Ako vychovávať dieťa s ADHD: Praktické tipy pre rodičov

Výchova dieťaťa s ADHD môže predstavovať výzvu, no s vhodnými prístupmi a stratégiami je možné zabezpečiť, aby sa dieťa cítilo bezpečne a podporovane. V tomto článku sa zameriame na základné znaky ADHD a ponúkneme praktické tipy, ktoré vám pomôžu lepšie porozumieť potrebám vášho dieťaťa. Naučíte sa, ako efektívne komunikovať, ako organizovať každodenné činnosti a ako povzbudzovať pozitívne správanie, čo vám pomôže v každodenných situáciách. Tieto rady prispejú k lepšiemu porozumeniu a spokojnejšiemu rodinnému životu.

ADHD je neurovývinová porucha a jej stanovenie je v rukách lekára. Väčšinou je to kombinácia viacerých vyššie spomínaných symptómov. ADHD rozhodne nemá ročné dieťa, ktoré veľa behá pretože, pre ne je to prirodzené. ADHD tiež nemá dvojročné dieťa, ktoré často odbieha od činností, pretože ešte nemá schopnosť sa tak dlho sústrediť. Myslíme na to, že pozornosť sa vekom zlepšuje, rovnako tak schopnosť obsedieť pri nejakej činnosti.

Čo sú teda základné znaky, ktoré by sme si mali všímať?

Tak ako o iných diagnózach aj o ADHD panuje pomerne veľa mýtov. Občas proste zabúdame, že pre deti je normálne, že veľa behajú a neudržia dlho pozornosť. Len to, že je dieťa stále v pohybe alebo odmieta nami pripravené aktivity ešte neznamená, že má ADHD. ADHD vzniká vo veľ kej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa. Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí. Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní. Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby. Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná. Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.

ADHD je skratka z anglického pomenovania poruchy pozornosti kombinovanej s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). ADHD sa u detí typicky začína prejavovať už pred dosiahnutím 7. roku života. Ich výchova sa oproti deťom bez tejto poruchy mierne líši. Prejavy ADHD detí a dospelých sú mierne odlišné. Dieťa napríklad nevydrží sedieť na jednom mieste, je nedočkavé, skáče do reči a neprestajne sa hýbe.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je veľmi častou poruchou u detí. Prejavuje sa nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou. Deti s ADHD majú často nízke sebavedomie pre slabý školský výkon a neprijímanie okolím. Deti a dorastenci s ADHD majú problémy vo vzťahoch, problém zaradiť sa do kolektívu. Častejšie ako iné deti majú problémy so správaním. Fajčia, skúšajú piť alkohol a šikanujú iných. Časté sú u nich nehody a zranenia vyplývajúce z nepozornosti a impulzivity.

ADHD je prítomná u dieťaťa od raného detstva. Najčastejšie sa prejaví pri nástupe na základnú školu. Ak sa nelieči, môže pretrvávať až do dospievania. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je častejšia u chlapcov. Prejavy u dievčat sú menej nápadné.

Príčinou vzniku ADHD je nedostatočné biochemické fungovanie mozgovej kôry na vrodenom podklade.

Aké sú prejavy ADHD?

Prejavy nepozornosti u detí:

• Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach.
• Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia.
• Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce.
• Často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.).
• Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
• Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.

Prejavy hyperaktivity u detí:

• Dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť).
• Býva nekľudné, niekedy aj v spánku.
• Vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť.
• Často je nadmerne hlučné.

Prejavy impulzivity u detí:

• Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania.
• Nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby.
• Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
• V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
• Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.

Keď chcete dieťaťu niečo povedať, presvedčte sa, že vás počúva. Jemne sa dotknite ramena.

Ak je pokyn príliš dlhý, ľahko stratíte jeho pozornosť.

Pri každodenných aktivitách si vytvorte zoznam. Dieťa si tak môže odškrtávať zo zoznamu, čo už splnilo.

Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.

Dodržiavať pravidlá, nevyhrážať sa trestom, ktorý nemôžete splniť.

Nezabúdajme oceňovať dobré správanie. Aj maličkosti.

Každý deň si nájdite niečo, za čo môžete dieťa pochváliť.

Pri učení doma vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.

Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.

Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte.

Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť. Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.

Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii. Trávte s ním čo najviac času. Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie.

Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa.

Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ.

Rozprávajte sa s dieťaťom. Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi.

Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.

