Deň matiek je krásna príležitosť, ako vyjadriť vďaku a lásku našim mamám. Či už ste učiteľ v škôlke, vedúci materského centra, alebo len niekto, kto chce potešiť svoju mamu, básničky sú skvelý spôsob, ako to urobiť. Tento článok ponúka zbierku básničiek vhodných pre deti aj dospelých, ktoré oslavujú materstvo a vyjadrujú lásku a vďaku mamám.
Všetky mamy tohto sveta majú rady svoje dieťa. Každá robí každý deň všetko preň a iba preň.
Mamička je ako slnko, ktoré každé ráno vychádza, svojím bozkom a nežným slovom nás prebúdza. Keď sa na nás jej oči pozrú, cítime teplo jej pohľadu. Jej nežný dotyk je sťa jemné kvieťa. Hovorí nám: „Poď ku mne, moje dieťa.“ Pohladí nás, keď nám smutno je, povie nám: „Neboj sa!“
Roztvorím oči do modrého rána. Hej, moje ráno vždycky modré je. Belasé nebo má v očiach mama, belasou nehou vždy ma zohreje. Táto báseň krásne opisuje, ako deti vnímajú svoje mamy - ako zdroj tepla, nehy a bezpodmienečnej lásky.
Roztvorím oči do zlatého jasu. Hej, moje ráno zlatoskvúce býva. Tú zlatoskvúcu slniečkovú krásu maminka v mori svojich vlasov skrýva.
Roztvorím oči. Drahá mama moja! Odrazu neviem čo a ako ďalej. Slová sa hlavou ako včely rojav pokornej tichej láske neskonalej. Táto strofa vyjadruje hlboký cit dieťaťa k mame, ktorý je ťažké vyjadriť slovami.
Ostaň mi, mama, jasnomodrým nebom. Ostaň mi slnkom, ktoré nezapadá. Ostaň mi kvetom, pesničkou a chlebom. Vždy ostaň pri mne, mama moja zlatá.
Básne o mame
Nesiem Ti ruže, mamička moja, lebo dnes veľký sviatok máš. Keď sa nám oči potichu spoja, želanie bez slov rozoznáš.
Keď roztvorí mama dlane, položím si líčka na ne. Pošepnem jej: ,,Mamka, mami, vieš, že voniaš jahodami, teplým letom, malinami? Ako dobre, že si s nami, mama, mamka, mama, mami!"
Len čo ráno padne rosa, zobúdza ma mama bosá. Mama ako lúčik slnka, na perách jej úsmev žblnká.
Moja mama, tá je veľmi bohatá: zo striebra má hlások, ruky zo zlata.
Ja mám mamku, mamičku, doma varí kávičku, izbu riadi, perie šaty, ja mám mamu- poklad zlatý.
Ľúbim ťa... Čo by som nedala za všetku lásku matke? A tisíc takých bozkov, aj ruží celý sad... Či stačí, ak aj troškou ťa niekto stále rád? Či z mála na mnohé sa šťastie premení? Vyrastie k oblohe? Zažblnká v prameni? Či stačí aj to málo, len vrúcny bozk a kvet, aby sa ľuďom zdalo, že opeknieva svet? Hej: klíči zrniečko, derie sa z teplých brázd. Svieť na nás, slnniečko, nech môže klások rásť!
Opýtala som sa speváčikov z vŕby: ,,Uštipla ma muška, mamičku to svrbí. Mne ochorie hlávka, mama preto plače. Keď ja bývam rada, mama ešte radšej. Mňa pošteklí tráva, mamička sa smeje. Tak čo sa to s tými mamičkami deje? Ja ostanem sama, mama sa mi bojí. Ako je to všetko, vtáčikovia moji?"
Preto sa na svete krásne máme. Mne svieti mama. A ja mame.
Prečo sa chveje osika? Lebo sa jej vetrík dotýka. A ktože je, kto je na vine, že sa chvejú ruky mamine? To sú ale smiešne otázky! Tie ruky sa chvejú od lásky.
