Vidieť svoje deti robiť prvé kroky je jedným z najvzrušujúcejších prvých míľnikov v ich vývine. Deti prechádzajú niekoľkými vývojovými fázami, kým sa naučia chodiť, vrátane sedenia, plazenia, ťahania sa a státia. Zvyčajne robia prvé kroky okolo svojich prvých narodenín. Typický vek, kedy začnú chodiť, je 10-16 mesiacov. Rozsah obdobia, kedy sa to komu podarí, je taký veľký, pretože všetky deti sa vyvíjajú vlastným tempom. Snažte sa netrápiť porovnávaním svojho dieťaťa s ostatnými a sústreďte sa len na jeho schopnosti.
Psychomotorický vývoj je geneticky zakódovaný, to znamená, že naozaj nie je nič potrebné dieťatko nútiť. Zdravé dieťatko sa naučí chodiť bez pomoci okolo 10 až 18 mesiaca života. Rôzne pomôcky môžu chôdzu zabrzdiť. Pred chôdzou je dôležité, aby dieťatko zvládlo samostatne obchádzať nábytok, vedieť sa samé pustiť a toto chodítka nedovoľujú. Zabraňujú dieťatku skúšať chodiť samostatne bez pomoci.
Ľudia často používajú argument, že aj my sme vyrástli v chodítkach a sme v poriadku. Je dôležité si uvedomiť, že by sme ruky svojich detí nemali používať na ich dvíhanie či hranie sa s nimi. Hoci by sa mohlo zdať, že takýmto spôsobom dieťatku pomôžeme v jeho prirodzenom vývoji, nie je to tak. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť.
Kedy začína dieťa chodiť?
Dieťatko okolo svojich prvých narodenín prechádza dôležitým míľnikom svojho života. Postaví sa na svoje nôžky a začne robiť prvé kroky. Aj keď sa mamičky často boja, že ich drobček ešte nechodí, lebo rovesníci už áno, nemajte hlavu v smútku. Je to veľmi individuálne. Niektoré deti chodia už v 11. mesiacoch, iné až v 15.
„Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj,“ povedala detská lekárka Monika Michňová.
Asi v 13. mesiaci začína dieťa chodiť samostatne, vie urobiť niekoľko krokov a bez opory sa zastaviť. Chôdza sa stáva istejšia a dieťa postupne zvláda aj prekážky, napríklad schody. Keď ho chytíte za ruku, vie už vyjsť po schodoch.
V dvoch rokoch pri chôdzi po schodoch už vašu pomoc väčšinou ani nepotrebuje, vo veku dva a pol roka strieda hore schodmi obidve nohy rovnako ako dospelý. Dole schodmi to už je ťažšie, zvyčajne to zvládne až okolo troch až štyroch rokov.
Trojročné deti zväčša s istotou chodia a behajú aj po nerovnom teréne a lepšie koordinujú svoje pohyby. Vedia skákať na jednej nohe aj na oboch. Koncom tretieho roka sa už batoľa môže naučiť bicyklovať.
Ako učiť dieťa chodiť? Od postavenia ku chôdzi
Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmim mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť.
Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.
Nesnažte sa mu pomáhať. Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.
„Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:
- K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách
- K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu
- K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice
- Hrozí riziko vytiahnutia lakťa
- K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku
- Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze
- Predlžujeme dobu samostatného chodenia
Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
Prvé kroky musí urobiť samé
Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov.
„Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka.
Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová, ktorá mamám radí aj na svojom instragramovom profile detska_doktorka.
Na chodítka zabudnite
Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme.
To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Rozvoj chôdze ani motorický vývoj to nepodporuje ani neurýchľuje. Dieťa sa totiž spolieha na stabilitu chodítka. Keď ho však z neho mama alebo otec vyberú, musí sa znova učiť, ako udržať rovnováhu a nespoliehať sa na to, že ho stále niečo chráni a obkolesuje,“ vysvetľuje odborníčka. častejšie pády. Preťaženie chrbtového svalstva a osvojenie si nesprávneho nášľapu bývajú ďalšie negatívne dôsledky používania takzvaného pavúka. Na túto pomôcku však nemusíte úplne zanevrieť. Deti ho bez spomínaných rizík vedia využívať aj inak. Môže im pomôcť pri vstávaní a pri chôdzi, keď si ho budú tlačiť pred sebou a opierať sa oň.
Dajte deťom čas a priestor
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, keď má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
Mnohé pomôcky síce rodičom uľahčujú starostlivosť o dieťa, no v konečnom dôsledku preň vôbec nie sú vhodné.
Praktické rady, ako dieťa učiť chodiť:
- Dieťa by malo chodiť bosé, pretože to podporuje chodidlá, členky a svaly na nohách.
