Spánok je nevyhnutný pre zdravý vývoj detí vo všetkých oblastiach. Počas spánku sa regeneruje mozog, spracovávajú sa nové podnety a upevňujú sa spomienky. Pre bábätká je spánok zároveň časom, kedy ich telo rastie - práve v spánku sa totiž vyplavuje rastový hormón. Dostatočný spánok podporuje správny fyzický rast, pomáha deťom rozvíjať kognitívne schopnosti a schopnosť učiť sa nové veci, ovplyvňuje aj emocionálnu stabilitu a celkovú náladu a zároveň posilňuje imunitný systém.
Spánkové potreby detí sa vekom menia a dĺžka spánku každého bábätka je individuálna. Existujú však nejaké „hranice“, ktoré definujú želanú dĺžku spánku a počet spánkov reflektujúc vek dieťatka. Často sa stretávam s tým, že bábätká spia neprimerane málo k svojmu veku. To, či vaše dieťatko spí dostatočne, zistíte podľa toho, akú náladu má cez deň a ako spí v noci. Ak má vaše 6 mesačné bábätko počas dňa 3 spánky v trvaní 30 minút, je to pre neho neprimerane málo a názor „asi viac spať nepotrebuje” a prípadne„časom z toho vyrastie”, nie je správny. Bábätko potrebuje veľmi veľa spánku, kvalitného spánku. Je to preto, lebo v prvých týždňoch, mesiacoch a rokoch života sa dieťatku vyvíja mozog a tento vývoj sa deje práve v spánku. Je dôležité si uvedomiť, že vaše dieťatko má celkovú potrebu spánku, ktorú si prerozdeľuje medzi deň a noc. Na denný a nočný spánok sa pozeráme spoločne, pretože sa vzájomne ovplyvňujú. Časté nočné budenie môže byť spôsobené rušivou spánkovou asociáciou, chorobou, ale aj preúnavou, nedostatkom denného spánku, nevhodným režimom, či neskorou večierkou.
Vývoj spánku dieťaťa
Spánok patrí medzi najdiskutovanejšie témy medzi rodičmi. Už počas tehotenstva sa mamy a otcovia pripravujú na to, že prvé mesiace s dieťaťom budú spojené s nevyspatosťou. A naozaj - spánok bábätiek je spočiatku veľmi nepravidelný. Aj keď je každé dieťa jedinečné, existujú odporúčania, ktoré rodičom pomáhajú zorientovať sa. Tabuľka so spánkom detí môže slúžiť ako užitočný orientačný bod a doplniť poznatky o tom, čo je pre daný vek typické.
Novorodenec (0-3 mesiace)
Novorodené bábätko spí prakticky celý deň, rodičia majú často pocit, že sa budí len na kŕmenie. Dieťa od narodenia do troch mesiacov strávi spánkom až 20 hodín denne. „Je normálne, že mi neustále spinká?“ môže sa pýtať čerstvý rodič, ktorý ešte so spánkom malých detí doteraz nemal žiadnu skúsenosť. Dieťa sa musí na svoje nové životné podmienky najskôr adaptovať, v maternici predsa žilo v úplne inom prostredí. Prechod je preň náročný a práve spánok mu v prispôsobení sa pomáha, dieťa jeho prostredníctvom naberá životnú silu. Nechajte ho preto odpočívať, koľko potrebuje. Novorodenec potrebuje zvyčajne 16 - 18 hodín spánku denne (za 24 hodín, spánok obyčajne každých 1 - 3 hodiny). V prvých týždňoch života spí dieťa až 14 až 17 hodín denne, ale jeho spánok je veľmi rozdrobený. Spánok novorodenca je navyše polyfázický - znamená to, že sa strieda niekoľko krátkych spánkov a bdení počas celého dňa. Dieťa ešte nerozoznáva deň a noc, takže je normálne, že rodičia sú vyčerpaní nočnými prebdeniami.
Asi prvé dva mesiace života trvá neprerušovaný spánok dieťaťa od dvoch do štyroch hodín maximálne bez toho, aby rozlišovalo, či je deň alebo noc. Po tomto období je už dojča schopné prespať v kuse štyri až šesť hodín s tým, že postupne sa tak deje najmä v nočných hodinách.