Taký máš hlas, mama moja, ako zvonky na úbočí. Začujem Ťa znenazdania, div mi srdce nevyskočí. Taký máš hlas, mam moja, ako šepot vetra v lese. Usmejem sa mimovoľne, keď sa ku mne z diaľky nesie. I keď karhá, napomína, vždy je to hlas milý, známy, ten jediný v celom svete, ľúbezný hlas mojej mamy.
Všetky kvety do rúk mamy vkladám ako drahokamy za jej lásku plnú nehy, za zelené detské brehy, za rozprávku nad kolískou, za to, že vždy stojí blízko, aby si ma pohladila - moja mama, nežná, milá.
Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky, každú hračku maličkú, lež najväčšmi zo všetkého ľúbim svoju mamičku.
Maľujem, maľujem krásny kvet. Taký kvet nevidel ešte svet. Maľujem, maľujem ako viem, mamičke tento kvet zanesiem.
Vo vrbine pri potôčku odtrhol som fialôčku. Čo myslíte, komu asi dodá vône a tiež krásy? Moje mame, rád ju mám, jej ten nežný kvietok dám.
Oči si umyjem, učešem vlásky, aby som hoden bol maminej lásky. A keď sa oblečiem, zavolám na ňu. Príde a podivné veci sa stanú. Celú ju objímem a bozkám sladučko, poviem jej: ,,Voniaš mi ako to jabĺčko. Ja ti dám srdiečko, len také malé, čo ako potôčik žblnkoce stále. Ak som ti málo dal, tak ma to mrzí. Prečo máš, mamička, na lícach slzy?
Mamy a ich starostlivosť
Mama je slnko so zlatým vlasom. Malé slniečko - to zasa ja som. Preto sa na svete krásne máme. Mne svieti mama a ja mame.
Tri krajce nám mama krája, koľko je nás dokopy? My sme traja, on, ta a ja, to hneď každý pochopí. Nám trom sa to stále máli, veď už nie sme maličkí, z diaľky prišli traja králi, každý chce tri krajíčky.
Mama pečie medovníky. Mame pomáham.
Mama, ta budeš so mnou stále? Nezatvoríš ani po tme očká? Nad postieľkou tu na povale vyrastie cez noc rozprávočka. Nepríde, keby som bol sám. Ja ti ju, mamka, ráno dám. Mama, ty pôjdeš so mnou všade? Ty poznáš všetky cestičky. Vieš, ako slnko lúče pradie a prečo svietia hviezdičky. Keď spoznám všetko ako treba, znesiem ti jednu hviezdu z neba.
Keď sa stratia záveje, keď sa slnko zasmeje, keď prvý kvet nájdete, ten najkrajší na svete, zaneste ho svojej mamke, poteší sa iste a bude mať také oči ako nebo čisté.
Je milá a nežná ako jarný kvet, čo snežienkou ho voláme. Je dobrá a krásna ako rozprávka, čo osvieži nás po ráne. Je to naša mama!
Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička, rozjasní u nás deň úsmevom mamička. Tak ako od rosy nad ránom skrásnie kvet, v maminom objatí zjasnie mi celý svet.
Šla svetom láska a hľadala miesto, kde by jej nič neublížilo a našla ho v materinskom srdci.
Kto by ťa nemal rád, moja dobrá mama? Dala si mi život, viedla prvé kroky, učila poznávať A aj B. A vždy si verila, že som ja, tvoje dieťa, tým najlepším človekom na svete.
Tvoje srdce, mama moja, vedelo vždy odpúšťať a nikdy nezapochybovalo. Ako dobre, mama moja, že ťa mám a nie som sama, že ma berieš do náručia ako kvety, ktoré pučia keď ich hladká jarné slnko.
Mám ťa rada, mám ťa rada, mama moja, mama mladá, pritúlim si k tebe líčka ako biela holubička.