Pre dieťa s ADHD je dôležité, aby malo stanovený pevný režim a rutinu, že každý deň rovnaký sled vecí, čo sa robí po zobudení, pred spaním, v rovnaký čas večer do postele, aspoň hodinu pred spaním bez obrazovky, namiesto toho mu ešte chvíľu niečo čítať. Eliminovať čas pred obrazovkou a keď tak nech pozerá niečo zmysluplné, nie bludy na youtue. Pomáha im, keď vedia, čo sa bude kedy diať, nemusí sa potom tým ten mozog preťažovať, keď majú usporiadaný deň.

Vhodné prostredie - aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný.

Jednoduchá a jasná komunikácia - pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné.

Trpezlivosť a podpora sebaovládania - výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.

Pre malé deti s ADHD môže byť návšteva materskej škôlky či školy výzvou. Nielen kvôli samostatnému vzdelávaniu, ale aj pre vytváranie nových sociálnych vzťahov. Niektorým deťom s ADHD veľmi pomáha, ak majú vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený ich špecifickým potrebám. Je potrebné, aby ste sa pripravili na situáciu, že deti s ADHD majú v škôlke mierny problém so začlenením sa do kolektívu. No aj napriek jeho existencii by ste sa mali snažiť o zaradenie dieťaťa do kolektívu.

Dieťa s ADHD veľmi často zažíva v škole neúspech, nie preto, že by neovládalo tie veci, ale nedokáže udržať pozornosť, potom je z toho frustrované, že mu tie veci nejdú, nechce sa učiť, už sa to s ním neskôr ťahá.

Je absolútne nevyhnutné, aby ste sa nebáli vyhľadať odbornú pomoc. Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko‑pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater).

Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry.

Stanovte si poradie hodnôt a prispôsobte sa tomu, že vaše dieťa má túto poruchu.

Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky. Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšený dohľad pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy.

Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí.

Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli.

Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa.

Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností.

Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica).

Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.

Deti s problémami obvykle nebývajú v škole prijímané pozitívne všetkými učiteľmi, práca s takýmto dieťaťom si vyžaduje oveľa viac energie, námahy, nápadov a času. Nájde sa však mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby ako pomôcť týmto deťom.

Deti s ADHD, ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť.

Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa.

Voliteľné zamestnanie. Veľa detí s ADHD, ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.

Byť rodičom nie je jednoduché. Byť rodičom dieťaťa, ktoré má vyhranené potreby a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť, je obzvlášť frustrujúce a ťažšie. Je veľmi ľahké tešiť sa z detí, ktoré sú dobré a spolupracujú. Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho mať radosť z práce, naučiť ho aj k láske k iným ľuďom.

Každá rodina má svoj vlastný problém a každý problém má svoju vlastnú dynamiku a riešenie. Spoločné je to, že riešenie je vždy v ochote ku zmiereniu, to znamená, v ochote ku láske.

Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania.

Ničenie hračiek, strácanie školských pomôcok, poškodzovanie oblečenia, pokazenie rôznych prístrojov či ničenie cenných vecí - takto zväčša rodičia opisujú typický obrázok rodinného života s dieťaťom s ADHD. Dieťa často nevie, kde odložilo dôležité školské pomôcky či domáce cennosti, stráca peniaze, málokedy má svoje veci na poriadku, niekedy nemá ani jednu nepoškodenú hračku. Stáva sa, že v škole okrem svojich osobných vecí obyčajne v návale impulzivity alebo z nepozornosti poškodí či zničí aj veci svojho spolužiaka alebo školský majetok.

Problém, ktorý sa vyskytuje v každej rodine aj pri bežných deťoch sa v rodine s dieťaťom s ADHD môže výrazne vystupňovať a stať sa vážnym problémom. Neustála zvýšená pozornosť zo strany rodičov tomuto dieťaťu môže byť príčinou toho, že ostatné deti v rodine sa s takouto skutočnosťou len ťažko vyrovnávajú. Súrodenecká rivalita môže mať rôzny charakter a podoby a zväčša prináša dôsledky na správaní sa všetkých zúčastnených strán.

Rodinné návštevy, nákup v obchode, správanie sa v dopravnom prostriedku, čakanie v čakárni u lekára.... to sú všetko štandardné sociálne situácie, v ktorých správanie dieťaťa s ADHD býva zväčša neštandardné. Deti obyčajne bez rozmýšľania hovoria nevhodné veci, skáču do reči, zlostia sa, neustále vyrušujú, kričia, trucujú, vynucujú si bezpodmienečnú pozornosť. Často to vyzerá tak, že dieťa si v schválnostiach a nežiaducom správaní doslova hovie, čo niekedy prerastá do opozičného až antisociálneho správania.