Bábätko (4-12 mesiacov)
Keď dieťa prekročí hranicu troch mesiacov, jeho spánok sa začína predlžovať a režim je predvídateľnejší. Spánok 4-mesačného bábätka často prináša prvú veľkú zmenu - takzvanú spánkovú regresiu. Dieťa, ktoré už spalo dlhšie úseky, sa zrazu začína budiť častejšie. Je to úplne prirodzený jav, súvisiaci s vývojom mozgu. Dieťa v tomto veku spí približne 13 až 15 hodín denne. Väčšinu noci už dokáže spať súvisle, no cez deň ešte potrebuje tri až štyri spánky.
Pri otázke, aký má byť spánok 6-mesačného bábätka, je dobré vedieť, že sa počet denných spánkov znižuje na dva až tri. Celkový čas spánku je 12 až 15 hodín denne. V noci už väčšina detí zvládne spať 10 až 11 hodín s menším počtom prebudení. V tomto období začína mnoho bábätiek s príkrmami, čo môže ovplyvniť aj spánok. Niektorým deťom nové chute a sýtosť pomáhajú spať lepšie, u iných spôsobujú mierne tráviace ťažkosti a častejšie budenie.
V tomto období sa už začína jasnejšie formovať potreba denného a nočného spánku. Viete sa s dieťatkom ustáliť na určitom počte denných spánkov a aj predvídať, kedy by približne mali byť. Sledujte si dieťatko, reagujte na jeho znaky únavy primeranými bdelými oknami (1,5 - 2,5 hodiny), pričom sa orientujte podľa veku. Medzi 7. - 8. mesiacom detičky prechádzajú na 2 denné spánky v celkovej dĺžke 2,5 - 3 hodiny. Dĺžka týchto spánkov môže byť buď približne rovnaká, alebo je jeden kratší a druhý dlhší. V tomto období sa môže dĺžka bdelých okien počas dňa líšiť, zvlášť ak má dieťatko jeden spánok kratší a druhý dlhší.
Potreba denného spánku v tomto období klesá. Niektoré deti majú už len cca 1,5 - 2 hodiny denného spánku a väčšina detí do roku a pol prejde už iba na jeden denný spánok okolo obeda.
Keď dieťa oslávi prvé narodeniny, jeho spánok sa stabilizuje a celková potreba spánku sa pohybuje medzi 12 až 14 hodinami denne. Najväčšou zmenou v tomto období je prechod z dvoch denných spánkov na jeden dlhší popoludňajší. Niektoré deti zvládnu túto zmenu hneď, iné si ešte niekoľko mesiacov udržia dva kratšie spánky. Nočný spánok je väčšinou dlhý 10 až 11 hodín a dieťa už má stabilnejší režim. Rodičia môžu podporiť dobrý spánkový rytmus tým, že budú každý večer dodržiavať rovnakú rutinu.
Dieťa vo veku od štyroch do deviatich mesiacov potrebuje 12 hodín nočného spánku a tri až päť hodín denného spánku, dohromady teda 15 až 17 hodín. Dojča vo veku od desiatich do dvanástich mesiacov v noci spinká priemerne 11 až 12 hodín a cez deň asi tri hodiny. Z dvadsiatich hodín denne sa tak v prvom roku života dostane „len“ na 14 či 15 hodín.
Deti vo veku pol roka zvyčajne prestávajú spať trikrát denne a začínajú spať len dvakrát denne. Navyše začínajú byť fyzicky schopné spať celú noc. Ráno si zvyčajne zdriemnu okolo deviatej hodiny a spánok trvá približne hodinu.
Batoľa (1-3 roky)
Po prvom roku života spánok postupne klesá. Koľko spánku potrebujú deti v tomto období, závisí od ich veku a temperamentu. Vo veku 2 rokov je to približne 11 až 14 hodín, pričom väčšina detí si ešte udržiavala jeden denný spánok. Trojročné dieťa spí približne 10 až 13 hodín denne, ale už mnohé z nich prestávajú spať počas dňa.
