Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je niekedy poriadny oriešok. Nestrácajte ale hlavu; stačí si pamätať pár základných vecí, a zvládnete to ľavou zadnou. S týmito trikmi nebudete mať problém...
Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi hoci sa snažíte o kompromis. V extrémnych prípadoch ich nezaujíma, čo im chcete povedať. Majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si vašu neustálu pozornosť. Majú záujem robiť výlučne to, čo samé chcú. Hoci je pre deti normálne, že občas vyvádzajú, tvrdohlavé deti majú záchvaty hnevu a nadurdenosť veľmi často - vlastne skoro stále, ak nedostanú čo chcú. Dosť často bývajú panovačné.
Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že je prirodzené ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom. Patrí to k zdravému vývoju ich identity. „Čo sa zdá ako vzdor, je v skutočnosti len snaha dieťaťa uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie,“ vysvetľuje. „To rozhodne nie je zlá vlastnosť, pretože sa učí prostredníctvom príčiny a následku, pokusu a omylu.“ Vaše dieťatko v tomto prípade zisťuje, že je osoba, nezávislá od matky, a je teda veľmi natešené skúmať hranice a experimentovať so svojou nezávislosťou. Trestať ho za to, že sa snaží osamostatniť je preto veľmi nebezpečné pre zdravý vývoj jeho osobnosti.
Čo ale robiť, ak sa tvrdohlavosť posilňuje a dieťa začína byť nezvládnuteľné? Ako sa s tvrdohlavosťou dieťaťa vysporiadať?
Dieťa opakuje reakciu, ktorou si získa pozornosť ...alebo získa to, čo práve chce. Ak ste kúpili dieťaťu v obchode tyčinku, nedivte sa, ak nabudúce začne tiež vyvádzať - jeho stratégia fungovala. V tomto prípade platí, že čomu venujete u dieťaťa pozornosť, to sa posilní. Oplatí sa preto vnímať a všímať si tie prejavy, ktoré chcete vidieť aj v budúcnosti. Musíte dať najavo, že jeho vzdorovité chovanie nefunguje, a že takéto správanie sa vo vašom dome rozhodne nepožíva - čo znamená, že to správne chovanie musíte modelovať a byť dieťaťu vzorom v tom, čo chcete vidieť.
Ako sa vysporiadať s tvrdohlavosťou dieťaťa
1) Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov
Pri deťoch je to náročné, ale musíte za každých okolností zachovať chladnú hlavu. Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak - a vy ste sa nechali zatiahnuť do boja o moc nad situáciou. A verte, že ten bude pokračovať tak dlho, dokým neprerušíte tento bludný kruh vašim pokojom. Preto zachovajte pokoj, nadýchnite sa a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.
2) Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť
Tami Petersonová, manželka jedného z najslávnejších psychológov a profesorov súčasnosti Jordana B. Petersona, raz strážila chlapčeka susedov. Už vo dverách jej rodičia vraveli, že chlapca nedonúti jesť, pretože je tvrdohlavý. Tami sa nenechala odradiť a pripravila chlapčekovi na desiatu kašu. Chlapček, ako povedali rodičia, nechcel zjesť ani sústo a sedel s pevne zovretými perami. Tami sedela pokojne a trpezlivo pri ňom a držala lyžičku dovtedy, kým chlapec neotvoril ústa. Po každom súste ho pochválila a usmiala sa na neho. Trvalo to veľmi dlho, ale chlapec nakoniec zjedol celú misku - Tami mu s láskavými slovami ukazovala, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude. Chlapček mal hneď lepšiu náladu, necítil sa porazený ale odmenený a šťastný - a Tami vlastne vyhrala nad situáciou bez toho, aby ho trestala alebo zničila jeho sebavedomie.
3) Dbajte na disciplínu, nie trest
Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Páčilo by sa vám, ak by vám niekto hovoril nonstop Nie, Nerob, Pretože som povedala?! Musíte sa naučiť dieťa vypočuť, pochopiť jeho pohnútky - napríklad veľa malých detí je nevrlých ak sú hladné, netreba preto trest ani siahodlhé rozpravy, ale jedlo. Myslite tiež na to, že emócie sú dôležitou súčasťou vývoja, a je nebezpečné ich tlmiť. Stačí ich dieťaťu vysvetliť, naučiť ho usmerňovať a zvládať ich. Rozhodne ich neberte na ľahkú váhu a nezosmiešňujte. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté Lebo som povedala. Nefunguje to, a v deťoch to vzbudí iba hnev a zášť. Ak dieťa nechce kompromis, predstavte mu prirodzené následky (napríklad ak nezje večeru, nedostane dezert). V tomto prípade je dôležitá konzistencia - za chovanie prídu tie isté následky.