Neustále ponosy na správanie dieťaťa z jeho okolia (často už od materskej škôlky), časté poznámky v žiackej knižke alebo znížené známky zo správania v základnej škole majú za následok, že rodičia po čase len ťažko nachádzajú na vlastnom dieťati akúkoľvek pozitívnu vlastnosť. Skôr majú tendenciu „podľahnúť“ tlaku okolia a na svoje dieťa sa pozerajú prevažne očami kritika, ktorý napokon viac karhá ako chváli, viac trestá, ako odmeňuje.

Impulzívne chovanie dieťaťa je faktorom, ktorý drží rodičov vo výnimočnej ostražitosti a neustálom strachu, aby sa mu niečo nestalo. Stojí ich často enormné úsilie ustrážiť dieťa pred nehodami a úrazmi. Klasickým príkladom je bezpečnosť dieťaťa na ulici. U mnohých detí s ADHD sa veľmi dlho rodičia nemôžu spoľahnúť na to, že dieťa napr. bezpečne prejde samo cez cestu či rušnú križovatku, alebo vo väčších mestách sa z nepozornosti nezatúla.

V prípade straty kontroly nad sebou samým („praskli mi nervy“) rodič môže reagovať aj na drobnejšie a banálnejšie „prečiny“ dieťaťa krikom ale aj hrubým trestaním, či už psychickým alebo fyzickým. Tresty začne používať viac, ako odmeny a tým v podstate negatívne správanie u dieťaťa iba posilňuje a roztáča špirálu a bludný kruh ADHD.

Zásadný vplyv na správanie dieťaťa má tiež spôsob rodičovskej výchovy - výchovný štýl. U rodičov detí s ADHD sa pomerne často stáva, že rodičia pod vplyvom pocitu neúspešnosti vo výchove dieťaťa často menia svoje výchovné štýly, skúšajú rôzne možnosti a zabiehajú niekedy do výrazných extrémov. Od použitia príliš benevolentného, zhovievavého, tzv."demokratikého" povoľného alebo až ľahostajného prístupu k dieťaťu, až do príliš striktného, direktívneho, nepripúšťajúceho žiadnu diskusiu.

U rodičov ale aj u ostatných členov rodiny sa môže dlhodobá chronická únava prejavovať celkovým zvýšeným napätím v rodine. Vážne psychické vyčerpanie rodičov alebo iných členov rodiny môže prejsť až do fyzickej vyčerpanosti organizmu s následnými poruchami spánku či nespavosťou rodičov, neurózami, depresiami, zlyhaním psychiky alebo stratou kontroly nad sebou samým.

Aj tí najtrpezlivejší rodičia sú po rokoch napätia unavení a aj zničení z neustálych sťažností na správanie dieťaťa, dôsledkom čoho je vyššia frekvencia partnerských hádok. Tieto pomerne často neostávajú len v rovine hádky týkajúcej sa aktuálneho správania dieťaťa, ale prerastajú do vzájomného obviňovania sa a nesúladu v náhľadoch na možné spôsoby výchovy dieťaťa.

Predpokladom úspešnej výchovy dieťaťa s ADHD sú harmonické vzťahy v rodine. Obaja rodičia majú vo výchove svojho dieťaťa nenahraditeľnú úlohu, dieťa ich intenzívne potrebuje oboch. Rodičia musia postupovať vo výchove jednotne, bok po boku spoločne „ťahať za jeden povraz“. Aj rodičia dieťaťa s ADHD potrebujú našu podporu - často väčšiu, ako dieťa samotné, majme to na pamäti, keď s nimi pracujeme.

ADHD nie je spôsobené nedostatkom disciplíny, slabou vôľou alebo nízkym intelektom. V skutočnosti ide o neurobiologickú poruchu, ktorú vyvoláva nerovnováha určitých chemických látok v mozgu. Tieto chemické látky sú zodpovedné za kontrolu aktivity, vrátane tej, ktorá súvisí s hyperaktivitou, impulzívnosťou a nesústredenosťou.

Staré zvyky je ťažké prelomiť, pretože sú pre deti známe, ľahko sa im s nimi žije, ľahko sa im s naučenými zručnosťami pracuje a cítia sa bezpečne. Nahradenie starých návykov novšími a užitočnejšími si vyžaduje trpezlivosť a čas, ale stojí to za námahu. Prechod na zdravé návyky a ich udržiavanie pomôže vášmu dieťaťu držať krok so školskými povinnosťami, plniť si povinnosti v rodine a pozitívne to ovplyvní aj celkové jeho zdravie.