Deti v tomto veku chodia spať obvykle medzi siedmou a deviatou hodinou a vstávajú medzi šiestou a ôsmou hodinou rannou, rovnako ako mladšie deti. Ale zatiaľ čo väčšina trojročných detí cez deň stále potrebuje spať, väčšina päťročných už túto potrebu nemá.
Deti vo veku 18 - 21 mesiacov zvyčajne prestanú spať dvakrát denne a stačí im už len spánok raz za deň. Väčšina detí od 21 do 36 mesiacov stále potrebuje spať raz denne, ale veľmi sa rôzni dĺžka ich denného spánku. Tá sa môže pohybovať od jednej hodiny do troch hodín.
Kedy a prečo sa spánok dieťaťa mení? Spánková regresia
Bábätká aj batoľatá si v istých časových obdobiach prechádzajú veľkými zmenami nie len v psychomotorickom vývoji, ale v tejto súvislosti aj zmenami v spánkových cykloch a zvykoch. Môžete to nazvať fázou, no ide o nevyhnutnú súčasť života.
Ach, ten spánok! Pre mnohé mamičky je to téma číslo jeden, hlavne keď sa zdá, že vaše bábätko, ktoré už krásne spinkalo celú noc, sa zrazu rozhodlo, že si potrpí na nočné žúry. Budíte sa každú hodinu, snažíte sa ho upokojiť, a jediná otázka, ktorá vám víri hlavou, je: „Čo sa deje?!“ Ak prežívate toto obdobie nekonečných prebúdzaní a nepokojných nocí, možno ste už počuli o „spánkovej regresii“. Neznie to povzbudivo, však? Ale nebojte sa, nie ste v tom samy! Je to úplne bežná, hoci vyčerpávajúca fáza vo vývoji bábätiek.
S veľkou úľavou ste sledovali, ako sa vaše ešte len niekoľkomesačné bábätko konečne „naučilo“ pravidelne a poriadne spinkať, dokonca sa vám občas podarilo prespať s ním celú noc! Lenže potom prišlo jedno náročné obdobie, ktoré prinieslo turbulencie do spánkového režimu vás aj vášho dieťatka a keď sa aj to nejako „uznormalizovalo“ prišlo ďalšie… A ešte jedno. A zase?
Ide totiž o tzv. spánkovú regresiu, ktorá prichádza v istých obdobiach. Vysvetlíme si, s čím to súvisí, čo by ste mali čakať, aj ako sa s tým spoločne vysporiadať.
Čo je to spánková regresia?
Ide o fenomén, kedy, zjednodušene povedané, dovtedy dobrý spáč zrazu z nejakého dôvodu prestáva tak dobre spať. Preruší sa jeho obvyklá spánková rutina a inak konzistentný cyklus. Bežne sa to deje počas prvého roka života dieťaťa, ale časovanie môže variovať. Niektoré deti akoby žiadnu regresiu nezažijú (resp. si to nevšimneme), u iných detí zase môže nastať kedykoľvek v ktoromkoľvek veku.
Ak vaše dieťa prechádza spánkovou regresiou, znamená to, že sa zrazu veľmi často budí v noci, odmieta cez deň spinkať, hoci ešte včera mal dva denné schrupnutia, je podráždené, plače, štrajkuje voči nočnému rozvrhu a pravidelnému spánku. Alebo veľmi skoro ráno vás začne opakovane budiť sladkým hláskom či škrekľavým krikom : ).
Ak to trvá pár nocí, nejde o spánkovú regresiu - o tej hovoríme, ak trvá zvyčajne od 2 do 6 týždňov, no po tomto čase sa to nejako utrasie a spoločne naskočíte na nový cyklus spánku, zvyknete si. Môžete preto hovoriť o životnej fáze, ale aj permanentnej súčasti vývoja dieťaťa.
Kedy môžete spánkovú regresiu očakávať?
Vo všeobecnosti sa spánková regresia spája s celkovým vývojom dieťaťa. Prvé tri roky života sú veľmi rušným obdobím s mnohými psychomotorickými míľnikmi, dieťaťu sa rozširuje slovná zásoba, objavuje svet vôkol seba, rapídne sa mu rozvíja mozog a vznikajú nové neurónové spojenia. Je to vzrušujúce obdobie a každý mesiac sa udeje niečo nové.