- Keď behá len v ponožkách (samozrejme, protišmykových), naučí sa správne našľapovať a došľapovať až na päty.
- Ak už dieťaťu musíte obuť topánky, kupujte kvalitnú obuv. (Pomôcť môže značka „žirafy“ - ide o zdravotne nezávadnú, certifikovanú obuv vyrobenú v Českej republike. Certifikáciu zaviedla Česká obuvnícka asociácia a jej kritériá určil tým odborníkov v spolupráci s Českou ortopedickou spoločnosťou, pozn.aut)
- Je dobré mať v byte pohovky a nízke stoly, aby malo dieťa určitú poistku, o ktorú sa môže oprieť.
- Keď už bude mať väčšiu istotu, rozmiestnite po pohovke hračky, aby malo motiváciu chodiť okolo.
- Nechajte dieťa, aby postupne preskúmalo celý byt, je to pre jeho dobro.
- Dieťaťu doprajte čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
- Užívajte si čas objavovania a myslite tiež na to, čo so sebou nová pohyblivosť prináša.
- Zabezpečte byt tak, aby pre dieťa nebol nebezpečný.
Čo všetko radí rodičom lekárka?
Pevnejšia obuv obmedzuje pohyb prstov a neprospieva ani rozvoju nôžky. Zbytočne ju stláča a bráni tiež prietoku krvi,“ upozorňuje lekárka. V prvých mesiacoch dieťaťu na nôžky obúvajte maximálne ozdobné ponožky alebo takzvané capačky s mäkkou podrážkou, ktoré ho ochránia pred chladom.
Začína sa váš drobec stavať na nôžky? Dokonca urobil už niekoľko krokov okolo nábytku? Ani to nie je dôvod, aby ste ho hneď obúvali do pevných topánok. Zdravým deťom v takom prípade postačia protišmykové ponožky alebo mäkké capačky. Topánky mu nasaďte až vtedy, keď zvládne prejsť pár krokov aj samostatne.
„Prvé topánky dieťaťa by mali mať mäkkú a ohybnú podrážku a spevnenú pätu, ktorá dobre fixuje topánočku na nohe,“ tvrdí ortopédka. Ak už dieťa začne chodiť, nenechávajte ho v topánkach dlhé hodiny. V každom veku je dobré striedať chôdzu v obuvi a aj naboso. „Chodením bez topánok sa dieťa učí udržiavať rovnováhu, lepšie si tiež rozvíja svoje koordinačné a pohybové schopnosti. Má vaše dieťa 1 rok a nechodí? Nestresujte sa a nechajte to na prírodu. Ani vtedy nie, ak už v postieľke stojí na nôžkach a rúčkuje po jej bočniciach.
„Vhodné je, ak sa dieťa najprv naučí samo postaviť napríklad pri nábytku alebo gauči, a potom začne postupne chodiť, pričom sa pridržiava okolitých vecí. Chôdzou za ruky vtedy dieťaťu netreba pomáhať. Rodičovskú pomoc síce drobec uvíta, ale na druhej strane sa tým učí spoliehať sa pri chôdzi na druhých a nie na vlastnú silu aj koordináciu,“ upozorňuje lekárka. Ruku dieťaťu pri chôdzi ponúknite až vtedy, keď naberie istotu. V tom prípade to bude len pomôcka pri prekonávaní nových prekážok.
Prvý krok býva dôvod na malú oslavu. Niektorým deťom sa však do chodenia príliš nechce, preto ich možno vkladáte do takzvaného pavúka či iného chodítka.
„Rozvoj chôdze ani motorický vývoj to nepodporuje ani neurýchľuje. Dieťa sa totiž spolieha na stabilitu chodítka. Keď ho však z neho mama alebo otec vyberú, musí sa znova učiť, ako udržať rovnováhu a nespoliehať sa na to, že ho stále niečo chráni a obkolesuje,“ vysvetľuje odborníčka.
Hľadanie pokladu: Prilepte hračky a predmety na stenu maliarskou páskou. Umiestnite ich blízko úrovne očí, aby na ne museli siahnuť v stoji. Umiestnite pásku voľne na stenu, aby ju mohli odstrániť. Akonáhle chytia predmet, budú ho chcieť preskúmať.
Plavba popri nábytku: Deti môžu trénovať chôdzu „prechádzkou“ tam a späť popri pohovke alebo krátkej lavici. Postavte ich vedľa pohovky a nechajte ich držať sa jednou rukou, zatiaľ čo vy držíte ich druhú ruku pre rovnováhu. Pomaly sa pohybujte tam a späť pozdĺž nábytku a trénujte chôdzu. Čoskoro vám pustia ruku, aby si činnosť precvičili samy. Ak potrebujú motiváciu, môžete umiestniť ich obľúbenú hračku na jeden koniec pohovky.