Napriek tomu, že reagujú precitlivene, mávajú ťažkosti vcítiť sa do pocitov iných ľudí. Často svojím správaním iným ubližujú nechtiac.

Nie je vhodné: ironizovanie, zhadzovanie, vyjadrovanie - lenivý, neporiadny, zlý... opakovanie výziev zvýšeným hlasom, porovnávanie so spolužiakmi, inými deťmi, súťaživé hodnotenie, bodovacie hry.

Je potrebné naopak dať dostatok príležitostí k pohybovému uvoľneniu počas prestávok v učení, počas vyučovacej hodiny. Dostatok priestoru venovať aj odpočinku, relaxácii. Vhodné sú aj dychové a uvoľňujúce cvičenia.

Doporučuje sa dovoliť zmeniť polohu tela pri práci, striedať sed a stoj, aj kľak. Na ovplyvnenie aktivity dobre pôsobí striedanie činností. Pri striedaní nesmie nasledovať činnosť podobného druhu, dlhšie práce rozdeliť a vložiť inú činnosť, potom sa vrátiť k pôvodnej na dokončenie.

Využívať relaxáciu veľmi často. Účinok sa prejaví až po určitej dobe.

Hyperaktivitu možno ovplyvniť svojím prístupom k dieťaťu. Ak je neposedné, nevenujme mu toľko pozornosti, ako keď sa ukľudní. Za ukľudnenie ho pochváľme, aby si uvedomilo, že tento typ správania očakávame.

Osvedčil sa aj očný kontakt - pri zadávaní pokynov sa pozerať do očí, aby sa sústredilo. Postupne sa naučí sledovať aj mimiku.

V škole je vhodné, aby dieťa sedelo čo najbližšie k učiteľovi, pokiaľ možno samo v lavici.

Je výborné, ak naučíme žiakov na tieto prejavy nereagovať. Skúsiť vysvetliť, prečo postupujeme takto, prečo potrebuje daný žiak podporu a pochopenie všetkých.

Pravidelný režim je pre dieťa dôležitý, nekľud je často vyvolaný neistotou, očakávaním niečoho neznámeho. Deti potrebujú stereotypy, rituály, ktoré prehlbujú ich pocit bezpečia, čo je jedna zo základných ľudských psychických potrieb. Ak je nemožné režim dodržať, je vhodné dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať a čo sa od neho očakáva. Časté a náhle zmeny neprispievajú k ukľudneniu.

V škole zadávať úlohy rovnakým spôsobom. Dieťa sa má naučiť využívať pracovnú plochu lavice v určitom poriadku.

Pri nácviku jemnej motoriky - presné a jemné pohyby ruky - hry s rôznymi druhmi stavebníc, modelovanie, strihanie, navliekanie, vytrhávanie, skladanie z papiera, dokresľovanie a vykresľovanie. Používať písacie a kresliace potreby ľahko zanechávajúce stopu, pri kreslení nepožadovať presnosť, skôr prejav fantázie.

Na telesnej výchove dať vyniknúť v oblasti, v ktorej sa dieťaťu darí. Činnosti, ktoré nezvláda rozfázujeme, jednoduchšie časti precvičujeme. Pozor na bezpečnosť, deti často nemajú zábrany, radšej cvičiť v malých skupinách, kde o deťom má učiteľ prehľad.

Pri písaní neznižovať známku za neúhľadné písmo, nenechávame prepisovať, lebo k zlepšeniu nedôjde. Využívame doplňovacie cvičenia, testy s voľbou odpovedí... Preferujeme ústnu formu overovania vedomostí, neporovnávame s inými žiakmi, nedávame iných ako príklad.

Deti bývajú emočne labilné, časté výkyvy nálad, rýchle prechody od plaču k smiechu a naopak. Do určitého citového ladenia upadajú často aj bez zjavnej príčiny.

Deti s touto poruchou trpia výkyvmi vo výkonnosti. Rovnakú úlohu raz zvládnu, inokedy vôbec nie.

Deti konajú impulzívne, čo ich momentálne napadne, okamžite to aj vykonajú. Nedokážu domýšľať dôsledky svojho konania.

Majú ťažkosti aj v komunikácii s ostatnými - hovoria veľa, nevedia sa zastaviť a prestať.

Činnosti vyžadujúce si dlhší čas, viac sústredenia často nedokončia, pri práci zmätkujú.

Deti s touto poruchou majú zníženú frustračnú toleranciu - na podnety, ktoré iné deti nevnímajú, neprekážajú im a nevyvedú ich z miery, tieto deti reagujú neadekvátne, napr. agresiou voči okoliu, alebo predmetom.