Každý deň, mamička zlatá, znova a znova žiada sa mi povedať ti tie najkrajšie slová. Vyjadriť, čo v srdci chovám, ako rada ťa mám. Daj mi líčko, miesto slov ťa vrúcne pobozkám.
Kotúľa sa slnko po modrom nebíčku, lúčom píše pozdrav pre moju mamičku. Vykrúca sa vetrík medzi kvetmi v tráve, vije vonný veniec mojej starej mame. Žblnká voda čistá na potôčku v lese, pozdrav plný lásky k sviatku mamkám nesie.
Sporím si korunky, už ich mám päť, kúpim dnes mamičke červený kvet. Kvet taký červený ako lienka. Ľúbim ťa, ľúbim ťa mamulienka.
Moja mamka, mamka zlatá, kto tú tvoju prácu zráta? Riadiš, perieš, varíš nám. Čo to ženie našu mamu? Naša mama nevie sedieť, nevie chodiť pomaly, nedovolí, aby sme si ráno dlhšie pospali. Ponáhľa sa do roboty, ponáhľa sa domov aj. Z hodiniek si stále číta: Ponáhľaj sa! Nemeškaj! Čo to ženie našu mamu? Čas! Čas! Čas! Koho ženie naša mama? Nás! Nás! Nás!
Čujte ľudia, čo je u nás za novina hnedky zrána. V našej izbe zrazu stojí kolísočka maľovaná. Na kolíske kde sa vzalo, tu sa vzalo, milý pane, leží čosi, pekné čosi, u nás nikdy nevídané. Ružové je celučičké a má očim očká sivé, búva pekne ani z cukru a je živé a je živé! Plakalo to na kolíske, vzbudilo nás skoro k ránu, má to rúčky, má to nôžky ako bábka z porcelánu. Malinké je malilinké ako hračka, ale v hneve, ak mu ihneď papať nedáš, ako plače, ako reve!
Keď narastiem, moja mama, ukážem ti celý svet a spravíme si hniezdočko, kde len sama budeš chcieť. Keď chceš kočiar s koníčkami aj auto ti k nim dám.
Keď moja mama nie je doma, aj čas sa začne vliecť. Nemám sa s kým ani umyť a nemám s kým ani jesť. Ale keď z práce príde mama, zjaví sa nám úsmev v tvári. Do našej izby vojde slnko a znovu sa mi všetko darí. Naša izba už nie je sama, taká významná je moja mama.
Večer keď idem spať, mamička ide prať. Ráno zas hneď vstanem, na dvore ťa nájdem. Kedy spíš, mamička?
Snežienky - bielenky pre koho kvitnete? Pre tvoju mamičku najlepšiu na svete! Ružičky - dušičky aké ste voňavé! Aj my sme rozkvitli k maminej oslave!
Všetky bozky od mamičky zbieral Ivko do kytičky - a tú mamke ku jej sviatku podaruje na pamiatku.
Ľúbim kvietky, ľúbim vtáčky, každú hračku maličkú, lež najradšej zo všetkého vidím svoju mamičku.
Kytice prianí prinášame ku sviatku našej dobrej mame. Mama je srdce, ktoré chráni náš nesmelý krok na svitaní. Mama je stále jasné čelo, aby nás všetko prebolelo, mama sú stále mäkké dlane a istota z nich krehká vanie, mama je stále teplý úsmev, pri ktorom večer ticho usnem. Voňavá svieža kvetina. Mama je jedna.
Je deň matiek, mamkamamička drahá; prijmi od synáčka (dcérky) želanie zdravia. Deň matiek svätíme a ty si matka; dovoľ mi objať ťa, mamička sladká.