4) Inšpirujte sa u Mary Poppins
Každé dieťa musí plniť povinnosti a tým prispieť do domácnosti. Navyše sa tým učí aj zodpovednosti a získava pocit kompetencie. Ak bojujete s tvrdohlavým dieťaťom, vezmite si za príklad Mary Poppins -„V každej povinnosti, ktorá musí byť splnená, existuje prvok zábavy. Nájdeš zábavu a práca sa stáva hrou.“ Najlepšie je samozrejme učiť už malé deti pristupovať k povinnostiam tak, aby ich to bavilo. Pustiť si k upratovaniu izbičky hudbu a bláznivo pritom tancovať a podobne. Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite a sami zistíte, že možno aj vám sa tie povinnosti robia ľahšie. Rovnaký prístup majte aj k rutine. Ak sa vám nedarí dieťa dostať do postele, spravte z umývania zúbkov a kúpania príjemnejšiu aktivitu - napríklad kúpte kúpeľové bomby a peny, ktoré budú dieťa baviť, a pri umývaní zúbkov vymyslite pesničku alebo tanec, na ktorý sa bude dieťa tešiť. Inšpiráciu nájdete aj v Šeherezáde - skúste dieťaťu rozprávať rozprávku na pokračovanie a bude sa hnať do postieľky ako divé. Slovami Mary Poppins „lyžička, plná cukru, pomáha lieku skĺznuť sa dolu hrdlom jednoduchšie.“
5) Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym
Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho. Smerujte ho k tomu, aby riešilo vzniknuté problémy samostatne. Pýtajte sa ho na názor, akoby tú situáciu riešilo, alebo čo by bolo najlepšie urobiť. Diskutujte, ale nehovorte mu priamo, čo má robiť. Podobný prístup majte aj v situáciách, kedy zvykne byť tvrdohlavé. Ak nechce jesť zeleninu, dajte mu možnosť voľby (hrášok alebo cuketa ako príloha?). Ak je vonku chladno, dajte mu vybrať z dvoch svetríkov. Týmto máte situáciu stále pod kontrolou, ale stále dávate dieťaťu slobodu a možnosť voľby, čím znižujete tvrdohlavosť a mocenské boje prakticky na nulu. Budú cítiť, že majú kontrolu a to zamedzuje rebelantskému správaniu. Podľa profesorky Angie T. Cranor je ponuka možností ten najlepší spôsob, ako mať kontrolu bez toho, aby sa deti cítili komandované.
Pochopenie tvrdohlavosti
Tvrdohlavosť u detí môže prameniť z rôznych dôvodov, vrátane:
- Potreby pozornosti: Dieťa opakuje reakcie, ktorými si získa pozornosť, alebo získa to, čo práve chce. Ak ste kúpili dieťaťu v obchode tyčinku, nedivte sa, ak nabudúce začne tiež vyvádzať - jeho stratégia fungovala. V tomto prípade platí, že čomu venujete u dieťaťa pozornosť, to sa posilní.
- Snahy o autonómiu: Tvrdohlavé deti sa snažia uplatniť svoju autonómiu a zistiť čo môžu a čo nie.
- Neuspokojených potrieb: Podľa psychologičky Alyssy Roberts súvisí tvrdohlavosť s temperamentom dieťaťa, stresormi, vývojovým stupňom a najmä neuspokojenými potrebami, ako sú ignorované pocity a myšlienky.
- Frustrácie: Dieťa môže trpieť záchvatmi zlosti, ktoré pramenia z frustrácie, že mu nikto nerozumie a hlavne nechce porozumieť.
Chyby, ktorými podporujeme tvrdohlavosť
Tieto chyby môžu prispievať k posilňovaniu tvrdohlavosti u detí:
- Chceme mať plnú kontrolu nad dieťaťom: Odmietame sa o ňu podeliť.
- Nie sme empatickí: Nevnímame situáciu z pohľadu dieťaťa.
- Vo výchove sme nekonzistentní: Dieťa potrebuje rutinu, pravidlá a rovnaký postoj rodiča k určitým veciam.
- Príliš autoritatívna alebo benevolentná výchova: Majú rovnaký výsledok.
Vývinové štádiá a tvrdohlavosť
Podľa vývinového psychológa Erika Eriksona, dieťa, ktoré vzdoruje, neprekonalo konflikt vývojového stupňa, a nedosiahlo kompetencie autonómie a iniciatívy, ktoré malo získať.
- 18 mesiacov až 3 roky - autonómia vs. hanba a pochybnosti: Dieťa sa sústredí na vybudovanie si prvotnej nezávislosti a kontroly nad sebou.
- 3 až 6 rokov - iniciatíva vs. vina: Dieťa si buduje iniciatívu a snaží sa kontrolovať svoje okolie cez hru a sociálne interakcie.
