželské dieťa notárovi
V dedičskom konaní je notár povinný zistiť okruh dedičov. Ak existuje nemanželské dieťa, ktoré nemá otca zapísaného v rodnom liste, jeho právne postavenie ako dediča nie je automaticky jasné. Preto sa odporúča túto skutočnosť oznámiť notárovi, ktorý môže iniciovať ďalšie kroky na dokazovanie otcovstva.
Určenie otcovstva súdnou cestou
Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste nemanželského dieťaťa, je potrebné otcovstvo určiť súdnou cestou. Návrh na určenie otcovstva môže podať dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Súd následne nariadi dokazovanie, napríklad prostredníctvom DNA testov, aby sa zistila pravdepodobnosť otcovstva.
Vplyv na dieťa a jeho identitu
Dieťa má právo poznať svojich rodičov a rozvíjať s nimi vzťah. Nepriznanie otcovstva môže mať negatívny vplyv na identitu dieťaťa, jeho sebaúctu a emocionálny vývoj. Dieťa môže pociťovať neistotu, hnev, smútok alebo pocit menejcennosti. Dôležité je, aby dieťa malo prístup k informáciám o svojom pôvode a aby mu bola poskytnutá psychologická podpora.
Sociálne a emocionálne aspekty
Nepriznané otcovstvo môže narušiť vzťahy v rodine. Matka môže pociťovať hnev, sklamanie alebo osamelosť. Otec môže mať výčitky svedomia alebo obavy z právnych dôsledkov. V niektorých komunitách môže byť nepriznané otcovstvo spojené so sociálnou stigmou. Dieťa a jeho matka môžu byť vystavení odsúdeniu, diskriminácii alebo vylúčeniu. Dôležité je, aby spoločnosť prejavovala pochopenie a podporu pre rodiny s nepriznanými deťmi.
Detská psychiatria na Slovensku
Stav detskej psychiatrie na Slovensku je alarmujúci. Počet detí v psychiatrických ambulanciách a na oddeleniach sa znásobil, pribúdajú nové diagnózy aj symptómy. Na Slovensku existuje iba jediná detská psychiatrická liečebňa, čo je na počet približne 1 300 000 detí veľmi málo. Chýbajú detskí sexuológovia, adiktológovia aj detenčné lôžka.
V súčasnosti máme približne 47 ambulancií. Na východnom Slovensku nemá 13 okresov pedopsychiatra, rodičia musia s deťmi na vyšetrenie veľmi ďaleko, čo je v súvislosti s niektorými diagnózami náročné, často nezvládnuteľné. Práca s detským pacientom je komplikovanejšia ako s dospelými. Problémom pri spolupráci je častejšie rodič, tlak sociálneho prostredia, rovesníci. Rodič prechádza všetkými fázami prijatia stresu pri diagnostike dieťaťa.
Je potrebné vyvrátiť fámu, že psychiater napíše takzvané psycholieky a dieťa bude ako zombík. Napríklad pri hyperaktivite dieťa nie je po liekoch ako zombík, je len také, aké by bolo, keby nemalo ADHD. Na psychiatrické vyšetrenie nie je potrebný výmenný lístok. Každý môže prísť aj sám alebo ho môže odoslať akýkoľvek lekár, učiteľ, rodina.
Vplyv pandémie na deti
Lockdown priniesol so sebou veľkú krízu vzťahov a nárast problémového správania. Rodičia ostali s deťmi doma, boli konfrontovaní s novým správaním svojho dieťaťa, ktoré odrazu nemalo voľný čas vyplnený školou. Ak rodičia nechali deti celé hodiny tráviť čas na sociálnych sieťach, anonymný priestor dal veľký priestor na šikanovanie. Veľa detí sa začalo sebapoškodzovať, mnohé experimentovali s liekmi, často až fatálne. Zvýšila sa miera agresivity a násilia.
Rodičovská láska a emocionálna závislosť
Rodičovská láska je prirodzená a silná, no niekedy sa môže zmeniť na emocionálnu závislosť. Rodič, ktorý nie je schopný spracovať vlastnú osamelosť či nenaplnené potreby, môže začať používať svoje dieťa ako emocionálnu oporu. Vina, citové vydieranie a neschopnosť nastaviť hranice sú častými prejavmi tejto dynamiky. Dieťa nie je zodpovedné za emocionálne potreby svojho rodiča, najmä nie v dospelosti. Nastavenie hraníc, hľadanie podpory a prijatie reality, že rodič sa možno nezmení, sú kľúčové kroky.
Ako prekonať emocionálne zanedbávanie v detstve | Kati Morton
tags: #co #znamena #nepriznane #dieta