Deti rastú, učia sa na nočník, rozširujú si slovnú zásobu… Kedy zvyčajne bábätká prejdú spánkovou regresiou?
4. mesiac veku: Rapídne sa vyvíjajúci mozog a spánok podobný dospelým
Ide o prvú, najväčšiu spánkovú regresiu (alebo skôr permanentnú zmenu v spánkovom cykle) v živote bábätka, najčastejšie práve v tomto veku, ale môže sa udiať aj v 3 či 5 mesiacoch veku. Bábätká totiž prechádzajú z „bábätkovského“ spánku na spánok viac podobný dospelým. Práve vyvíjajúci sa mozog spôsobuje nestabilitu v spánkovom režime.
Začína sa vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, tzv. biologické hodiny, ktoré prirodzene človeku hovoria, kedy sa má zobudiť a kedy zaspať. Novorodenec viac času trávi v hlbokom spánku, u dospelých sa však strieda hlboký s ľahkým spánkom. Tento prechod je naznačený práve v 4. mesiacoch veku.
Dieťa sa zrazu častejšie budí, má väčšie ťažkosti so zaspávaním, trvanie spánkov je kratšie, než ste boli zvyknutí, je podráždenejšie. Pridajte k tomu ešte prerezávajúce sa zúbky a s tým spätú bolesť ďasienok, alebo svrbenie, veľký hlad, pretože prechádza rastovým špurtom, alebo vzrušenie z toho, že sa prvýkrát dokázalo pretočiť!
6. mesiac veku: Ďalší rastový špurt
Niektorí pediatri či pediatričky hovoria, že v tomto veku sa o spánkovej regresii nedá hovoriť, no skúste to povedať rodičom, ktorých príkladne spiace bábätko v tomto veku zrazu odmieta spať. Niektoré detičky práve v tomto období prechádzajú rastovým špurtom, aj ten môže stáť za spánkovou regresiou.
8. - 10. mesiac veku: Dieťa experimentuje s novými pohybovými schopnosťami
Oveľa častejšie sa hovorí o spánkovej regresii práve v tomto období. Dieťa totiž začína byť v tomto veku mobilnejšie, pohyblivejšie: buď štvornožkuje (niektoré skôr, iné neskôr), „váľa sudy“ spoločne so stavaním sa na kolienka, iné deti sa už začínajú stavať na nôžky či prežívajú iné míľniky.
Bežná je tiež separačná úzkosť, kedy sa dieťa len potrebuje uistiť, že niekde v blízkosti je rodič ako bezpečný prístav a istota, preto sa častejšie budí a miesto toho, aby len mrnkalo a znovu hneď upadlo do spánku, sa prebudí a kričí a hľadá vás.
Tieto vzrušujúce momenty chce dieťa praktizovať ako cez deň, tak aj večer a preto odmieta spať. Tak sa môžu prestimulovať alebo byť večer tak vyčerpané, že sa im bude zaspávať oveľa horšie. Rátajte aj s prerezávaním zúbkov. Spánková regresia môže kulminovať až do 10. mesiaca veku. Deti v tomto veku začínajú spávať napr. cez noci dlhšie úseky a cez deň už toľko spánku nepotrebujú - možno 2 - 3 hodiny, v noci zase 10 - 11 hodín.
12. mesiac veku: Chodím, kráčam!
V roku dieťaťa, niekedy v 14. - 18. mesiacoch sa detičky pomaly stavajú na vlastné nohy a kráčajú - samostatne či s pomocou. Aj to je jeden obrovský míľnik, ktorý poskytuje dieťaťu k objavovaniu nové príležitosti. Veď sa zrazu dokáže bez pomoci rodičov dostať k tamtej zaujímavej, hlučnej veci.
Dieťa je nezávislejšie a samozrejme to chce skúšať. Aj z postieľky sa oveľa ľahšie dokáže dostať - načo by v nej spalo? U niektorých detí sa krátia aj poobedňajšie spánky alebo redukuje počet schruputí cez deň.