Tvrdohlavosť ako pozitívna vlastnosť
Štúdie ukazujú, že deti, ktoré pravidelne porušovali pravidlá, majú v dospelosti vyššie príjmy. Tvrdohlavé deti môžu byť viac súťaživé a neboja sa žiadať viac. Keď bol náš syn malý, občas sa v škôlke pobil, alebo odmietol kresliť vtedy, keď všetci kreslili či zjesť v jedálni to, čo jedli ostatné deti. Najprv som bola z toho nešťastná, lebo som mala pocit, že by mal nasledovať pravidlá, presne tak, ako všetci ostatní. Nevymykať sa. Vždy som mu dohovárala. Keď nastúpil do školy, skúšala som ho zase korigovať, aby nehovoril vždy svoj názor, aj keď je pravdivý. „Uvidíš, neoplatí sa to. Ľudia väčšinou nechcú počuť pravdu. Tobôž nie z detských úst,“ spomenula som si na slová mojej mamy hneď, ako mi automaticky vyšli z úst. Deti učíme, aby nasledovali pravidlá a príkazy, lebo jedine vďaka tomu uspejú. Jedine tak budú mať všetko v živote ľahšie. Poslušnosť vyžadujeme doma, no ešte striktnejšie v školskom systéme. Deti, ktoré sú tvrdohlavé a rebelujú, aj napriek odporúčaniam dospelých, robia podľa vedcov dobre. Štúdia sledovala deti, ktoré pravidelne porušovali pravidlá, od veku 8 - 12 rokov až do ich dospelosti. U detí sa hodnotili ich nonkognitívne osobnostné črty, ktoré viedli k úspechu v zamestnaní ako napr. svedomitosť pri štúdiu, vplyv IQ, socioekonomický status rodičov i rodinné zázemie. O 40 rokov neskôr sa pozreli na to, čo sa zmenilo. Ich nedodržiavanie pravidiel a odmietanie rodičovskej autority počas detstva sa ukázalo ako najlepší indikátor vysokých príjmov v dospelosti. Štúdia nevysvetľuje, aké silné je prepojenie medzi porušovaním pravidiel počas dospievania a vysokým platom. Autori predpokladajú, že tieto deti môžu byť viac súťaživé v triede, čo môže viesť k lepším známkam. Môžu byť viac nároční ako dospelí, keď vyjednávajú o svojom plate. Jednoducho to môžu byť tí, ktorí sa neboja žiadať viac a bojovať aj za svoje finančné ohodnotenie aj za cenu toho, že sa pohnevajú s kolegami alebo priateľmi. Tvrdohlavé deti sú tie, ktoré dokážu donekonečna bojovať, dokonca aj vtedy, ak je to nelogické. Vedci tvrdia, že ak takéto tvrdohlavé dieťa dokážu rodičia viesť a motivovať správnym smerom, bude schopné robiť správne veci dokonca aj vtedy, ak v tom bude úplne samé.
Mnoho komunikujte. Počúvajte. Kto by nechcel mať doma milého poslušného anjelika? Potomok s vami odmieta akúkoľvek konštruktívnu debatu. Prečo? Lebo to chce inak. Dohodnúť sa s tvrdohlavým dieťaťom na kompromise nebýva vôbec jednoduché. Čo robiť? „Môj syn bol veľký "nejedák“. Mohla som robiť čo som chcela, on nielenže nejedol, on ani neochutnal. Kým som pochopila, že moje dieťa mnou manipuluje cez jedlo, trvalo mi to pár rokov. Robila som totiž chybu väčšiny mamičiek, ktorých deti nechcú jesť. V snahe, aby Martin niečo zjedol a nezomrel od hladu (áno, toto som si naivne myslela, že sa môže stať), ponúkala som mu niekoľko druhov jedla. Bezúspešne. On si i tak nakoniec presadil, že som povolila a dala mu zjesť tatranku alebo horalku. Samozrejme, táto strava sa čoskoro ukázala ako nevhodná a skončili sme na gastroenterológii. Tam mi lekárka vysvetlila, že za svoju 30 ročnú prax jej ešte žiadne dieťa nezomrelo na podvýživu a o Martina sa rozhodne báť nemusím. Priznávam, nešlo to hneď, aj ja som sa musela naučiť „nedovoliť“. 1. Nenechajte sa vtiahnuť do jeho manipulatívnej hry a buďte o krok vpred. 2. Stojte si za slovom. 3. Naučte sa scény zvládať s chladnou hlavou. Vieme, nie je to jednoduché, najmä, ak sa vaše dieťa tvrdohlavo dožaduje niečoho na verejnosti. 4. Pokyny pre dieťa formulujte jasne a jednoznačne. 5. Nepomáha vysvetľovanie a kompromis je v nedohľadne? Deti si žijú vo svojom svete, do ktorého im vstupujeme a žiadame od nich NIEČO. V zásade to odmietajú a my sme zúfalí. Ako presvedčiť malých oportunistov? Deti sú už v ranom veku schopné vytvárať si vlastné názory. A keďže sú drobci v tomto veku orientovaní predovšetkým na uspokojovanie svojich potrieb, zodpovedajúc tomu chcú veci pretvárať tak, ako sa to najlepšie hodí im samým. Ak chcú potom rodičia presadiť určité veci, často narazia na odpor. Samozrejme že dospelý ťahá za dlhší povraz a môže presadiť svoju vôľu prostredníctvom pravidiel a trestov. Pedagogicky efektívnejšie je, ak deti počúvnu rodičov z presvedčenia, a nie zo strachu pred trestom alebo poukázaním na rodičovskú autoritu.