Oči si umyjem, učešem vlásky, aby som hoden bol maminej lásky. A keď sa oblečem, zavolám na ňu. Príde a podivné veci sa stanú. Celú ju objímem a pobozkám sladučko. Poviem jej - voniaš mi ako to jabĺčko. Ja ti dám srdiečko, len také malé, čo ako potôčik žblnkoce stále. Ak som ti málo dal, tak ma to mrzí. Prečo máš mamička na líčkach slzy?
Každý deň mamička zlatá, znova a vždy znova žiada sa mi povedať ti tie najkrajšie slová, vyjadriť čo v srdci chovám ako rád ťa mám daj mi líčko - miesto slov ťa vrúcne pobozkám.
Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami. Šijú, perú, varia stále. Boli raz aj ony malé? Vraj chodili do školy, deď sme tu my neboli. Čas však ako oblak letí. Prišla svadba, prišli deti. A starosti to viem sama.
Ako dobre, moja mama, že ťa mám a nie som sama, že ma berieš do náručia ako kvety, ktoré pučia, keď ich hladká jarné slnko. Pracovitá, starostlivá len o mojom šťastí sníva. Jej reč ako potok žblnká, hreje ako lúče slnka. A najkrajšia vlastnosť mamy? Poradí si s ťažkosťami. Prekážok sa nenaľaká, za čo jej vždy patrí vďaka. Vypoviem to jednou vetou: Prijmi mama kytku kvetov!
Moja mama nosí džínsy v každom počasí. Moja mama nijakú hru deťom neskazí. Pozná všetky nové hity, každý kvet i hrad. Preto, že je stále mladá, každý ju má rád. Moja mama jazdí autom ako závodník. V plávaní a v tanci sa jej nevyrovná nik. Rada nosí biely rolák s modrou košeľou. S našou mamou všetkým deťom býva veselo. Moja mama vždy má zmysel pre humor a vtip. Vie, kde rastú huby, kde je rieka plná rýb. Chodí s nami na výlety a je stále fit. S našou mamou vždycky máme lásky plný byt.
Moja mama rada ma má, lepšej mamy niet. Už som poznal veľa mám, najlepšiu však len ja mám. Ja jej za to božtek dám, taký ako svet!
Len čo štrngne kľúčik v zámke, oproti už bežím mamke, beriem jej z rúk plnú tašku, vždy ju mávavýrazne ťažkú. Dobre, že si už tu mama, nerada som doma sama, veď aj v mojej knižke víly radosťou sa pojašili, že si prišla, že si tu, že už nemáš robotu, že si s tatom pekne spolu zasadneme k nášmu stolu nad náš obrus - samý kvietok. Že sme šťastné, aj on vie to.
Veselá je mamka moja, keď je v žiackej dobrá známka. Keď jej radosť spraviť chcem, jednotku jej prinesiem. Vravieva mi mamka moja - Uč sa dievka moja! Keď sa učiť nebudeš, tak si chleba nezaješ!
Nakreslil som srdce maľované a vpísal som doň: Mojej mame! To srdce, podobné jablku, skrývalo lásku hlbokú, jadierko v mäkkej dlani. Viem sviatok majú mamy a tajomstvá sa taja. Vždy však, keď jablko krájam a nájdem zdravé jadierko, myslím na materské znamienko, ktoré mám v srdci.
Ty že si bola našej mamky mamička? A ona bola aká? Vari maličká? A keď mala jesť špenát, veľmi plakala? A mašľu do vlasov si jej tiež viazala? Aj otecko mal bicykel, a taký ako Ivo? A vždy sa na ňom preháňal? A budem aj ja spomínať na moje mladé časy?
Pod kríčkom, kde tôňa býva, fialôčka očká skrýva. Hľadajte ju, detičky, urobte si kytičky.
Požičaj mi, škovránok, hrdielko a nôty: Chcel by som si, to mi ver, zaspievať ako ty.
Aj keď budem kozmonautom, najslávnejším astronautom a preletím všetky svety, vždy sa budem, mama, rád k tebe domov navracať.