15. aj 18. mesiac veku: Novonadobudnutá nezávislosť
Presne to je dôvod, prečo niektoré deti štrajkujú, čo sa spánku týka, v tomto veku. Chcú spať len raz denne, ak vôbec, chcú vyjadriť svoj názor krásnym, silným „NIE“, testujú hranice, rozvíja sa slovná zásoba, takže vám čo-to dokážu „vysvetliť“. Alebo prežívajú ďalšiu separačnú úzkosť a potrebujú istotu, že vás nájdu vždy, keď potrebujú.
2 roky: Nočná mora menom nočník?
Spánková regresia môže nastať aj vo veku 2 rokov dieťaťa, ale nemusí, záleží veľmi od toho, čím dieťa práve prechádza. U niektorých detí sa v tomto veku dá rozprávať o ďalšom štrajkovaní - niekedy to je preto, že sa učí chodiť na nočník a maminka mu prestáva dávať plienku, takže ak sa pociká, pocit sucha sa vytráca a maminka krúti hlavou, pretože to sa predsa už nerobí.
Alebo prežíva separačnú úzkosť, pretože začalo chodiť do jasličiek, zvyká si na nový kolektív a množstvo nových vecí, zaujímavých stimulantov. Iné deti prestávajú spať v postieľke pripojenej k posteli rodičov, ale sa učia spávať samé, či v novej izbičke. Možno práve ten váš drobček začal zažívať v reakcii na silné momenty dňa intenzívne nočné mory. Aj počet denných spánkov dieťa redukuje na jeden dlhší (ak sa tak u vás nestalo už skôr).
3 roky: Ďalšie zuby, ale aj strach z tmy
V tomto veku ste možno zaregistrovali práve vy spánkovú regresiu u vášho dieťatka. Príčinou môže byť aj narodenie súrodenca, nástup do škôlky, rozvíjajúca sa predstavivosť a s ňou späté nočné mory, ktoré sme spomínali. Alebo obavy z nových vecí, ktoré sa dieťaťu v živote objavili. Či sa prerezávajú ďalšie mliečne zúbky?
Aké sú príznaky spánkovej regresie?
Existuje veľa indícií, ktoré poukazujú na fakt, že vaše dieťa má spánkovú regresiu. Závisí od toho čo je príčinou spánkových problémov. Patria k nim:
- boj s uspávaním počas dňa - ak začne dieťa odmietať spánok počas dňa alebo ho jednoducho vynechá, môže to signalizovať regresiu spánku
- boj s uspávaním večer - teda je podráždené, chce byť hore s ostatkom rodiny, alebo je prestimulované, vyčerpané z toho, že sa vám ho nepodarilo uspať cez deň a teda mu denný spánok očividne chýba, hoci voči nemu protestuje
- nočné budenie - náhle opakované prebudenie sa cez noc
- je nemotornejšie, unavenejšie - deti vo veku 1 až 3 roky potrebujú spať 10 až 14 hodín denne, nedostatok sa preto môže prejaviť akousi nemotornosťou, podráždením, citlivosťou, únavou
- naviazanosť na rodičov alebo emocionálna „závislosť“ - práve preto hovoríme o separačnej úzkosti - dieťa v momente, ako vyjdete z izbičky, vstane, akoby ste ho práve polhodinu vôbec neuspávali - v skutočnosti nejde o „zlú“ závislosť, len uistenie, že ste stále tam, potrebuje sa presvedčiť, že ste nezmizli - ak uisťovaniu venujete dostatok času a trpezlivosti, v dlhodobom horizonte to dieťa len uistí, že môže pokojne spať ďalej, hoci vás v miestnosti nevidíte
- vylieza z postele - únikové taktiky z postele popoludní, či skoro ráno (niekedy aj uprostred noci) môžu tiež naznačovať regresiu spánku - v skutočnosti dieťa skúša novonadobudnutú nezávislosť, chuť skúmať okolie, túžbu vás nájsť, alebo jednoducho okúsiť slobodu a vašu trpezlivosť
- príliš skoré vstávanie - ak je dieťa zrazu hore už za úsvitu, je veľmi pravdepodobné, že prechádza spánkovou regresiou
- problém znovu zaspať - verte, že sa to nejako utrasie, ak máte pocit, že zrazu už niekoľko týždňov po prebudení dieťaťa ho uspávate polhodinu, hodinu, dve… a ono s vami akosi nespolupracuje
Ďalšie faktory ovplyvňujúce spánok
Spánok detí môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi. Častým javom je spánková regresia, ktorá sa objavuje vo viacerých fázach vývoja, najčastejšie okolo štvrtého, ôsmeho a dvanásteho mesiaca. Dieťa sa zrazu častejšie budí, plače a odmieta spať samo, aj keď dovtedy spávalo pokojnejšie. Ďalším dôvodom, ktorý môže narušiť spánok, je separačná úzkosť. Okolo siedmeho až deviateho mesiaca si dieťa uvedomuje, že je oddelené od rodiča, a to mu môže spôsobovať nepokoj. Často odmieta zaspať bez prítomnosti mamy alebo otca, prípadne sa častejšie budí s plačom.