Pomôcky na chodenie: Táto hračka deťom poskytuje dostatočnú oporu pri tlačení pri chôdzi. Aj keď im poskytuje podporu, stále umožňuje trénovať zručnosť samostatnej chôdze.
Tlačenie nábytku: Deti v tomto veku dokážu prenášať nábytok po dome a budete prekvapení, aké sú silné. Niektoré deti rady tlačia stoličky, iné malé stolíky a podobne. Uistite sa, že drobný nábytok je zospodu ťažší, aby sa na ne nemohol prevrátiť alebo spôsobiť ich pád. Pri presúvaní nábytku vždy dohliadajte na deti.
Dajte im dva predmety naraz: Táto činnosť je skôr na to, aby sa postavili samostatne. Samostatné státie si však vybuduje sebadôveru a silu, ktorú potrebujú na chôdzu. Kým sa hrajú pri stole, gauči alebo niekde, kde sú ich hračky vo výške očí, uistite sa, že majú dva predmety, z ktorých budú nadšené. Keď sa rozhodnú preskúmať oba predmety naraz, pomôže im to pustiť sa z povrchu, ktorý ich drží.
Cvičte bez topánok, chodenie naboso: Naučiť sa chodiť bez topánok im môže pomôcť rozvíjať svaly na chodidlách a členkoch. Chôdza naboso pomáha posilňovať ich klenby a zlepšuje rovnováhu a koordináciu. Umožňuje im tiež cítiť zem pod nohami, čo im pomáha vnímať, kam idú, namiesto toho, aby sa pozerali na nohy a nie pred seba. Chodenie naboso nielen pomáha pri chôdzi, ale je to skvelý zmyslový zážitok aj pre vaše dieťa. Všetky nervové zakončenia v spodnej časti ich chodidiel pocítia rôzne povrchy a textúry. Tieto zmyslové signály sa posielajú do mozgu a poskytujú chodidlám väčšiu pozornosť.
Usporiadajte popoludňajší bublifuk festival: Fúkanie a naháňanie bublín je zábava v každom veku, ale tie najmenšie dokážu naháňať tie magické plávajúce guličky vo vzduchu celé hodiny. Zabávajte sa s nimi vo vnútri aj vonku tým, že pomocou bublín rozhýbete ich ruky a nohy.
Na podporu používajte prikrývku alebo obyčajnú šatku: Zrolujte prikrývku alebo šatku a položte ju cez ich hruď a pod ruky. Držte konce prikrývky za nimi. Postupne presúvajte hračky na povrchy, ktoré ich povzbudzujú, aby sa počas hry pokúsili prejsť do stojacej polohy. Ak napríklad presuniete hračku na pohovku, kým sú na zemi, môžu sa chcieť postaviť, aby sa s hračkou mohli hrať. To im pomôže rozvíjať silu a rovnováhu, aby stáli bez podpory.
Nakoniec nezabudnite osláviť každý pokus a to povzbudí vaše deti, aby urobili viac pokusov, kým sa to nenaučia. Všetci potrebujeme trochu motivácie, aby sme mohli robiť veci, aby sme oslavovali každé malé víťazstvo, či už sú to dva kroky alebo dokonca len pokus urobiť krok.
Chôdza je vrcholom psychomotorického vývoja dieťaťa do jedného roka života. Hneď ako dieťa oslávi jeden rok väčšina rodinných príslušníkov a známych sa začnú dopytovať, či už dieťa chodí. Aj sami novopečení rodičia horia nedočkavosťou, kedy ich dieťa urobí prvé kroky. Opäť si je treba uvedomiť, že dieťa dosahuje míľniky kontinuálne vlastným tempom a spôsobom. I keď sa o rozvoji pohybu učíme z učebníc, u každého dieťaťa sa pohyb rozvíja jedinečne a v mnohom rozvoj pohybu závisí od osobnosti dieťaťa. Niektoré deti sú zvedavé, neustále skúmajú a reagujú na zmyslové podnety - zvuky, vône, výhľady i chute. Nevedia obsedieť a na vlastné sa postavia skôr ako je priemer. Iné deti sú pokojnejšie a pohodlnejšie a radšej si počkajú kým ľudia a predmety k nim dôjdu samé a zapájajú sa len do tej miery, ktorá im vyhovuje. V takom prípade, rodičia musia svoje deti podporiť a jemne postrčiť k skúmaniu a nadobúdaniu hrubej i jemnej motoriky a dokonca k rozvoju reči.
V tomto článku sa pozrieme na to, ako svoje dieťa podporiť k samostatnej chôdzi nenásilným, prirodzeným a hravým spôsobom.