Ako pracovať s deťmi s ADHD, ADD:

1. Kľudná atmosféra - trpezlivosť, vyrovnanosť, pokoj dospelých, lebo sú vzorom v správaní pre dieťa.
2. Za impulzívne konanie netrestať, pochváliť sa vhodné správanie.
3. Predchádzať afektívnemu správaniu, odviesť pozornosť iným smerom, vyhnúť sa situáciám vyvolávajúcim afekt. V afekte nechať ukľudniť sa, relaxovať, nezapájať do činností, odviesť pozornosť ostatných detí, uvoľniť napätie pohybom.
4. Afekt nechať odznieť, zachovať pokoj, ukľudňovať dotykom. Po ukľudnení je dôležité situáciu rozobrať, trpezlivo opakovať a vysvetľovať, ktoré spôsoby správania sa sú vhodné, a ktoré nie. Reagovať na vhodné prejavy pochvalou, nereagovať na nevhodné. Ak použijeme trest, mal by byť zodpovedajúci previneniu, uložený hneď, a len jeden, nehromadiť tresty.
5. Ťažkosti v chápaní pocitov a prežívania, zdanlivo necitlivé správanie sa detí sú ich nevedomým prejavom. Je dôležité vedieť ako dieťa s poruchou prežíva neúspech, správanie sa kamarátov, prečo si myslí, že sa takto zachovali...

Sú roztržité, nesústredené, nepozorné, ľahko vyrušiteľné aj malým podnetom z činnosti, nie sú odolné voči vplyvu rušivých okolností. Nedokážu rozlíšiť čo je dôležité a čo nie je, niekedy sa nedokážu odpútať od nejakého podnetu a sústrediť sa na niečo iné.

Bývajú charakterizované ako netrpezlivé, málokedy dokončia úlohu, hru, vyžadujúcu čas, trpezlivosť, koncentráciu a na neúspech reagujú afektom, agresiou.

Na pokyny reagujú oneskorene, často až na opakované pokyny, niekedy si ich vôbec nedokážu zapamätať. Zabúdajú pokyny, svoje veci, často niečo hľadajú...

Zasadací poriadok v triede - miesto, kde jeho pozornosť je čo najmenej odpútavaná vedľajšími rušivými podnetmi. Osvedčila sa prvá lavica, sám v lavici, kľudné okolie.

Nevyhnutné pomôcky na pracovnom stole - ostatné veci odložiť.

Krátko a častejšie - striedaním polohy tela napomáhame upútaniu pozornosti a predchádzame únave, dlhé sedenie na stoličke a usmerňovaním odvádza pozornosť.

Menší motorický nekľud a zmeny polohy si radšej nevšímame, pokiaľ dieťa pracuje dobre.

Striedame rôzne druhy činnosti, pri práci sa neponáhľame, snažíme sa mierniť jeho impulzivitu.

Opakovanie pokynov - netrestať deti za neposlúchnutie, niektoré pokyny nie slovne, ale ukážka rukou, prstom, kde čítame, dotykom upraviť polohu pri písaní a pod.

Prácu zadávať po častiach, kontrolovať sústredenie a pochopenie úlohy, v prípade potreby znovu vysvetliť.

Domáce úlohy zadávať pravidelne - skontrolovať zápis, zápisy jednoduché, do zvláštneho zošita, zapísať aj pomôcky a iné úlohy. Možnosť zapisovania úloh učiteľom, dohodnúť sa na systéme kontroly - rodičia a učiteľ.

Predchádzať chybám - pri osvojovaní si učiva slovami pozor, opatrne, tu je to ťažšie, zložitejšie. Upútame tým pozornosť dieťaťa, chybe sa snažíme predísť, vyhneme sa opravovaniu už napísaného a prepisovaniu.

Názorné pomôcky - kvôli ľahšiemu zapamätaniu, ale s mierou.

Vhodné sú stručné PL s menším množstvom textu zameraného na jednu činnosť.

Hry a cvičenia na rozvoj pamäti, pozornosti, psychomotorické hry.

Pozorujeme často oneskorený vývin reči, poruchy reči a chyby výslovnosti. S poruchou motoriky hovoridiel súvisí artikulačná neobratnosť. Objavujú sa aj poruchy tvorby pojmov - chudobnejšia, obmedzenejšia slovná zásoba.

Tieto deti vo veľkej miere trpia poruchami vnímania sluchového aj zrakového.

tags: #ako #vychovavat #dieta #s #adhd