Okrem vyššie spomínaného neurologického zrenia a veľkými míľnikmi v živote dieťaťa môže za spánkovou regresiou stáť aj napríklad choroba - teploty, kvôli ktorým sa mu rozhádže na dlhé obdobie spánkový cyklus, nemožnosť zaspať kvôli upchatému nošteku. Najmä ak sa choroby neustále vracajú, veď v detskom kolektíve si deti vírusy a baktérie podávajú na dennom poriadku.
Inou príčinou môže byť cestovanie, ktoré rozhádže dieťaťu spánky počas dňa. Spanie v novom prostredí, sťahovanie, nástup do škôlky, narodenie nového súrodenca. Dieťa preto potrebuje hlavne vás ako ubezpečenie a veľa komfortu, aby sa všetko dalo do síce nového - ale predsa normálu.
Dĺžka spánku u detí nie je ovplyvnená len vekom, ale aj množstvom ďalších faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Rast a vývoj: Potreba spánku sa s pribúdajúcim vekom priamo úmerne znižuje. Intenzívne obdobia rastu a vývoja v ranom veku si vyžadujú dlhší spánok, pretože telo potrebuje viac času na regeneráciu.
- Strava a hydratácia: Kvalitná a vyvážená strava bohatá na živiny podporuje zdravý spánkový cyklus. Naopak, nezdravé jedlá konzumované tesne pred spaním ho môžu narušiť. Správna hydratácia je tiež dôležitá, pretože nedostatok tekutín môže spôsobiť nepohodlie a časté prebúdzanie.
- Vitamíny a minerály: Vitamíny a minerály zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore kvalitného spánku u detí, pretože prispievajú k správnemu fungovaniu nervového systému a k zníženiu vyčerpania a únavy. Napríklad vitamín D má významný vplyv na kvalitu spánku.
- Denný režim a aktivity: Deti, ktoré sú aktívne a zapájajú sa do rôznych fyzických aktivít počas dňa, majú kvalitnejší spánok. Naopak, tie, ktoré trávia veľa času pasívne, môžu mať problém so zaspávaním.
- Spánkové návyky a prostredie: Majú zásadný vplyv na dĺžku spánku detí. Obmedzenie stimulantov pred spaním, ako je kofeín, televízor či tablet, je dôležité. Vhodné prostredie na spanie (správna teplota, minimálne osvetlenie a hluk) je tiež kľúčové.
- Zdravotný stav: Pri akútnych ochoreniach sa znižuje dĺžka aj kvalita spánku. Chronické ochorenia môžu spôsobovať dlhodobé problémy. Spánkový režim dojčiat býva narušený aj prerezávaním zúbkov.
Ako podporiť kvalitný spánok
Ak chcete podporiť kvalitný spánok u detí, je veľmi prospešné dodržiavať pravidelnú dennú rutinu. Deti sa učia predvídať, čo bude nasledovať, a vďaka tomu sa cítia pokojnejšie. Večer je vhodné prostredie postupne stíšiť, znížiť osvetlenie a dopriať dieťaťu pokojné aktivity, ktoré ho pripravia na spánok. Večerný rituál môže zahŕňať kúpanie, čítanie knižky a uloženie s obľúbeným mojkáčikom. Keď sa tieto činnosti opakujú každý deň, dieťa sa naučí, že prichádza čas spánku, a zaspáva ľahšie.