Tipy na rozvoj samostatnej chôdze
- Chôdza naboso: Bosá chôdza je jedným z najlepších spôsobov, ako dieťa motivovať skúmať rôzne povrchy a zároveň zapájať svaly na chodidlách, čím sa podporí správna funkcia a rozvoj klenieb chodidla. Stoj naboso takisto poskytuje prirodzený prenos a rozloženie váhy, čo dieťaťu pomôže so statickou a dynamickou rovnováhou potrebnou na nezávislú chôdzu. Takže vyzujte sa aj vy a pridajte sa k svojmu dieťaťu ku chôdzi naboso na tráve, piesku, mäkkých podložkách či drevenej podlahe, možností je mnoho! Chôdza naboso má mnoho zdravotných benefitov, tak pre deti, ako aj dospelých. Nerovný povrch, ktorému sa chodidlo musí neustále prispôsobovať a nachádzať rovnováhu podporuje silu a funkciu svalov na chodidlách, čo sa ďalej prenáša do celého tela. Samozrejme, ak je chladnejšie, nasaďte dieťaťu ponožky, prípadne používajte barefootové topánky.
- Presuňte obľúbené hračky: Presuňte hračky a predmety zo zeme na police vo výške dieťaťa, prípadne ďalej od priestoru, kde sa dieťa zvykne hrávať. Umiestnite ich do rôznej výšky a predmety, ktoré má vaše dieťa najradšej skúste dať na miesto, ktoré je preň najväčšou výzvou. Tak bude vaše dieťa nútené postaviť sa na špičky a natiahnuť sa rukami za predmetom, prípadne si čupnúť. Možno pritom padne a bude nútené pohyb zopakovať i niekoľkokrát. Dôležité je, aby muselo pri naťahovaní sa za obľúbenými hračkami vynaložiť určité fyzické úsilie a prekonávať pohybovú výzvu, ktorá je preň mimoriadne dôležitým tréningom.
- Loptičky a bubliny: Používajte bublifuk, lopty či balóny - dieťa sa za nimi bude musieť naťahovať a otáčať, takže sa naučí menej sa spoliehať na hornú časť tela a viac zosilnieť v spodnej časti tela. Naučí sa udržať rovnováhu dynamicky, pričom zosilnie v hornej časti tela a tiež dokáže udržať rovnováhu v nohách.
- Obojručný úchop: Zapájajte u dieťaťa obidve ruky naraz. To znamená, že v každej ruke môže držať hračku, aby sa jeho fokus preniesol z horných končatín, o ktoré by sa mohlo opierať a pridŕžať a presunúť ho viac do nôh. Prípadne ide o jeden predmet, pri ktorom musí zapojiť obidve ruky. Môže ísť o hudobné vajíčka do každej ruky, alebo veľkého plyšáka, ktorého musí držať oboma rukami. Ani sa nenazdáte a takýmto spôsobom bude vaša ratolesť stáť samostatne a postupne aj chodiť.
- Drepovanie: Vytvorte dieťaťu príležitosť na zdvíhanie sa zo sedu do stoja. Mnoho detí sa do stoja vytiahne rukami a silou hornej časti tela. Ak však dieťa umiestnite do voľného priestoru bez možnosti sa chytiť, bude nútené nájsť inú pohybovú stratégiu. Či už využijete malé stolčeky a fitlopty na sedenie, alebo podlahu.
- Hračky s kolieskami: Využite dynamickú oporu, napríklad v podobe autíčka alebo kočiarika, ktoré bude dieťa tlačiť. Naučí sa udržať rovnováhu a presúvať sa z miesta na miesto s dynamickou oporou. Opäť ďalší skvelý spôsob ako hrou podporiť svoje dieťa k tomu, aby sa viac spoľahlo na svoje nohy a menej na hornú časť tela, ďalej aby sa u dieťaťa zlepšila dynamická stabilita a opora a schopnosť sa presúvať z miesta na miesto samostatne.
- Schody: Využite schody, teda chôdzu do schodov, o ktorej máme samostatný článok. Vďaka tomu sa dieťa naučí koordinovať hornú a spodnú časť tela a zosilnejú mu svaly.
- Zmena prostredia: Berte svoje dieťa na nové miesta, zmeňte prostredie! Každé nové prostredie je pre dieťa novou výzvou a prináša nové zážitky. Stretnutie s vrstovníkmi, prípadne staršími deťmi je takisto skvelou motiváciou a príležitosťou sa učiť novému.
- Pomoc odborníka: Nebojte sa požiadať o pomoc v prípade, že sa nazdávate, že vývoj vášho potomka nenapreduje tak, ako by mal. Poradiť sa, či vyhľadať odbornú pomoc je prejavom záujmu a dôslednosti a je vždy lepšie, ak vás odborník uistí, že je všetko v poriadku, akoby sa malo niečo vo vývoji vášho dieťaťa zanedbať.
- Užívajte si prítomnosť: V neposlednom rade, užívajte si každú chvíľu.