Pane, ktorý si na nebi, zachovaj všetkým deťom mamy. Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami. Podaruj deťom otecka na každý deň, nie iba včera. Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez pastiera. Zachovaj nám ich obidvoch, veď dve ruky od Teba máme. Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame.
Slniečko si zabudlo raz domov pobrať lúče, naša mať ich pozbierala všetky do náruče. Ja som neraz rozmýšľal, aké sú v tom čary, že jej náruč aj objatie takým teplom žiari? Inokedy padali zas hviezdy na úbočí, dve z nich padli našej mamke do jej dobrých očí. Už je stará, už je slabá, slabšia ako dieťa, no tie hviezdy v modrých očiach stále krásne svietia.
Plakala sirôtka v záhrade zrána: Prečo som pod kríčkom samučká, sama? Pribehli k sirôtke šarvanci malí, nežne ju spod kríčka do dlaní vzali. Pozreli na seba: Komu ju dáme? Nuž, keď je sirôtka, dajme ju mame!
Dneska ráno keď som vstala, postieľka sa opýtala: Či si nezabudla, Betka, aká je dnes slávnosť veľká? Slniečko sa na mňa smialo a takto mi zavolalo: Kde máš kvietky, kde máš kvietky?
Cíti sa tá malá včielka zrazu obrovská. Ty keď povieš pekné slovo, vždy zavonia mame novo, brnkne srdcom lúč. mame tým svet zlátiš. Veď ten pozdrav nie je kľúč. Anieže ho stratíš! Mama ti kus srdca dala, ty len kúsok vrátiš.
Všetko spravím pre mamičku, lebo ju mám rád, postavím sa na stoličku, poumývam riad.
Sladko spí si sedmospáč. Slnko svieti, vstávať ráč! Sedmospáč je Samko, oblejte ho, mamko.
Snežienky sú snežné víly, majú biele sukničky, samy sme ich zhotovili k sviatku našej mamičky. Ja ti, mama, z lásky dávam kytku z bielych sukienok. Ty si mama, táto kytka a ja som tvoj lupienok.
Čo deťom k šťastiu treba? Slnko a modrý kúsok neba, piesok a v izbe s hračkami dva veľké bozky od mamy. Čo všetko deťom k šťastiu stačí? Hrozienko na koláča denne jedna hodinka v náručí svojho ocinka. Čo sa dnes deťom najviac ráta? Brat a sestra - pekný párik, chodia tajne na lekvárik. Streda: Ešte je tu babka s dedkom. Babka pletie s dedkom Pletkom. V klietke majú papagája. Keď to zrátam, tak sú traja. Štvrtok: Tak si žijú v jednom byte, vypisujú tete Zite, nech im rýchlo napiecť ráči. Všetci túžia po koláči. Piatok: Niekedy sa trochu nudia. Nech sa nudia, veď sú ľudia! Zabaví ich možno telka, od soboty do pondelka. Sobota: Brat a sestra svorne mlčia. Čo tí naši doma trčia?! A dedko si sladko chrápe natiahnutý na kanape. Nedeľa: Najkrajší deň je nedeľa, v nedeľu sa totiž - nedelá. Otec kuká na športovcov, babka zapnie Bielikovcov. Tak to ide dookola - sedem dní sa týždeň volá.
V kuchyni je plno pary, večeru nám mamka varí. A otecko usmievavý počúva si denné správy. Ja zas sedím pri knižke, čítam bájku o líške.
Prišiel človečik! Po krásnom čakaní. Na svet si priniesol len čiarky na dlani. - Ach, čo tie čiarky značia? - Mám ťa rád, mama, mám ťa rád…
Mama, si ako slnko, ktoré každé ráno vychádza, svojím bozkom a nežným slovom nás prebúdza. Keď sa na nás tvoje oči pozrú, ja zacítim teplo tvojho pohľadu. Tvoj nežný dotyk, sťa jemné kvieťa. Povieš mi: „Poď ku mne, moje dieťa.“ Pohladkáš ma, keď mi smutno je, povieš mi: „Neboj sa!“
Na kolíske - kde sa vzalo, tu sa vzalo, milý pane, leží čosi, pekné čosi, u nás nikdy nevídané. Ružové je celučké a má očká sivé. Búva pekne, ani z cukru, a je živé, a je živé! Plakalo to na kolíske, zbudilo nás skoro k ránu. Má to rúčky, má to nôžky, ani bábka z porcelánu.