Pri večernom uspávaní môže rodičom veľmi pomôcť aj správne zvolené vybavenie. Na Pastello.sk nájdete hudobné kolotoče nad postieľku, ktoré jemnými melódiami a pohybom figúrok navodia uvoľnenú atmosféru. Mäkké plyšové hračky a mojkáčiky sú zase ideálnymi spoločníkmi na spanie a pomáhajú dieťaťu cítiť sa v bezpečí, aj keď v izbe nie je rodič. Uspávacie lampičky a projektory vytvárajú príjemné prostredie s jemným svetlom alebo dokonca s premietaním hviezd na strop, čo dokáže deti fascinovať a upokojiť.
Keďže sme už naznačili, že ide o normálnu súčasť vývoja dieťaťa, tak odpoveď znie vlastne nie. Rovnako rôzne životné situácie môžu nielen u vášho dieťaťa, ale aj u vás spôsobiť spánkovú regresiu, ako napr. stres zo sťahovania sa a nového prostredia a podobne. Dôležitejšie sú riešenia, vďaka ktorým spánkové problémy dokážete zredukovať - napr. kvalitná a zdravá strava, pravidelné cvičenie a šport, rutina a pravidelný režim, ktorý dokáže dieťa uistiť, že všetko je v poriadku a dať mu istý zmysel pre poriadok.
A u bábätiek napríklad absencia technológií je nesmierne dôležitá - Americká akadémia pediatrov a pediatričiek odporúča deti do 2 rokov nevystavovať technológiám vôbec.
Ako riešiť spánkovú regresiu u malých detí?
Dĺžka spánkovej regresie závisí aj od riešenia problémov, ktoré spôsobili zlé zaspávanie - no nie vždy treba niečo riešiť a všetko sa dokáže utriasť spontánne. Problémy ustúpia, aj ak si napr. dieťa zvykne na novú rutinu, vývojový míľnik.
Napr. dieťaťu, ktoré prechádza z postieľky na detskú, veľkáčsku posteľ, môže trvať niekoľko týždňov, kým sa naučí, že v nej v noci musí ostať. Ale príčinou môže byť aj strach z tmy, ktorú napr. vyriešite tlmeným svetlom v predsieni, alebo kamošom plyšákom, ktorý je veľkým ochranárom a bdie nad spánkom dieťaťa.
Takže - zhlboka sa nadýchnite a pripravte sa na to, že môže byť potrebných viacero pokusov a omylov a určite poriadnu dávku trpezlivosti.
- Zachovajte chladnú hlavu: Nerozčuľujte sa, nepokúšajte sa vyjednávať alebo podplácať dieťa, aby zostalo v posteli - nemá to význam. Najlepším riešením je vrátiť dieťa do izby zakaždým, keď vstane v čase, kedy by malo spať. TRPEZLIVOSŤ a hlavne im doprajte dostatok času zvyknúť si na zmenu v živote a poskytnite mu komfort vo vašej náruči. Nebojte sa zaspávať spoločne s ním, alebo mu prečítajte rozprávku, pritúľte si ho, naznačte, že všetok je v poriadku. Mimochodom - cez deň deťom poskytnite dostatok času na to, aby mohli praktizovať svoje nové schopnosti a venujte im pozornosť, aby videli a vedeli, že ste na nich hrdí : ).
- Ak má problémy spať dvakrát denne a skracuje čas spánku, nesiľte to: Vyraďte ranný spánok a nastavte popoludňajší tak, aby časovo vyhovoval potrebám dieťaťa.
- Dodržujte pravidelný rozvrh: Môžete ho trochu predĺžiť, aby vaša zaneprázdnená ratolesť dokázala spomaliť na konci dňa a pripraviť sa na nočný spánok. Dobrým tipom je dlhšia rozprávka na dobrú noc alebo dlhší kúpeľ - aby si oddýchlo a šlo do postele už v pokojnom stave. Ak náhodou fungujú vo vašej domácnosti technológie, vypnite ich hodinu až dve pred spánkom a vytvorte si večernú rutinu - zvyky, ktoré naznačia, že čas spánku sa blíži. Okrem toho - modré svetlo pôsobí proti prirodzenej produkcii melatonínu v tele (pomáha so zaspávaním), čím sa narúša spánkový cyklus.