Deti sú naším zrkadlom. Moja najmladšia dcéra Olivia v poslednej dobe máva dni, keď trvá, tvrdošijne a neústupne na tom, že ju z postieľky musí vyzdvihnúť iba jej milovaný, obľúbený ocinko. Je mi to príjemné? Prvá reakcia je, že samozrejme, že nie. Zraňuje to vo mne moje vlastné dieťa. Chápem prečo to robí. Ja som tiež mala svojho milovaného, obľúbeného ocinka. Tvrdohlavosť a neústupčivá požiadavka mojej dcéry sa mi môže zdať ako prehnaná, no keď sa na ňu pozriem z pohľadu svojho vnútorného dieťaťa, nezostáva mi nič iné, iba ju CHÁPAŤ a REŠPEKTOVAŤ. Má PRÁVO chcieť a túžiť po bezpodmienečnej láske svojho otca. Po takomto uvedomení, ju pobozkám na líčko. Nehnevám sa na ňu, lebo viem, že to nie je o mne, ale o tom, čo ona potrebuje. V konečnom dôsledku sa teším, že vie o to, čo potrebuje aj požiadať.
Čo keď tieto tvrdohlavé deti, len robia všetko preto, aby dosiahli to, po čom túžia? Keď sa na to pozrieme, z iného uhla pohľadu. Vlastne tešte sa, že Vaše dieťa túto schopnosť má a neprišlo o ňu „domestikáciou“ - teda výchovou. Ale ako náhle sa naučíme klásť túto otázku pri každej situácií, kedy sa začne podľa nás prejavovať detská „tvrdohlavosť“, môžeme si dopriať PAUZU a nereagovať podľa starých vzorcov. Skúsiť sa nad tým zamyslieť, ako inak by sme mohli zareagovať a položiť si hore uvedené otázky. A ak by sa náhodou stalo, že neviete prísť na potrebu, ktorú dieťa aktuálne má, skúste sa zamyslieť, či dieťa neprechádza nejakou vývinovou etapou. Čo sa práve teraz potrebuje naučiť? Hor sa do výchovy a nedajte sa odradiť prvým neúspechom. Mnohí z nás prešli tzv. Ak chceme vychovávať svoje deti tak, aby boli schopné komunikovať s porozumením a rešpektom k sebe i iným ľudským bytostiam, veľká práca je práve na našich pleciach. Deti sa učia hrou a príkladom - napodobňovaním. Buďme im teda dobrým príkladom. A ak pritom občas padneme do starých návykov, ospravedlňte sa a choďte ďalej.
Definícia tvrdohlavého dieťaťa: Podľa psychologičky a výskumníčky Alyssy Roberts súvisí s tvrdohlavosťou náš spôsob výchovy, temperament dieťaťa, stresory, vývojový stupeň, v ktorom sa dieťa nachádza, a najmä jeho neuspokojené potreby. To však neznamená, že dieťaťu musíme dať všetko o čo zažiada; neuspokojenými potrebami máme na mysli situácie, kedy sú pocity, myšlienky a prežívanie dieťaťa ignorované. Dieťaťu teda nemusíme kupovať lízanku, ale vyjadriť empatiu slovami, že vieme, že je sklamané a lízanku chcelo, ale bohužiaľ mu ju nekúpime, pretože minule ho z nej bolelo bruško. Dieťa potrebuje vedieť, že vnímame čo prežíva a že je to pre nás dôležité. Tvrdohlavé dieťa preto cíti o to viac potrebu byť uznané a vypočuté. Z toho dôvodu neustúpi, ale vzdoruje nám. Snaží sa byť veľmi nezávislé, pretože vie, že u nás porozumenie a pomoc nenájde. Robí to čo chce, a o to viac koná proti tomu, čo mu prikážeme. Dokonca môže ešte väčšmi trpieť záchvatmi zlosti, ktoré pramenia z frustrácie, že mu nikto nerozumie a hlavne nechce porozumieť.
tags: #ako #na #tvrdohlave #dieta