Dostal som do daru ozajstnú gitaru. Teraz na nej zahrám všetkým dobrým mamám. No len mojej budem hrať, ako ju mám veľmi rád.
Maľujem, maľujem krásny kvet. Taký kvet nevidel ešte svet. Maľujem, maľujem, ako viem, mamičke tento kvet zanesiem.
Ktože mi môj prštek boľavý pofúka? Ktože ma posmelí, keď zbadám pavúka? Ktože mi do vláskov mašličku uviaže? Ktože mi na chlebík masielko namaže? Ktože mi vysuší slzičku na líčku? Ktožeby? Ona dá len vodu hriať a umytý nájde riad. Aj o prácu s bielizňou voľakto sa delí s ňou. Ako keby udrel blesk - odrazu má kľučka lesk. A akoby dostal strach - z nábytku sa stratil prach. To čo nikam nepatrí, zmizne odtiaľ raz-dva-tri. A čo treba z obchodu? - Čáry-máry, je to tu. Kto to mamke pomáha? Dáky škriatok? Hahaha!
Je deň matiek, mamka, mamička drahá, prijmi od synáčka želanie zdravia. Deň matiek svätíme a ty si matka, dovoľ mi objať ťa, mamička sladká.
Kŕdeľ detí domov letí v rukách majú kytičku. Pre koho tie kvety nesú, pre tú svoju mamičku. Ref.: Najkrajšie slová, sú mama moja. Najkrajšiu pieseň chcem spievať pre mamičku. Ja mám svoju dobrú mamu, ktorej kvety kupujem, za nehu a dobré slová z lásky jej ich darujem.
Všetky bozky od mamičky uviažem si do kytičky a dám jej ju aby žil dlho so mnou, mama milá. Jedna mamka tkáčka, druhá zase práčka. Architektka, staviteľka, predavačka, učiteľka - držia v rukách celý svet. Zo života robia med, preto im dnes patrí kvet!
Mamka má meniny, ja korún máličko. Prinesiem jej kvety, božtek dám na líčko. A teba poprosím, Ježiško, môj Pane, požehnaním naplň mamičkine dlane.
Krásna ako ranná rosa, múdra ako stará laň, je tá moja dobrá mamka moja, ktorú veľmi rada mám. Ona ku mne deň a nocou behá stále na pomoc, keď je ona pri mne - verte, je mi teplo pri srdci. Keď mi bude veľmi smutno, keď sa budem radovať, ja tú dobrú mamku moju stále budem milovať.
Mama moja, mamka zlatá. Ty by si si zaslúžila, aby všetky kvietky v poli, kvitli iba tebe kvôli.
Všetko spravím pre mamičku, lebo ju mám rád, postavím sa na stoličku, poumývam riad.
Mama, si ako slnko, ktoré každé ráno vychádza, svojím bozkom a nežným slovom nás prebúdza. Keď sa na nás tvoje oči pozrú, ja zacítim teplo tvojho pohľadu. Tvoj nežný dotyk, sťa jemné kvieťa. Povieš mi: „Poď ku mne, moje dieťa.“
Mama dneska sviatok má, daj mi teta, kvietok, dva. Neviem, aké kvety dávajú mamám deti. Ja si prosím ružičku, nech poteší mamičku, na líčko jej božtek dám, z lásky, teta, rád ju mám.
Prečo ste dnes, milé stráne, fialkami rozvoňané? Ty to nevieš, odpovedia. Veď aj fialky to vedia.