- Pridajte svetlo: Jemná žiara v rohu alebo svetla v skrini s pootvorenými dverami zmierni strach z tmy. Alebo ako sme spomínali vyššie - plyšák, obľúbená deka, korytnačka, ktorej pancier hádže svetlo na strop v podobe nočnej oblohy.
- Obmedzte TV: Dve hodiny pred spaním by žiadne dieťa, dokonca ani dospelí nemali sledovať žiadne obrazovky. Čo sa týka samotného televízora - ak ho máte večer pustený, keď dieťa má spať, môže ho počuť, veď má lepší sluch ako vy. Narúša tak spánok dieťaťa, ale sa môže cítiť „vyradené“, že vy pozeráte bez neho, alebo jeho starší súrodenec pozerá obľúbený večerný program či rozprávku a ono nie.
- Obmedzte tekutiny: Ak učíte dieťa na nočník, podvečer obmedzte príjem tekutín, inak ho bude rušiť potreba na záchod.
- Druhá večera: Malé občerstvenie pred spaním je v poriadku, najmä ak sa dieťa...
Na záver
Moje dieťatko nespĺňa „tabuľkové štandardy“. Tabuľky týkajúce sa potreby spánku v jednotlivých vekoch sú len orientačné. Je pravda, že väčšina detí sa pohybuje v tomto spektre, neznamená to však, že každé jedno dieťatko vieme týmto „štandardom“ prispôsobiť. Dajte na svoju rodičovskú intuíciu. Máte pocit, že vaše dieťatko má dobrý spánok? Vidíte na ňom, že je spokojné a jeho režim mu prospieva? Potom je úplne jedno, či sa „zmestí“ do tabuliek alebo nie.
Pozrime sa na 5-mesačné dievčatko, ktoré malo dĺžku bdelého okna 3,5 hodiny a spinkalo len 2× denne, hoci väčšina detí v tomto veku potrebuje 3 denné spánky a ich bdelé okno sa pohybuje okolo 2 hodín. Snažiť sa ho „napasovať“ do 3 denných spánkov s kratším bdelým oknom bolo pre rodičov nemožné. Ďalším príkladom je 10-mesačný chlapček, ktorý bol stále na troch spánkoch. Mal ich kratšie, ale rodičom tento režim vyhovoval a noci boli tiež dobré. Pre mamičku bolo náročné dosiahnuť jeden dlhší spánok denne a tretí denný spánok nespôsoboval neskoré ukladanie na noc, pretože chlapček mal kratšie bdelé okná. Iné to bolo u 12-mesačného dievčatka, ktoré spalo 2,5 hodiny denne, ale malo iba jeden denný spánok. Mamička sa bála, že dievčatko prešlo na jeden spánok príliš skoro. Dlhšie bdelé okná mu ale vyhovovali a počas dňa bolo veselé a spokojné. Napokon si opíšme príklad 19-mesačného dievčatka, ktoré ak spalo cez deň viac ako hodinu, malo problém večer zaspať a v noci sa často budilo a robilo si „nočné párty“. Rodičia si mysleli, že hodina spánku mu v tomto veku nestačí, nevedeli však, ako dosiahnuť lepšie noci pri dlhšom dennom spánku. Ak niečo funguje, nemeňte to. To, že spánok vášho dieťatka nevyzerá tak, ako uvádzajú bežne dostupné zdroje, ešte neznamená, že nie je kvalitný. A to, či má vaše dieťatko kvalitný spánok, viete posúdiť aj sami - na základe toho, ako sa správa cez deň a ako vyzerajú vaše noci. Nočný spánok je často ukazovateľom toho, či máme denný režim a denný spánok nastavené podľa potrieb dieťatka. A pokiaľ si nie ste istí tým, aké spánkové potreby vaše dieťatko má, nebojte sa vyhľadať pomoc.